Ako sme prešli Haute Route

Haute Route je asi najznámejšia skialpinistická trasa vedúca zo Chamonix-F  do Zermattu-CH,od Mt.Blancu po Matterhorn.V dňoch 9.4.-17.4.2011 túto trasu prešla aj naša 4členná skupina v zložení  Slávo a Tomáš Hrúzovci, Ady Szabo a Viliam Višňovský. Podstatou bol prechod z chaty na  chatu na lyžiach cez alpské ľadovce a sedlá,pričom všetky veci (oblečenie, pitie, strava, horolezecká výstroj atď.) sme si nosili v ruksakoch ,ktoré vážili cca 15-20kg na chrbte .Prešli sme cca 76km a výškové prevýšenie bolo……….
9.4.2011-sobota-o 19:30hod. vyrážame z Kremnice do Bratislavy, kde na auto pripevňujeme strešný nosič a do auta priberáme Adyho.  Vyrážame  do Francúzska a striedajúc sa šoférujeme celú noc.
10.4.2011-nedeľa-o 9:00hod. zastaneme pred domom v Zurichu, v ktorom žije Peter a Brenda (Kremničania žijúci  vo Švajčiarsku), u ktorých si dáme ľahké raňajky, kávu a pokecáme o živote vo Švajčiarsku. Neskôr nasleduje prechádzka okolo  Zurichsee, obrovského jazera, kde si ľudia vychutnávajú obedňajšie slnko. Stred mesta je uzavretý kvôli sviatku pálenia snehuliaka a tak máme problém dostať sa autom von z Zurichu. Večer o 19:30hod konečne zaparkujeme v Argentiere. Po konverzačných problémoch s Francúzmi, lebo nevedia po anglicky sa ubytujeme v malom hotelíku Les Randonneurs za 20EUR na osobu, kde pri pivku a slivovičke riešime problémy výchovy mladej generácie.
11.4.2011-pondelok  je vyhradený na zavezenie auta do Zermattu-cieľa našej túry. Ráno si vyselektujeme potrebné veci, ktoré nechávame na hoteli a nepotrebné, ktoré nakladáme do auta, ktorým odchádzame do Chamonix. Prehliadka mesta končí odchodom Tomáša s autom do Zermattu. My, ktorí sme zostali šlapeme naspať do Argentiere,čo je asi 7,5km,cestou šantíme s ešte neškolopovinnými deťmi v malom potôčiku-voda je neskutočne studená,ale vadí to asi len nám dospelým.Za pekného počasia nám to trvá asi 2 hodiny. Na izbe sme našli zabudnuté veci – ruksak, termoska, ktoré budeme musieť vláčiť so sebou na chrbte. Večer nám telefonuje Tomáš, že je na francúzsko-švajčiarskej hranici a nemá sa ako dostať do Argentiere. 150-200eur za taxík sa nám zdalo priveľa. Ady prehovoril domácu, ktorá posadila do auta manžela a spolu s Adym išli pre Tomáša za 20eur.O 21.30hod sme stretnutie oslávili slivovičkou a nervózni pred vysokohorskou túrou sme išli spať.
