Program festivalu:

17. 6. Akordeónové trio, umelecký vedúci Boris Lenko
24. 6. Peter Michalica – husle, Viera Bartošová – klavír
1. 7. Štátny komorný orchester Žilina, Leoš Svárovský (ČR) – dirigent, Zuzana Rzounková (ČR) – lesný roh (Kostol sv. Františka)
8. 7. Adriena Bartošová – spev, Štefan Bučko – recitácia, Juraj Burian – džezová gitara
15. 7. Simone Eisinger (Rakúsko) – soprán, Peter Michalica – husle, Viera Bartošová – klavír

Všetky koncerty začiatok o 19,00 hod.

REVIVALS, občianske združenie, Štefánikova 7, 811 06  Bratislava

Prof. Peter MICHALICA, ArtD., predseda správnej rady, tel. 0905643583, festival@michalica.net

Vážení držitelia čestných miest, milí priatelia nášho festivalu Hudba pod diamantovou klenbou,

dovoľte prosím, aby sme Vás po roku opäť ako prvých informovali o programe nášho festivalu. Snažili sme sa, tak ako v minulosti, priniesť doň opäť čosi nové. Dúfame, že to potvrdí už prvý koncert 17. 6., na ktorom sa predstavia až tri akordeóny. Doteraz bol tento nástroj zastúpený iba raz, vlani v rámci súboru ALEA. Protagonistom koncertu bude umelec s veľkým medzinárodným rešpektom Boris Lenko, ktorý si k spoluúčinkovaniu prizve svojich dvoch mladých kolegov. Dovolím si garantovať špeciálny zážitok.
Ďalší koncert 24. 6. som si zarezervoval pre svoje husle a pani Vierku Bartošovú pri klavíri. Predvedieme opäť niečo z nádhernej husľovej literatúry tak, aby v tom bola jarno – letná atmosféra. Sme veľmi šťastní, že svetoznámy dirigent Leoš Svárovský rád prichádza na naše kremnické podujatia. Stane sa tak 1. 7., keď s „dvorným festivalovým„ Štátnym komorným orchestrom Žilina budú účinkovať vo skvelej akustike priestoru kostola sv. Františka. Verím, že zlatým klincom programu bude vystúpenie českej virtuózky, hráčky na lesnom rohu, Zuzany Rzounkovej, ktorá si získala širokú medzinárodnú reputáciu i miesto pedagóga na pražskej AMU. So Žilinčanmi predvedie Mozartov 4. Koncert pre lesný roh.
Nezabudli sme ani na milovníkov poézie i inej ako vážnej hudby. Toto 8. 7. zosobní manželský pár Adriena Bartošová a Štefan Bučko. Adrienu bude na gitare sprevádzať Juraj Burian.
Mozartovo Laudate Dominum na záverečnom koncerte 15. 7. zaspieva rakúska sopranistka Simone Eisinger. Jej ďalší repertoár ako aj moje spoluúčinkovanie bude na klavíri sprevádzať Vierka Bartošová.

Pokračujeme aj v tradícii ochutnávky vín po koncertoch, usporiadaných v Dome komorského grófa. Rokovania s vinárskymi sponzormi sú zatiaľ úspešné.

Milí priatelia, bol by som šťastný, keby som Vás mohol aspoň trochu nakaziť mojou radosťou z očakávania festivalových chvíľ. Umocní ju iba radosť zo stretnutia s Vami.
Dovoľte mi však okrem radosti zveriť Vám aj trochu našich starostí. Sú každoročné a volajú sa financie. A tak ako každý rok sú spojené aj s našou nádejou vo Vašu pomoc. Dúfam, že tento list Vás zastihne ešte pred vyplnením daňového priznania. Veľmi nám pomôžu vaše 2 % z dane pre

REVIVALS o. z., IČO: 31781985, sídlo: Štefánikova 7, 811  Bratislava,
č. ú. SK77 1100 0000 0026 2274  0117 Tatra banka, Bratislava.

Obrovskou pomocou by pre nás bola aj možnosť nasmerovania či sprostredkovania sponzorských kontaktov, akceptujúcich napr. zakúpenie reklamnej plochy vo festivalovom bulletine. Sponzorom sa radi odvďačíme čestnými vstupenkami.

Akékoľvek dotazy nám adresujte na mailovú adresu festival@michalica.net.

Na budúce stretnutia sa teší a za Vašu priazeň ďakuje

Peter Michalica

Stretávajú sa každý týždeň v Základnej umeleckej škole J.L. Bellu v Kremnici a pod pedagogickým dozorom učiteľa gitary Mariána Vojtka tvoria hudbu, ktorá im na súťažiach vyhráva popredné miesta. Za posledný rok sa neumiestnili na horšom ako na druhom mieste. Skupina Virvar sa prezentuje vlastnou tvrobou a robí Kremnici dobré meno doma aj v zahraničí.

5-členná skupina Virvar pôsobí na hudobnej scéne takmer 5 rokov. V súťažiach sú úspešní každý rok, no v poslednom období si domov prinášajú iba prvé či druhé miesta. Pritom sa im často stáva, že sú na hudobnej súťaži jedinou skupinou s výlučne vlastnou tvorbou. V máji získali prvé miesto na hudobnej súťaži Novácky talent, bodovali aj na súťažiach Zemplínsky pop či Žarnovické pódium.

Piesne o živote aj o láske

Textár skupiny Marek Vojtko sa pri tvorbe inšpiruje svetom okolo seba. “Inšpiruje ma život okolo mňa, ľudia. Všímam si, čo sa okolo mňa deje,” vymenúva Marek. V textoch sa nevyhýba ani témam láska či škola.

Marek okrem textov skladá aj hudobnú časť repertoáru. “Počúvame skupiny ako One Republic, The Script či Coldplay a táto hudba nás najviac inšpiruje. Hráme pop-rock,” vysvetľuje hudobné pozadie Virvaru Marek.

Publikum si získali aj v Novom Jičíne

Skupina Virvar v máji koncertovala v českom Novom Jičíne, kde zahrali pre asi 150 ľudí. “Hrať pre české publikum bolo pre nás skvelým zážitkom, je to veľmi vďačné publikum,” opisuje zážitok Marek Vojtko.

S Virvarom však radi hrajú aj pre domácich. 30. júna si zahrajú na podujatí Zbohom škola, vitaj leto a v auguste ich čaká koncert v Michalovciach.

V skupine majú kamarátske vzťahy

Hoci skupina už nefunguje v pôvodnom zložení, kamarátske vzťahy pretrvávajú. Bratom Vojtkovcom vyhovuje aj spolupráca s otcom. “Otec má pre nás autoritu, na skúškach udržiava poriadok. No máme spolu priateľské vzťahy,” vysvetľuje Marek Vojtko.

Pre Mariána Vojtka je Virvar štvrtým hudobným zoskupením, ktoré viedol za 16 rokov pôsobenia v ZUŠ v Kremnici. Deti však postupne poodchádzali na stredné či vysoké školy a skupiny zanikli. V prípade Virvaru je Vojtko optimista. “Prispieva k tomu fakt, že väčšina členov pochádza z hudobníckych rodín a teda majú dobrý základ a podporu v rodinách. Navyše, prirodzenými lídrami sú bratia Vojtkovci, ktorí muzicírujú od rána do večera aj doma a vo svojej izbe skladajú nové autorské pesničky. Myslím si, že táto kapela, hoci už aj nebude v budúcnosti pod krídlami ZUŠ, má pred sebou výbornú budúcnosť na pódiách, pokiaľ zotrvajú na začatej ceste,” uviedol Marián Vojtko.

Členovia Virvaru si svoje hudobnícke obzory rozširujú aj na vyučovaní v ZUŠ. Basgitarista Samo stále navštevuje hodiny basgitary, Marek sa učí hrať na bicie a spevák Matúš chodí na spev a gitaru.

Ďalším cieľom je vlastný album

Podľa slov Mareka Vojtka by sa so skupinou radi dostali viac do povedomia najmä na slovenskej a českej hudobnej scéne, no najväčším snom je nahranie vlastného albumu či hudobného videa. Jedno video už síce vďaka víťazstvu v hudobnej súťaži majú, no chceli by mieriť ešte vyššie.

Najbližšie si skupinu Virvar môžu Kremničania vypočuť na podujatí Leto s Kubíkom 5. júla 2016 na Skalke pri Kremnici, kde odohrajú vlastný koncert.

Viac o skupine nájdete na facebookovej stránke Virvaru.

Veronika Chrienová

Andrej v Kremnici vyštudoval gymnázium a ďalej v štúdiu pokračoval v Prahe, kde sa dostal do prostredia argentínskeho tanga. „Začal som tancovať a veľmi ma to oslovilo. Zamiloval som sa do tanga hneď po prvej hodine, keď mi povedali, že tango je založené na improvizácii a nie sú tam žiadne kroky, nie sú tam figúry, nie je tam štruktúra, ktorá sa musí nasledovať. Človek sa začína učiť nový jazyk – reč tela – a začína tým, že sa postupne učí abecedu. Po abecede sa učí slabiky a keď už tie slabiky ovláda, začne tvoriť slová. Tango je teda univerzálny jazyk, takže je úplne jedno odkiaľ človek pochádza alebo kde žije, nemusí povedať ani pol slova a dokáže tancovať s človekom, ktorého v živote nevidel. Niekedy to môže byť celkom intenzívny zážitok. Je to proste asi tak, ako keby človek prvý krát stretol nejakú dušu a zrazu zaznie súzvuk porozumenia a tí tanečníci sa môžu ako keby rozprávať celú noc bez toho, aby v tej konverzácii bol nejaký zádrheľ,“ opisuje Andrej Zachar.

Čím viac partneriek, tým lepší tanečník

Andrej Zachar pri tanci. Foto Chauveau Photograpy.

Tangu sa Andrej venuje už šiesty rok. „Jediná cesta k zdokonaleniu sa je tango promiskuita. To znamená, že musíte tancovať s čo najviac cudzími partnermi. Čím viac ich máte, tým je väčšia šanca, že sa to naučíte lepšie. Keď budete tancovať iba s jedným partnerom, naučíte sa jeho chyby. Je preto žiaduce, aby ste tancovali s tisíckami partnerov. Na technike tanca je vidieť, keď má človek odtancované. Ja som už tancoval s približne dvomi tisíckami partneriek.“ Ako sa vlastne spozná dobrý tanečník tanga? „Tanec musí byť plynulý, elegantný, bez zásekov. Keď tancujem, mám pocit, že ovládam telo partnerky, že ona je súčasťou mňa a to je strašne zaujímavá, unikátna vec. Keď chcem, aby partnerka švihla nohou, nepoviem jej to do ucha, ale predám jej telom impulz. Tango je dialóg. Tancuje sa do kruhu proti smeru hodinových ručičiek a partner musí dávať pozor, kto je pred ním, kto je za ním, má na starosti priestor okolo seba a partnerka ten priestor vyplňuje. Je to veľmi intuitívny proces.“

Tango maratóny v Bruseli mali ohlas

Na Slovensku tango komunita takmer neexistuje, svetovú úroveň majú podľa Andreja Zachara štyria, piati tanečníci. Ani inde v Európe sa však nejedná o masovú záležitosť, takže aby sa mohli tanečníci navzájom stretávať a zdokonaľovať sa, musia cestovať na rôzne podujatia. Tango maratóny, ktoré Andrej Zachar organizoval v Bruseli, sa stali veľmi populárnymi a presadili sa medzi etablovanými akciami, ktoré fungovali aj desať rokov. „Hneď prvý rok sme mali extrémne veľký záujem a veľmi vysokú úroveň. Prišlo tristo účastníkov z tridsiatich troch krajín sveta. Podarilo sa nám osloviť sponzorov, takže na každom stole boli čokoládové pralinky a každý mohol jesť, koľko chcel. Počas toho víkendu sme zjedli sedemdesiat kíl belgickej čokolády! Bola to perfektá kombinácia – veľa energie, pocit šťastia, skvelí ľudia dookola a úžasná atmosféra. Malo to veľký ohlas. Maratón sme organizovali tri roky po sebe.“

Argentínske tango predstavia v Kremnici

Teraz sa Andrej rozhodol pozvať tanečníkov tanga na Slovensko, do rodnej Kremnice. „Chcel by som dotiahnuť tango aj na Slovensko a keďže som z Kremnice a cítim sa byť lokálpatriot, tak som chcel urobiť pre toto mesto niečo v rámci mojich možností. Pozval som sem ľudí, ktorých poznám zo zahraničia. V tom čase sa v tangovom svete dejú dve veľké udalosti, jedna v Berlíne a druhá v Belehrade, takže ľudia ktorí pôjdu na tieto akcie, sa majú možnosť stretnúť v Kremnici a zatancovať si spoločne ešte pred týmito veľkými podujatiami. Chcel by som ukázať Kremničanom a širokej verejnosti, ako argentínske tango vyzerá a pripravili sme aj workshop, kde sa ľudia budú môcť naučiť prvé kroky – prvé písmená abecedy tanga. Prísť môže každý, aj ten čo v živote tango nevidel, určite je však dobré prísť s tanečným partnerom a v spoločenskom oblečení. Keďže mesto nám poskytlo priestory, vstupné je dobrovoľné,“ pozýva Andrej na podujatie Golden milonga v nedeľu 27. decembra do mestského kultúrneho strediska.

