VZN 8/2012

Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Kremnica č. 8/2012, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti Územného plánu mesta Kremnica. Mestské zastupiteľstvo v Kremnici podľa § 6, ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, v súlade s ustanovením § 27 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov vydáva toto všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa vyhlasujú záväzné časti Územného plánu Mesta Kremnica.

ČASŤ PRVÁ
Základné ustanovenie

§ 1
Účel všeobecne záväzného nariadenia

Všeobecne záväzné nariadenie vymedzuje záväzné časti Územného plánu mesta Kremnica.

§ 2
Rozsah platnosti a návrhové obdobie územného plánu

Riešené územie územného plánu je vymedzené hranicou územia mesta Kremnica. Celková výmera riešeného územia je 4.313,55 ha. Návrhové obdobie územného plánu je k roku 2020.

ČASŤ DRUHÁ
Záväzné regulatívy

Zásady priestorového usporiadania a koncepcia rozvoja mesta

§ 3
Zásady priestorového usporiadania mesta

(1) Urbanizované územie mesta Kremnica pozostáva zo zastavaných a pre zastavanie územným plánom určených území Kremnice a jej územne odlúčenej miestnej časti – rekreačnej a športovo – rekreačnej zóny na Skalke. Urbanizovanými územiami mimo navrhovaného zastavaného územia mesta sú aj plochy technického vybavenia a navrhovaných ekologických aktivít na Revolte a jestvujúcich záhradkárskych osád a chatovísk v okolí mesta.

(2) Urbanizované územie mesta a jeho územne odlúčených mestských časti sa člení na:
a) – územie pre bývanie, so základnou občianskou vybavenosťou
b) – územie vyššej a špecifickej občianskej vybavenosti
c) – územie so zmiešanými funkciami alebo polyfunkčnou zástavbou
d) – územie pre výrobu, výrobné služby, skladové hospodárstvo a distribúciu
e) – územie pre športové využívanie a pre rekreačné aktivity
f) – plochy komunikácií a verejných dopravných zariadení
g) – plochy a zariadenia verejného technického vybavenia
h) – plochy verejnej mestskej zelene v zastavanom území mesta
i) – územia so špecifickými funkciami (lokálne)

(3) V neurbanizovanom území mesta sú územným plánom mesta osobitne vyčlenené plochy navrhovaných prírodno-krajinárskych úprav medzi Kalváriou a Šibeničným vrchom so zreteľom na zachovanie pamiatkových hodnôt a na území terénnej muldy pri Veterníckom jazere, plochy prímest-ských rekreačne využívaných lesov a navrhovaného lesoparku v rekreačnej zóne na Skalke.

(4) Okrem nich možno v neurbanizovanom území mesta umiestňovať len stavby pre verejnú dopravnú vybavenosť (štátne, regionálne, miestne a účelové cesty, železnice, osobné horské doprav-né zariadenia) a pre verejnú technickú vybavenosť (vodovody a kanalizácia, elektrorozvody, spojové zariadenia, plynovody a produktovody), vrátane stavieb, určených pre ochranu územia proti veľkým vodám, a zariadení zvláštnych účelov, slúžiacich záujmom obrany štátu alebo civilnej ochrany obyva-teľstva.

§ 4
Koncepcia územného rozvoja mesta

(1) V zmysle Koncepcie územného rozvoja Slovenska (KÚRS 2001) je Kremnica pova-žovaná za ťažisko osídlenia tretej (regionálnej) úrovne a je klasifikovaná ako urbanizačné centrum na kremnicko – turčianskej regionálnej rozvojovej osi tretieho stupňa. Zároveň je Kremnica zaradená ako stredisko rekreácie a cestovného ruchu, cieľové mesto medzinárodného turizmu, a východisko do rekreačného krajinného celku Kremnické vrchy.

(2) Nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou – Územným plánom veľkého územného celku (ÚPN VÚC) Banskobystrický kraj je Kremnica považovaná za centrum osídlenia subregionálneho významu, s aglomerovanými obcami Kremnické Bane a Krahule. Pre jej históriu, množstvo kultúrnych, stavebných a technických pamiatok a pre mimoriadne atraktívne okolité prírodné prostredie sa rozvoj Kremnice navrhuje ako cieľového mesta cestovného ruchu osobitného významu.

(3) Územným plánom mesta je Kremnica koncipovaná ako historické, regionálne významné mesto, s jeho prirodzene vytvoreným záujmovým územím v urbanizovanom prostredí Kremnických vrchov, ležiace na regionálnej urbanizačnej rozvojovej osi Žiar nad Hronom – Kremnica – Turčianske Teplice – Martin, ktorá je spojnicou medzi pohroním a považím. Je navrhovaná ako subregionálne sídelné centrum, a zároveň ako celoslovensky a regionálne významné centrum aktivít cestovného ruchu, poznávacieho turizmu, prírodnej turistiky, rekreácie a športu, a ako východisko do atraktívneho prírodného prostredia Kremnických vrchov.

(4) Ďalší urbanistický rozvoj mesta je navrhovaný so zohľadnením jeho súčasných daností, priestorových podmienok a obmedzení, jeho kultúrno – historických hodnôt, hodnôt prírodno-krajinného charakteru, demografického a sídelného potenciálu, prírodných podmienok a potenciálu pre rekreáciu a cestovný ruch.

(5) V návrhovom (a výhľadovom) období územného plánu mesta sa nepredpokladá výz-namnejšie zvyšovanie počtu obyvateľov mesta. Navrhuje sa však udržiavanie, alebo mierne zvyšova-nie súčasného počtu jeho obyvateľov, s postupným zlepšovaním ich demografickej štruktúry, spojené s vytváraním vhodných územných a technických podmienok pre skvalitnenie bývania obyvateľstva, vytvárania podmienok novej bytovej výstavby a vybavenosti, ale aj pre zvyšovanie obývanosti mesta formou tzv. “druhého” bývania, alebo krátkodobého rekreačného ubytovania.

(6) Dlhodobý urbanistický rozvoj mesta sa navrhuje ako koncentrický, s časovo a funkčne diferencovaným usmerňovaním tohoto rozvoja do jednotlivých navrhovaných rozvojových priestorov podľa skutočných potrieb, tempa a možností demografického a sociálno – kultúrneho rozvoja mesta.

(7) Základom urbanistickej štruktúry mesta a jeho funkčným a kompozičným ťažiskom je jeho historické jadro, ktoré je zároveň jeho centrálnou mestskou zónou. Hlavnou urbanistickou kompozič-nou osou mesta je jeho severojužná os, v sústave priestorov Dolnej ulice, námestia SNP, Štefánikov-ho námestia a Kutnohorskej ulice. Doplňujúcou západovýchodnou kompozičnou osou je sústava priestorov námestia SNP s prechodom na Križkovu ulicu. Historické jadro mesta, vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu, je zároveň ťažiskovým priestorom sústredenia významnej celomestskej a nadmestskej občianskej vybavenosti a významných zariadení kultúrnej a sociálnej vybavenosti, s prevažujúcou zmiešanou alebo polyfunkčnou zástavbou, a s primeraným podielom obytnej funkcie v tomto území.

(8) Nevyhnutná je sústavná ochrana, revalorizácia a reanimácia historického jadra mesta, ktoré je vzhľadom na jeho umelecko – historické, urbanistické a sociálno – priestorové hodnoty vyhlásené za pamiatkovú rezerváciu; je potrebné ju cieľavedomo rehabilitovať, s takými priestorovými úpravami, ktoré sú primerané jej významu v organizme mesta, a úmerné jej mimoriadnym kultúrno – historickým hodnotám.

(9) Z intenzívne urbanizovaných a historicky cenných ťažiskových priestorov mesta je potrebné postupne vymiestňovať najmä voči nim tranzitnú automobilovú dopravu, dopravne ich upokojiť, a rozšíriť jestvujúcu pešiu zónu do priestorov námestia SNP, na Štefánikovo námestie a na Kutnohorskú ulicu. Ukľudnenie dopravy na Námestí SNP je prípustné až po vybudovaní juhovýchodného dopravného prepojenia mestskou zbernou komunikáciou B2-MZ 8,0/40 medzi cestou I/65 (v trase Dolnej ulice) pri Včelíne a cestou III/05079 (v trase ulice ČSA/pri Elbe) a miestnou obslužnou komunikáciou C2-MO 6,0/30 medzi cestou III/05079 (v trase ulice ČSA) a cestou II/578 (v trase ulíc Angyalova a Bystrická) popod lokalitu Skok.

(10) Na vymedzených plochách v súčasnom zastavanom území mesta bude v súlade s územ-ným plánom potrebné rozvíjať diferencované funkčné zónovanie, s podporou funkčne zmiešanej zá-stavby a transformačnej prestavby na k tomu určených územiach, najmä v centrálnej mestskej zóne, v ostatných ťažiskových a uzlových priestoroch mesta a v ťažiskových priestoroch jeho obytných zón, vždy však so zachovaním ich lokálnej špecifiky.

