Najstaršia Kremničanka oslávila 103 rokov

Pani Helena Majerová, ktorej blízki nepovedia inak ako Ilka, oslávila v utorok 19. augusta 103 rokov.

Pani Majerová je čulá a komunikatívna. Sluch aj zrak už vek síce poznačil, myseľ má však stále bystrú, na otázky odpovedá pohotovo a pamäť jej slúži závideniahodne. Život pani Majerovej najlepšie vyjadruje text jej obľúbenej piesne Zahučali hory, zahučali lesy: „Moje mladé časy nezažili krásy, moje mladé letá, nezažili sveta.“

„Chudobní sme boli, v jednej izbe sme bývali, v chudobe. Celý život som bola bez peňazí,“ hovorí pani Majerová. „Pamätám sa od troch rokov, kedy sa narodil mladší brat, na jeho krstenie. Prišla prvá vojna, nemali sme chleba, nebolo múky, zemiaky sme jedli namiesto chleba. Na Veterníku sme bývali, to bola vtedy dedina. Keď som mala desať rokov, bol veľký oheň na Veterníku, zhorelo päť domov, maštale, humná, aj nám zhorelo. 26. septembra 1921 to bolo“, hovorí pani Majerová. „Dva týždne po ohni matka zomrela a zostali sme tri deti. Dvaja chlapci a ja, desať rokov som mala. Otec robil na železnici ako kováč a znova sa oženil, zobral si o dvadsať rokov mladšiu ženu od seba. A viete, ona bola tiež sirota chudobná z Turca a prišli ďalšie tri deti. Nebola veľmi starostlivá a mňa, ako mladé dievča, nepustila do školy ale hnala do roboty. Bola len o dvanásť rokov staršia odomňa. Potom ochorela a ja som ju tridsaťdva rokov opatrovala ako chorú. Aj som ju pochovala,“ spomína pani Majerová. „Potom som v štyridsiatom piatom išla na Elektrovod robiť. Upratovačka som bola, kancelárie som riadila. Nikde som nechodila, ja som nemala dovolenky ani výlety žiadne, len som robila. Ani ma z roboty nechceli pustiť. Až nebohý doktor Hodrušský ma v šesťdesiatich piatich rokoch prišiel do kancelárie vypovedať z roboty, že už nemôžem ďalej robiť, lebo som bola slabá na srdce. A teraz som ešte tu! Keby som bola vedela, že budem tak dlho žiť, tak som mohla ešte robiť!“

Vo voľnom čase pani Majerová rada vyšívala a čítala romány. Rada aj varila, ale na mäso nemala peniaze, viac preto piekla múčniky. Najradšej kysnuté rožky, makové, orechové , tvarohové. Recept si pamätá dodnes. Rada aj spievala, ako vraví, poznala veľa piesní, ale všetky zabudla.

Na oslavu narodením pani Majerovej sa v Domove dôchodcov a sociálnych služieb v Kremnici zišla široká rodina, zablahoželať prišla delegácia mesta Kremnica, zástupcovia bývalého zamestnávateľa zo spoločnosti ELBA aj evanjelický farár Jozef Pacek, ktorý oslávenkyni zahral na harmonike jej obľúbenú: “Zahučali hory, zahučali lesy, kdeže sa podeli, moje mladé časy…”

Silver Jurtinus

Zdieľať tento príspevok.