Nepísané pravidlá sú prísne

Slovo milonga znamená jednak priestor, kde sa tancuje – tango tančiareň, a zároveň je to aj žáner v tangu. Je to veľmi rýchly a rytmický tanec, vysvetľuje Andrej Zachar. „Na tradičnej milonge sedia na jednej strane muži a na druhej ženy. Keď začne hrať hudba, vytvoria sa páry a začnú tancovať. Tancujú štyri pesničky, to sa nazýva tanda a po nich nasleduje takzvaná kortina, predel, kedy sa hrá úplne iný žáner, napríklad disko alebo hiphop a to je signál, že si tanečníci majú vymeniť partnerov.“ Napriek tomu, že v argentínskom tangu neexistujú tanečné kroky ani predpísané figúry, má nepísané pravidlá a funguje tam prísny kódex. „Tango nie je o súťažení, je to presný opak. Výhrou v argentínskom tangu je to, ak s vami ide tancovať tá partnerka, s ktorou vy chcete tancovať. Výhrou je, že ju vôbec môžete osloviť! Vyzvanie k tancu sa totiž nedeje priamo oslovením, ale funguje na očnom kontakte. Takže ak s vami partnerka nechce tancovať, tak sa jednoducho na vás nepozrie a je to úplne jasný signál, že za ňou nemáte ísť.“ Na Golden milonge v Kremnici bude do tanca hrať tango DJ Vladimír Dudr z Prahy, príde aj tango majster Damian Mechura z Argentíny a Andrej Zachar predvedie svoje umenie s Nataliou Mariou Romaniuk z Poľska. „Poliaci sú veľmi dramatickí, vedia na parkete hrať, hrať sa s emóciami, takže tancovať s Nataliou ma veľmi baví.“

Silver Jurtinus

Kultúrne a informačné centrum mesta Kremnica plánuje vytvoriť sériu kalendárov od kremnických fotografov. „Prvý s kým sme realizovali myšlienku vytvorenia série kalendárov od kremnických fotografov, je mladý Kremničan Dominik Roth. Našou snahou je nadviazať na tradíciu vydávania kalendárov kremnických umelcov – Angyalovcov, Hermélyho, Alleráma, ako aj kalendárov s motívom historických pohľadníc,“ hovorí riaditeľka KIC Zuzana Tileschová.

Foto Dominik Roth photography

„Fotiť som začal pred dvomi rokmi, keď som nastúpil na strednú školu a všetko ostatné som dal stranou a venoval som sa iba fotografi,“ hovorí Dominik Roth. „ Moje dni vyzerali tak, že som zobral foťák, túlal som sa a fotil. Prišiel som domov a začal fotky upravovať v počítači. Zrazu som zistil, že sú štyri hodiny ráno a že mi o dve hodiny ide autobus do školy.“ Neskôr, keď bol so svojimi fotografiami spokojný, začal ich uverejňovať na Facebooku. „Ľuďom sa to páčilo, až som bol z toho prekvapený. Tak som si povedal, že chcem byť fotograf a chcem sa tým živiť.“ Odvtedy si pravidelne kladie méty a zatiaľ sa mu ich darí prekonávať. Najviac ho baví fotografovanie ľudí, ktorým pri fotení plní sny. “Najprv som fotil všetko, teraz som však žánre obmedzil na rodinné fotenia, portréty a svadby, lebo tieto fotografie sú najviac osobné. Často sa mi stáva, že zákazníci mi po odovzdaní fotiek napíšu krásne slohy, niektorí sa pri mojich fotkách až rozplakali. Robiť ľuďom radosť, to je to, o čo sa snažím.“

K fotografii sa Dominik dostal úplnou náhodou. Požičal si fotoaparát a fotografia ho očarila hneď po prvom stlačení spúšte. „To bolo niečo neskutočné! Spravil som prvú fotku, druhú, tretiu a už to išlo, ide to až dodnes a ide to veľmi dobre.“ Dominik je úplný samouk a fotografiu sa nechystá študovať ani na vysokej škole. „Všetko som sa naučil na vlastných chybách. Mám svoj pohľad a bojím sa, že ak by som musel prispôsobiť názoru vyučujúceho, asi by som to nezvládol. Fotím dva roky a ľudia ma porovnávajú s fotografmi, ktorí fotia celý život. Pre mňa je to veľká pochvala a splnenie môjho sna.“

S myšlienkou vytvorenia kalendára Dominika oslovilo informačné centrum. „Ja som im ukázal svoje fotografie Kremnice a im sa to páčilo, dali sme to teda dokopy a vzniklo, myslím, unikátne dielo – Kremnica v noci. Človek, ktorý si kalendár kúpi a zavesí na stenu, musí byť rád že žije v tomto meste, musí ho to inšpirovať, lebo je nádherné.“ Kalendár Kremnica v noci je v predaji v Kultúrnom a informačnom centre.

Silver Jurtinus

Mladí divadelníci na Ukrajine zvíťazili s hrou Matrionisko ktorú zdramatizoval Peter Luptovský. Hra vznikla podľa poviedky ruského autora Michaila Zoščenka . „Je to príbeh o citlivom umelcovi a jeho protivnej žene, ktorá mu nechce dovoliť ani zomrieť, kým si nezarobí na svoj pohreb. Hru sme naštudovali minulý rok a v Poľsku sme s ňou vyhrali už dva medzinárodné festivaly, dokonca raz aj hlavnú cenu festivalu, takže naše decká porazili aj dospelých“ vysvetľuje režisér Peter Luptovský.

Na festival v Ukrajinskom meste Rivne mali ísť už minulý rok, kvôli vojne bol však festival zrušený. „Aj tento rok to bolo ťažké, ale rozhodli sme sa že ideme aj napriek tomu, že väčšinu nákladov sme si hradili sami. Organizátori nám ďakovali, že sme ich v tejto ťažkej situácii podporili a prišli, lebo napríklad Bielorusko svoje súbory na festival nepustilo, čo zrejme bolo politicky motivované rozhodnutie. Súbory mali všetko vybavené, ale na poslednú chvíľu im účasť na ukrajinskom festivale zakázali.“

Napriek už spomínaným problémom mal festival podľa Petra Luptovského veľmi vysokú úroveň. „Výkony niektorých hercov – či už detí alebo dospelých – boli neuveriteľné! Tiež ma teší, že vysoká úroveň bola aj v porote. Sedeli v nej profesionáli z divadiel a univerzít zameraných na dramatické umenie z celej Ukrajiny.“ Na členky divadelného súboru Zrkadlo zas urobilo silný dojem vynikajúce publikum. „Dievčatám zo súboru sa na Ukrajine páčila bezprostredná spontánnosť. Napríklad: tesne po skončení nášho predstavenia, diváci spontánne vybehli na javisko a začali naše dievčatá objímať a ďakovať za predstavenie. Bolo cítiť, že je to úprimné a prajné. U nás sme niečo také ani podobné ešte nezažili.“

Petra Luptovského potešilo aj to, že niektorí účinkujúci ho vyhľadali a informovali sa na možnú účasť na kremnickom festivale Prednášam, teda som. „Konkrétne aj z mesta Rivne už u nás na festivale boli a ono sa to tak nejako rozchýrilo. Prišli za mnou ľudia z Kyjeva aj z iných miest, dokonca z Dnepropetrovska, ktoré je vzdialené od Kremnice 1500 kilometrov. Títo ľudia sú ochotní do Kremnice prísť na 3 noci! To človeka poteší, zároveň však aj zaväzuje. Musíme zamakať na tom, aby sa tu cítili dobre, aby to bolo dobre zorganizované. Na to však potrebujeme jednak ľudí, ochotu mesta ale aj sponzorov.“ Celoštátna prehliadka v umeleckom prednese poézie, prózy, vnútorného monológu a experimentálneho prednesu Prednášam teda som je profilovaná na slovanské jazyky a zakladateľovi prehliadky Petrovi Luptovskému sa darí festival každoročne rozširovať. „Je to festival slovanských jazykov, každý účinkujúci vystupuje v tom svojom a každý rok sa nám darí pridať jednu novú krajinu. Tento rok by mohli prísť Bielorusi. Účinkujúci z krajín ako Ukrajina alebo Bielorusko však potrebujú našu pomoc, pretože pre nich je účasť na festivale finančne príliš nákladná. Preto sa bez pomoci sponzorov nezaobídeme.“

S oceňovanou hrou Matrionisko detský divadelný súbor v novembri účinkoval aj na festivale Víkend atraktívneho divadla vo Zvolene. „Je to profesionálny festival a veľkým úspechom je už len to, že decká zo ZUŠky boli v spoločnosti takých súborov ako je napríklad Divadlo GUnaGU, divadlo Skutr z Prahy, hudobná legenda Bez ladu a sklad, alebo s divadlom STOKA.“ V januári súbor čaká účinkovanie v Čechách. Popri tom všetkom Peter Luptovský chystá aj ďalšie divadelné premiéry: „Nebudem prezrádzať detaily, ale so súborom dospelých ČI-PR-CHA ktorý tak isto pracuje pri ZUŠ J. L. Bellu chystáme slovenskú klasiku v trošku netradičnom pojatí. Som zvedavý ako to ľudia prijmú, pretože sme z deja vyškrtli všetky hlavné postavy a s DDS Zrkadlom pripravujeme filozoficko-symbolistické predstavenie.“

Silver Jurtinus

Múzy opäť pohladili duše

Slávnostný podvečer začal vernisážou výstavy Jesenný salón. Vystavujúci autori Ján Suchý, Alena Pilníková, Michal Gáfrik, Peter Príbelský a Oľga Kuchtová ponúkli návštevníkom na potešenie oka i srdca mnoho krásnych obrazov a plastík. Po vystúpení mužskej speváckej skupiny Sekera sa hostia premiestnili do Galérie osobností kultúry regiónu. V tomto roku do nej pribudli in memoriam Peter Melek a Eleonóra Bujnová. Po vystúpení hudobnej skupiny Jarstalub si na Noriku Bujnovú zaspomínala Nadežda Babiaková primátorka mesta Banská Štiavnica, v ktorom táto nezabudnuteľná dáma dlhé roky žila. O amatérskom divadelníkovi Petrovi Melekovi zas prišla hosťom porozprávať zástupkyňa primátora Novej Bane Natália Pinková.

Za prítomností starostov obcí a primátorov okolitých miest začal slávnostný program, v ktorom účinkovali žiaci základných umeleckých škôl a detské umelecké súbory z regiónu. Ceny laureátom odovzdal vedúci oddelenia kultúry a cestovného ruchu Úradu BBSK Peter Černek a riaditeľka POS Helena Žňavová. Ocenených navrhli starostovia obcí, primátori miest, riaditelia kultúrnych inštitúcií a iných organizácií.

Laureát Milan Rybársky

Riaditeľka POS Helena Žňavová, vedúci oddelenia kultúry a cestovného ruchu Úradu BBSK Peter Černek a Milan Rybársky. Foto Soňa Beňová.

V kategórii manažér kultúry bol za dlhoročnú aktívnu prácu a organizovanie kultúrno-osvetových podujatí s dosahom na širší región, najmä za starostlivé a neúnavné pripomínanie si osobností a udalostí, spojených so životom a dianím v regióne a za príkladnú spoluprácu s Pohronským osvetovým strediskom v Žiari nad Hronom ocenený aj Milan Rybársky z Kremnice.

Milan Rybársky sa aktívne angažuje v Miestnom odbore Matice slovenskej v Kremnici. Spoločne s predstaviteľmi mesta sa mu podarilo získať financie z EÚ na obnovenie krížovej cesty a opätovnú stavbu kostola na Kalvárii v Kremnici. Realizoval aj projekt Náučné chodníky po stopách banskej činnosti. V meste organizuje matičné podujatia, spomienkové akcie na významné osobnosti mesta. V celoslovenskej ankete pod záštitou premiérky vlády získal titul Senior roka 2011 za mimoriadne aktivity v seniorskom veku a ochotu pomáhať druhým. V tomto roku mu Matica slovenská pri príležitosti 200. výročia narodenia Ľudovíta Štúra udelila zlatú medailu “Cena Matice slovenskej” a “Pamätný list predsedu Matice slovenskej pri príležitosti životného jubilea 80. rokov a za obetavú prácu v matičnom hnutí.“

Za podporu podujatia ďakujeme Karolovi Kozákovi zo Žiaru nad Hronom a poslancom BBSK Jánovi Tomášovi, Ladislavovi Kukolíkovi a Danielovi Gelienovi. Aj vďaka nim sa na jeden večer na chvíľu zastavil čas, aby múzy mohli prehovoriť.

Jela Šuleková, BBSK – Pohronské osvetové stredisko Žiar nad Hronom

V posledný augustový víkend priletí ako veľký kŕdeľ husí do centra starobylej Kremnice takmer 300 vynikajúcich umelcov z Európy i zámoria na jedinečný multižánrový Festival humoru a satiry Kremnické Gagy 2015. Dramaturgia festivalu získala na jubilejný 35. ročník najrenomovanejšie české a slovenské osobnosti, ktoré uvedú svoje najlepšie produkcie. Súčasne pozvala na prezentáciu svojej tvorby mladých nádejných humoristov, satirikov a recesistov, ktorí reprezentujú postupnú generačnú výmenu aj v tomto druhu umenia. Zverejnené nominácie sú teda výsledkom celoročného zberu a výberu z veľkého množstva ponúk z celého sveta a z malého množstva finančných prostriedkov zo Slovenska. Medzinárodná Akadémia humoru pod vedením slávneho českého klauna a míma Boleslava Polívku vyhodnotí spomedzi 32 nominovaných kandidátov osem laureátov Zlatého gunára, „ocení“ najmenej jedného kandidáta na Trafenú hus a vyhlási najnovšieho držiteľa GRAND PRIX za rok 2015.

Hviezda programu popiera gravitáciu

Jeden opustený muž, jeden kufor, jedna prázdna izba. Nuda. Čo sa však stane, ak prestanú platiť pravidlá gravitácie?

Zahraničným headlinerom festivalu je atraktívna antigravity-show LEO, ktorá po Edinburgu, Moskve, New Yorku a Hon-Kongu navštívi aj Kremnicu. Z Nového Zélandu priletí zabaviť deti i dospelých pouličný klaun Fraser Hooper. Žonglérsku virtuozitu spojenú s rock´n rollom predvedie Asaf Barsella z Izraela a živú atmosféru s balkánskou hudbou a tancom vytvoria v uliciach mesta rumunské bubeníčky s názvom Barbarossa. Malých i veľkých divákov poteší bábkový Circus Dobronka v podaní maďarského divadla Mesebolt.

Najpočetnejšie zastúpenie komediantov spoza hraníc bude mať Česká republika

Skladateľ, textár, hudobník, spevák, herec, učiteľ jogy, murár Pepa Nos.

Deti a rodičov rozveselí Divadlo dobré kávy s Cirkusom prdítko a Naivné divadlo z Liberca ich očarí rozprávkou O beránkovi, který spadl z nebe. Divadlo Polárka z Brna zahrá klasickú Commedie dell´arte aneb Kdo zachrání Isabelu? a Spolek Kašpar pantomimickú klauniádu Borisa Hybnera Bluff. Hudobným ťahákom bude legendárny folkový spevák Pepa Nos, ale aj nová hudobná formácia The Priester Sisters či čoraz populárnejšia česko-slovenská kapela Voila! so Zdenkou Trvalcovou. Zrejme najväčším lákadlom sa pre návštevníkov Kremnice stane Divadlo Bolka Polívky a jeho komédia s autobiografickými prvkami DNA, v ktorej excelujú otec Bolek a dcéra Anna Polívková.