(11) Územie medzi Ulicami Jula Horvátha a Rumunskej armády a medzi Langsfeldovou a Štúrovou ulicou treba považovať za transformačnú zónu s navrhovanou funkčne zmiešanou a poly-funkčnou zástavbou, ktorou sa má postupne nahradiť súčasná náhodilá a chaotická zástavba s ne-primeraným funkčným využívaním jej priestorov. V uvedenom priestore medzi Langsfeldovou ulicou a Štúrovou ulicou je potrebné prehodnotenie súčasnej urbanistickej štruktúry a revitalizácia pôvodných urbanistických priestorov. Cieľom má byť vytvorenie dôstojného urbanistického pandantu pamiatkovo chráneným priestorom historického jadra mesta – pamiatkovej rezervácie.

(12) V návrhovom období územného plánu je potrebné prednostne orientovať rozvoj mesta do územia na jeho južnom okraji, do priestorov nad Veterníkom, pri Veterníku a medzi Veterníkom a Renbízom, kde sa územným plánom navrhuje koncentrovaná strednopodlažná a nízkopodlažná in-tenzívna obytná zástavba s k nej prináležiacou základnou občianskou vybavenosťou sociálneho a komerčného charakteru, vrátane plôch verejnej mestskej zelene.

(13) Pre extenzívnu (rozptýlenú) nízkopodlažnú obytnú zástavbu mestského charakteru sa navr-huje využitie územia v Starej doline, v lokalite pod Grobňou. Zároveň sa navrhuje doplnenie súčasnej zástavby Renbízu nízkopodlažnou obytnou zástavbou na Skoku, doplnenie obytnej zástavby v Novej doline (pod Revoltou), a rozptýlenej obytnej nízkopodlažnej zástavby pri Galandovom majeri. Na časti územia medzi Maškovom a Galandovým majerom sa vytvárajú možnosti pre špecifické extenzívne bývanie penziónového charakteru, s rekreačným ubytovaním pre pasantov.

(14) Bývanie pre sociálne odkázaných obyvateľov mesta naďalej umiestňovať v priestoroch Ja-zerného dvora, v kombinácii s lokálnymi pracovnými príležitosťami komunitného charakteru a so zá-kladnou vybavenosťou.

(15) Súčasnú sídliskovú zástavbu v obytných súboroch Londýn a Huty je potrebné urbanisticky dotvoriť, humanizovať a v parteri ju funkčne dokompletizovať a estetizovať.

(16) Pre výhľadový rozvoj nízkopodlažnej a strednopodlažnej obytnej zástavby s k nej prinále-žiacou vybavenosťou a lokálnymi pracovnými príležitosťami v zmiešanej zástavbe mestského charak-teru je navrhované využitie územia na Špitálskej.

(17) (Pre umiestňovanie nových zariadení výroby, výrobných služieb, distribúcie a skladov sú navrhované rozsahovo limitované priestory v území nad železničnou traťou. Súčasné plochy väčších výrobných zariadení (Mincovňa, ELBA) sa zachovávajú v ich súčasnom rozsahu, bez ich ďalšieho územného rozvoja. Výrobné plochy v Novej doline, Banskej ceste sa navrhujú na reštrukturalizáciu a konverziu, s čiastočným zachovaním ich výrobného charakteru.

(18) Pre športové, športovo – rekreačné a rekreačné využívanie a pre športovú a rekreačnú vy-bavenosť sa na území mesta prednostne navrhujú priestory medzi Maškovom a Galandovým maje-rom, priestory pod Jarabicou. Rekreačné priestory Zvolenodolinských letohrádkov sa považujú za funkčne a v zásade aj stavebne stabilizované.

(19) Pre špecifické športovo – rekreačné, rekreačné, turistické a športové aktivity sa vymedzuje územie odlúčenej mestskej časti Skalka. V súlade s podrobnejšou územnoplánovacou dokumentáciou sa navrhuje skapacitnenie, úpravy a doplnenie jeho zariadení a vybavenosti tak, aby sa vytvorili podmienky pre ich celoročné využívanie.

(20) Ťažiskové priestory Novej doliny sa využijú najmä ako tématický park, so špecifickými ná-učnými, poznávacími, kultúrno – spoločenskými a rekreačnými aktivitami, vychádzajúcimi predovšet-kým z historických tradícií baníckych činností, v antropicky premenenom prostredí montánnej krajiny.

(21) Priestory medzi Kalváriou a Šibeničným vrchom sú navrhnuté ako zámerne koncepčne a kompozične krajinársky upravované, s rekreačno – oddychovými trasami a s vyhradenými priestormi rozsahovo menších rekreačných aktivít v prírodnej krajine. Obnovený lúčanský priechod má byť vý-chodiskom turisticko – náučných trás v okolí mesta. Priestor Kalvárie a Krížovej cesty je považovaný predovšetkým za pietny. Rovnako sa krajinársky upravované priestory s lokálnymi rekreačnými aktivi-tami navrhujú aj v mulde pri Veterníckom jazere.

(22) Územným plánom sa navrhujú priestory pre umiestnenie špecifických aktivít poľnohospo-dárskej výroby ekologického charakteru, s ich osobitným zameraním na obnovu a udržanie kultúrnej krajiny v okolí mesta, s doplnkovou funkciou agroturistiky. Takéto zariadenia sú navrhované najmä na Revolte, ale aj pri lúčanskom priechode a na území nad železničnou traťou, s možnosťou umiestňovať ich aj na časti územia Galandovho majera a na rozvojových obytných plochách južne od neho.

§ 5
Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia

(1) Navrhovaným urbanistickým riešením sa má v zastavanom (urbanizovanom) území dosiah-nuť principiálne funkčné zónovanie mesta a hierarchizované usporiadanie jeho štruktúry, so snahou o vylúčenie, alebo aspoň minimalizovanie prevádzkovo – funkčných konfliktov a vzájomných negatív-nych ovplyvnení.

(2) Pre praktické dosiahnutie zámerov urbanistickej koncepcie sa v územnom pláne mesta sta-novuje regulácia funkčného využitia plôch. Ňou sa určuje prípustnosť funkčného využitia (zástavby) jednotlivých území, ktorá je záväzným regulatívom pri plánovaní výstavby a pri rozhodovaní o prípus-tnosti jednotlivých stavieb.

(3) Reguláciou funkčného využitia sa definuje a špecifikuje funkcia každého konkrétneho úze-mia v organizme mesta, zároveň sa ňou lokálne stanovuje prípustnosť druhu zástavby formou prí-pustných a výnimočne prípustných objektov a funkcií tak, ako sú uvedené v textovej a výkresovej časti územného plánu mesta.

§ 6
Určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch

(1) Funkčné využívania územia, podľa konkrétnej funkčnej a urbanistickej špecifiky sa pre mes-to Kremnica a pre jeho územne odlúčenú miestnu časť na Skalke stanovuje nasledovný systém regu-lácie prípustného funkčného využitia plôch (s ich kódovým označením):
Územie mestského bývania Bm
Územie čistého bývania viacpodlažné Bč
Územie špecifického bývania Bš
Územie pre sociálne bývanie Bs
Zmiešané mestské územie (s polyfunkčnou zástavbou) Zm
Zmiešané územie centrálne Zc
Územie vyššej občianskej vybavenosti Vv
Územie výroby, výrobných služieb, distribúcie a skladov Pv
Územie koncentrovanej športovej vybavenosti Š
Územie koncentrovanej rekreačnej vybavenosti R
Územie sociálnej vybavenosti –
Územia s rekreačnými funkciami (záhradkárske osady, chatoviská) ZO
Plochy zariadení verejnej dopravnej a technickej vybavenosti –
Územie verejnej zelene mestského typu Vz
Územie špecifických poľnohospodárskych aktivít –
Krajinársky upravované plochy a prímestské priestory –
Územie špecifických aktivít a plochy zvláštnych účelov –

(2) Podrobnosti regulácie prípustného funkčného využitia plôch sú špecifikované nasledovne:

I. ÚZEMIE MESTSKÉHO BÝVANIA Bm
a/ ú z e m i e s l ú ž i:
– prevažne pre bývanie
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť :
– rodinné domy vo voľnej, skupinovej, alebo priestorovo viazanej zástavbe
– zariadenia základnej vybavenosti, slúžiace pre obsluhu tohoto územia
– rekreačne využívané rodinné domy, víkendové domy rodinné domy
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– obytné objekty s doplnkovou funkciou verejnej občianskej vybavenosti
– obytné objekty s doplnkovou funkciou menších živnostenských aktivít
– obytné objekty s doplnkovou funkciou rekreačného ubytovania
– menšie, hygienicky nezávadné zariadenia drobnej výroby a výrobných služieb
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

II. ÚZEMIE ČISTÉHO BÝVANIA VIACPODLAŽNÉ Bč
a/ ú z e m i e s l ú ž i:
– výlučne pre bývanie
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť :
– bytové domy vo voľnej, skupinovej alebo priestorovo viazanej zástavbe
– zariadenia základnej občianskej vybavenosti, slúžiace pre obsluhu tohoto územia,
umiestnené v parteri obytných objektov
– objekty hromadných a skupinových garáží, slúžiacich pre obyvateľov tohoto územia
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– samostatne stojace alebo k obytným objektom pričlenené zariadenia základnej
občianskej vybavenosti, slúžiace pre obsluhu tohoto územia
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

