Mesto požiada o vyhlásenie biotopu na Kalvárii za územie európskeho významu

Dobrovoľný strážca prírody odhalil na Kalvárii prítomnosť vzácneho biotopu, ktorý si zaslúži ochranu územia európskeho významu. Vybudovaním vodozádržných objektov sa vytvorili vhodné podmienky pre plošné rozšírenie chránených a ohrozených druhov rastlín typických pre Prechodné rašeliniská a trasoviská.

Vachta trojlistá, jeden zo vzácnych druhov rastlín vyskytujúci sa na Kalvárii. V ľudovom liečiteľstve sa využíva pri zažívacích poruchách, nechutenstve a hnačke.

S informáciou o možnom výskyte chránených a ohrozených druhov rastlín na Kalvárii listom informoval vedenie mesta pán Vladimír Hudec, skupina poslancov následne požiadala strážcu prírody Jaroslava Slašťana, aby potvrdil alebo vyvrátil, či sa jedná o vzácny biotop a či bol výstavbou protipovodňových opatrení poškodený. “Na mieste som zistil prítomnosť niektorých chránených a ohrozených druhov flóry Slovenska. Zistil som, že sa jedná o biotop Prechodné rašeliniská a trasoviská,” hovorí Slašťan. “Záznam z informačných, strážnych a kontrolných služieb, v ktorom som uviedol svoje zistenia, som poslal na Správu chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.”

Martinu Dragúňovú, pracovníčku Úseku životného prostredia na Mestskom úrade v Kremnici však jeho podnet prekvapil. “Nakoľko sme sa spolu s autorom a realizátormi projektu stretli s pánom Slašťanom na tvári miesta vykonaných vodozádržných opatrení 29. mája 2012, sme uvedeným podnetom zo dňa 29. júna 2012 prekvapení. Počas tohto stretnutia sme zodpovedali všetky jeho otázky, pričom podozrenie na zásah do biotopu európskeho významu v tej dobe nevyslovil. Naopak, kladne hodnotil výber lokality a s realizáciou projektu súhlasil,” objasňuje Dragúňová.

Mesto postupovalo v zmysle platnej legislatívy

Mesto Kremnica dňa 16. septembra 2011 vyplnilo elektronický dotazník, čím sa oficiálne prihlásilo do druhého realizačného projektu protipovodňových opatrení a 19. septembra 2011 bolo mesto do projektu zaradené. Podmienkou pre podpísanie zmluvy s Úradom vlády SR bolo predloženie projektovej dokumentácie a kópie podanej žiadosti o vydanie rozhodnutia o využití územia príslušného stavebného úradu a tiež rozpočet o využití finančných prostriedkov z dotácie. K projektu sa vyjadrili Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Žiar nad Hronom, Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, Obvodný pozemkový úrad Žiar nad Hronom, SPP – Distribúcia, a.s. Bratislava, Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica ako aj vlastníci pozemkov. Dňa 08. marca 2012 bolo mestu doručené oznámenie o začatí územného konania o využití územia, s ktorým boli oboznámení všetci účastníci konania a mali možnosť sa k nemu vyjadriť. Následne bolo dňa 12. marca 2012 vydané rozhodnutie o využití územia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. marca 2012. Stavba bola realizovaná v súlade s vydaným rozhodnutím o využití územia, s dodržaním podmienok, ktoré vyplynuli zo stanovísk dotknutých orgánov. Samotné práce na projekte boli zahájené dňa 16. marca 2012. Prípravné práce ako čistenie od náletových drevín boli vykonané v období vegetačného pokoja a počas celej realizácie projektu postupovalo mesto v zmysle platnej legislatívy.

Obrovská škoda alebo zlepšenie podmienok?

Podľa Jaroslava Slašťana výstavba protipovodňových opatrení spôsobila škodu na biotope za viac ako 60-tisíc eur. “Suma je stanovená v rámci spoločenských hodnôt pre každý typ biotopu. Poškodená plocha je 540m² a keďže 1 m² biotopu tohto typu má spoločenskú hodnotu 117,5 €, je to jednoduchá matematika,” hovorí Slašťan. Poškodeniu biotopu však primátorka mesta Zuzana Balážová odmieta. “Naopak, vybudovaním vodozádržných objektov sa vytvorili vhodné podmienky pre plošné rozšírenie týchto druhov,” tvrdí primátorka. “Ak aj došlo počas prác k poškodeniu určitej časti biotopu, jedná sa o mizivé percento z celej plochy a je zanedbateľné v porovnaní s pozitívnym vplyvom, ktorý ich vybudovanie bude mať. Pred zahájením prác boli tieto pozemky navyše vyčistené od krovitého porastu náletových drevín, ktorých invázia je jedným z ohrozujúcich faktorov pre tieto biotopy. Na danej lokalite sme zaznamenali výskyt druhov, ktoré uvádza pán Slašťan, avšak pri samotných prácach nedošlo k zničeniu chránených a ohrozených druhov, nakoľko budované objekty sa nachádzajú mimo stanovišťa týchto rastlín,” hovorí Balážová.

Cieľom projektu bolo vybudovanie vodozádržných opatrení o objeme viac ako 10 000 m³, čím sa znížili povodňové riziká a zmiernili dosahy extrémnych prívalových dažďov. V auguste roku 2010 príval dažďovej vody z lokality Kalvária spôsobil zatopenie viacerých dvorov, pivníc ako i miestnej komunikácie. Pri výbere lokalít pre budovanie protipovodňových opatrení sa preto mesto zameralo práve na časti mesta postihnuté záplavami v roku 2010. Ako je uvedené i v samotnom podnete Jaroslava Slašťana, nejedná sa o územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území, mesto to však hodlá zmeniť.

“Uvedomujeme si význam takýchto biotopov a dôležitosť ich zachovania. Aj z tohto dôvodu sme sa zapojili do 2. Realizačného projektu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR 2011, ktorého kľúčovou úlohou bola prevencia pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou. Teší nás i záujem občanov a ďakujeme pánovi Slašťanovi, že upozornil na význam tejto lokality a podnikneme všetky kroky pre zápis tejto lokality do zoznamu území európskeho významu Natura 2000,” uzatvára primátorka.

Silver Jurtinus

Zdieľať tento príspevok.