Na javisku Šapitó Európa sa stretnú Milan Lasica a Bolek Polívka

Listy Emilovi – komédia z fejtónov Milana Lasicu v časopise .týždeň

Z domácich produkcií bude dominovať Štúdio L+S s inscenáciami Listy Emilovi a Mínus dvaja, v ktorej sa na javisku Šapitó Európa stretnú dve najväčšie osobnosti česko-slovenského humoru Milan Lasica a Bolek Polívka. Radošinské naivné divadlo uvedie divadelnú grotesku o legendárnom filmovom komikovi Busterovi Keatnovi alias Frigovi – Sláva. Aktuálnu autorskú satiru na pomery v školstve …a za dvere!!! zahrá Divadlo oProti zo Senice, politický humor dovezie v inscenácii Zápisky dôstojníka červenej armády divadlo Commedia z Popradu, provokatívnu tragikomédiu na vytriezvenie Opití predvedie Mestské divadlo zo Žiliny a Bratislavské bábkové divadlo sa bude s deťmi túlať Prstom na mape. Na festival sa vrátia aj populárne improvizácie v česko-slovenskom dueli Slam poetry s Jakubom Folvarčným a Jurajom Tabačekom. Po prvýkrát boli do programu Kremnických gagov zaradení aj najlepší slovenskí stand-up-isti v špeciálne zostavenom programe Hlodomor v zastúpení Daniel Čistý, Samo Trnka, Lujza Schrameková, Matej Adámy a Michael Szatmary.

Témou improvizácie karikaturistov budú mince

Nominované sú aj karikaturistické diela významných slovenských, českých a európskych výtvarníkov. Svoje práce poskytli karikaturisti: Juraj Cajchan (SWE), Tsocho Peev (BG), Istvan Kelemen (HU), Břetislav Kovařík (CZ), Rasťo Visokai (SK), Mikuláš Sliacky (SK) a Malgorzata Lazarek (PL). Väčšina z nich bude na festivale aj improvizovať – naživo kresliť na tému Mince. Súčasťou festivalu bude aj retrovýstava karikatúr z medzinárodnej súťažnej výstavy Archikatúra (1992-96). Návštevníkov festivalu tiež priláka atraktívna expozícia obrazov, malieb, grafík, fotografií a karikatúr inšpirovaných fenoménom Polívka pod názvom Bolek. Obnovená bude aj stála expozícia Múzea Gýča pod názvom Pozri sa, v čom žijeme! Do Uličky slávnych nosov pribudne umelecký reliéf známeho slovenského ilustrátora a karikaturistu Svetozára Mydla, ktorému bude venovaný aj komponovaný program Daniela Heviera, Mydloviny.

Cenu za niečo, nad čím aj humoristom rozum zastane, dostáva…

Do Kremnice prídu predviesť svoje výkony aj najlepší slovenskí recitátori, ktorí prednesom humornej a satirickej poézie a prózy v programe Koňa jeho obohatia festival o literárno-interpretačný rozmer. Z česko-slovenskej literatúry sú nominované tri knižné novinky. Rasťo Piško: Stano Radič – majster nenápadnej pointy (Ikar, 2015), Daniel Majling: Rudo (Labyrint, 2015) a Ján Štrasser: Zavadzajme tu! (Petrus, 2015). Na Cenu Stana Radiča sú navrhnuté tri objavy roka, okrem kapely Voila! a Divadla oProti aj Peter Konečný so svojou vtipne komentovanou prednáškou Najväčšie filmové chyby. Nominácií na Trafenú hus – cenu za niečo, nad čím aj humoristom rozum zastane, sa tohto roku urodilo viac, všetky odrážajú absurdné situácie z nášho súčasného života.

Prijmite pozvanie do Kremnice

Organizátori pozývajú všetky vekové kategórie na trojdňový výlet do Kremnice vizuálom Natálie Ložekovej, na ktorom letí nad kremnickým námestím kŕdeľ 35 husí. Jedna z nich nesie z Bruselu aj prestížnu značku EFFE – Európa pre festivaly, festivaly pre Európu. Zlet rozličných humoristických produkcií na 13 scénach a pódiách sa začína v piatok 28. augusta už o 11:00 hod. v areáli Mestského hradu vystúpením 35 klaunov z o.z. Červený nos Clowndoctors a končí v nedeľu 30. augusta večer slávnostným vyhlásením laureátov Zlatého gunára a Trafenej husi v kine Akropola v réžii Jakuba Nvotu. Na kremnickom Štefánikovom námestí nebude celé tri dni chýbať aj bohatý sprievodný program bez výberu vstupného.

Dramaturgický tím EKG´15

Z podujatia Letného Bažant Kinematografu sa počas siedmich rokov stal najväčší filmový festival na Slovensku. V Kremnici bude autobus premietať 4 večery, od utorka 11. augusta do piatku 14. augusta. Na programe sú filmy Zakázané uvoľnenie (11. 8.), Trabantom až na koniec sveta (12. 8.), 38 (13. 8.) a Díra u Hanušovic (14. 8.). Na Zámockom námestí budú pripravené lavičky, pokojne si však prineste aj deky, ktoré si môžete na trávnatej ploche rozložiť. Premietanie začína vždy o 21.00.

Letný Bažant Kinematograf je originálny kočovný typ „open-air kina“, ktorý zasahuje celé Slovensko. Počas prázdninových mesiacov zastaví takmer v tridsiatich rôznych miestach a jeho predstavenia navštívi okolo 50 000 divákov. Bažant Kinematograf svoje predstavenia realizuje z štýlového retro-autobus typu Škoda RTO, ktoré sú prispôsobené na profesionálnu kinoprojekciu. Premieta sa z autobusu na mobilné kino plátno, ktoré sa rozkladá približne dvadsať metrov pred autobusom. Diváci sedia vonku medzi autobusom a plátnom. Jednotlivé zastávky majú štyri – päť dní a večerná projekcia pozostáva z jedného celovečerného českého alebo slovenského filmu. Všetky filmové projekcie sú pre divákov zdarma.

„Idea zrealizovať súťaž v umeleckom prednese profilovanom na slovanské jazyky sa zrodila najmä kvôli tomu, že na Slovensku v tom čase neexistovala žiadna prehliadka, festival, či súťaž zacielená na posúvanie hraníc dovtedy všeobecne zaužívaných pravidiel a foriem v oblasti umeleckého prednesu,“ vysvetľuje spolutvorca prehliadky pedagóg Peter Luptovský. „Bez vzájomnej konfrontácie, motivácie, ďalšieho vzdelávania, nového hľadania či experimentovania sa umelecký prednes a všetko čo sním súvisí neposunie ďalej a s ním ani talentované deti a mládež,“ vysvetľuje Luptovský.

Na organizovanie prehliadky sa podujal literárno – dramatický odbor ZUŠ J. L. Bellu v Kremnici. Prvý rok prehliadka obsahovala síce len dve základné kategórie: prednes poézie a prózy, hneď sa však ukázalo, že prehliadka má v sebe obrovský potenciál. „Vďaka pozitívnej spätnej väzbe sme boli motivovaní uskutočniť druhý ročník a rozšíriť prehliadku o tretiu kategóriu – vnútorný monológ, v treťom ročníku sme zaviedli kategóriu experimentálny prednes. Nové kategórie dodali prehliadke výnimočnosť a unikátnosť. Tieto dve kategórie neexistujú na žiadnej inej slovenskej prehliadke, súťaži či festivale.“

Podľa Petra Luptovského je v osemročnej histórii prehliadok badať značný progres. „Kvalita recitátorov sa každým rokom zvyšuje a mňa teší, že sa formujú a formovali práve na tejto prehliadke. Recitátori zo Slovenska sa z podobných súťaži zo zahraničia, kde úspešne reprezentujú našu krajinu a kultúru, vracajú s oceneniami.“

Inovatívnym krokom v projekte bolo jeho rozšírenie o medzinárodnú účasť recitátorov zo slovanských krajín. „Tento rok budú špeciálnym hosťom prehliadky recitátori z Lotyška, čo síce nie je slovanská krajina, ale žije tam veľká ruská menšina, takže prednášať budú po rusky. Prednes v lotyštine nám predvedú ako bonus. Okrem nich sa predstavia aj zástupcovia z Čiech, Poľska a Ukrajiny,“ hovorí Peter Luptovský. Oficiálne otvorenie prehliadky prebehne vo štvrtok 4. júna v mestskom kultúrnom stredisku. Keďže na prehliadke sa predstaví cez sto účastníkov, recitovať a prednášať sa bude až do nedele 7. júna. Vstup na podujatie je voľný.

Kompletný program:

Silver Jurtinus

Blog je webstránka, ktorá umožňuje autorom publikovať svoje názory alebo skúsenosti. Tieto príspevky sú chronologicky zoradené, autor blogu sa nazýva bloger. Blogovanie sa začalo dostávať do povedomia používateľov internetu koncom 90. rokov 20. storočia, prvá súťaž Bloger roka sa na Slovensku uskutočnila len tento rok. O titul Bloger roka 2014 bojovalo v jednotlivých kategóriách 510 blogov. Na základe verejného hlasovania si blogy rozdelili spolu celkom 48 562 hlasov. Konečné poradie piatich blogov, ktoré získali najväčší počet hlasov, určila odborná porota. Na odovzdávaní cien sa stretli dve úspešné blogerky z Kremnice.

Kremničanky sa v silnej konkurencii nestratili

V kategórií Cestovanie si spomedzi 47 blogov odniesla za svoj blog Cestovanie svetom 2. miesto Andrea Kunštárová. V špeciálnej kategórii Najlepší blogerský príspevok 2014, kde bolo nominovaných 34 príspevkov, obsadila 3. miesto Martina Trginová. Zaujala svojim článkom Vytúžené sťahovanie, v ktorom opísala svoje skúsenosti so žltačkou typu E, ktorá ju postihla na Srí Lanke.

Blog o skúsenosti, ktorú by nikto zažiť nechcel

Martina Trginová s moderátorkou slávnostného odovzdávania cien Kristínou Farkašovou. Foto Media In.

Martina Trginová bloguje od roku 2009. „Blog som si založila, keď som išla prvý krát do Indie. Po návrate som chvíľu neblogovala, vrátila som sa k tomu až keď som odchádzala do Indie študovať. Sériu siedmich článkov o liečení žltačky, ktorú som dostala v Indii, no naplno prepukla, keď som bola na Srí Lanke, som písala až neskôr doma v Kremnici,“ hovorí Martina. „Počas žltačky som si písala denník, ktorý som doma spracovala do blogu. Chcela som, aby sa ľudia ktorí cestujú, nespoliehali na očkovanie, boli opatrní a vážili si svoje zdravie. Svojím spôsobom to bola aj osobná psychoterapia po dlhom liečení,“ hovorí úspešná blogerka, ktorej víťazný príspevok Vytúžené sťahovanie čítalo už viac ako 11 000 ľudí. Jej blog si môžete prečítať na adrese trginova.blog.sme.sk.

Píše, keď má čo povedať

Martina teraz sprevádza turistov predovšetkým po Ázii. Kvôli monzúnovému obdobiu je však momentálne doma v Kremnici. Nudiť sa ale nebude, sprevádza zahraničných turistov po Slovensku a robieva aj komentované prezentácie fotografií zo svojich výprav po svete. V súčasnosti však blogovanie odsunula na vedľajšiu koľaj. Ostatný príspevok na svojom blogu pridala v auguste minulého roka. „Píšem, keď mám pocit, že mám čo povedať. Už dlhšie ten pocit nemám,“ smeje sa Martina. „Písať o ničom nebudem a miesta, ktoré som navštívila, radšej zhrniem v článku pre nejaký magazín alebo časopis. Výhra v súťaži ma však motivovala, uvidím a možno porozmýšľam nad nejakým novým projektom. Je teraz na mne ako toto ocenenie premením vo svoj prospech. Vyhrala som síce iba certifikát a dobrý pocit, ale aj tak si to veľmi cením. Je vysoká pravdepodobnosť, že ocenenie bude mať s pribúdajúcimi ročníkmi súťaže vyššiu váhu.“ hovorí Martina Trginová.

Andrea by chcela cestovať a blogovať profesionálne

Andrea Kunštárová si užíva slnko na Sicílii. Foto archív AK.

Andrea Kunštárová momentálne študuje ekonómiu na Viedenskej univerzite v Rakúsku a svoj blog Cestovanie svetom by chcela rozvíjať ďalej. „Či mi blog pomôže v budúcej kariére neviem, ale nebránim sa venovať cestovaniu a blogovaniu aj profesionálne, takže uvidíme.“ Andrea začala blogovať v roku 2012, kedy si povedala, že by bolo dobré podeliť sa o svoje cestovateľské skúsenosti a zážitky s ostatnými. „Cestovanie bolo a stále je mojim najväčším hobby a keďže som v tom čase už mala čo-to precestované, inšpirácia na jednotlivé články mi nechýbala. Takisto som chcela ukázať čitateľom, že cestovať sa dá aj bez cestovnej kancelárie na vlastnú päsť, čo je častokrát o dosť lacnejšie.“ Andrea bloguje sama, ale uverejňuje aj články svojich čitateľov, kamarátov a známych. „Veľkou pomocou je môj priateľ. On sám síce nebloguje, ale pomáha mi s celým chodom stránky, fotí a sprevádza ma na všetkých dovolenkách a výletoch,“ prezrádza blogerka.