III. ÚZEMIE ŠPECIFICKÉHO BÝVANIA Bš
a/ ú z e m i e s l ú ž i :
– výlučne pre bývanie, s doplnkovými funkciami rekreačného ubytovania a rekreačných
služieb
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť :
– rodinné domy, s pridruženou funkciou rekreačného ubytovania
– zariadenia základnej , športovej a rekreačnej vybavenosti, slúžiace pre obsluhu tohoto
územia
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– jednotlivé objekty rekreačného ubytovania (apartmány, penzióny) s najmenej jedným bytom,
určeným pre trvalé bývanie
– rozsahovo menšie zariadenia, slúžiace pre rekreáciu a cestovný ruch
– zariadenia základnej občianskej vybavenosti, slúžiace pre obsluhu tohoto územia,
ktoré sú súčasťou obytných objektov
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

IV. ÚZEMIE PRE SOCIÁLNE BÝVANIE Bs
a/ ú z e m i e s l ú ž i :
– pre umiestnenie obytných a bývanie doplňujúcich objektov bývania sociálneho
charakteru – t.j. nájomných domov s regulovaným štandardom úžitkových plôch bytov
– pre umiestnenie obytných a bývanie doplňujúcich objektov pre sociálne odkázaných
alebo sociálne neprispôsobivých – t.j. domov s bytmi so zníženým štandardom
úžitkových plôch bytov a ich vybavenosti
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť :
– nízko a viacpodlažné bytové domy vo voľnej, skupinovej alebo priestorovo viazanej
zástavbe
– pomocné a technické objekty, slúžiace obytným objektom
– maloobchodné zariadenia a zariadenia osobných služieb, slúžiace pre obsluhu
tohoto územia
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– zariadenia sociálne, zdravotné a športové, slúžiace pre obsluhu tohoto územia
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

V. ZMIEŠANÉ MESTSKÉ ÚZEMIE (s polyfunkčnou zástavbou) Zm
a/ ú z e m i e s l ú ž i:
– pre umiestnenie (spravidla viacúčelových) objektov a zariadení občianskej vybavenosti
komerčných a kultúrnych zariadení a zariadení verejných služieb, kombinovaných
s funkciou bývania
– pre umiestnenie spravidla viacúčelových objektov s hlavnou funkciou bývania,
a s doplňujúcou funkciou vybavenosti
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť :
– zariadenia pre maloobchod, osobné služby, verejné stravovanie a ubytovanie,
správu a záujmovú činnosť
– obytné budovy, obvykle kombinované s verejnou komerčnou vybavenosťou v parteri
– zariadenia pre prechodné ubytovanie
– zábavné strediská a rekreačné služby
– hromadné garáže a parkoviská, slúžiace pre obyvateľov územia a pre návštevníkov
jeho zariadení
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– jednotlivé nerušiace zariadenia živností a výrobných služieb, spravidla kombinované
s obytnou funkciou
– menšie zdravotnícke a športové zariadenia, slúžiace najmä pre obsluhu tohoto územia
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

VI. ZMIEŠANÉ ÚZEMIE CENTRÁLNE Zc
a/ ú z e m i e s l ú ž i :
– najmä pre umiestnenie obchodných, hospodárskych, správnych a kultúrnych
zariadení, alebo ich kombinácií s obytnou funkciou, spravidla v polyfunkčnej zástavbe
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť :
– obchodné, administratívne a správne budovy
– zariadenia pre maloobchod, verejné stravovanie a ubytovanie
– kultúrne a kultúrno – spoločenské zariadenia
– zábavné strediská
– byty pohotovostné, služobné a byty majiteľov zariadení
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– byty vyššej kategórie alebo špecifického charakteru (byty s ateliermi, mezonetové byty)
– hromadné garáže a parkoviská, slúžiace najmä pre návštevníkov územia
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

VII. ÚZEMIE VYŠŠEJ OBČIANSKEJ VYBAVENOSTI Vv
a/ ú z e m i e s l ú ž i :
– pre umiestnenie spravidla rozsiahlejších špecializovaných zariadení občianskej
vybavenosti verejného charakteru, s celomestským alebo až nadmestským významom,
alebo prislúchajúcich k jednotlivým územým celkom
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť :
– zariadenia maloobchodu, verejných služieb a verejného stravovania
– zariadenia kultúry a kultúrno – spoločenské zariadenia
– zariadenia pre verejné ubytovanie a stravovanie
– byty pohotovostné, služobné a byty majiteľov zariadení
– hromadné garáže a parkoviská, slúžiace pre majiteľov a návštevníkov zariadení
– športové a rekreačné zariadenia, ak súvisia s hlavnou funkciou územia
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– obchodné a administratívne budovy
– doplnkové zariadenia maloobchodu a osobných služieb
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

VIII. ÚZEMIE VÝROBY, VÝROBNÝCH SLUŽIEB, DISTRIBÚCIE A SKLADOV Pv
a/ ú z e m i e s l ú ž i :
– pre umiestnenie aktivít výroby, výrobných služieb, stavebníctva, distribúcie
a skladového hospodárstva
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t ň o v a ť :
– zariadenia výroby a výrobných služieb všetkého druhu, pokiaľ to nie je obmedzené
špecifickými požiadavkami na ochranu životného prostredia
– opravárenské a údržbárske základne a dielne
– zariadenia stavebníctva a distribúcie stavebných hmôt
– prenajímateľné výrobné zariadenia
– dopravné terminály a garáže mechanizmov
– zariadenia pre skladovanie a distribúciu tovarov
– garáže, parkoviská, servisy
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– obchodné a administratívne zariadenia
– výučbové zariadenia a areály
– jednotlivé zariadenia technickej vybavenosti
– pohotovostné a služobné byty
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

IX. ÚZEMIE KONCENTROVANEJ ŠPORTOVEJ VYBAVENOSTI Š
a/ ú z e m i e s l ú ž i :
– pre umiestňovania športových, telovýchovných a rekreačných zariadení organizovanej
telovýchovnej a športovej činnosti profesionálneho a výkonnostného športu, školského
športu a pre ľudové športové a športovo – rekreačné aktivity, prevádzkované
na komerčnom základe
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť :
– otvorené (sezónne) a kryté športové objekty a zariadenia pre športové a športovo –
rekreačné aktivity do výšky 7,5 m
– zariadenia, účelovo doplňujúce športovú a športovo – rekreačnú vybavenosť, slúžiace
pre úplný výkon ich funkcie do výšky 1 NP + P
– zariadenia dopravnej a technickej vybavenosti, slúžiace športovým a športovo –
rekreačným zariadeniam, vrátane horských dopravných zariadení
– menšie zariadenia komerčnej vybavenosti obchodu, služieb a verejného stravovania,
slúžiace pre návštevníkov športových a športovo – rekreačných zariadení do výšky 1 NP + P
– oddychové rekreačné a turistické zariadenia bez vybavenosti (prístrešky, ohniská)
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– pohotovostné a služobné byty alebo byty majiteľov zariadení
– objekty pre účelové ubytovanie športovcov, spravidla neverejného charakteru
– jednotlivé individuálne rekreačné objekty, bez funkcie verejného ubytovania, s kapacitou
max. 6 lôžok v objekte
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

X. ÚZEMIE KONCENTROVANEJ REKREAČNEJ VYBAVENOSTI R
a/ ú z e m i e s l ú ž i :
– pre koncentrované umiestnenie rekreačných a športovo-rekreačných zariadení a
služieb, organizovaných prevažne na komerčnom základe a slúžiacich pre využitie
voľného času obyvateľstva a pre rekreáciu a cestovný ruch
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť :
– verejné rekreačné objekty a zariadenia
– verejné kultúrne a športové zariadenia
– doplňujúcu maloobchodnú a servisnú vybavenosť charakteru rekreačných služieb
– zariadenia pre verejné stravovanie a rekreačné ubytovanie
– objekty cestovného ruchu a organizovanej turistiky
– technické objekty, slúžiace rekreačnej vybavenosti
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– pohotovostné a služobné byty
– menšie zariadenia organizovanej športovej činnosti
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

XI. ÚZEMIE ZÁHRADKÁRSKYCH OSÁD ZO
a/ ú z e m i e s l ú ž i :
– pre rekreačné využitia formou záhradkárskych osád
b/ n a ú z e m í j e p r í p u s t n é u m i e s t n i ť :
– záhradné chatky
– rekreačné chaty
– drobné stavby spĺňajúce doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe (altánky, prístrešky a pod.)
c/ o b m e d z u j ú c e s ú :
– prístrešky pre automobily
d/ z a k á z a n é s ú :
– všetky vyššie neuvedené funkcie

(3) V neurbanizovanom území mesta sa stanovujú tieto zóny prípustnosti ich funkčného využitia:

A. zóna produkčného poľnohospodárstva

B. zóna produkčného lesného hospodárstva

C. zóna prímestskej krajiny s extenzívnym rekreačným využívaním
a prímestských rekreačných lesov

D. ekostabilizačná zóna (zóna chránenej krajiny)

(4) Zóny v neurbanizovanom území mesta je prípustné využívať iba v rozsahu ich deklarovanej funkcie. Povoľuje sa v nich iba umiestňovanie stavieb a zariadení verejnej dopravnej a technickej vy-bavenosti, vrátane stavieb a zariadení na ochranu územia pred veľkými vodami. V územným plánom osobitne vymedzených polohách možno výnimočne umiestňovať len zariadenia, súvisiace s hlavnou funkciou zóny (pre poľnohospodársku a lesnú výrobu a pre extenzívne rekreačné aktivity), ojedinele i nevyhnutnej špecifickej vybavenosti.