12.4.2011-utorok-Argentiere-Cabane du Trient – po raňajkách zbalíme všetky veci, vyplatíme hotel a obložený ťažkým ruksakom a lyžami ideme na lanovku na Grand Montet-3233m. Hore je hmla, padá krupica, zjazdovka je ľadová a strmá. Asi hodinu bezradne postávame na vrchnej stanici lanovky. Prichádza len zopár lyžiarov, ktorí hneď odfrčia dole. Konečne prišlo 6 skialpinistov a my sa vydávame za nimi. Zlyžovanie na ľadovec Argentiere nie je ani pre nás vcelku dobrých lyžiarov žiadna slasť. Ťažké batohy, terén a počasie robia svoje. Podľa mapy určujeme, kde je sedlo Chardonet-3323m.n.m., lebo Tomášovi sa podarilo z GPS vymazať cestu, ktorú tam celý minulý týždeň pracne vkladal. Ostatní skialpinisti šliapu na chatu Argentiere, my sa presúvame pod strminu -2600m.n.m. vedúcu k sedlu-3323m.n.m.. Asi 200m úsek zdolávame veľmi pomaly bez lyží, zapadajúc po kolená až stehná do rozbrednutého snehu. Najlepšie sa osvedčila Vilova metóda plazenia po štyroch. Ady stratil pásy, Slávo pivo a my všetci veľa času a síl. Konečne môžeme nasadiť pásy a pomaly stúpame k sedlu. Počasie sa zhoršuje – fúka vietor, padá hmla, sneží. Podľa výškomeru nám chýba cca 130m do sedla, ale padá všeobecné rozhodnutie, že sa vraciame. Cestou nadol stretávame 4 skialpinistov-po krátkej konverzácii v angličtine zisťujeme, že sú to Slováci. Po nich sme odkázali na chatu Trient, že neprídeme. Cez ľadovec zlyžujeme k lanovke a o 17.00hod vbehneme do kabínky, ktorá nás dovezie dole, kde sme ráno nasadali. Sme vyčerpaní a po krátkom oddychu na lavičke ideme do nášho hotelíka. Večer si zistíme vlak do Verbieru a ukonaní hneď pospíme.
13.4.2011-streda-o 9.00hod nasadáme do vlaku, vonku je nádherné slnečné počasie, kupujeme si lístky. Po prechode hranice sa vymenili sprievodcovia a opäť si kupujeme lístky. V Martigny máme 2 hodiny na prehliadku mesta. Do Verbieru dorazíme o 14.00hod. Je to nádherné rozľahlé lyžiarske stredisko, navštevované celebritami (napr. princ Charles) akurát my tam akosi nezapadáme. Lanovkou sa vyvážame na medzistanicu Coldes Gentianes-2950m.n.m.,okolo nás sa lyžuje v plnom prúde. Zjazdovky sú upravené, ale už rozjazdené. Na protiľahlom svahu ratraky hladia svah – chystajú tam  trať na svetový šampionát v rýchlostnom zjazde XspeedSki. Spúšťame sa na chatu Mont Fort-2457m.n.m.. Ubytujeme sa, odložíme ruksaky a urobíme si ešte výšlap do sedla Chaux-2940m.n.m., kadiaľ pôjde aj zajtrajšia trasa. Bez ruksakov je to pohoda. Vychutnávame si 3km freeridovú lyžovačku bez batohov. O 18:00hod musíme byť na večeri – paradajková polievka, šalát, spoločná misa špagiet, puding. Zoznamujeme sa s fungovaním vysokohorskej chaty – horolezecká výstroj ostáva v lyžiarni, papuče z lyžiarok sa dávajú do košíkov a sušia sa napr. aj v jedálni, na izby sa chodí v chatových prezúvkach, sprcha sa platí automatu. Izba je malá, postele poschodové, ale sme nadšení, lebo sme dosiahli chatu č.2, aj keď to nebol výkon fyzický, ale vlakovo – autobusovo – lanovkový. Raňajky sme si nahlásili na 6:00hod.