Ocenenie je motiváciou písať ďalej

Andrein blog na seba dokáže zarobiť už teraz. „Niečo zarába cez reklamu, niečo cez partnerské programy a niekedy sa dohodneme aj na spolupráci s inými stránkami, prípadne cestovnými kanceláriami, začo získame malú odmenu. Čo sa však týka cestovateľských výprav, na tie mi zatiaľ príjem zo stránky nestačí.“ Druhé miesto v súťaži blogerku veľmi potešilo. „Je to prvé ocenenie vôbec, ktoré naša stránka získala, čiže je to motivácia písať naďalej a rozširovať Cestovanie svetom.“ A možno na svojom blogu Andrea spropaguje aj Kremnicu: „Už dávnejšie som si hovorila, že musím začať písať viac článkov aj o Slovensku, pretože je tu veľmi veľa krásnych miest, ktoré stoja za zviditeľnenie a je možné, že začnem práve Kremnicou.“

Silver Jurtinus

Terapia smiechom

Tradičný veľkonočný karneval Veľkonočné vajce drží prst na tepe doby a tento rok bude pulz merať fonendoskopom. Témou karnevalu sú totiž škandály v slovenskom zdravotníctve. Organizátori sľubujú divákom zvýšenie tlaku, najmä však na bránicu – terapia smiechom pomáha na všetky neduhy. Infarkt hrozí iba návštevníkom bez zmyslu pre humor a recesiu. A keby aj náhodou nejaký divák pocítil náhlu nevoľnosť, netreba mať žiadne obavy – odborný personál bude na mieste. Odborná posudková komisia, ktorá bude hodnotiť karnevalové masky, bude totiž zložená zo zdravotných sestričiek vo výslužbe.

Začiatok sa posúva na poobedie

Dejiskom karnevalu bude po druhýkrát Štefánikovo námestie v Kremnici. „Minulý rok sa nám nový priestor konania Veľkonočného vajca osvedčil. V minulosti boli návštevníci Skalky limitovaní dopravnými spojmi, niekedy mali diváci problém dostať sa hore alebo dole. Štefánikovo námestie je z tohto pohľadu bezproblémové,“ hovorí Hana Zlatošová, vedúca oddelenia školstva, kultúry a športu mestského úradu v Kremnici. Začiatok podujatia organizátori posunuli na štrnástu hodinu poobede. „Doobedie Veľkonočnej nedele si Kremničania a návštevníci Vajca môžu v pokoji užiť v rodinnom kruhu a po sviatočnom obede ich všetkých pozývame na námestie, kde sa môžu zabaviť, prípadne svojou maskou zabaviť iných,“ vysvetľuje Zlatošová. Na námestí budú pripravené aj stánky s jedlom, pitím aj cukrovou vatou.

Nepozerajte televízor, príďte ho vyhrať!

Hlavnou cenou neodmysliteľnej tomboly bude televízor, ktorý venoval hlavný partner, spoločnosť Harmónia s.r.o. zo Žiaru nad Hronom – predajca motorových vozidiel značky Citroën. Ďalšie ceny do tomboly venovalo spotrebné družstvo COOP Jednota, galantéria Súkrodev, kníhkupectvo Dobrotková, papiernictvo Králik, trafika Sobeková, vinotéka Biely Bocian, pohostinstvo Pod orgovánom, K+B Domáce potreby, Cyklo-Santé, Vinotéka Schmidt, záhradníctvo Alpinum, E+M Farby – laky a drogéria Sekajová, Lekáreň Recept, Slovak folk Travel, kino Akropola, DDaDSS Kremnica, Kremnické medovníky – Ing. Haurík, Euráčik, pohostinstvo Oliva, IMPA Žiar nad Hronom, Relax centrum Skalka, 1000+1 drobností M. Michalka, kvetinárstvo Nezábudka, ZO SZZ Kremnica a ďalší.

Vajce napíše svoj 54. ročník

Veľkonočné vajce je tradičná karnevalová rozlúčka so snehom, ktorá tento rok napíše svoj 54. ročník. V roku 1962 sa na Skalke pri Kremnici konali neoficiálne preteky pre členov športovej školy dorastu. Jeho zakladateľom bol tajomník lyžiarskeho oddielu Michal Žiarny, ktorý pravdepodobne ani netušil, že odštartuje tradíciu, ktorá sa rozrastie do masového podujatia plného humoru a zábavy. Až štvrtý ročník však zahájil tradíciu karnevalových masiek. Bolo to v roku 1965 a víťazom sa stal Rudolf Čillík v maske horára. V rokoch 1979 až 1981 Veľkonočné vajce prešlo pod organizačný štáb Turistického oddielu TJ Kremnica, neskôr sa organizovania podujatia veľmi dobre zhostili členovia klubu Labyrint a mestského SZM. Nová éra Veľkonočného vajca sa začala písať, keď si ho pod svoje ochranné krídla vzalo Mestské kultúrne stredisko. Z nenápadného lyžiarskeho slalomu sa zrodil jedinečný karneval, v ktorom už nešlo o rýchlosť, ale predovšetkým o čo najväčšiu snahu zabaviť rastúci dav divákov, ktorí začali podujatie vyhľadávať pre svoju neopakovateľnú atmosféru. Veľký podiel na úspešnosti podujatia má moderátor Peter Lysek. Od minulého roku sa podujatie koná na Štefánikovom námestí v Kremnici. Medzi najväčšie legendy Veľkonočného vajca patrí určite Ladislav Aťo Fusko, ktorý celkovo vynechal iba štyri jeho ročníky. Za posledné roky si podujatie získalo svojich fanúšikov aj pre svoju vtipnú zápletku. Nie je to len prehliadka najlepších kostýmov a masiek, ale aj obsahový náboj plný satiry, ktorý si každoročne berie na mušku nejakú významnú celospoločenskú udalosť.

Silver Jurtinus, foto Ivan Čillík

Výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov doručilo Občianske združenie Múzeum Gýča v novembri minulého roka, poslanci ju vzali na vedomie na mestskom zastupiteľstve vo februári. Podľa Jána Faklu sú náklady na elektrinu v Bellovom dome rozrátané medzi Múzeum Gýča, dychovku a lyžiarske múzeum nespravodlivo. „My priestory múzea nevykurujeme, v lete to nepotrebujeme a v zime je múzeum zavreté. Jediná naša spotreba elektriny sú žiarovky, napriek tomu platíme 1200 až 1500 € za elektrinu ročne a dotujeme tak ostatných nájomcov v Bellovom dome. Navyše náklady na energie pre lyžiarske múzeum aj dychovku znáša mesto, platíme iba my,“ tvrdí Ján Fakla. Múzeum žiadalo mesto o inštaláciu samostatného merača, Mestský bytový podnik však takéto merače neinštaluje. „Nájomníci si môžu nechať inštalovať samostatné meranie, tie však musia inštalovať energetici a všetky náklady znášajú nájomcovia,“ vysvetlila Lenka Reichlová z Mestského bytového podniku. „Keďže sa jedná o pamiatkovo chránený objekt a na inštaláciu samostatného merača je potrebný projekt, náklady na samostatné meranie by dosiahli tisíce eur. Na to jednoducho nemáme,“ hovorí Martin Úradníček, predseda Rady občianskeho združenia Múzeum Gýča.

Vhodné priestory hľadajú

Mesto múzeu ponúklo náhradné priestory v Kultúrnom a informačnom centre a v dome vo dvore radnice. Podľa Martina Úradníčka sú však tieto priestory malé. Aj súčasné priestory v Bellovom dome sú už podľa Úradníčka tesné. „Máme 900 exponátov, múzeum je preplnené, chcelo by to zásadný posun. Potrebujeme niekoľko miestností, aby sme mohli robiť aj tematické výstavy,“ vysvetľuje Martin Úradníček. Múzeum sa budú snažiť presťahovať do Banskej Bystrice, momentálne však vhodné priestory nemajú ani tam. „Fakt je taký, že Roman býva na Dúbrave, my s Janom sme Bystričania a už ubúda síl aj chuti to ďalej spravovať. Preto to chceme presunúť do Bystrice, aby sme to mali pod nosom. Či to však tak aj bude, je otázka,“ uvažuje Úradníček, podľa ktorého dvíhať vstupné nemá zmysel: „Až 80% tržieb tvorili Gagy. Tým, že je to v zime otvorené iba na zavolanie, tržby boli úplne smiešne. Peter Páchnik pracoval v zimných mesiacoch v podstate zadarmo.“

Múzeum fungovalo 7 rokov

Primátora Alexandra Ferenčíka prekvapil postup zástupcov Múzea gýča, ktorí najprv podali výpoveď a potom vyvolali rokovanie o zmene zmluvy alebo podmienok prenájmu. „Múzeum má priestory v Bellovom dome fakticky zadarmo, ročne platí 0,03 € a mesto múzeu fakturuje pomernú časť za temperovanie priestorov. Pri výpočte pomernej čiastky mesto musí postupovať v zmysle zákona,“ vysvetľuje Alexander Ferenčík: „Múzeum Gýča vnímam ako atrakciu spojenú s Kremnickými gagmi a nemyslím si, že tá suma je likvidačná. Navyše podobne ako iné subjekty, si aj Múzeum Gýča mohlo požiadať o dotácie na energie. Žiadosť ale nepodali.“ Podľa Jána Faklu však žiadosť o dotáciu v minulosti podali, dostali však odpoveď, že keďže majú symbolické nájomné, na dotáciu už nárok nemajú. Výpovedná lehota múzea vypršala 28. februára. „Škoda. Vydržalo to od roku 2008, 7 rokov. Bolo to ťažké rozhodnutie, ale musíme exponáty zbaliť a odviezť, lebo nám nabiehajú ďalšie náklady. Každý deň čo sme tu, doplácame, aj keď je to zavreté a nekúri sa tu. Keďže k dohode nedošlo, mesto nám energie nekompromisne účtuje ďalej,“ hovorí Martin Úradníček. Exponáty teraz putujú do skladu, čo bude s gýčmi ďalej ostáva otvorené.

Mesto atrakciu nedocenilo

Romana Vykysalého, ktorý Múzeum Gýča vymyslel, mrzí najmä to, s akým nezáujmom mesta sa stretli. „Ľudia z celého Slovenska Múzeum Gýča evidovali, nosili nám exponáty, ale doma nikto nie je prorokom. Vytvorili sme tu určitú hodnotu. V uličke nosov pribudne každý rok nové umelecké dielo, ktoré ostáva v meste, my si nosy domov nepoberieme. Za tých 15 rokov vzniklo súborné dielo od rôznych autorov. Aj táto zbierka gýčov, aj keď jednotlivo sú to braky, má určitú hodnotu. Mesto to však nedokáže doceniť.“ Pri prvých úvahách o presťahovaní múzea do bystrice Roman Vykysalý bojoval za to, aby múzeum ostalo v Kremnici. Teraz však už stratil motiváciu aj on. „Dnes ráno sme sa traja členovia združenia stretli pred bankomatom, každý vybral 200 € a z vlastných peňazí sme sa zložili na sekeru za elektrinu. 400 € ešte ostaneme dlžní, požiadame o splátkový kalendár. Má to význam? V Európe niečo takéto nie je. Je to Európska rarita, ktorú si však uvedomujú iba ľudia zvonku,“ hovorí sklamaný Roman Vykysalý.

Silver Jurtinus

„To, že situácia s týranými a opustenými zvieratami je v Kremnici relatívne dobrá, je najmä zásluha pani Hricovej, ktorej združenie Súcit a pomoc v Kremnici pôsobilo od roku 2003. Minulý rok však pani Hricová ukončila v Kremnici činnosť a my sa teraz snažíme na ňu nadviazať,“ hovorí Alžbeta Madudová. Spolu s Alenou Görögovou sa rozhodli založiť nové občianske združenie, ktoré sa bude zameriavať na kastráciu psov a mačiek a pre opustené alebo týrané zvieratá bude vyhľadávať nový domov. Návštevníci gala večera mohli o názve nového združenia hlasovať v ankete. „Najviac hlasov získal názov Pes a mačka. Boli tam aj iné návrhy, ktoré stáli za zváženie, ale názov Pes a mačka je asi najpríznačnejší,“ hovorí Alžbeta Madudová.

Iniciatívu od pani Hricovej prebrali na jeseň. „Bolo potrebné vyčistiť priestor dočasného domova na Rembíze, aktívne sa nás zapojilo do desať. Nám to robilo dobre, pri tých psoch sme zrelaxovali a mali sme aj dobrý pocit. Ale ľudí, ktorí nás nezištne podporujú je viac.“ Koterec dočasného zvieracieho domova dobrovoľníci vyčistili a zateplili. Mesto Kremnica vyčlenilo jedného aktivačného pracovníka, ktorý psov denne kŕmi a venčí, po víkendoch ale aj počas týždňa sa o psov starajú dobrovoľníci. V súčasnosti v dočasnom domove ňom žije len jeden pes, kríženec amerického stafordšírskeho teriéra Viki.

Spolupráca medzi dobrovoľníkmi a mestskou políciou je podľa dobrovoľníčok dobrá. „Potrebujeme si ešte dohodnúť jasné pravidlá, aké sú naše práva a povinnosti aby bolo jasné aké máme kompetencie. Ale musím povedať, že spolupráca s pánom Brhlíkom je výborná, nikdy sa nestalo, že by nám nechcel pomôcť alebo by nám pomoc odmietol,“ hovorí Alena Görögová. Dobrú spoluprácu potvrdzuje aj Roman Brhlík, ktorý sám chová jedného nájdeného psa vo vlastnom koterci na záhrade. „Neosvojil som si ho, stále je k dispozícii na adopciu, vzal som ho k sebe, keď bolo v útulku šesť psov a nebolo tam už miesto. V súčasnosti sa snažíme premeniť útulok na karanténnu stanicu, ktorá by spĺňala zákonom predpísané kritériá. Je to však beh na dlhú trať. Karanténna stanica musí mať vodovod, elektrinu, prístupovú cestu. Súčasný útulok by si vyžadoval isté investície a iné miesto v Kremnici aby stanica neobťažovala ľudí a na druhej strane aby bola aj po ruke zase nie je ľahké nájsť,“ hovorí Roman Brhlík.