(5) V ekostabilizačnej zóne sa nesmú umiestňovať žiadne také zariadenia alebo vykonávať také úpravy a činnosti, ktoré by mali negatívny vplyv na dosiahnutú ekologickú stabilitu územia, alebo by neboli v súlade so zákonom stanovenými podmienkami ochrany prírody a krajiny, narúšali by pamiat-kové hodnoty a hodnoty prírodno-krajinárskeho charakteru územia.

§ 7
Priestorové usporiadanie územia

(1) Rešpektovať historické dominanty a panoramatické pohľady na území mesta a diaľkové po-hľady smerom von z mesta.

(2) V pamiatkovej zóne rešpektovať pôvodnú urbanistickú štruktúru a parceláciu

(3) Existujúce funkčné plochy bývania v bytových domoch považovať stavebnotechnicky za uzavreté, výstavbu nových objektov umožniť výnimočne za podmienok zachovania svetlotechnických noriem a hygienických zásad bez podstatných nárokov na technickú infraštruktúru a statickú dopravu.

(4) Rešpektovať požiadavky na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu vyplývajúce z vyhlášky MŽP SR č. 532/2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných tech-nických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (okrem výnimiek v pamiatkovej zóne).

(5) Okrem regulačných kódov, ktorými sa stanovuje funkčná a stavebná prípustnosť územného využitia, sa územným plánom navrhuje aj lokálne prípustná intenzita zastavanosti, ktorá je udaná per-centuálne ako pomer zastavanej plochy k celkovej ploche pozemku a prípustná výška zástavby, uve-dená v maximálnom počte nadzemných podlaží. Podrobnosti regulácie sú uvedené vo výkresovej časti územného plánu mesta (komplexný urbanistický návrh). Pre účely tohto územného plánu môže byť úroveň osadenia 1. nadzemného podlažia (vo vzťahu k regulácii počtu nadzemných podlaží) môže byť z čelnej strany objektu (z urbanistického hľadiska najexponovanejší pohľad v danom priestore) vo výške max. 80 cm nad úrovňou terénu.

(6) Priestorové regulatívy pre záhradkárske osady:
Maximálna výška objektov: 1 NP + P, hrebeň strechy max. 7,5 m od úrovne 1.NP
Max. miera zastavania hlavným objektom: 45 m2
Maximálna výmera zastavaných plôch
(vrátane spevnených plôch): 70 m2
Min. podiel zelene: 60 % plochy pozemku

(7) Priestorové regulatívy pre výstavbu penziónov v lokalite Skalka:
Maximálna výška objektov: 2 NP + podkrovie, hrebeň strechy max. 15 m od úrovne 1.NP
Maximálna výmera zastavaných plôch
(vrátane spevnených plôch): 30 % plochy pozemku
Min. podiel zelene: 40 % plochy pozemku
Architektonické stvárnenie: šikmé strechy, sklon strechy min. 30 %, architektonický výraz prispôsobený krajinársky významnému priestoru, vhodná farebnosť fasád bez krikľavých akcentov, bez oplotenia pozemku

(8) Priestorové regulatívy pre realizáciu drobných stavieb v lokalite Skalka:
Maximálna výška objektov: 1 NP, hrebeň strechy max. 4,2 m od rastlého terénu
Max. miera zastavania objektom: 18 m2
Charakter objektov: dočasné stavby na dobu max. 5 rokov
Architektonické stvárnenie: sedlové strechy strechy, architektonický výraz prispôso-bený krajinársky významnému priestoru, vhodná fareb-nosť fasád bez krikľavých akcentov, bez oplotenia po-zemku

(9) Priestorové regulatívy pre všetky ostatné bloky zástavby sú uvedené v grafickej časti vo výkrese č. 4 – Komplexný urbanistický návrh.

(10) Regulatívy prípustného funkčného využívania územia a prípustnej intenzity jeho zastavanosti je v územnom a stavebnom konaní a pri povoľovaní zmien vo využívaní stavieb nevyhnutné rešpekto-vať.

(11) Súlad architektonického stvárnenia v jednotlivých urbanistických obvodoch ako aj architek-tonický súlad pri riešení fasád (farebnosť, materiál a pod.), pri umiestňovaní reklamných a propagač-ných zariadení na celom území mesta, zabezpečovať prostredníctvom príslušného oddelenia mest-ského úradu

§ 8
Zásady a regulatívy umiestnenia občianskeho vybavenia územia

(1) Zachovať a postupne modernizovať existujúce zariadenia občianskej vybavenosti, ktoré vy-hovujú prevádzkovým, priestorovým a hygienickým nárokom.

(2) Nové zariadenia občianskej vybavenosti lokálneho významu (najmä obchod a služby) loka-lizovať tam, kde to pripúšťajú regulačné podmienky, ktoré územný plán stanovuje pre navrhované rozvojové plochy a existujúcu zástavbu – zariadenia je potrebné umiestňovať v primeranej pešej do-stupnosti obyvateľov v samostatných objektoch (výnimočne ako súčasť rodinných domov a v bytových domoch môže byť zachovaná len existujúca OV, resp. sa OV môže umiestňovať v novostavbách bytových domov na ich prízemí).

(3) Nové zariadenia občianskej vybavenosti celomestského významu a nadmestského výz-namu lokalizovať najmä v rámci vymedzených regulačných blokov, resp. tam, kde to pripúšťajú regu-lačné podmienky.

(4) V historickom centre obmedzovať, resp. usmerňovať stánkový predaj a vylúčiť zariadenia občianskej vybavenosti s činnosťami v rozpore s kultúrno-historickými tradíciami mesta.

(5) Pri projektovaní stavieb občianskej vybavenosti dodržiavať príslušné normy a právne pred-pisy, platné v čase realizácie stavieb.

(6) Pri umiestňovaní zariadení občianskej vybavenosti navrhnúť podľa druhu a veľkosti zaria-denia zodpovedajúci rozsah plôch statickej dopravy – kapacitu parkovísk pri vybavenosti riešiť v zmysle STN 73 6110 pri stupni automobilizácie 1:3,5.

(7) Pri výstavbe športovísk zabezpečiť, aby sa vytvorili vyhovujúce podmienky pre športovcov a návštevníkov športových a kultúrnych podujatí v súlade s vyhláškou MZ SR č. 525/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na telovýchovné zariadenia.

(8) V rekreačnej lokalite Skalka zabezpečiť prevádzkové vzťahy jednotlivých aktivít tak, aby ne-dochádzalo k negatívnym stretom jednotlivých činností, pri podrobnejšom riešení navrhovať technické opatrenia pre elimináciu takýchto stretov.

§ 9
Zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného vybavenia územia

(1) Verejné dopravné vybavenie zabezpečuje funkciu dopravnej obsluhy územia. Pozostáva zo stavieb a zariadení pre cestnú dopravu a stavieb a zariadení pre železničnú dopravu. Okrem toho sú na katastrálnom území mesta jestvujúce a navrhované osobné horské dopravné zariadenia.

(2) Stavby pre verejnú cestnú dopravu tvoria štátne a regionálne cesty, miestne (mestské) zberné, obslužné a prístupové komunikácie a účelové miestne komunikácie, cyklistické komunikácie, komunikácie, vyhradené pre peších a verejné odstavné a parkovacie plochy automobilovej dopravy, vrátane viacpodlažných parkovísk.

(3) V súlade s nadradenou územnoplánovacou dokumentáciou je územím údolia Kremnického potoka navrhovaná výhľadová trasa rýchlostnej cesty R3, so západným obchvatom Kremnice mimo jej katastrálneho územia. V zastavanom území mesta sa tak ponechá prieťah štátnej cesty I/65, ktorý bude určený najmä pre regionálne prepravné vzťahy a pre lokálnu automobilovú dopravu v širšom záujmovom území mesta.

(4) Štátna cesta I/65 v úseku Šášovské Podhradie – Kremnica – Turčianske Teplice sa pone-cháva v návrhovom období územného plánu mesta v jej súčasnej trase, vedenej v prieťahu mestom, s funkciou zbernej komunikácie B1 a dopravnej osi mesta. Územným plánom sa navrhujú jej časovo aktuálne úpravy v úsekoch Horváthovej a Langsfeldovej ulice, vrátane úprav križovaní a odbočení z nej, a rekonštrukcia úseku Kremnica – Kremnické Bane v rozsahu územia mesta.

(5) Regionálne cesty II/578 Kremnica – Skalka, III/05097 Kremnica – Trnavá Hora a III/06529 Kremnica – Kopernica zostávajú vo svojich súčasných trasách a priestorovom usporiadaní, s lokálnym presunom peážneho úseku ciest II/578 a III/05097 do Matunákovej a Križkovej ulice.

(6) Územným plánom sa navrhuje základný komunikačný systém mesta a jeho dokompletova-nie tak, aby bol súčasný radiálny systém nahradený neúplným systémom radiálno – okružným.

(7) Štruktúra vnútromestských zberných komunikácií sa dokompletuje navrhovaným prepojením cesty I/65 s cestou III/05097 (od Včelína na Renbíz), čím sa vyhovujúco dopravne sprístupní územie jestvujúcej a navrhovanej obytnej zástavby v južnej časti mesta a dopravne sa odľahčia priestory historického jadra mesta, centrálnej mestskej zóny a zástavby Renbízu.

