Protipovodňové opatrenia už nevadia banskému úradu ani ekológovi

Protipovodňové opatrenia už nevadia banskému úradu ani ekológovi

Rok od vybudovania kritizovaných vodozádržných jazierok na Kalvárii sa ukazuje, že ich kritika bola neoprávnená. Jaroslav Slašťan konštatuje, že na mieste bujnie život a banský úrad vydal záväzné stanovisko, v ktorom s projektom súhlasí.

Primátorka Zuzana Balážová na kontrole protipovodňových opatrení spolu s autorom projektu, Ladislavom Hudákom zo spoločnosti Vodales, s.r.o.

Primátorka Zuzana Balážová na kontrole protipovodňových opatrení spolu s autorom projektu, Ladislavom Hudákom, zo spoločnosti Vodales, s.r.o.

Jazierka sa dostali pod paľbu kritiky okamžite po realizácii. Kritici hovorili o zničení biotopu európskeho významu v hodnote 60 000 €, pri ktorom, navyše, došlo k porušeniam zákonov. Polícia vec prešetrila a uzavrela s tým, že neboli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu a s týmto uznesením sa stotožnil aj Obvodný úrad životného prostredia a konanie voči mestu Kremnica uzavrel bez pokuty.

Opomenutý sa však začal cítiť Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici. Rok po realizácii protipovodňových opatrení podal podnet na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o využití územia a prokuratúra skutočne našla nedostatky v rozhodnutí, ktoré vydal stavebný úradu v Žiari nad Hronom. Ten preto konanie zastavil a mesto Kremnica vyzval, aby doplnilo záväzné stanovisko banského úradu. V máji banský úrad, na základe žiadosti mesta, vydal záväzné stanovisko, v ktorom s vybudovaním vodozádržných opatrení súhlasil. Podľa Dagmar Szarvasovej, vedúcej Stavebného úradu v Žiari nad Hronom, v povoľovacom procese chýba už iba správna identifikácia parciel, ktorý musí vypracovať Katastrálny úrad. Potom už stavebnému úradu nebude nič brániť vo vydaní nového rozhodnutia.

Jaroslav Slašťan, ktorý podnet na mesto Kremnica podal, sa podaním podnetu neuspokojil a zverejnil otvorený list primátorke, v ktorom ju vyzval, aby prijala osobnú zodpovednosť. “Otvorene si priznajte chybu a prijmite zodpovednosť za tento skutok, pretože neznalosť zákona nikoho neospravedlňuje,” píše v liste, ktorý údajne podpísalo dvadsaťdva odborníkov z mimovládnych organizácií, súčasní i bývalí pracovníci ochrany prírody a vedci z akademického prostredia. Dnes Slašťan priznáva, že kritika protipovodňových opatrení bola neoprávnená. “Z toho zásahu sa biotop rýchlo spamätal, vyzerá to dobre” povedal po prednáške na festivale Envirofilm. Teraz by dokonca privítal, keby jazierka boli plné vody celoročne, aj v nich totiž bujnie život. “Výstavba biotop v značnej miere poškodila, napriek tomu môže ich vybudovanie rozšíriť druhovú pestrosť, hlavne, čo sa týka fauny – vtáky, hmyz a obojživelníky, ktoré sú viazané na vodu, respektíve vodné biotopy. Je priskoro hovoriť o tom, či bude zvýšená druhová diverzita na lokalite, prípadne akými druhmi, ako aj priskoro na tvrdenie, že bude zvýšená početnosť ohrozených a chránených druhov na lokalite. Vybudovaním vodozádržných opatrení bol vykonaný zásah do biotopu. To je fakt a toho sa držím,” hovorí, dnes už poslanec, Jaroslav Slašťan. “Poškodeniu biotopu sa dalo predísť, stačilo vyvolať pripomienkové konanie. Keby boli nádrže posunuté a pár metrov, nemuselo sa stať, že bude biotop poškodený a nemusel sa biotop z toho spamätávať.” Na otázku, či sa podpísaní ekológovia zaujímajú o biotop aj naďalej odpovedal: “S niektorými ekológmi som v kontakte, boli sme sa na mieste pozrieť. Príroda je dokonalá a dokáže sa vyrovnať aj s podobnými zásahmi. Lokalita si vyžaduje ešte minimálne dva roky monitorovania početnosti ohrozených chránených druhov, ktoré sa na nich vyskytujú. Až potom príde čas hovoriť či je to dobré. Ešte je zavčasu.

Že biotop sa regeneruje potvrdil aj prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici Vladimír Gálik. “Biotop sledujeme, osobne som sa na mieste bol nedávno pozrieť. Výstavbou protipovodňových opatrení síce došlo k narušeniu biotopu, pomaly sa to ale vracia do pôvodného stavu, dobre sa regeneruje a dá sa konštatovať, že biotop zničený nebol.” Keďže povolenia boli vystavené v súlade so zákonom, konanie voči mestu Kremnica už bolo uzavreté. Problém podľa Gálika bol v tom, že o prítomnosti biotopu na tomto území nikto nevedel. “Toto územie budeme sledovať aj naďalej a v spolupráci so Štátnou ochranou prírody sa pokúsime vyhlásiť toto územie za maloplošne chránené,” hovorí Gálik.

Napriek tomu, že dotknuté orgány kauzu uzavreli, Jaroslavovi Slašťanovi aj s odstupom času stále pripadá nevyriešená. “Stále tu visí otáznik a ten sa týka zodpovednosti za poškodenie biotopu. Kto je za to zodpovedný?” pýta sa Slašťan.

Primátorka Zuzana Balážová bola od začiatku presvedčená, že vybudovaním vodozádržných objektov sa vytvorili vhodné podmienky pre plošné rozšírenie druhov žijúcich na Prechodných rašeliniskách a trasoviskách. „Pravidelne navštevujem lokalitu s jazierkami na Kalvárii a sledujem jej vývoj. Vodné plochy priniesli do krajiny život a prospeli mokradi, ktorá je v ich blízkosti,“ konštatuje primátorka s uspokojením.

Mesto Kremnica získalo na realizáciu vodozádržných opatrení 20 000 € z Druhého realizačného projektu programu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR pre rok 2011. Z týchto prostriedkov boli vybudované zasakávacie ryhy a jamy, ktoré zadržia minimálne 10 000 metrov kubických dažďovej vody v krajine. Projekt trval 5 mesiacov, od 1. novembra do 31. marca a podieľalo sa na ňom 10 ľudí z úradu práce v rámci vytvorenia sezónnej pracovnej príležitosti aj pre znevýhodnené skupiny občanov, ktorí si nedokážu nájsť prácu na štandardnom trhu práce.

Silver Jurtinus

Zdieľať tento príspevok.