Múzeum končí kvôli vysokým nákladom na energie. Nové pôsobisko múzeum zabezpečené nemá, exponáty putujú do skladu.
Výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov doručilo Občianske združenie Múzeum Gýča v novembri minulého roka, poslanci ju vzali na vedomie na mestskom zastupiteľstve vo februári. Podľa Jána Faklu sú náklady na elektrinu v Bellovom dome rozrátané medzi Múzeum Gýča, dychovku a lyžiarske múzeum nespravodlivo. „My priestory múzea nevykurujeme, v lete to nepotrebujeme a v zime je múzeum zavreté. Jediná naša spotreba elektriny sú žiarovky, napriek tomu platíme 1200 až 1500 € za elektrinu ročne a dotujeme tak ostatných nájomcov v Bellovom dome. Navyše náklady na energie pre lyžiarske múzeum aj dychovku znáša mesto, platíme iba my,“ tvrdí Ján Fakla. Múzeum žiadalo mesto o inštaláciu samostatného merača, Mestský bytový podnik však takéto merače neinštaluje. „Nájomníci si môžu nechať inštalovať samostatné meranie, tie však musia inštalovať energetici a všetky náklady znášajú nájomcovia,“ vysvetlila Lenka Reichlová z Mestského bytového podniku. „Keďže sa jedná o pamiatkovo chránený objekt a na inštaláciu samostatného merača je potrebný projekt, náklady na samostatné meranie by dosiahli tisíce eur. Na to jednoducho nemáme,“ hovorí Martin Úradníček, predseda Rady občianskeho združenia Múzeum Gýča.
Vhodné priestory hľadajú
Mesto múzeu ponúklo náhradné priestory v Kultúrnom a informačnom centre a v dome vo dvore radnice. Podľa Martina Úradníčka sú však tieto priestory malé. Aj súčasné priestory v Bellovom dome sú už podľa Úradníčka tesné. „Máme 900 exponátov, múzeum je preplnené, chcelo by to zásadný posun. Potrebujeme niekoľko miestností, aby sme mohli robiť aj tematické výstavy,“ vysvetľuje Martin Úradníček. Múzeum sa budú snažiť presťahovať do Banskej Bystrice, momentálne však vhodné priestory nemajú ani tam. „Fakt je taký, že Roman býva na Dúbrave, my s Janom sme Bystričania a už ubúda síl aj chuti to ďalej spravovať. Preto to chceme presunúť do Bystrice, aby sme to mali pod nosom. Či to však tak aj bude, je otázka,“ uvažuje Úradníček, podľa ktorého dvíhať vstupné nemá zmysel: „Až 80% tržieb tvorili Gagy. Tým, že je to v zime otvorené iba na zavolanie, tržby boli úplne smiešne. Peter Páchnik pracoval v zimných mesiacoch v podstate zadarmo.“
Múzeum fungovalo 7 rokov
Primátora Alexandra Ferenčíka prekvapil postup zástupcov Múzea gýča, ktorí najprv podali výpoveď a potom vyvolali rokovanie o zmene zmluvy alebo podmienok prenájmu. „Múzeum má priestory v Bellovom dome fakticky zadarmo, ročne platí 0,03 € a mesto múzeu fakturuje pomernú časť za temperovanie priestorov. Pri výpočte pomernej čiastky mesto musí postupovať v zmysle zákona,“ vysvetľuje Alexander Ferenčík: „Múzeum Gýča vnímam ako atrakciu spojenú s Kremnickými gagmi a nemyslím si, že tá suma je likvidačná. Navyše podobne ako iné subjekty, si aj Múzeum Gýča mohlo požiadať o dotácie na energie. Žiadosť ale nepodali.“ Podľa Jána Faklu však žiadosť o dotáciu v minulosti podali, dostali však odpoveď, že keďže majú symbolické nájomné, na dotáciu už nárok nemajú. Výpovedná lehota múzea vypršala 28. februára. „Škoda. Vydržalo to od roku 2008, 7 rokov. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale musíme exponáty zbaliť a odviezť, lebo nám nabiehajú ďalšie náklady. Každý deň čo sme tu, doplácame, aj keď je to zavreté a nekúri sa tu. Keďže k dohode nedošlo, mesto nám energie nekompromisne účtuje ďalej,“ hovorí Martin Úradníček. Exponáty teraz putujú do skladu, čo bude s gýčmi ďalej ostáva otvorené.
Mesto atrakciu nedocenilo
Romana Vykysalého, ktorý Múzeum Gýča vymyslel, mrzí najmä to, s akým nezáujmom mesta sa stretli. „Ľudia z celého Slovenska Múzeum Gýča evidovali, nosili nám exponáty, ale doma nikto nie je prorokom. Vytvorili sme tu určitú hodnotu. V uličke nosov pribudne každý rok nové umelecké dielo, ktoré ostáva v meste, my si nosy domov nepoberieme. Za tých 15 rokov vzniklo súborné dielo od rôznych autorov. Aj táto zbierka gýčov, aj keď jednotlivo sú to braky, má určitú hodnotu. Mesto to však nedokáže doceniť.“ Pri prvých úvahách o presťahovaní múzea do bystrice Roman Vykysalý bojoval za to, aby múzeum ostalo v Kremnici. Teraz však už stratil motiváciu aj on. „Dnes ráno sme sa traja členovia združenia stretli pred bankomatom, každý vybral 200 € a z vlastných peňazí sme sa zložili na sekeru za elektrinu. 400 € ešte ostaneme dlžní, požiadame o splátkový kalendár. Má to význam? V Európe niečo takéto nie je. Je to Európska rarita, ktorú si však uvedomujú iba ľudia zvonku,“ hovorí sklamaný Roman Vykysalý.
Silver Jurtinus
Zdieľať tento príspevok.