(8) Územným plánom je stanovená diferenciácia mestských komunikácií podľa funkčných tried a kategórií, zodpovedajúcich štruktúre mesta, očakávaným dopravným zaťaženiam a technickým možnostiam územia.

(9) Mestskú cestnú sieť doplní navrhovaná cestná rekreačná trasa z Novej doliny Kremnica – Kremnické Bane (Piargy), a výhľadovo aj rekreačná trasa Kremnica – Krahule (cez Peklo).

(10) Na území mesta nie je prevádzkovaná a ani sa nenavrhuje mestská hromadná doprava. Je však čiastočne nahradená linkami pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy, prechádzajúcej ťažis-kovými priestormi mestskej zástavby. Územným plán umožňuje úpravu niektorých liniek tak, aby do-pravne obslúžili aj priestory navrhovaného južného rozvoja mesta.

(11) Z dôvodov pamiatkovej ochrany historického jadra mesta, ale aj z funkčných a územno – technických dôvodov sa navrhuje výhľadové premiestnenie autobusovej stanice z jej súčasnej polohy do navrhovaného dopravného uzla na pôvodnom Námestí hutníkov.

(12) Jestvujúca pešia zóna na Dolnej ulici sa predĺži do priestorov Námestia SNP, na Štefániko-vo námestie a na Kutnohorskú ulicu. Bude na nej zavedený regulovaný systém nevyhnutnej dopravnej obsluhy objektov a funkčných celkov.

(13) Parkovanie a odstavovanie osobných motorových vozidiel je prednostne riešené systémom kapacitných verejných parkovísk, umiestňovaných vždy vo väzbe na priestory s koncentrovanou náv-števnosťou, pracovnými príležitosťami alebo rekreačnými priestormi. Okrem toho sú navrhované ka-pacitné záchytné parkoviská osobných áut a autobusov v Kremnici (pri Včelíne) a na Skalke, s pred-pokladanou kyvadlovou autobusovou dopravou pri krátkodobo zvýšenej návštevnosti športovo – rekreačných zariadení na Skalke.

(14) Parkovanie návštevníkov penziónov v lokalite Skalka bude zabezpečené na vlastnom, resp. priľahlom pozemku v počte min. 1 parkovacie miesto/1 apartmán.

(15) V lokalite na južnom okraji mesta budú umiestnené hromadné garáže, ktorými sa bude prednostne riešiť súčasný deficit odstavných plôch pre obyvateľov jestvujúcej hromadnej bytovej zástavby. Nové obytné súbory je nevyhnutné vždy vybaviť dostačujúcim počtom parkovacích a odstavných plôch a garáží pre osobné autá ich obyvateľov a návštevníkov.

(16) Pri funkčnom využívaní územia (rekreácia a pod.) vo voľnej krajine rešpektovať jestvujúce historické pešie prepojenia ako aj jestvujúce cyklotrasy. V prípade kolízií jednotlivých činností stano-viť vhodné technické opatrenia s prioritou zachovania historických a banských náučných chodníkov.

(17) Všetky navrhované stavby pre verejné dopravné vybavenie sú v zmysle ustanovení staveb-ného zákona zaradené do verejnoprospešných stavieb.

§ 10
Zásady a regulatívy umiestnenia verejného technického vybavenia územia

(1) Verejné technické vybavenie mesta tvoria zariadenia pre zásobovanie vodou a odkanalizo-vanie, pre zásobovanie elektrickou energiou, pre zásobovanie plynom, verejných spojových zariadení a zariadení pre zásobovanie teplom a teplou úžitkovou vodou. Súčasťou verejného technického vyba-venia sú i stavby a zariadenia na vodných tokoch a stavby na ochranu územia proti veľkým vodám.

(2) Pri územnom rozvoji mesta je nevyhnutné rešpektovať všetky katastrálnym územím mesta prechádzajúce nadradené zariadenia verejného technického vybavenia územia – trasy skupinového vodovodu Turček – Kremnica – Žiar nad Hronom, 110 kV diaľkových a 22 kV lokálnych elektrovedení, VTL plynovodu 200 – 25 Žiar nad Hronom – Kremnica, vrátane lokálnych odbočení k VTL/STL regu-lačným staniciam a trasa STL vedenia Kremnica – Kremnické Bane, lokálnych vodovodov a zdrojov pitnej vody, lokálnych úžitkových vodovodov (aj historických), ochranné pásma jestvujúcich a navrhovaných zariadení na odvádzanie odpadových vôd v zmysle platnej legislatívy, diaľkových zariadení spojov a jestvujúcich ochranných opatrení na vodných tokoch.

(3) Zásobovanie mesta pitnou vodou je pre návrhové, aj výhľadové obdobie územného plánu riešené z lokálnych zdrojov, nachádzajúcich sa v k.úz. Kremnice a Krahúľ. V prípade akútnych potrieb je pre zásobovanie mesta pitnou vodou možné využiť aj skupinový vodovod Turček – Kremnica – Žiar nad Hronom, z hľadiska predpokladaného rozvoja mesta to však nie je potrebné.

(4) Územným plánom sa navrhuje doplnenie a rozšírenie mestskej kanalizačnej siete, vrátane realizácie kmeňovej stoky Kremnica – Horná Ves, s jej napojením na ČOV v Hornej Vsi.

(5) Pre navrhovanú koncentrovanú obytnú zástavbu v lokalite pri Veterníku a pre navrhovanú športovo – rekreačnú vybavenosť v časti Maškovo je potrebné upraviť dielčie úseky trasy zásobova-cieho okruhu 22 kV elektrovedenia a preložiť časť 22 kV elektrovedenia z elektrárne na IV. šachte.

(6) Pre zásobovanie mesta plynom v návrhu i ďalšom výhľade postačujú jestvujúce RTL/STL regulačné stanice. STL rozvodmi sa navrhuje vybaviť všetky plochy navrhovanej zástavby, i v súčas-nosti neplynofikované časti mesta.

(7) Centrálne zásobovanie jestvujúcich obytných súborov teplom a teplou úžitkovou vodou sa zachová. Pri transformácii energetickej základne (zdroje vykurovania a prípravy TÚV) je potrebné reš-pektovať schválenú „Koncepciu rozvoja tepelného hospodárstva mesta Kremnica“. Nové obytné súbory budú teplom zásobované z lokálnych plynofikovaných zdrojov.

(8) Súčasný telekomunikačný systém v meste sa zachováva, navrhuje sa jeho rozšírenie do priestorov novonavrhovanej obytnej, rekreačnej a vybavenostnej zástavby.

(9) V rekreačnej lokalite na Skalke budú zariadenia verejného technického vybavenia projekto-vané a realizované v súlade so schváleným ÚPN-Z strediska rekreácie a cestovného ruchu.

(10) V súbehu trasy Kremnického potoka s Ulicou Jula Horvátha (cesta I/65) je potrebné vodný tok v mestskom interiéri v zmysle požiadaviek ochrany pamiatkovej rezervácie vhodne rehabilitovať a revitalizovať ho.

(11) Územným plánom mesta sa na toku Kremnického potoka v južnej časti mesta navrhujú opatrenia na ochranu okolitého územia proti vplyvu veľkých vôd.

(12) Pri návrhu a realizácii inžinierskych sietí na území pamiatkovej rezervácie a pamiatkovej zóny je potrebné hľadať také možnosti umiestnenia a také formy realizácie, ktoré by minimalizovali možný negatívny vplyv na ochranu kultúrnych hodnôt v území. Vzhľadom na predpoklady sa na celom území mesta Kremnica predpokladá výskyt archeologických nálezov, čo musí byť brané v zreteľ pre realizácii stavieb dopravnej a technickej infraštruktúry.

(13) Všetky navrhované stavby pre verejné technické vybavenie sú v zmysle ustanovení staveb-ného zákona verejnoprospešnými stavbami.

§ 11
Zásady a regulatívy zachovania kultúrnohistorických hodnôt

(1) Rešpektovať’ a revitalizovať pamiatkový fond v územnom rozvoji mesta, ktorý je zastúpený na k.ú. Kremnica:
a) v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR vyhlásenými a evidovanými (v zmysle § 22 pa-miatkového zákona) nehnutel’nými a hnutel’nými národnými kultúrnymi pamiatkami (ďalej NKP), ich súbormi a areálmi – urbanistické a architektonické pamiatky, archeologické náleziská a nále-zy, technické pamiatky, pamiatky ľudového staviteľstva, výtvarné pamiatky, pamiatky historickej zelene, pamiatky histórie a hnuteľné kultúrne pamiatky (na k.ú. Kremnice v počte 164 nehnutel’ných NKP);
b) pamiatkovými územiami na k.ú. Kremnice:
1. pamiatková rezervácia “Pamiatková rezervácia Kremnica” (ďalej PR Kremnica) vyhlásená r. 1950, rozšírená hranica r. 1990 a predmet ochrany r. 2004; (PR Kremnica – aktualizácia vy-hlásenia z.z. Č. 108/2004 – Nariadenie vlády SR z 10febr. 2004 “O pamiatkových rezervá-ciách Banská Bystrica a Kremnica” hranica a popis – detto i v Zásadách ochrany)
2. pamiatková zóna krajinného charakteru “Územie banských diel v okolí Kremnice” (ďalej PZ v okolí Kremnice) vyhlásená r. 1998 (PZ v okolí Kremnice – vyhlásená Všeobecne záväzno u vyhláškou Krajského úradu v Banskej Bystrici Č. 13/1999 z 26. marca 1999; hranice a popis – detto i v Zásadách ochrany)

(2) Vytvárať všetky podmienky na dôsledné vykonávanie prvoradej povinnosti v zmysle Zákona č. 49/2002 z. z. o ochrane pamiatkového fondu, v znení neskorších predpisov (v zmysle § 1 ods. 1 a 2;§ 2 ods. 2 a 7), ktorou je ochrana pamiatkového fondu – ako súčasti kultúrneho dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom – definovaná ako súhrn činnosti a opatrení zameraných na identiíIkáciu, výskum, evidenciu, zachovanie, obnovu, reštaurovanie, regeneráciu, využívanie a prezentáciu kultúrnych pamiatok a pamiatkových území.

