Kremnická klopačka bude zrejme chátrať aj naďalej

Na zlý stav kremnickej klopačky opakovanie upozorňuje poslanec Norbert Boldiš: “Je to technická pamiatka, ktorú niekto síce kúpil, ale nechal pomalinky sa rozpadúvať a ja si myslím, že by to bolo potrebné riešiť. Všade to opravujú, dávajú dokopy, vážia si to, patrí to do našej histórie a myslím si, že by bolo treba spraviť patričné kroky,” interpeloval naposledy na mestskom zastupiteľstve v marci. Čo na to majiteľ objektu?

Ing. Boris Keníž je zástancom záchrany pamiatok

Súčasným majiteľom klopačky je Ing. Boris Keníž: “Som zástanca záchrany pamiatok”, hovorí pán Keníž, ktorého inšpirovala diplomová práca jeho dcéry. Bola totiž práve o finančnej návratnosti prestavby objektu klopačky na penzión. “Vtedy mala rekonštrukcia stáť 15 miliónov korún a návratnosť bola vypočítaná na desať rokov. Teraz by však rekonštrukcia stála aj 15 miliónov eur a v tejto situácii, pokiaľ tu je hrozba povrchovej ťažby, investície do objektu nemajú význam,” hovorí Boris Keníž. 

“Objekt som kupoval  v roku 2000 od reštaurátora Milana Greguša. Viem, že voľakedy to mal byť Dom pionierov a v osemdesiatych rokoch tam začal Pamiatkostav robiť  aj nejaké opravy, podľa neskorších posudkov to však boli zásahy neodborné. Ja som to kúpil už v zdevastovanom stave. Hrozilo, že sa vežička zrúti, preto sme ju zdokumentovali a rozobrali. Bolo to už celé zhnité,” opisuje Boris Keníž.

Architektonická štúdia rekonštrukcie klopačky na penzión.

Prakticky hneď po kúpe objektu si dali vypracovať architektonickú štúdiu na prestavbu objektu na penzión. “Štúdia bola konzultovaná s  pamiatkármi aj mestom. V klenbovej pivnici mala byť vináreň, na prízemí recepcia, kaviareň a reštaurácia a dve poschodia izieb. Mal som aj dvoch vážnych záujemcov o spolufinancovanie. Jedného zahraničného a jedného slovenského investora, ale keď sa objavila hrozba povrchovej  ťažby, ktorá by bola v priamom dotyku s penziónom, investori cúvli. Keby sa našiel záujemca, investor, ktorý má dostatok financií a odvahy pustiť sa do rekonštrukcie, som mu ochotný objekt klopačky aj s projektmi odpredať,” hovorí Boris Keníž.

Na otázku, či by oprášil svoj projekt, ak by hrozba ťažby definitívne pominula, Boris Keníž odpovedá: “Zachrániť objekt klopačky ako celok v pôvodnom materiálovom zložení  už nemá význam, už niet čo zachraňovať. Riešením by bolo spraviť repliku objektu s použitím moderných stavebných materiálov a postupov so zachovaním objemovej a tvarovej danosti objektu ako aj zachovanie pamiatkovo zaujímavých prvkov, v zmysle spracovanej architektonickej štúdie a zachovanej pôvodnej dokumentácie. Ale okrem hroziacej ťažby je tam aj problém nestability geologického podložia. Neďaleko klopačky sa pred pár rokmi na dvoch miestach zosunula zem. Bolo by treba urobiť geologický prieskum kvôli statike, či by tam dnes úrady vôbec dovolili budovať takúto stavbu. Asi by to bolo riziko.”

V Banskom múzeu v prírode je replika vežičky kremnickej klopačky.

Vežičku kremnickej klopačky tak bude možné obdivovať iba v Banskom múzeum v prírode v Banskej Štiavnici, kde sa nachádza jej kópia. “Pri budovaní múzea bola snaha sústrediť významné a typické banské objekty z baníckych lokalít na Slovensku,” hovorí Ľubomír Lužina z Banského múzea v prírode. “V Kremnici bola vytipovaná budova baníckej klopačky, ale keďže bola súkromný majetok, nepodarilo sa ju do Banskej Štiavnice preniesť. Jednoduchšia bola výstavba nového objektu inšpirovaného viacerými stavbami. V rokoch 1976 – 1977 sa v múzeu postavil objekt Cachovne s kováčskou dielňou. Na budove je vežička inšpirovaná klopačkou v Kremnici. V Banskom múzeu v prírode teda nie je replika baníckej klopačky z Kremnice , ale len vežičky z tejto klopačky. Klopačky vo všeobecnosti plnili v banských lokalitách funkciu časomiery, poplašnú a obradnú,” uzatvára Ľubomír Lužina.

Silver Jurtinus
Foto: MsÚ Kremnica, Silver Jurtinus, Ľubomír Lužina

Zdieľať tento príspevok.