14.4.2011-štvrtok-Cab du Mont Fort-2457m – Cab de Prafleuri-2624m      O 7:20hod sme pred chatou, vyrážame ako poslední. Všetkých 19 skialpinistov je už pred nami, začína mierne snežiť. V sedle Chaux-2940m dobiehame prvých 6 skialpinistov, zlyžujeme strmý úsek, traverzujeme, nasadíme pásy a šliapeme na vrchol Rosablanche-3336m,kde dobiehame ďalšiu skupinu s vodcom. V sedielku pod vrcholom si dáme čosi sladké, doplníme tekutiny. Tu sa začína zjazd k chate. Ideme v závese za skupinou s vodcom, lebo trasu nepoznáme a viditeľnosť je cca 20-50m. V hustej hmle hľadáme stopy vedúcej skupinky, na bielom rozbitom snehu nevidno nerovnosti, zjazd sme si vôbec neužili, skôr naopak. V strmine sa Slávovi zapicháva lyža, ten sa mení na snehovú guľu a počuť nadávky. Chvíľu sme sa zdržali, skupinka je preč a my máme problém nájsť cestu k chate. Počujeme brechot psa a hovoríme si, že to nemôže už byť ďaleko. Konečne zbadáme chatu. O 14:30hod  pred chatou vyberáme z ťažkých batohov plechovky piva a preberáme strasti posledného ťažkého zjazdu. Prafleuri je taká malá, že lyže nocujú vonku, vo vstupnej hale sa sušia bundy, pásy a lyžiarky. Na izbe máme 2-och španielov, 3-poschodovú posteľ. Tomáš s Adym spia vo výške cca 3metrov. Do večere – šurdica, cvikla, ryža s hovädzinou, dezert bez obmedzenia – sa postupne jedáleň zaplnila do posledného miesta. Večer začíname hrať karty pri pive Cardinal-4euro. Sú tu aj 4 prešedivení Francúzi medzi 60-tkou a smrťou, 3 ženy okolo 50-tky. Španiel Bufo nemôže spať, lebo chrápeme – hlavne Manuel z Toleda a Slávo z Kremnice. Ráno ako satisfakciu dostáva od Sláva štople do uší, ktorým sa poteší.
15.4.2011-piatok-Cab de Prafleuri-2672m – Cab des Dix-2928m     Raňajky opäť o 6:00hod, pred chatou opäť poslední o 7:00hod. V bezoblačnom ráne vidíme 6-7skupín stúpať do sedla Roux-2804m, zo sedla sa spúšťame k priehrade Lac des Dix-2364m – snehu je málo, hľadáme si priechody cez trávu, pomedzi, alebo aj cez  kamene. Míňame 3 lavinózne úseky, užívame si krásne počasie a nádherné scenérie vôkol nás. Po ľavej strane máme najprv priehradu Dix a ďalej riečku napĺňajúcu priehradu. Protiľahlý kopec je opäť lavinózny. Ako šliapeme nahor, začína sa pred nami odhaľovať Mont Blanc de Cheilon-3870m – ktorý je presne oproti chate Dix a je zaujímavý ľadovými kryhami asi 30m vysokými po oboch stranách štítu. O 13.20hod sme na chate, posledný strmý výšlap nám dal zabrať. Počasie sa v priebehu pár minút mení, začína mierne snežiť. Do večere – zeleninová polievka, rukola, zemiaky a hovädzina  – zatelefonujeme domov z pevnej linky, lebo cestou nie je signál. Na chate je solárko na osvetlenie a voda len na varenie. Na izbe sme 10-ti, chata je opäť plná – cca 80miest. Všetko funguje na menovky a objednávky, 2-ja nenahlásení turisti mali problém s ubytovaním.
16.4.2011-sobota-Cab des Dix-2928m – Cab des Vignettes-3160m     Raňajky sú o 5:30hod, opäť medzi poslednými vyrážame do mrazivého rána. Trasa vedie cez rozsiahle údolie pod chatou, popod Mt.Blanc de Cheilon do sedla Serpentine a ďalej k sedlu Brenay. Adymu nelepia pásy, preto mu musí Vilo požičať svoje. Chvalabohu sedia. Vyšliapeme na vrchol Pigna de Arolla-3796m, ktorý je najvyšším bodom na našej trase. V sedle pod vrcholom pristávajú vrtuľníky s turistami, skupinka so snežnicami na nohách, uviazaná na vodcu zostupuje po ľadovci do doliny. Zlyžovanie k chate Vignettes je po rozjazdenom mäkkom snehu náročné, často oddychujeme, dávame si pozor na úraz. Obdivujeme starších skialpinistov a skialpinistky ako toto mohli zvládnuť. O 13.00hod sme na chate, na hodinku sme zaľahli. Zobudil nás vrtuľník, ktorý pristál pri chate, dvaja záchranári sa zapli na lano a odleteli do skalného masívu oproti chate, odkiaľ priviezli 2-och horolezcov, potom sa ešte vrátili pre lyže a výstroj a záchranná akcia bola úspešne ukončená. Pri večeri je na chate asi 100 ľudí, z ktorých už väčšinu poznáme, pri stole sme s 2-mi Američanmi a 1-ným Angličanom. Objednáme si fľašku vína – 13euro a vodu vo fľaši – po 6euro, lebo na chate netečie voda. Nemka nám kupuje druhú fľašku vína za požičanie palice, ktorú si zlomila – v Zermatte nám ju vráti.