(3) Vytvárať všetky podmienky na zachovanie a prezentovanie pamiatkových hodnôt, ako sú-hrou významných historických, spoločenských, krajinných, urbanistický ch, architektonických, vedec-kých, technických, výtvarných alebo umelecko-remeselných hodnôt, pre ktoré je vec predmetom ochrany – individuálnej (NKP) alebo územnej (PR a PZ).

(4) Vytvárať všetky podmienky na dodržiavanie ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území – definovanú ako súhrn činností a opatrení, ktorými orgány štátnej správy a orgány územnej samosprávy v spolupráci s vlastníkmi nehnutel’ností zabezpečujú zachovanie pamiatkových hodnôt v území, ich dobrý technický, prevádzkový a estetický stav, ako aj vhodný spôsob využitia jednotlivých stavieb, skupín stavieb, areálov alebo urbanistických súborov, vhodné a ich primerané technické vybavenie, ako i pamiatkového územia.

(5) Rešpektovať Zásady ochrany pre Pamiatkovú rezerváciu Kremnica a Pamiatkovú zónu Územie banských diel v okolí Kremnice, ktoré definujú požiadavky:
a) na primerané funkčné využitie objektov, súborov, i plôch územia pamiatkových území PR a PZ
b) na zachovanie, údržbu a regeneráciu prírodnej a krajinárskej konfigurácie terénu, s prejavmi banskej/montánnej činnosti – vzájomného vzťahu prírodného prostredia a sídelnej štruktúry, strešnej krajiny;
c) na zachovanie, údržbu a regeneráciu historického pôdorysu a parcelácie, objektovej skladby, výškového a priestorového usporiadania objektov – historickej urbanistickej štruktúry a historického stavebného fondu:
1. kompaktnú zástavbu okolo hlavného námestia; radovú a súvislú zástavbu ulíc Dolná, Kut-nohorská, Kollárova a P. Križku; rozvoľnenú zástavbu okolo zakladajúcich historických osád Kremnice – tzv. Soller (Angyalova ulica) a Coller (Ulica Ľudovíta Štúra a Langsfeldova ulica); rozvoľnenú zástavbu na okolitých svahoch; solitéry (historické); plochy po zaniknutých dielach; s rešpektovaním len zachovaných historických dominánt a akcentov;
2. požiadavky hmotovo-priestorovej gradácie zástavby od okraja sídla k centru;
3. výškového zónovania od prízemných objektov na okraji – po viacpodlažné nadzemné po-dlažia v centre, z rozvoľnenej zástavby na okraji po kompaktnú uličnú zástavbu v centre; s definovanými uličnými čiarami zástavby; výškou ríms a vrcholom striech;
d) charakteristických pohľadov, siluety, priehľadov, pohľadových uhlov; vylúčiť rušivé prvky;
e) prvkov urbanistického interiéru a uličného parteru, pôdorysnú schému historických ulíc (ciest) a priestranstiev tzv. “platzov”
f) zachovania umelecko-historických, architektonických a technických hodnôt objektov a areálov; – ochrany archeologických nálezísk a nálezov,
g) podmienky zachovania, údržby a revitalizácie líniovej, plošnej a solitémej zelene;
h) podmienky pre novostavby, definovanie rezervných plôch pre novostavby;
i) podmienky na zabezpečenie primeraného technického vybavenie (infraštruktúry pamiatkového územia;
j) primerane riešiť požiadavky na štandardné technické, hygienické a dopravné (najmä statickej dopravy) dovybavenie verejných priestranstiev v pamiatkovom území pri zachovaní pamiatko-vých hodnôt a rešpektovania priestorových možností.
k) pri rekonštrukciách, prestavbách, prístavbách a zmenách účelu využitia objektov v pamiatkovo území primerane riešiť požiadavky na štandardné technické a hygienické dovybavenie objektov – pri zachovaní pamiatkových hodnôt (rešpektovania hmotovo-priestorového, architektonického, dispozičného a konštrukčného riešenia).

(6) Rešpektovať’ objekty, súbory alebo areály, ktoré sú navrhované na vyhlásenie za národné kultúrne pamiatky; ako aj objekty vedené v evidencii pamätihodností mesta Kremnica (cca 900 ob-jektov).

(7) Na pamiatkovom území PR a PZ v okolí Kremnice pri stavebnej a hospodárskej činnosti a pri obnove NKP je vlastník/stavebník takejto nehnuteľnosti povinný vyžiadať si rozhodnutie krajského pamiatkového úradu, ktorý rozhodne v zmysle § 32 ods. 7 alebo § 32 ods. 4 pamiatkového zákona a určí podmienky – najmä zásady objemového členenia, výškového uspriadania a architektonického riešenia, určí výskum a iné podmienky – prípravnú a projektovú dokumentáciu; zvlášť pre NKP.

(8) Pri návrhu rekonštrukcie, úpravy a rozšírení cesty I/65 (cesta I.triedy je ponechaná v prieťahu mesta), pre úpravu cesty II/578 – smer Skalka a k úprave križovatiek na pamiatkových územiach (PR a PZ) mesta Kremnica požadujeme rešpektovať obmedzenia vyplývajúce s priestorového usporiadania ¬rešpektovať a zachovať pamiatkové hodnoty pamiatkového fondu Kremnice.

(9) Na celom území mesta Kremnica môže dôjsť pri stavebnej a hospodárskej činnosti (i dopravnej a technickej infraštruktúry) k objaveniu archeologických nálezísk a nálezov. Pri akýchkoľvek zemných prácach Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica – na základe žiadosti podanej investorom/stavebníkom ešte v etape zámeru stavby/činnosti – rozhodne v zmysle § 35, 36 a 37 pamiatkové-ho zákona o nevyhnutnosti vykonat’ výskum (pamiatkový, archeologický a záchranný) a určí podmienky, druh a rozsah tohto výskumu.

§ 12
Zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch zelene

(1) Na zachovanie, ochranu a zveľadenie biologických, hospodárskych, rekreačných a estetických hodnôt prírody a krajiny, na zachovanie a zvýšenie ekologickej stability územia a jeho biodiverzity a na zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja je na katastrálnom území mesta Kremnica územným plánom mesta vo väzbe na nadradenú dokumentáciu ochrany prírody a krajiny koncipovaný miestny územný systém ekologickej stability.

(2) Územný systém ekologickej stability pozostáva z navzájom previazaných a systémovo spolupôsobiacich nadregionálnych, regionálnych a lokálnych prvkov – biocentier, biokoridorov a interakčných plôch, ktoré sú buď reálne (jestvujúce) alebo potenciálne (navrhované).

(3) Prvky a štruktúry územného systému ekologickej stability sú vymedzené návrhom regionálneho (R-ÚSES) územného systému a podrobne budú vymedzené návrhom miestneho (M-ÚSES) územného systému ekologickej stability. Orientačne sú vymedzené v dokumentácii územného plánu mesta.

(4) Na územiach biocentier a biokoridorov, vymedzených v rámci územného systému ekologickej stability je treba vytvárať podmienky pre ich dôslednú ekologickú ochranu a opatrenia na udržanie a zvýšenie ich ekologickej stability, na vytvorenie diverzifikovaného biologického prostredia a na odstránenie alebo prekonávanie bariérových prvkov.

(5) V biocentrách a na územiach s dosahom na biocentrá sa nesmú vykonávať činnosti, ktoré môžu viesť k zníženiu ich ekologickej stability. Osobitne je dôležité dbať, aby sa neznečisťovalo ich územie, voda a ovzdušie, nesmie sa ničiť alebo obmedzovať vegetácia a rušiť fauna a ostatné prírod-niny.

(6) Pre udržanie alebo zvýšenie ekologickej stability a zabezpečenie funkčnosti miestneho územného systému ekologickej stability sa územným plánom mesta navrhujú na jeho katastrálnom území ekostabilizačné opatrenia. Tieto opatrenia sú zamerané aj na obnovu a udržanie kultúrnej krajiny v okolí zastavaného územia mesta a na odstránenie environmentálnych záťaží.

(7) Na území mesta sa nachádzajú územia, vyhlásené podľa zákona NR SR čís. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny za chránené :
a) prírodná rezervácia (PR) Kremnický Štós,
b) prírodná rezervácia (PR) Bujačia Lúka,
obidve tieto územia sú zaradené do piateho stupňa ochrany, v ktorom je zakázané vykonávať činnosti podľa § 16 zákona.

(8) Ostatné plochy katastrálneho územia mesta sú zaradené do prvého stupňa ochrany prírody a krajiny, s podmienkami, uvedenými v § 12 citovaného zákona.