Pani Görögová má bližšie k mačkám, ktorým sa venuje už roky a v domove dôchodcov prevádzkuje felinoterapiu – liečbu mačkou. V spolupráci so združením SOS Mačka dáva kremnické mačky sterilizovať. „Bez SOS Mačka by sme to nezvládli, jedna sterilizácia stojí 70 a viac eur, cez SOS Mačka je to 35 eur. Minulý rok sme dali sterilizovať 47 mačiek, sami by sme to neutiahli. Po sterilizácia musí byť mačka 24 hodín v teple, preto ich nosím domov, nemôžem ich len tak pustiť von. Muž sa so mnou háda, že máme doma zverinec, ale čo mám robiť keď nemáme priestory, kde by mohli mačky po narkóze oddychovať? A zoberte si, 47 mačiek, keby každá z nich mala 4 mladé, koľko mačiek by sa túlalo po meste?“

Pani Madudová má bližšie k psom, nie sú jej ľahostajné osudy zvierat, o ktoré sa ich majitelia nevedia postarať, alebo ich vyslovene týrajú. „Snažíme sa robiť osvetu. Aj počas Gagov sme mali stánok a rozdávali letáky, aby ľudia vedeli, čo robiť ak náhodou zistia, že o nejaké zviera nie je dobre postarané. Občania sa môžu obrátiť na políciu, alebo na mestskú políciu, ktorá však môže zasiahnuť iba v meste, v okolitých obciach musí zasiahnuť polícia štátna. Ďalej je tu Regionálna veterinárna a potravinová správa v Žiari nad Hronom alebo aj linka proti krutosti, ktorú prevádzkuje Sloboda zvierat a v každom kraji majú vlastného inšpektora.“

S nápadom na organizovanie benefičných gala večerov prišla pani Lýdia Danková pred tromi rokmi. „Raz som jej pomohla ošetriť mača a ona nám chcela pomôcť, tak vymyslela tieto módne prehliadky a ujalo sa to. Všetci účinkujúci vystupujú bez nároku na honorár. Za výťažok z podujatia nakupujeme krmivo a platíme sterilizácie zvierat, aby sa nerozmnožovali,“ hovorí Alena Görögová. Tento rok sa o program postarali žiaci kremnickej ZUŠky a brušná tanečnica zo Žiaru nad Hronom. „Vždy je tam dobrá atmosféra a nás to povzbudí do ďalšej práce,“ zhodujú sa dobrovoľníčky.

Text a foto: Silver Jurtinus

Čo by nás teda mohlo a malo spojiť v tohtoročnom advente i počas nastávajúcich najkrajších sviatkov v roku? Naše deti sa obvykle tešia na chvíle voľna, na prázdniny, na kopec snehu. Tie maličké sa nedočkavo pýtajú, koľkokrát sa musia ešte vyspať, kým svitne ten vytúžený Štedrý deň. Lenže my, dospelí, len vzdycháme: „To bude zasa stresov a nervozity! Namiesto pokoja a odpočinku – naháňačka, nákupy, starosti. Už aby sme to mali za sebou – už aby bolo po tom!“

Sviatočným chvíľam však vždy môžeme dať neopakovateľnú náplň, keď sami vnútorne prežijeme to, čo sa kedysi odohralo v Betleheme, keď do nášho sveta vstúpil Boh v ľudskom tele – Ježiš Kristus. Pred nami sú dni voľna, kedy sa môžeme venovať tomu, na čo vo všedné dni nemáme čas. To však neznamená, že budeme doháňať všetky resty, alebo že sviatky preleňošíme a prespíme! Nastávajúce sviatky nie sú dňami zaháľania, majú to byť dni vyhradené inej činnosti. Hlavne by sme sa mali venovať jedni druhým. Venovať si navzájom svoj čas, viac sa zblížiť, vyrozprávať, načúvať…, jednoducho – byť spolu. Ak túto túžbu nemáme, ak si nemáme čo povedať – to je jednou z najväčších tragédií pre človeka.

Jeden príbeh hovorí o starom mužovi, ktorý oslavoval svoje 90. narodeniny. Jeho dom sa naplnil do posledného miesta, zišli sa deti, vnúčence i pravnúčence. Staručkému deduškovi nanosili najrôznejšie darčeky. Ich rozbaľovanie nemalo konca kraja, potom nasledovala hostina, zábava a nakoniec „televízno – internetové hody“. Čas, keď bol deduško v centre pozornosti trval iba necelú hodinku. Kvôli nepodstatným veciam prestal byť veľmi skoro „hviezdou“ celých osláv. Darčeky, jedlo, televízor, internet… zatienili jeho osobu. Postupne zostal sám zabudnutý kdesi v kúte. Mám pocit, že toto je výstižné podobenstvo o našich moderných vianočných dňoch. Pravý obsah Vianoc sa dostáva do kúta, pretože sme urobili nepodstatné veci dôležitejšími.

Biblický vianočný príbeh má hlboký vnútorný rozmer, ale aj poučné vonkajšie okolnosti. Aký materiálny „boom“ sprevádzal pred viac ako 2000 rokmi Kristov príchod na svet? – maštaľ, jasle, slama, noc, zvierací pach, chlad, tma… My dnes vyzdobíme svoje domácnosti zvnútra i zvonku, oblečieme sa do sviatočných šiat, na štedrovečerné stoly naservírujeme množstvo jedla od výmyslu sveta, pod stromček uložíme balíček pre každého člena rodiny…

Taký je rozdiel Vianoc vtedy – pri Kristovom narodení a dnes. Podstata teda musí byť niekde úplne inde. Je v tvojom srdci. To je to podstatné, milí priatelia! Naše srdce musí byť v prvom rade ozdobené. Čím? Predsa láskou. Láskou, ktorej stelesnením je Ten, ktorého narodenie si nielen pripomíname, ale Jeho druhý advent, druhý príchod, aj očakávame. Len srdce naplnené láskou sa dokáže úprimne radovať, plesať a tešiť sa. Len takéto – Kristovou láskou ozdobené srdce môže venovať čas druhému, pomoc núdznemu, len také srdce dokáže aj počúvať a nie si presadzovať iba svoje záujmy…

Už onedlho budeme počuť: „Nebojte sa, veď zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu.“ (L 2, 10) Ja teda všetkým vám prajem srdce naplnené Kristovou láskou a radosť, ktorá sa neskončí Vianocami a povzdychom: „Chvalabohu, už je po sviatkoch“, ale zostane v nás všetkých, aj keď adventné dni a napokon i Vianoce pominú.

Jozef Pacek, evanjelický farár

V polovici septembra sa začne už 20. ročník najväčšej putovnej prehliadky filmov na Slovensku PROJEKT 100 – 2014. Asociácia slovenských filmových klubov už od roku 1995 uvádza pod touto značkou do kín zásadné tituly z histórie i súčasnosti svetovej, vrátane slovenskej a českej kinematografie. Od 16. septembra sa môžu diváci tešiť na tohtoročný „zlatý“ výber filmov, ktorý poputuje do vyše sedemdesiatich kín po celom Slovensku a tradične neobíde ani kremnické kino Akropola, ktoré sa do Projektu 100 zapája od roku 2007. Výberová desiatka celovečerných diel prinesie päticu filmových „klasík“ a päť výnimočných filmov z bezprostrednej súčasnosti. Bude medzi nimi aj jeden slovenský zástupca a výber filmov opäť doplnia aj dva krátkometrážne tituly z dielne slovenských tvorcov.

16. 9. 2014
PULP FICTION

V kultovom diele 90. rokov zadefinoval Quentin Tarantino základné prvky svojej režisérskej poetiky a vytvoril mnohovrstevný filmový vesmír, ktorý si obľúbili rovnako nároční kritici, intelektuáli i robotníci. Pulp Fiction je multižánrový opus plný fetišistických detailov a popkultúrnych odkazov. Tri na prvý pohľad nesúvisiace historky z krvavého podsvetia tvoria jeden príbeh plný štylizovaného násilia, drog, dnes už kultových dialógov, absurdných situácií a nečakaných dejových zvratov.

23. 9. 2014
NICK CAVE: 20 000 DNÍ NA ZEMI

Hudobný dokument o jednej z najfascinujúcejších a najtajomnejších postáv hudobného a filmového sveta. Nie je však tradičnou biografickou retrospektívou, ale skôr záznamom života hudobníka, ktorý má dnes 57 rokov a stále sa nechá unášať Múzou. Invenčná dokudráma predstavuje austrálskeho speváka, textára, príležitostného skladateľa, básnika a herca ako ústrednú postavu, ale zároveň aj ako spolukonšpirátora. Dokumentuje jeho umelecké pôsobenie a prináša príbeh jeho 20 000-dňového pôsobenia na planéte.

7. 10. 2014
2001: VESMÍRNA ODYSEA

Filozofická filmová opera. Science-fiction film, po ktorom už filmové sci-fi nikdy nebolo také ako predtým a súbežne napísaný rovnomenný science-fiction román, ktorý definitívne zmenil aj sci-fi literatúru. Neopakovateľný a nadčasový príbeh o ceste za hranice ľudskej skúsenosti, za hranice priestoru a času v roku 1968 nakrútil legendárny Stanley Kubrick a spoluatorom scenára je slávny Arthur C. Clarke.

14. 10. 2014
DETI

Prvý hraný film oceňovaného dokumentaristu Jara Vojteka autenticky zobrazuje pokrivené rodinné vzťahy aj fakt, že s najbližšími sme si najbližší, aj keď to niekedy nezvládame. Štyri poviedky, ktoré vytvárajú jeden pohľad na rôzne podoby vzťahu rodičov a detí. Každá zo štyroch poviedok sa odohráva v inom ročnom období a navzájom vytvárajú vrstevnatú mozaiku vzťahov, v ktorých sa odrážajú nádeje, sklamania a nevyhnutné rozhodnutia. Platí v nich len jediná istota – že život nie je to, čo chceme, ale to, čo máme…

21. 10. 2014
IDA

Originálny poetický príbeh hľadania vlastnej identity. Čiernobiely film v klasickom obrazovom formáte 3:4, dokonale ladiaca vizuálna a zvuková zložka, skvelé herecké výkony s minimálnymi dialógmi, to všetko poskytuje divákom nevšedný umelecký zážitok v duchu veľkých diel klasickej kinematografie.

28. 10. 2014
JIMMY P.

Epický príbeh o pekle vojny, o indiánoch a o sile priateľstva psychoanalytika, ktorý sa snaží pomôcť americkému indiánovi s jeho psychologickou traumou z vojny. Zvláštny, no na skutočnej udalosti založený príbeh sa odohral po skončení druhej svetovej vojny.

4. 11. 2014
KOYAANISQATSI

Film sa zaoberá vzťahom človeka a moderných technológií. Z formálneho hľadiska bol film v čase svojho vzniku revolučný, pretože ide o výsostne hudobno-obrazové dielo bez hovoreného slova. Hudba je súčasťou scenára i rytmického strihu. Prostredníctvom sledu fascinujúcich obrazov bez slov, s minimalistickou hudbou sledujeme deštruktívnu silu ľudského pôsobenia na našu planétu. Ide o nadčasové dielo, ktoré aj po tridsiatich rokoch stále presne vypovedá o stave našej civilizácie.

11. 11. 2014
BIELY BOH

Fascinujúci príbeh je postavený na silnom, univerzálnom príbehu a tiež na výnimočnej režijnej práci, nielen s ľudskými, ale najmä so zvieracími hercami. Je modernou verziou Lassie a hlavnou hrdinkou filmu je tento raz sučka Hagen. Patrí malej Lilly, ktorá sa dostane do starostlivosti otca a ten psa po nových vládnych opatreniach jednoducho vyhodí na ulicu. Hagen hľadá cestu späť.

18. 11. 2014
8½

Jeden z najradikálnejších filmov velikána filmu Federica Felliniho. Filmový režisér Guido sa ocitá v profesionálnej a osobnej kríze. Z tejto situácie ho, zdá sa, nedokážu vymaniť ani nové filmové projekty, no ani krásne ženy. Pod tlakom producenta pripravuje svoj nový film, zatiaľ čo cíti veľkú príťažlivosť k inteligentnej manželke Luise, k zmyselnej milenke Carle, ale aj ku krásnej mladej herečke Claudii. No ani ony mu nedokážu pomôcť pri hľadaní zmyslu života

25. 11. 2014
ŤAŽKÝ DEŇ

Čiernobiely komediálny dokument z roku 1964, v ktorom Richard Lester zachytáva hviezdnych the Beatles Johna Lennona, Paula McCartneyho, Georga Harrisona a Ringa Starra v časoch najväčšej beatlemánie. Je považovaný za jeden z najlepších a najvplyvnejších hudobných dokumentov všetkých čias.

Zverejnené nominácie naznačujú, že medzinárodná Akadémia humoru pod vedením slávneho slovenského míma Milana Sládka bude vyberať nového držiteľa GRAND PRIX 2014 spomedzi viac ako 40. kandidátov veľmi ťažko.

Zahraničných headlinerov festivalu bude totiž niekoľko. Svetovo populárny Mr. Toons, alebo „The Professional Idiot“ z Dánska privezie svojho kúzelného BALOONMANa. Brilantná koncertná dvojica Thomas & Lorenzo zo Švajčiarska uvedie vynikajúcu hudobnú klauniádu SMOKING CHOPIN. Žonglérskou virtuozitou s viac ako 25. hudobnými nástrojmi očarí nemecká dvojica všestranných klaunov GOGOL & MÄX v zábavnej show HUMOR IN CONCERT. Cirkusovú akrobaciu počas muzicírovania predvedie izraelská klezmer kapela ASPHALT THEATRE a energickou world music roztancuje divákov medzinárodné zoskupenie hudobníkov FEKETE SERETLEK. Artistickými kúskami v uliciach mesta mnohých prekvapí aj žonglér, akrobat a komediant okamihu Shiva Grings z Nemecka. Na Štefánikovom námestí pobaví tiež kočovné divadlo MESEBOLT BÁBSZÍNHÁS z Maďarska, ktoré zahrá POSLEDNÝ VÝLET BALTAZÁRA E. A JEHO NANEBOVSTÚPENIE. No a svoje magické predstavenia pre deti a dospelých predstaví v Uličke slávnych nosov a na Mestskom hrade svetoznámy a populárny bábkar MATIJA SOLCE zo Slovinska. Z tejto krajiny dovezie krásnu a poučnú rozprávku aj LUTKOVNO GLEDALIŠČE z Mariboru.

Najpočetnejšie zastúpenie komediantov spoza hraníc bude mať aj tohto roku Česká republika. Deti rozveselia vynikajúce divadlá: HUSA NA PROVÁZKU z Brna a BUCHTY A LOUTKY z Prahy a dospelých MESTSKÉ DIVADLO zo Zlína. Tínedžerov zaujme najmä moderná PC pantomíma s beatboxom divadla MIME FATALE z Prahy a (nielen) staršie ročníky potešia dve hudobné lahôdky: ROCK AND ROLL BAND Marcela WOODMANA z Ostravy a nový hudobno-vizuálny program DIVIDLO Jiřího STIVÍNA z Prahy.

