Na konci roku 2012 končí svoju činnosť výstavný kabinet NBS-Múzea mincí a medailí v Kremnici na Štefánikovom námestí 10/19. Od roku 2013 sa totiž priestory kabinetu stávajú súčasťou stálej historicko-numizmatickej expozície múzea Líce a rub peňazí, pričom v nich budú nainštalované technické zariadenia Národnej banky Slovenska na spracovanie bankoviek a mincí korunovej meny (1993 – 2008).
S výstavným kabinetom sa múzeum lúči, myslím, veľmi dôstojne, a to výstavou 95 rokov (česko)slovenského medailérstva v kremnickej mincovni (1918 – 2013). Tradície medailérstva v Kremnici siahajú do začiatku 16. storočia a je úžasné, že sa ich podarilo udržať dodnes. Posledných sto rokov medailérstva v mincovni patrí k menej spracovaným témam, preto sa Múzeum mincí a medailí rozhodlo prezentovať ho na samostatnej výstave, ktorej vernisáž sa uskutočnila 8. novembra 2012 za účasti množstva hostí a priaznivcov múzea.Po zániku Rakúsko-Uhorska sa v Kremnici začala etablovať nová generácia česko-slovenských medailérov a rytcov. Z obdobia pred rokom 1918 zostal na ryteckom oddelení pracovať iba Jozef Reisner. Prvým povojnovým (od roku 1919) predstaveným tohto oddelenia sa stal Viedenčan českého pôvodu Jan Čejka. Po ňom prevzal túto funkciu Kremničan Anton Hám. Popri ňom pracovali dlhé obdobie na oddelení medailéri Andrej Peter (od 1937), Štefan Grosch (od 1940) a Jozef Koreň (od 1946), ako aj rytec Vojtech Pop. K ním sa neskôr pridružil Ján Allerám (od 1955).
Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia sa v mincovni podarilo založiť osobitný výtvarný ateliér, v ktorom na začiatku pracovali Anton Hám, Andrej Peter a Jozef Koreň. Od roku 1965 sa k nim pripojil Štefan Grosch. V 60. rokoch prišla do ateliéru nová mladá generácia medailérov, resp. medailérov – sochárov/kamenosochárov. Od roku 1960 v ňom pracoval Imrich Csaba Fodor, od roku 1962 Milan Kožuch a od roku 1966 (opätovne od roku 1978) Ladislav Bódi.
Dôležité je zdôrazniť, že to bolo obdobie, kedy bola v Kremnici založená úspešná Stredná umelecko-priemyselná škola, ktorej absolventi od 70. rokov rozšírili rady zamestnancov ateliéru. Išlo o Jána Černaja (od 1970), Drahomíra Zobeka (od 1971), Máriu Poldaufovú (od 1971), Štefana Novotného (od 1974) a Miroslava Ronaia (od 1978). Na prelome milénií prišli do ateliéru predstavitelia najmladšej generácie – Roman Lugár (od 1997, resp. 2010), Natália Šomráková (od 2001) a Branislav Rónai (od 2011).
Ďalšími rytcami a zamestnancami výtvarného ateliéru boli František Serafín Francel, Jozef Malay, Rudolf Linkeš, Miloš Bachar, Terézia Brinzová, Soňa Víťazková-Zobeková, Mária Zelinová atď. Vedúcimi ateliéru mincovne boli za posledných 60 rokov Anton Hám (do 1959), Andrej Peter (do 1978), Štefan Grosch (1978), Ladislav Bódi (do 1989), Drahomír Zobek (do 1995), Ján Černaj (1989/1990, 1995 – 2010) a Štefan Novotný (od 2010).
Na výstave v múzeu sú zvlášť prezentovaní traja jubilanti, a to Andrej Peter a Jozef Koreň, keďže v roku 2012 si pripomíname 100. výročie ich narodenia a Štefan Grosch, ktorého 89. narodeniny si pripomíname v týchto dňoch.
Ako medailéri a rytci pracovali v rytcovni a výtvarnom ateliéri kremnickej mincovne vždy kvalitní sochársky a rytecky vzdelaní výtvarníci. Vytvorili veľké množstvo kvalitných medailérskych artefaktov, ktoré dôstojne reprezentujú slovenské medailérske umenie. Verím, že tomu tak bude aj v budúcnosti, veď medailérstvo neodmysliteľne patrí ku Kremnici.
Daniel Haas Kianička
Zdieľať tento príspevok.