(9) Na časti územia Kremnických vrchov, ktoré je v dokumentácii územného plánu mesta vyznačené, sa výhľadovo pripravuje zriadenie chránenej krajinnej oblasti (CHKO). Územie tak bude za-radené do 2. stupňa ochrany prírody a krajiny, s obmedzením možností jeho využívania podľa § 13 zákona.

(10) Rekreačná zóna na Skalke je územným plánom mesta navrhovaná buď na vyňatie z pripra-vovanej CHKO, alebo na zníženie stupňa ochrany jej vyhlásením za “účelovú zónu rekreačnú”.

§ 13
Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie

(1) Územným plánom sa navrhuje a rieši komplexné zabezpečenie mesta a jeho územne odlúčenej časti na Skalke verejným vodovodom, splaškovou kanalizáciou, elektrickou energiou a plynom; v obytných súboroch v Kremnici aj centrálne zásobovanie bytov teplom a teplou úžitkovou vodou.

(2) Rozšírenie a doplnenie verejnej kanalizačnej siete sa navrhuje do všetkých častí mesta, vrátane výstavby kmeňovej stoky, s napojením mesta na ČOV v Hornej Vsi. Tým sa zároveň vytvoria predpoklady pre zvýšenie biologickej čistoty vodných tokov. Zneškodňovanie odpadových vôd v rekreačnej zóne na Skalke je navrhnuté systémom lokálnej ČOV.

(3) Zásobovanie všetkých častí mesta pitnou vodou sa zabezpečuje z miestnych zdrojov. V prípade akútnych potrieb je však možné aj využitie skupinový vodovod Turček – Kremnica – Žiar nad Hronom.

(4) Zabezpečiť odvádzanie vôd z povrchového odtoku odtekajúceho zo zastavaného územia mesta a z pozemných komunikácií pre motorové vozidlá, vrátane parkovísk a odstavných plôch s prečistením zachytávajúcim plávajúce látky,

(5) Na miestach, kde sa predpokladá výrazný obsah látok, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť kvalitu povrchovej a podzemnej vody zrealizovať potrebné opatrenia na ich elimináciu, osadiť lapače na zachytávanie ropných látok.

(6) Plynofikáciou všetkých častí mesta sa vytvoria podmienky aj pre obmedzenie či vylúčenie lokálnych kúrenísk na báze spaľovania pevných palív a ich prevedenie na ušľachtilé palivá (plyn, elek-trická energia).

(7) Centrálne zásobovanie častí mesta teplom a teplou úžitkovou vodou sa zachová v súčas-nom rozsahu, s doplňujúcou možnosťou využívania nekonvenčných zdrojov vykurovania najmä v športovo – rekreačnej zóne. V nových obytných súboroch sa zriadia plynofikované lokálne kotolne.

(8) Dôsledným funkčným zónovaním, dokompletovaním základného komunikačného systému a výstavbou rýchlostnej cesty R3 mimo katastrálneho územia mesta sa čiastočne vytvoria podmienky pre zníženie dopravného zaťaženia a pre ukľudnenie dopravy najmä v historickom jadre mesta a v zónach s prevažujúcou obytnou zástavbou.

(9) Komunálny odpad sa bude separovať, organizovane zbierať a ukladať na určenej organizo-vanej skládke mimo katastrálneho územia mesta. Vytriedené zložky komunálneho odpadu, veľkoob-jemový odpad a nebezpečný odpad bude mesto sústreďovať v zbernom stredisku a zabezpečovať jeho zneškodňovanie kontraktačným spôsobom.

(10) Stavebná suť a zemina sa budú ukladať na určenej (dohodnutej) skládke inertných odpa-dov. Pre biologické zneškodňovanie odpadov ich kompostovaním v rodinných domoch bude zabezpečený na vlastných pozemkoch, z ostatných území bude reaizovaný zber a vhodné zhodnocovanie sa predpokladá v rámci spádového územia v ZH.

(11) Územným plánom mesta sa rieši odstránenie starých ekologických záťaží a sanácia ich plôch. Navrhuje sa ich primerané využitie začlenením do novokoncipovanej urbanistickej štruktúry mesta, resp. jeho jednotlivých funkčných zón.

(12) Zabezpečovať vhodnými postupmi ekologicky optimálne využívanie územia, rešpektovanie, prípadne obnovu funkčného územného systému ekologickej stability, biotickej integrity krajiny a biodiverzity.

(13) Podporovať ťažbu nerastov len v územiach kde sa pri realizácii ťažby nepredpokladajú jej negatívne dopady na životné prostredie, vznik environmentálnych záťaží, záujmy ochrany prírody a krajiny, terénny reliéf a súčasnú krajinnú štruktúru. Podporovať len takú ťažbu nerastov, ktorá nepo-užíva technológiu kyanidového lúhovania.

§ 14
Vymedzenie zastavaného územia obce

(1) Návrhom úprav a rozšírenia zastavaného územia mesta sa sleduje zásada zahrnúť do za-stavaného územia všetky koncentrované urbánne aktivity a potreba zabezpečiť primeraný rozsah na-vrhovaného zastavaného územia pre uspokojenie aktuálnych a očakávaných potrieb rozvoja mesta a pre zabezpečenie všetkých jeho funkcií.

(2) Zastavané územie mesta Kremnica sa navrhuje upraviť a rozšíriť tak ako je zadefinované v grafickej časti – Výkres č. 4 – Komplexný urbanistický návrh.

§ 15
Vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov

(1) V zastavanom území mesta je podľa ustanovení zákona NR SR čís. 49/2002 Z.z. (pamiat-kový zákon) vyhlásená pamiatková rezervácia s osobitnými podmienkami a obmedzeniami, a s urče-ním pamiatkovo chránených objektov a ich súborov. Zároveň je prevažujúca časť zastavaného územia (a západná časť mestského katastra) súčasťou Pamiatkovej zóny územia banských diel v okolí Krem-nice.

(2) Na území mesta sa nachádzajú chránené segmenty prírody – prírodné rezervácie PR Kremnický Štós a PR Bujačia lúka, s ochranou podľa ustanovení zákona NR SR čís. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny. V zastavanom území mesta je predmetom ochrany tzv. Zechenterova zá-hrada. Východná a juhovýchodná časť katastrálneho územia mesta sa výhľadovo navrhuje na vyhlá-senie za chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Kremnické vrchy.

(3) Severozápadná časť územia mesta vo väzbe na územie obce Kremnické Bane, so zahrnutím rozsiahlej časti zastavaného územia mesta, sa nachádza v zóne vyhradených ložísk nerastných surovín (chránené ložiskové územie – dobývací priestor Au, Ag), ktorý bol určený rozhodnutím býv. MHD ČSSR z roku 1961. V budúcnosti je potrebné hľadať také legislatívne opatrenia, aby CHLÚ a dobývacieho priestoru neboli zahrnuté zastavané časti mesta.

(4) Na území mesta Kremnice sa uplatňujú nasledovné ochranné pásma, vychádzajúce zo všeobecne platných predpisov:
a) železničná trať čís. 171 – 60 metrov od osi krajnej koľaje obojstranne, najmenej však 30 metrov od hraníc obvodu dráhy,
b) štátna cesta I. triedy čís. 65 – 50 metrov od osi vozovky, resp. od osi krajného jazdného pruhu,
c) cesta II. triedy čís. 578 – 25 metrov od osi vozovky,
d) cesty III. triedy čís. 05079, čís. 05783 a čís. 06529 – 18 metrov od osi vozovky,
e) vzdušné elektrické vedenia 110 kV – 20 metrov od krajného vodiča,
f) vzdušné elektrické vedenia 22 kV – 10 metrov od krajného vodiča,
g) vysokotlakové (VTL) plynovody a prípojky s menovitou svetlosťou do 350 mm – 20 metrov od osi plynovodu ako bezpečnostné pásmo,
h) strednotlakové (STL) plynovody a prípojky na voľnom priestranstve a v nezastavanom území 10 metrov od osi plynovodu ako bezpečnostné pásmo,
i) plynovody a plynovodné prípojky s menovitou svetlosťou do 500 mm a pre technologické objekty – 8 metrov od osi potrubia obojstranne, resp. od hranice technologických objektov ako ochranné pásma,
j) skupinový vodovod Turček – Kremnica – Žiar nad Hronom – v intraviláne 3 metre, v extraviláne 5 metrov od vonkajších okrajov potrubia, obojstranne,
k) ochranné pásmo privádzačov úžitkovej vody – 2,5 metra od osi potrubia obojstranne,
l) ochranné pásma 2o a 3o vodných zdrojov sú určené podľa miestnych podmienok a sú do doku-mentácie územného plánu individuálne zakreslené,
m) ochranné pásmo cintorínov – 50 metrov od ich oplotenia,
n) ochranné pásma chránených území prírody a krajiny – 100 metrov od chráneného priestoru,
o) ochranné pásmo vojenského priestoru – 100 metrov od vonkajšieho oplotenia,

(5) Všetky chránené územia a ochranné pásma sú orientačne zakreslené do výkresovej časti územného plánu mesta.