Z domácich produkcií bude dominovať bratislavské divadlo GUnaGU, ktoré pri príležitosti 30. výročia uvedie REMIX zo svojich najúspešnejších inscenácií a RADOŠINSKÉ NAIVNÉ DIVADLO s pokračovaním správy o 20. storočí pod názvom SČISTA-JASNA. Najnovšie inscenácie zahrajú bratislavské divadlá ELLEDANSE, LUDUS a GONG i novozaložené PREŠOVSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO. Až tri absolventské inscenácie uvedú mladí herci z Katedry bábkarskej tvorby VŠMU a divadla LAB. Z Bratislavy prídu aj VŠETEČNÍCI, ktorí našli humor v ľudovom tanci. Návštevníkov festivalu rozveselia i roztancujú aj slovenské hudobné skupiny: PREŠPOROK, SWEET LITTLE CHICKS, Ján Kulich & KOLÉGIUM, HUMANOID, Peter Janků a SUSEDOVIE KURY.

Aj na 34. ročníku vystavujú na festivale karikaturistické dielka renomovaní európski a slovenskí výtvarníci: Ján Tomaschoff (SK/DE), Jiří Slíva (CZ), Géza Halász (HU), Nikolaj Pecareff (BG), Stano Kochan (SK), Tibor Platzner (SK), Vojtech Krumpolec (SK). Festival už tradične importuje laureátov svetovej výstavy SATYRYKON z poľskej Legnice. Podobne reprezentatívna je aj osobitná výstava karikatúr KÝCHANIE MOZGU dovezená z Prešova. Viacerí prítomní karikaturisti budú na festivale znovu improvizovať – naživo kresliť na tému: Pocta Saulovi Steinbergovi. Dokonca aj Uličku slávnych nosov tento rok doplní umelecký reliéf známeho slovenského karikaturistu Jozefa Scheka (Babušeka).

Do Kremnice sa prídu prezentovať aj špičkoví slovenskí a českí recitátori, ktorí svojou vynikajúcou interpretáciou v programe KOŇA JEHO dokazujú, že aj v literatúre a poézii je humoru dosť. Na Cenu Stana Radiča sú navrhnuté štyri objavy roka. Nominácie na Trafenú hus – cenu za niečo, nad čím aj humoristom rozum zastane, sú ešte stále (po)otvorené…

Festival, ktorý apeluje na ľudí, aby mali radi humor a nebáli sa satiry, bude tohto roku trvať celé tri dni a poskytne kvalitnú zábavu pre celú rodinu. Maratón rozličných humoristických produkcií a sprievodných akcií začína v piatok 29. augusta už o 11:00 hod. a končí v nedeľu 31. augusta neskoro večer slávnostným vyhlásením laureátov Zlatého gunára a Trafenej husi.

Dramaturgický tím, EKG´14

Občianske združenie 1115 získalo na projekt dotáciu od Ministerstva kultúry v programe Umenie – medziodborové profesionálne kultúrne aktivity, teda podujatia, ktoré sú súhrnom aktivít viacerých druhov umenia. Účelom poskytnutia dotácie je tvorba a šírenie umeleckých diel, ich reflexií a vzdelávania v kultúre.

Podľa Zdenka Gálisa z občianskeho združenia 1115, ideou projektu je oživiť priestory Zechenterovej záhrady a najmä letný amfiteáter za kinom Akropola. “Od začiatku nášho pôsobenia v Kremnici sme sa snažili oživiť letný amfiteáter v Zechenterovej záhrade. V spolupráci s občianskym združením Kremnica nad zlato sme tam organizovali niekoľko ročníkov mini festivalu Amfiteátrum, organizovali sme tam podujatia aj počas Kremnických gagov. Projekt Kino záhrada je zatiaľ najväčším projektom, s ktorým sa priestory záhrady pokúsime oživiť,” hovorí Zdenko Gális.

Každý utorok, vždy okolo 18.00 hodiny začne program sprievodným podujatím, po jeho skončení, okolo 20.30 začne premietanie filmu. “Dramaturgiu sme sa snažili pripraviť tak, aby sprievodné podujatie a večerný film nejakým spôsobom súviseli. Dnes napríklad bude Peter Glocko čítať zo svojich kníh, ale prezradí aj zaujímavosti zo zákulisia natáčania filmu Popolvár najväčší na svete, ku ktorému napísal scenár. Tento film si vzápätí aj pozrieme,” vysvetľuje Zdenko Gális.

Sprievodné podujatia budú multižánrové, raz to bude koncert, inokedy divadelné predstavenie alebo stretnutie s literátom, ale pripravujú napríklad aj workshop maľovania v plenéri s akademickým maliarom.

Občianske združenie 1115 projekt realizuje vďaka dotácii od Ministerstva kultúry, finančné prostriedky sa však snažia získať aj prostredníctvom verejnoprospešného programu SPPoločne. “Letný amfiteáter v Zechenterovej záhrade chceme využívať aj v budúcnosti, preto sme sa zapojili aj do programu SPPoločne. Ak by sa nám vďaka verejnému hlasovaniu podarilo financie získať, investovali by sme ich do letného amfiteátra. Diváckym zážitkom však určite bude aj tento ročník. S prípravou amfiteátra na leto nám pomohlo mesto Kremnica a sponzorsky aj spoločnosť AMI DESIGN,” hovorí Zdenko Gális.

Nie je to prvý úspešný projekt Občianskeho združenia 1115. V roku 2010 združenie získalo 7 000 € na revitalizáciu námestíčka pred kinom v pilotnom ročníku programu Think Big nadácie Ekopolis.

Silver Jurtinus, autor je členom OZ 1115

13. 6. 2014
Nebojsa Živkovič (D), Marimba a perkusie
19.00 hod., Dom komorského grófa, Kollárova 542/3, Kremnica

20. 6. 2014
Korngoldovo kvarteto (CZ)
19.00 hod., Dom komorského grófa, Kollárova 542/3, Kremnica

27. 6. 2014
Koncert z chrámovej tvorby kremnického skladateľa 18.stor. Antona Aschnera
Štátny komorný orchester Žilina
Štefan Sedlický, dirigent
Mariana Hochelová, soprán
Martina Procházková, soprán
Miriam Žiarna, soprán
Jozef Gráf, tenor
Ľubomír Popik, barytón
Ad Una Corda, miešaný zbor
Marián Šipoš, zbormajster
19.00 hod., Kostol sv. Františka, Kremnica

4. 7. 2014
Návraty tónov
Koncert z diel svetových skladateľov, ktorí zanechali svoje stopy na našom území
Peter Michalica, husle
Viera Bartošová, klavír
19.00 hod., Dom komorského grófa, Kollárova 542/3, Kremnica

11. 7. 2014
Mariana Hochelová, soprán
Peter Michalica, husle
Viera Bartošová, klavír
19.00 hod., Dom komorského grófa, Kollárova 542/3, Kremnica

Informácie, rezervácia a predpredaj vstupeniek:
Bratislava: REVIVALS, Štefánikova 7, Bratislava, tel: 02 52 444 888, fax: 02 52 444 333
Kremnica: Informačné centrum mesta Kremnica, Štefánikovo námestie 35, tel: 045 6742 856, infocentrum@kremnica.sk

Občianske združenie uspelo s projektom v programe Umenie – medziodborové profesionálne kultúrne aktivity, teda podujatia, ktoré sú súhrnom aktivít viacerých druhov umenia. Účelom poskytnutia dotácie je tvorba a šírenie umeleckých diel, ich reflexií a vzdelávací program v kultúre.

Podľa Zdenka Gálisa z občianskeho združenia 1115, pôjde o letné kino v Zechenterovej záhrade za kinom Akropola. “Pred filmom sa uskutoční vždy jedno sprievodné podujatie, či už koncert, divadlo, čítačka, alebo workshop,” hovorí Gális. “Program ešte nie je uzavretý, môžem však už prezradiť napríklad čítačku s Petrom Glockom, známym predovšetkým vďaka svojej tvorbe pre deti a autorom scenárov k známych slovenských rozprávok ako Plavčík a Vratko, alebo Popolvár najväčší na svete. Pripravujeme koncert jazzového kvarteta Pink Horse a kapely The Global Optimistic s presahom do elektroniky, chystáme interaktívne divadelné predstavenie Žena ako žena divadla Pôtoň z Bátoviec,” vymenúva Gális.

“Som veľmi rád, že vďaka dotácii od ministerstva budeme môcť oživiť Zechenterovu záhradu a obohatiť program Kremnického kultúrneho leta. Podujatia sa budú konať vždy v utorok so začiatkom od 18.00. Prvé podujatie bude 3. júna a všetkých srdečne pozývam zobudiť Zechentera,” uzatvára Zdenko Gális.

Nie je to prvý úspešný projekt Občianskeho združenia 1115. V roku 2010 združenie získalo 7 000 € na revitalizáciu námestíčka pred kinom v pilotnom ročníku programu Think Big nadácie Ekopolis.

Silver Jurtinus, autor je členom OZ 1115

Tradičná karnevalová rozlúčka so snehom sa uskutoční na Štefánikovom námestí. “Tento rok sa nie je s čím lúčiť, keďže zimná sezóna bola na sneh chudobná a už ho niet ani na Skalke, preto sme sa rozhodli pokusne zorganizovať karneval na Štefánikovom námestí,” povedala Hana Zlatošová, šéfka organizačného výboru. Od nového miesta si organizátori sľubujú aj takých návštevníkov, ktorím sa na Skalku po ostatné roky nechcelo, veria však, že neodradia ani skalných “vajčiarov”.

Aj tento rok bude súčasťou podujatia tombola, v ktorej sa okrem hodnotných cien nájdu aj ceny, pri ktorých sa od výhercu očakáva zmysel pre humor. “Keďže témou karnevalu je sneh, respektíve jeho nedostatok, hlavnou cenou v tombole bude chladnička, a ďalšie, podobne chladivé ceny”, avizuje Zlatošová.

Doprava: príďte ako chcete, záchytné parkovisko je pred Tescom alebo Lidlom
Prezentácia: do súťaže masiek povinná, na mieste činu v označenom stánku
Podmienka štartu: len zaprezentovaní s min. jednou lyžou, alebo lyžičkou s viditeľnou označenkou z prezentácie
Štart: organizovaný, možno na čas…., ale pre istotu si zoberte za igelitku trpezlivosti
Porota: odborný výber z ľudu, so 100% imunitou za svoje rozhodnutia
Časomiera: nás zaujímajú iné miery:  90-60-90 a hlavne veľká miera humoru a odvahy
Hudobný doprovod: plechovka dychovka Minciar, tí “unavenejší” s vlastným doprovodom
Príprava trate: podľa kvality kvetov a trávy, ako vždy odborne pripravená a pokosená (ČSN20042014-53)
Vstupné: vstup zadarmo, ale aby ste nezávideli ostatným výhercom tomboly, je lepšie si včas zaobstarať u zmluvných predajcov výherné lístočky 1 kus za 0,50 €, vstupenku nie je možné zaregistrovaťv národnej vločkovej lotérii, iba u pani Mrázikovej,  každá výhra je zdanená 20% potleskom
Protesty: len písomne na určenom tlačive, + 100 € kolok, do 14.00 hod. v deň podujatia
Sponzoring: sponzorské dary na toto podujatie zbierame a evidujeme v centrálnej zberni MsKSalebo aj priamo na podujatí do vyhlásenia výsledkov v organizačnom prístrešku. Sponzorské dary a ceniny prijaté po podujatí prepadajú v prospech Mrázika.
Iné: za malé a veľké potreby sú zodpovedné verejné To a Lety, kde sa môžete aj vysťažovať
Počasie: nemračte sa a bude pekne, vždy nejako bolo – tak bude aj teraz
Je prísne zakázané: znečisťovať ovzdušie blbými pripomienkami, žobrať podpisy, závidieť výhercom, konzumovať citróny pred dychovým orchestrom, vstupovať do vyznačenej zóny pretekov, fotiť sa s použitím blesku nakoľko sa podujatie uskutočňuje v pamiatkovej rezervácii, byť veľmi vážnym, opaľovať sa “dole bez”, ohovárať porotu a mať tú drzosť sťažovať sa, stúpať po vzácnom snehu, chytať holými rukami okolité pamiatky, kosiť trávu pre domáce zvery.
Všeobecne: pre ľudí, ktorí nemajú zmysel pre humor je toto podujatie vysoko rizikové a urážliví nech ani nerozmýšľajú, že by prišli! Pozor na veľkonočných šibačov – môže im šibať! Traumatické liečenie po podujatí si spravte na www.vajcovka.sk

Tieto propozície nepodliehajú žiadnej – ani jazykovej kontrole (zatiaľ…), autorským právam LITA, SOZA, KOZA, CAP a je nutné ich aktívne rozmnožovať a verejne šíriť!!!

(51)

“S kolegyňou sme sa vracali autom domov zo štátnic a keďže ona býva v Ihráči, išla som ju zaviezť,” začína rozprávanie pani Schmidtová. “Na ceste nad Trnavou Horou, pri detskom tábore, stálo auto a pani už volala záchranárov. Musela byť svedkom tej dopravnej nehody, lebo auto prevrátené v potoku z cesty vôbec nebolo vidieť. Auto bolo obrátené na streche, voda až po blatníky a bolo vidno, že sú v ňom sú ľudia.”  Pri nehode zastalo aj ďalšie auto, ale nik sa nemal k činu, tak sa odhodlala a sama, aj napriek svojej útlej postave a v elegantných šatách, skočila do potoka na pomoc. “Váhala som aj ja, nemyslite si, pri mojej telesnej stavbe som sa bála, aby nakoniec nezachraňovali mňa. Lebo vtedy ten malinký potôčik čo tam tečie, bol teda riadny potok a voda mi siahala až po plecia. Nevedela som, kam stúpam, čo v tej vode je.  Ale adrenalín bol silnejší ako strach a ak ide o ľudský život, neuvažujete ani nad tým, že máte obuté drahé topánky.”  Vtedy ešte nevedela, že v aute o život bojuje manželský pár. Žene sa medzitým podarilo pootvoriť dvere na vraku auta a spoločnými silami s pani Schmidtovou vytiahli aj jej manžela, ktorý bol vo vraku zakliesnený. Až potom sa zmobilizovali aj ostatní a pomohli im na breh. “Bol to adrenalínový deň a všetko, čo sa v ten deň udialo som do seba vstrebávala asi týždeň.” S odstupom času svoj čin hodnotí skromne: “Viete, keď dvadsať rokov žijete so záchranárom, môj manžel a už aj syn je členom Horskej Služby, rovnako bol aj môj otec a brat, tak som sa prejavila. Asi na mňa niečo nalepilo,” smeje sa pani Schmidtová. Napriek tomu, že o tom nikomu nerozprávala, poslanci jej udelili Cenu mesta. “Ocenenie ma prekvapilo, lebo si myslím, že sú ľudia, ktorí robia ďaleko viac. Ale zas je to príjemné zadosťučinenie, že sa oplatí niekomu pomôcť, že to neostalo len tak bez povšimnutia.”