17.4.2011-nedeľa-Cab des Vignettes-3160m  – Zermatt-1616m – Kremnica   O 4:30hod začína na chate strašný frmol. 100 ľudí naraz ide do kúpeľne a na WC, kde netečie voda, raňajky sú o 5.00hod. Po 6.00hod stojíme pred chatou pripravení na najdlhšiu túru – až do Kremnice. Pred nami je väčšina spolunoclažníkov, ktorí v skupinkách za krásneho bezoblačného počasia šliapu do sedla Col d Eveque-3386m, po príjemnom zjazde a ľahšom výšlape prichádzame pod sedlo Col du Mont Brule-3213m, kde musíme dať lyže dole, lebo strminu všetci šliapú na mačkách – okrem nás .V sedle sa nám otvára nádherná panoráma a v diaľke vidíme posledné sedlo Col de Valpelline-3568m. Po dlhom traverze prichádzame na nekonečný ľadovec  de Tsan Tsan a po 2 hodinách šliapania sme konečne v sedle. Kocháme sa nádhernými výhladmi-Matterhorn-4477 je na dohodenie kameňom, ešte bližšie je Dent D Herens-4171m, je nádherné bezoblačné až gýčovité počasie. Pofotíme sa a na ľadovci Stockij začíname posledný najdlhší zjazd do Zermattu .Celý čas lyžujeme pod severnou stenou Matterhornu. Snehu je málo, preto hľadáme miestami kadiaľ sa dá prejsť na lyžiach. Nechce sa nám ich vláčiť ako väčšine, ktorá v lyžiarkach šliape po ceste pod nami. Konečne narazíme na zjazdovku, ktorá nás dovedie k stanici lanovky Furi, ktorou sa zvezieme do Zermattu.O 16.00hod sme v Zermatte. V lyžiarkach prebrodíme celé mesto, aby sme si na vlakovej stanici kúpili v automate lístky do Taschu, kde máme na záchytnom parkovisku odparkované auto. Do Zermattu totiž nemajú autá prístup, po meste jazdia elektromobily. K autu sme posledný kilometer došliapali v lyžiarkach v slnečnom počasí, so sviežou zeleňou a jarnými kvietkami po úbočiach. Pri aute sa prezlečieme, napraceme všetko do auta, umyjeme sa v potoku, nakúpime syra, cocacolu a o 18:00hod výrážame domov. Využijeme autovlak Furky z Oberwaldu do Andermattu idúci popod Alpy-45min za 23euro-a o 6:00hod zaparkujeme v Bratislave, kde nás už čaká Katka Hruzová, ktorá nás spoľahlivo odvezie do Kremnice.
Zhrnutie : podľa GPS sme prešli 75,8km,výškové prevýšenie bolo ……….., spali sme v 1hoteli,na 4 vysokohorských chatách, minuli sme 500eur na osobu, bola to fantastická dovolenka vďaka počasiu a partií – Tomáš 30r,ktorý to navrhol, vybavil a zabezpečil dopravu, Ady 32r.,ktorý anglicky a nemecky vybavil všetko k spokojnosti  všetkých členov výpravy, Vilo 43r,pokladník a zdravotný dozor, Slávo 53r.,hlavný šerpa, účtovník a kronikár.
Nakoniec by som sa chcel poďakovať našim manželkám a priateľkám, že nám umožnili absolvovať túto krásnu dovolenku a Tomášovi, ktorý to všetko vymyslel a vybavil.

Zdieľať tento príspevok.