§ 16
Plochy na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sceľovania pozemkov, na asanáciu a na chránené časti krajiny

(1) Plochy pre vykonanie delenia a sceľovania pozemkov sa územným plánom mesta nenavr-hujú. V prípade konkrétnych potrieb, najmä pre navrhovanú územne sústredenú obytnú, vybavenost-nú, športovú a športovo – rekreačnú zástavbu v rámci developerských aktivít vykúpiť a sceliť, príp. rozdeliť výstavbou dotknuté pozemky a parcely.

(2) Sanačné opatrenia sa navrhujú na plochách, devastovaných predchádzajúcou ťažobnou a úpravárenskou činnosťou, najmä v Novej doline. Rozsiahlejšie asanácie z dôvodov novej výstavby sa nepredpokladajú a nenavrhujú, s výnimkou rekreačnej vybavenosti plôch pre rozšírenie sociálneho bývania na Jazernom majeri a priestorov pre umiestnenie vyššej občianskej vybavenosti v lokalite pod Skokom.

§ 17
Určenie, na ktoré časti obce je potrebné obstarať a schváliť územné plány zón, resp. územnoplánovacie podklady

(1) Podrobnejšou územnoplánovacou dokumentáciou, územnými plánmi zón je potrebné riešiť:
a) rozvojové priestory strednopodlažnej a nízkopodlažnej obytnej zástavby v lokalite nad Veterní-kom, ako nosnej rozvojovej lokality obytnej zástavby v mesta,
b) rozvojové priestory nízkopodlažnej extenzívnej obytnej zástavby v lokalite pod Grobňou (v Starej doline),
c) rozvojové priestory nízkopodlažnej obytnej zástavby v lokalite na Skoku,
d) rozvojové priestory nízkopodlažnej extenzívnej obytnej zástavby špecifického charakteru (pre penziónové bývanie s rekreačnými funkciami) v lokalite Galandov majer – Maškovo,
e) priestor „bývalej materskej škôlky“ pod Elbou,
f) v spolupráci s dotknutými obcami rekreačné stredisko Skalka

(2) Urbanistickými štúdiami bude potrebné preveriť a urbanisticko -architektonicky riešiť najmä:
a) na transformačnú prestavbu navrhovanú zónu medzi Ulicami Jula Horvátha a Rumunskej ar-mády,
b) na transformačnú prestavbu navrhovanú zónu medzi Langsfeldovou a Štúrovou ulicou,
c) navrhované predĺženie pešej zóny do priestoru námestia SNP, na Štefánikovo námestie a na Kutnohorskú ulicu,
d) úpravy verejných priestorov pôvodného Námestia hutníkov, vrátane premiestnenia autobusovej stanice, a úprav križovatky cesty I/65 s cestami II/578 a III/06529,
e) územie navrhovanej športovo – rekreačnej zóny od Maškova (hotel Golfer) až po priestory pod Galandovým majerom,
f) navrhovaný tematický park v priestoroch Novej doliny.
g) priestory navrhovanej lokality pre sústredenú výstavbu garáží osobných áut na južnom okraji mesta a pri železničnej stanici.

(3) Pre úpravu vybraných priestorov v pamiatkovej rezervácii má mesto aktuálne vypracovanú urbanistickú štúdiu. Podľa skutočných potrieb bude urbanistickými a urbanisticko – architektonickými štúdiami potrebné riešiť aj ďalšie, dosiaľ neriešené priestory pamiatkovej rezervácie so sústredenými úpravami jej priestorov a objektov.

(4) V rámci územnoplánovacích podkladov je potrebné:
a) zabezpečiť vypracovanie špecifickej dokumentácie krajinárskych úprav priestorov medzi Kalvá-riou a Šibeničným vrchom, výhľadovo aj v mulde pri Veterníckom jazere,
b) vypracovanie generelu dopravy v lokalite Skalka.

(5) Urbanisticko – architektonicky závažné problémy mestského rozvoja alebo rekonštrukcie, revalorizácie a dostavby mesta, týkajúce sa využitia významných alebo inak exponovaných mest-ských priestorov a území, je potrebné riešiť ideovými urbanisticko – architektonickými súťažami, verejnými alebo užšími súťažami návrhov, alebo formou odborných workshopov (tvorivých návrhových seminárov a dielní).

§ 18
Zoznam verejnoprospešných stavieb

(1) Ako verejnoprospešné sa podľa ustanovení stavebného zákona určujú nasledovné menovi-te uvedené stavby:
a) stavby verejnoprospešného charakteru v pamiatkovej rezervácii
1. úpravy verejných priestorov pamiatkovej rezervácie
2. rozšírenie pešej zóny o priestory námestia SNP, Štefánikovho námestia a s ním
3. súvisiacou časťou Kollárovej ulice, a o priestory Kutnohorskej ulice
b) stavby pre sociálne bývanie
1. bývanie pre sociálne odkázaných v lokalite Jazerný dvor
c) základná, vyššia a špecifická vybavenosť verejnoprospešného charakteru
1. zriadenie verejných športových a športovo – rekreačných objektov a zariadení v lokalite
2. Maškovo
3. zriadenie diverzného vstupu (východných vstupných priestorov) do areálu termálneho
4. kúpaliska
5. zriadenie vyhliadkovej terasy na vrchole Kalvárie
6. rozšírenie verejného cintorína (návrh a výhľad, resp. rezerva)
7. stavby pre rekreačné aktivity, telovýchovu a šport na Skalke
d) stavby pre dopravu a dopravné zariadenia
1. rozšírenie a úpravy štátnej cesty I/65 Kremnica – Kremnické Bane v úseku Langsfeldovej
2. ulice až po hranicu katastrálneho územia mesta s k.úz. obce Kremnické Bane
3. úpravy na trase cesty I/65 v jej prieťahu mestom, úprava križovatky v priestoroch pôvodné-ho
4. Námestia hutníkov
5. úpravy Matunákovej ulice a časti Križkovej ulice, kvôli navrhovanému premiestneniu cesty
6. II/578 v peáži s cestou III/05079
7. zriadenie južnej trasy základného komunikačného systému mesta – zbernej komunikácie,
8. prepájajúcej cestu I/65 (nad Včelínom) s cestou III/05079 (na Renbíze)
9. rozšírenie tunelového priechodu cesty II/578 popod železničnú trať
10. zriadenie rekreačnej prepojovacej cesty Kremnica – Kremnické Bane (Staré Piargy)
11. zriadenie rekreačnej prepojovacej cesty Kremnica – Krahule (cez Peklo)
12. zriadenie lokálnych miestnych prístupových a obslužných komunikácií
13. premiestnenie autobusovej stanice do priestorov na pôvodnom Námestí hutníkov
14. vybudovanie odstavných plôch a verejných parkovísk v lokalitách pri vstupe do športového
15. areálu, do areálu termálneho kúpaliska, v športovo – rekreačnej zóne Maškovo, pri vstupe
16. do verejného cintorína a pre tématický park v Novej doline
17. výhľadové zriadenie verejného parkoviska v priestoroch súčasnej autobusovej stanice
18. zriadenie záchytného parkoviska v lokalite nad Včelínom

(2) Okrem toho sú do verejnoprospešných stavieb zaradené všetky líniové vedenia a zariadenia verejnej technickej vybavenosti (pre zásobovanie pitnou vodou, odkanalizovanie, zásobovanie elektrickou energiou, plynom a teplom a verejné telekomunikačné zariadenia), vrátane navrhovaných úprav ich trás.

(3) Do verejnoprospešných stavieb sú zaradené všetky navrhované úpravy vodných tokov, vrátane navrhovaných technických opatrení na ochranu územia proti veľkým vodám, a revitalizácie trás vodných tokov v zastavanom území mesta.

(4) Na všetky tu uvedené stavby a zariadenia sa primerane vzťahujú ustanovenia § 108 a nasl. Stavebného zákona o možnosti vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckych práv k pozemkom a stavbám z dôvodov verejného záujmu.

(5) Všetky navrhované verejnoprospešné stavby sú orientačne zakreslené v územnom pláne mesta.

ČASŤ TRETIA
Schéma záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb

§ 19
Pre riešenie Územného plánu mesta Kremnica sú záväzné časti riešenia premietnuté do grafickej a textovej časti nasledovne:

Grafická časť :
– výkres č. 02 Návrh priestorového usporiadania a funkčného využívania územia
– výkres č. 04 Komplexný urbanistický návrh s výnimkou častí uvedených v legende – Ozna-čenie funkcií objektov a plôch vybavenosti (uvedené označenie je smerné)
– výkres č. 08 Návrh verejnoprospešných stavieb
a to v rozsahu textovej časti – Záväzná časť Územného plánu mesta Kremnica

Textová časť :
Záväzná časť Územného plánu mesta Kremnica, vrátane zoznamu verejnoprospešných stavieb, pre ktorých realizáciu je možno pozemky, stavby a práva k nim vyvlastniť podľa § 108 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

ČASŤ ŠTVRTÁ
Záverečné ustanovenia

§ 20

(1) Územný plán mesta Kremnica je uložený na:
a) Mestskom úrade v Kremnici,
b) stavebnom úrade.
c) Krajskom stavebnom úrade v Banskej Bystrici.

(2) Toto Všeobecné záväzné nariadenie schválilo Mestské zastupiteľstvo v Kremnici svojím uznesením č. 8/2012 zo dňa 08.11.2012.

(3) Toto všeobecne záväzné nariadenie nadobúda účinnosť dňom 29.11.2012.

RNDr. Zuzana Balážová, primátorka mesta

Zdieľať tento príspevok.