Silver Jurtinus

Primátorom ste boli štyri volebné obdobia po sebe, ako si spomínate na úplné začiatky vo funkcii?

V deväťdesiatom roku boli prvé voľby, bol som jedným z troch či štyroch kandidátov miestnej Verejnosti proti násiliu a uspel som v primárkach hnutia a následne aj vo voľbách. Voľby boli na konci novembra 1990 a keďže počas volieb som bol s manželkou na zájazde, tak som ani nevolil.

Aké boli začiatky?

Dovolím si tvrdiť, že to prvé volebné obdobie bolo najzaujímavejšie zo všetkých. Tvorila sa legislatíva, rušili sa štruktúry národných výborov, vytvárala sa samospráva, prenášali sa rôzne kompetencie zo štátu na samosprávy. Bola to hektická doba, legislatíva nebola dokonalá a mestské zastupiteľstvo malo 36 poslancov. Vtedy mala Kremnica ešte mestské časti, Krahule, Kremnické Bane, Lúčky a Hornú Ves, ktoré mali svojich poslancov. Bolo to obdobie ťažké, ale tvorivé. Hľadali sme cesty, ako riešiť problémy ktoré sa nahromadili, o ktorých mali ľudia predstavu, že sa vyriešia do roka, do dvoch. Samozrejme že sme vedeli, že sa to nedá a niektoré problémy nie sú vyriešené dodnes a možno dlho ešte nevyriešené ostanú. Napríklad boli také predstavy, tvrdo zasahovať a rozkazovať majiteľom historických domov, na čo mesto nemá kompetencie. Bol by to zásah do vlastníckych práv, ale boli tu také predstavy a možno u niektorých sú dodnes.

Aké problémy ste vtedy museli riešiť?

Napríklad nedostavané sídlisko v Hornej Vsi. Pôvodné budovy boli zbúrané, alebo určené na demoláciu a tých ľudí bolo potrebné niekam umiestniť. Bolo to ťažké rozhodovanie, lebo sa vytvorila skupina občanov, ktorá trvala na tom, aby sme rozostavané paneláky zbúrali, lebo kazia kolorit obce. Stáli sme pred problémom, čo je výhodnejšie. Na búracie práce by nám však nikto nedal ani halier, ale štát vtedy ešte v rámci dobiehajúcej komplexnej bytovej výstavby, dal prostriedky na dobudovanie domov. Využili sme to a sídlisko dobudovali. Či to bolo správne rozhodnutie, alebo nesprávne, je uhol pohľadu. Obec získala, stala sa z nej najväčšia obec v Kremnickom regióne, samozrejme nedobudovalo sa všetko tak, ako bolo plánované.

Ako prebehlo osamostatnenie mestských častí?

Nikto sa netajil tým, že obce sa chcú osamostatniť. Oni to brali ako krivdu, keďže za socializmu sa direktívne rozhodlo, že obce sa musia spojiť, navyše v niektorých obciach platil zákaz výstavby. Bolo úplne jasné, že je to len otázka času a obce Lúčky, Krahule a Kremnické Bane sa odčlenili už v roku 1992 na základe referenda. Horná Ves sa odčlenila až v roku 1997, lebo bolo treba dobudovať bytovky a čističku odpadových vôd. Tieto investície bolo treba vyriešiť, potom sa osamostatnili a teraz si riešia veci sami, myslím, že k spokojnosti.

Aká bola v tom čase atmosféra vo vznikajúcej samospráve?

V tej dobe bola veľká súdržnosť ľudí v samospráve. Jednak sme sa stretávali so starostami tu na okolí, a stretávali sme sa aj v rámci Slovenska. Vtedy napríklad vznikol Klub primátorov – to bola platforma na stretávanie sa. Riešili sme problémy aj legislatívne návrhy, ktoré sme potom doťahovali s právnikmi a presadzovali cez poslancov parlamentu. Takto napríklad vznikla iniciatíva na prijatie novely zákona o majetku obcí o vrátení štátom zhabaných lesných majetkov.

Deväťdesiate roky boli aj érou nadväzovania partnerstiev s inými mestami. Ako prišla Kremnica k svojim partnerom?

S Várpalotou sa podpísala zmluva o partnerstve už v roku 1966. Je to bývalé banícke mesto, kde sa ťažilo hnedé uhlie. V 90. rokoch už tieto vzťahy neboli až také intenzívne, preto sme na konci prvého a začiatkom druhého volebného obdobia začali intenzívnejšie komunikovať a rozvíjať tieto vzťahy. Vyvrcholilo to v roku 1998 podpisom partnerských zmlúv. Aj Kutná Hora bola jasná ako partner, s ktorým mesto udržiavalo veľmi dlhé vzťahy od 50. rokov, dokonca ešte stále žijú pamätníci, ktorí si pamätajú, že ako žiaci základnej školy tam chodili na výmenné rekreácie. S Fidenzou sa začali tvoriť partnerské vzťahy niekedy v 80. rokoch cez futbal. Už vtedy chodili kremnickí futbalisti hrávať do Fidenzy futbal a oni chodili sem. Družba na báze futbalu prerástla až do partnerstva. Herbolzheim sa k nám pripojil tak, že v roku 1999 bol môj zástupca, Zolo Beczányi, na kolokviu vo Fidenze. Fidenza má dlhoročné vzťahy so Sisteronom, to je mesto v južnom francúzsku s ktorým má zas dlhoročné vzťahy práve aj Herbolzheim. Na toto kolokvium si mohlo každé partnerské mesto pozvať ešte jedno mesto, takže Sisteron si do Fidenzy doviedol Herbolzheim, ktorý sa potom dal dokopy s nami. My sme potom o tri alebo štyri roky neskôr zavolali do Fidenzy aj Kutnohorcov a potom aj Kutná Hora uzavrela partnerstvo s Fidenzou. Takže ono je to tak zaujímavo prepletené. A nakoniec Nový Jičín nás veľmi dlho, hádam osem aj desať rokov presviedčal, aby sme boli ich partnerské mesto, takže napokon sme sa dohodli aj na spolupráci s nimi.

Takže uzatváranie partnerstiev bolo viac emocionálne ako racionálne?

Pozrite, keď sme v roku 1998 podpisovali zmluvu vo Várpalote, tak pri podpise zmluvy bol bývalý predseda národného výboru, ktorý podpisoval prvú zmluvu v roku 1966. Starý pán mal vtedy už vyše 80 rokov. V roku 2006 vyhral voľby jeho vnuk, ktorý povedal, že partnerstvo medzi našimi mestami bude podporovať, lebo prvú zmluvu podpísal jeho starý otec. Je zaujímavé, ako sa vzťahy vyvinú. Vzťahy s partnerskými mestami sme sa snažili rozvíjať najmä v oblastiach šport, mládež a kultúra. Ale sám dobre viem, aké náročné je zorganizovať stretnutie partnerských miest.

Turisti vyhľadávajú Kremnicu aj pre jej historické pamiatky. Dedičstvom socializmu ale bolo veľa zničených kultúrnych pamiatok.

Na paneláky sa nikto pozrieť nepríde, ale na niekoľko storočné historické pamiatky áno. Hradobné múry okolo mesta boli na mnohých miestach v dezolátnom stave, v havarijnom stave bol barbakan. Získali sme peniaze z fondu Pro Slovakia a hradby sa nám podarilo doopravovať. Neskôr sa podarilo zrekonštruovať aj morový stĺp aby sa nám pred očami nerozpadol. Pomerne dosť peňazí na obnovu historických pamiatok išlo z mesta, ale podarilo sa zabezpečiť aj financie z iných fondov.

Okrem histórie je silným lákadlom pre turistov aj Skalka.

Vývoj Skalky bol vždy limitovaný. My sme to chápali tak, že Skalka by mala byť aj súčasťou väčšieho celku Skalka – Krahule, Králiky, Kordíky, neskôr sa k tomuto nápadu prihlásili aj z Turčeka. Mali sme predstavu, aby v týchto strediskách platil jeden skipas, ako je to aj inde vo svete. Chceli sme vytvoriť celoročný produkt, aby Skalka bola využitá celý rok. Bola tu aj taká informácia, že nadmorská výška Skalky je zaujímavá pre tréningový proces športovcov. Všetky tieto veci sme chceli dať dokopy a tak sa postupne začal vytvárať územný plán, aby bolo zabezpečené prepojenie ostatné strediská. Zároveň sme tam chceli niečo vybudovať, čo by slúžilo celoročne. Potom bola vypísaná schéma na rozvoj cestovného ruchu a ten náš projekt vybudovania ihrísk, relax centra, tratí, informačného systému v meste a kaplnky na kalvárii, bol vyhodnotený ako jeden z najlepších a boli nám pridelené financie. Bolo to veľké rozhodovanie, lebo sme získali 120 miliónov korún, my sme na to však potrebovali viac. Vyvstal problém ako to ufinancovať, s kým to vyfinancovať, riešili sme ako sa budú do jednotlivých aktivít zapájať aj podnikateľské aktivity a tak vtedy vznikli aj niektoré zmluvy. Žiaľ prišla kríza a tá doľahla na všetkých. Bohužiaľ.

Budova Relax Centra však má vady na kráse, ktoré sa nepodarilo odstrániť dodnes.

My sme o tej streche Relax Centra debatovali aj s projektantom veľa krát. Najprv tam bol navrhovaný iný systém, ten však napadol zhotoviteľ – spoločnosť Eurobuilding. Tak sa to potom prerábalo a vzniklo to, čo vzniklo. Samozrejme, že mňa to mrzí aj ako stavbára. Za stavbu je však vždy zodpovedný zhotoviteľ. Veľakrát sa ľudia pýtajú, čo robil stavebný dozor? Áno, ten musí kontrolovať stavbu, ale maslo je na hlave zhotoviteľa. So spoločnosťou Eurobuilding majú problémy aj v iných mestách. Súťaž bola a verejné obstarávanie na tú halu vtedy vyhrali. Boli rôzne kritériá, ale najviac bodov sa prideľovalo za najnižšiu cenu. Aj keď sa nám zdalo, že pri nejakej cene uleteli, keď sa nám cena zdala príliš nízka, tak sme sa na to pýtali. Táto spoločnosť vtedy ale veľa stavala a odoberala veľa materiálu, preto dostala od výrobcov množstevné zľavy a práve vďaka nim túto súťaž vyhrala. Súťaže sa pritom zúčastnili silné firmy. Všetko silní partneri, vraveli sme si, že hocikto vyhrá, budeme šťastní a vidíte, nakoniec to dopadlo takto. Referencie o nich sme mali dobré.

Keď som sa na naše stretnutie pripravoval, našiel som v Kremnických novinách z januára 2006 článok o pripravovanej ťažbe zlata. Je rok 2013 a keby sme v článku z roku 2006 prepísali mená firiem a ľudí za aktuálne, všetko by stále platilo. V tejto veci sa nič nepohlo ani o kúsok. Ako si pamätáte na prvé pokusy začať v Kremnici ťažiť zlato?

Je logické že sú aj zástancovia ťažby. Ľudia, ktorí robili v baníctve, geológovia a podobne, veď je to ich chlebíček. Pokiaľ je to geológia, prieskumné vrty a zisťovanie toho čo tu je, s tým som problém nemal, toto je obvyklé a štát je povinný zaoberať sa tým, kde a aké zásoby má. Je to jeho strategická úloha. Kremnica Gold ale hľadala ťažiarsku spoločnosť, ktorá by to prišla vyťažiť. Stretol som sa s tromi alebo štyrmi zástupcami svetových ťažiarskych banských spoločností. Prišli, pozreli si to, povedali, že nemajú záujem a odišli. A ja dúfam, že to tak ostane.

Prvá žiadosť o povolenie ťažby však prišla v roku 2005.

Vyvolalo to vlnu nevôle. Oni tú žiadosť predložili v decembri 2005 a to preto, lebo od 1. 1. 2006 nadobudol platnosť nový zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Oni chceli využiť ešte starý zákon, aby sa vyhli tomu novému. Keď v roku 2006 nastúpila nová vláda, hneď jeden z prvých listov som písal ministrovi Jahnátkovi a žiadal som ho o pomoc. V priebehu týždňa mi prišla odpoveď, že áno, pravdaže. Snažili sme sa vtedy presadiť zákaz používania technológie kyanidového lúhovania v zákone, mali sme znenie českého zákona a kolegovia z Kutnej Hory mi k nemu poslali aj dôvodovú správu. Ja som požiadal o podporu mesto Žiar na Hronom, ktoré nás podporilo a poslanci Žiaru zároveň zaviazali primátora, aby to predložil aj na rokovanie samosprávneho kraja. Ivan Černaj to tam predložil a samosprávny kraj nás uznesením podporil v tom, aby parlament schválil zmenu zákona a zákaz kyanidového lúhovania. Po deklarovaní obrovskej podpory však zrazu prišiel nezáujem a zákon v parlamente neprešiel, sú to pritom jednoduché dve vetičky. Keby ten zákon prešiel, bolo by po probléme. Hrozba ťažby je trauma pre život v meste a samozrejme aj pre samosprávny orgán. Namiesto toho, aby sa riešili iné problémy, tak sa musí veľa času venovať tomuto, odčerpáva to veľa energie a to nie je dobré.

Primátorka Zuzana Balážová už verejne vyhlásila, že v nasledujúcich voľbách kandidovať nebude. Nepomýšľate na návrat do verejného života, či už ako primátor alebo poslanec?

Určite nie. Zoberte si to takto. Šestnásť rokov som bol primátorom, pred revolúciou som bol dve volebné obdobia poslancom a ešte predtým som robil organizátora v rámci niektorých akcií Z. Keď som si to tak zrátal, vyšlo mi, že 30 rokov som sa verejne angažoval. Treba dať priestor aj iným, aby aj oni mali právo rozhodovať a nielen hovorili, že všetko je tu zlé. Po voľbách som rešpektoval rozhodnutie obyvateľov mesta, vrátil som sa k stavbárčine a tomu sa venujem dodnes, aj keď som už na dôchodku.

Bolo aj za vašej éry toľko záujemcov o post primátora, ako v minulých voľbách, kedy bolo kandidátov dvanásť?

Ale áno, myslím že v roku 1998 bolo viac ako desať kandidátov. Kandidatúra je rozhodnutie človeka, či to berie seriózne, alebo ako druh zábavy. Primátor musí byť orientovaný v otázke právnej, ekonomickej, musí vedieť, čo všetko má vplyv na mesto. Niektoré veci sú totiž navonok veľmi jednoduché a keď si človek preštuduje zákony a vyhlášky záväzné pre samosprávu, tak zistí, že ten problém je komplikovaný. A takýchto príkladov je veľa.

Ako ste prijali správu o tom, že sa stanete laureátom ceny mesta Kremnica?

Je to prekvapenie, príjemné prekvapenie. Zvažoval som, či tú cenu vôbec mali dávať mne a či ju mám prijať. Odmietnutie ceny by ale mohlo byť chápané ako neúcta voči poslancom. A navyše, neberiem to iba ako ocenenie mojej práce, ale ako ocenenie práce desiatok poslancov, s ktorými som robil za tie roky, všetkých zamestnancov mesta, s ktorými som spolupracoval, ale aj iných ľudí, ktorí nám pomáhali, či už to boli občania, podnikatelia alebo organizácie na území mesta. Beriem to ako poďakovanie za to, čo sme robili my všetci spoločne.

Silver Jurtinus

Textom zo známeho Proglasu začínala dňa 29.9.2013 v kostole svätej Kataríny v Kremnici Staroslovienska chrámová pieseň. Spomienková slávnosť spojená s regionálnou prehliadkou speváckych zborov bola venovaná výročiu príchodu solúnskych bratov na naše územie. Organizátormi podujatia boli BBSK – Pohronské osvetové stredisko Žiar nad Hronom a NBS – Múzeum mincí a medailí Kremnica. Záštitu nad podujatím prijali poslankyne NR SR Viera Šedivcová a Eva Hufková.

Pásmom básní, historických textov, no najmä krásnych piesní, medzi ktorými nechýbal ani Starosloviensky otčenáš, si spevácke zbory dôstojne zaspomínali na našich predkov. Cyril a Metod sa zapísali do európskych dejín písomnou kultúrou a etickými normami kresťanstva. V čase, keď sa nám otázka gramatiky a jazyka zdá samozrejmá, si málokedy uvedomujeme význam, zmysel a dosah ich diela. Každý národ má však svoj začiatok. Práve ten prítomným návštevníkom a hosťom pripomínala sprievodným slovom Ľubica Majerová z Múzea mincí a medailí.

Na pôvod kresťanských piesní upozornilo vystúpenie speváckych zborov z pohronského regiónu. Do súťažnej prehliadky sa zapojili štyri spevácke zbory: Žarnov zo Žarnovice, Štiavničan z Banskej Štiavnice, domáci spevácky zbor Chorus Cremniciensis a Cantus Monte Regis z Novej Bane, ktoré podali pomerne vyrovnané výkony. Hodnotila ich odborná porota. Jej predsedom bol Alfonz Poliak, hlasový pedagóg a zbormajster a porotcovské trio dopĺňali Elena Hašková, riaditeľka ZUŠ Kremnica a Dana Malá, učiteľka hudobného odboru ZUŠ Žiar nad Hronom. Ich rozhodnutím bol spevácky zbor Žarnov ocenený bronzovým pásmom, do strieborného pásma boli zaradené spevácke zbory z Kremnice a mužský spevácky zbor Štiavničan. Zlaté pásmo po roku opätovne obhájil mladý, iba trojročný spevácky zbor Cantus Monte Regis. Za vystúpenie poďakovala v závere všetkým účastníkom prehliadky riaditeľka POS Helena Žňavová. V mene organizátorov vyjadrila úctu všetkým členom speváckych zborov a ich dirigentom, ktorí využívajú svoj voľný čas na to, aby spevom vyjadrili lásku ku krásnej piesni a hrdosť na svoj národ.

Text: Jela Šuleková, foto: Soňa Beňová

Okrem spoločného študijného odboru tieto školy spája spoločný medzinárodný projekt Comenius – multilaterálne partnerstvá s rovnakým názvom :„Toto nie je šperk! – This is not a jewel! – Ceci n´est pas un bijou!“ inšpirovaný dielom belgického surrealistu René Magritta. Odkazuje na jeden z jeho najznámejších obrazov, ktorý predstavil v roku 1929 doplnený odkazom: “Toto nie je fajka!“ Táto koncepčná myšlienka inšpirovala študentov, k vytvoreniu vlastnej interpretácie, práci so znakmi a symbolmi, netradičnými, alternatívnymi materiálmi – vytvoreniu šperkov, ktoré šperkmi (nie) sú.

„Toto nie je šperk!“ a „Toto nie je kolekcia!“

Práve tvorivá práca s rozmanitým materiálom podnietila študentov všetkých oddelení Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Vznikli skutočne rôznorodé koncepcie menších autorských kolekcií, založených na individualite, reinterpretácii a natureli študentov, sledujúce alebo kombinujúce dve línie súčasného umenia: idea – koncept; forma – materiál. Rozličné pochopenie témy so sebou prináša experiment. Od skúmania výrazových možností plastických hmôt, cez nové poňatie pečatného prsteňa, netradičné prezentovanie denného statusu na „Knihe tvárí“ – Facebooku, mäkký šperk, „Emergency jewel“ ako šperk – predmet použiteľný v stave najväčšej núdze, po skutočne ne-typické slovenské medovníky použité na „upečenú“ kópiu veľko-moravských náušníc. Jednoducho každý zo šperkov má vlastný ne-reálny – surreálny príbeh prečo (NIE) JE ŠPERKOM a spolu (NIE) SÚ KOLEKCIOU.

Súkromná škola úžitkového výtvarníctva a NBS – Múzeum mincí a medailí Kremnica pozývajú na výstavu „TOTO NIE JE ŠPERK!“, ktorá bude trvať od 12. 9. do 6. 10. 2013 v expozícii Líce a rub peňazí. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 12. 9. 2013 o 15.30 hod.

mmm

Už tento víkend sa v Turčianskych Tepliciach uskutoční medzinárodný folklórny festival pod názvom Bukovinské stretnutia. Pôjde už o 24. ročník tohto festivalu, na Slovensku sa bude konať už šiestykrát. Bukovinských stretnutí sa zúčastnia folklórne súbory zo Slovenska, Česka, Rumunska, Maďarska a Srbska. Celé podujatie bude opäť spojené s hornoturčianskymi dožinkovými slávnosťami a súčasťou podujatia bude aj jarmok ľudových remesiel.

Ukážu to najlepšie z repertoáru

Medzinárodný folklórny festival Bukovinské stretnutia odštartuje v sobotu jarmokom ľudových remesiel a tradičnou primátorskou praženicou. Popoludní prejde centrom mesta dožinkový sprievod a následne na to festival slávnostne otvorí primátor mesta Michal Sygút a riaditeľ festivalu Zbigniew Kowalski. Večer sa predstavia folklórne súbory z Turca a folklórne zoskupenia z Poľska, Rumunska, Maďarska, Česka a Srbska. V nedeľu o 14 h. sa uskutoční záverečný galaprogram, v ktorom zahraničné folklórne súbory ukážu to najlepšie zo svojho repertoáru.

Udelenie čestného občianstva

Festival Bukovinské stretnutia je pripomenutím si tradícií regiónu Bukoviny, ktorý leží na hraniciach Ukrajiny a Rumunska. „Festival nám pomáha priblížiť sa a zjednotiť, ukazuje, že rôzne etniká môžu vytvárať jednu spoločnosť- bez ohľadu na vek. Zameranie sa na projekt viacgeneračných skupín, mládežníckych a detských súborov zaručuje, že miestne a národné tradície, kultúrne a generačné vzťahy, pretrvajú,“ priblížil nosnú myšlienku riaditeľ festivalu Zbigniew Kowalski, ktorému zároveň mesto Turčianske Teplice udelí v sobotu 24. 8. na slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva čestné občianstvo.

PROGRAM

Sobota, 24. 8.2013

9 h – Primátorská praženica pred budovou MsÚ
9 h – Jarmok ľudových remesiel
14 h – Dožinkový sprievod pešou zónou
14.30 h – Poďakovanie za úrodu, odovzdanie dožinkového venca, kultúrny program
21 h – Večerné vystúpenia folklórnych súborov z domova i zahraničia

Nedeľa, 25.8.2013

14 h – Galakoncert účastníkov, vystúpenia zahraničných folklórnych súborov

Anna Weissová

Autorom vizuálu 33. ročníka medzinárodného Festivalu humoru a satiry Kremnické gagy 2013 je renomovaný slovenský výtvarník, divadelný aj filmový scénograf a ilustrátor Fero Lipták.

Netušili sme ani to, aké bude ťažké rok čo rok presviedčať ľudí, ktorí rozhodovali o jeho existencii, že humor a satira sú pre celú spoločnosť prospešné a nie škodlivé fenomény, že humor človeka neuráža, ale uzdravuje. A zistili sme tiež, že je to taký druh umenia, ktorý má veľa spoločných hodnôt a cieľov s kresťanským učením. Aj preto sme oslovili renomovaného slovenského výtvarníka Fera Liptáka so zámerom, aby v propagačnom vizuáli pre tento ročník vyjadril festivalové „Kristove roky“ ako tŕnistú cestu dramaturgov festivalu za kvalitný humor – ako alternatívu k lacnej komercii. A tak v jeho ateliéri vzniklo vážne umelecké dielko, ktoré metaforicky znázorňuje našu tridsaťtriročnú „krížovú cestu“ za presadzovaním humoru ako seriózneho žánru, ktorý je hodnotovým zrkadlom spoločnosti a umeleckým vyjadrením rozličných ľudských vlastností. Klaun nesúci na chrbte kríž je symbolom nášho dlhoročného trápenia sa s pochopením u „kompetentných“ , že dobrý humor sa nevysmieva, ale prináša aj myšlienkové posolstvá. Zároveň zdôrazňuje, že Kremnické gagy nie sú festivalom samoúčelného smiechu a lacných vtipov, ale kvalitných produkcií rôznych žánrov vykúpené obetavosťou dvoch generácií podporovateľov a organizátorov z Kremnice i mimo nej.

Kompletný program festivalu

Ján Fakla, riaditeľ festivalu KG´13

OOCR Turiec –Kremnicko vznikla registráciou na jar minulého roku. Zakladajúcimi členmi a iniciátormi vzniku boli mestá Martin a Turčianske Teplice a organizácie Klaster Turiec Technické služby Turčianske Teplice,s.r.o.. Začiatkom roka 2013 sa stali členmi OOCR aj mesto Kremnica a Kremnica región- združenie turizmu. Poslaním OOCR Turiec- Kremnicko je koordinácia činnosti aktérov v oblasti cestovného ruchu s cieľom, aby sa táto turistická destinácia v rámci cestovného ruchu stala rozpoznateľná a jedinečná.

Práve vytvorením jedinečného spojenia dvoch geografických regiónov sa šírka a pestrosť ponuky možnosťami Kremnice a okolia s nadväznosťou na tradície, históriu ,kultúru i technické pamiatky v spojení s jedinečnými tradíciami v oblasti bežeckého lyžovania, turistiky či cykloturistiky mimoriadne obohatila. Spája i hľadanie riešení v oblasti spoločných problémov – dopravnej infraštruktúry, podpory vidieckeho turizmu, prepojenia cykloturistických trás regiónov i ďalšie spoločné body. V roku 2012 sme sa zamerali na hľadanie spoločných strategických vízií, zadefinovanie cieľov v konkrétnejších postupnostiach krokov, hľadanie najvhodnejších marketingových nástrojov. Nechýbali ani konkrétne spoločne zrealizované akcie – Konferencia o histórii lyžovanie v Turci, Diskusné fórum k hľadaniu riešení dopravného spojenia R3 i ďalšie akcie, na ktorých sa OOCR Turiec-Kremnicko podieľala ako partner . (napr. Deň turčianskeho vidieka)

OOCR Turiec-Kremnicko v zmysle Zákona o podpore cestovného ruchu sa pre rok 2013 uchádzala o štátnu dotácia a svojim projektom bola úspešná . V rámci projektu bude v tomto roku riešiť úlohy napr. spracovanie strategického dokumentu destinácie, organizovanie a spolupráca pri organizácií podujatí pre obyvateľov a návštevníkov destinácie. V oblasti marketingovej podpory destinácie sa pripravuje webový portál, vytvorenie a budovanie značky, propagačné materiály o významných TOP turistických atraktivitách, vytvorenie fotobanky pre potreby propagácie. Za najvýznamnejšiu investíciu prefinancovanú štátnou dotáciou považujeme označenie destinácie bilboardami na hlavných vstupných cestných ťahoch. Plány a projektové zámery máme pripravené, všetko závisí od úspešnosti v získavaní financií pre rozvoj cestovného ruchu . Dôležitá pritom je aj ochota a záujem o spoluprácu jednotlivých aktérov cestovného ruchu. Výška štátnej dotácie je limitovaná podľa zákona tým, koľko financií dokáže organizácia združiť . O činnosti organizácie, realizovaných projektoch ako i o podujatiach organizovaných v destinácií budeme priebežne informovať prostredníctvom internetovej stránky www.turiec-kremnicko.sk, regionálnej tlače ale i prostredníctvom Krajskej organizácie CR Žilinský turistický kraj, ktorej sme členom.

Významné podujatia v destinácií v mesiaci august , ktoré OOCR Turiec-Kremnicko podporuje a na ktoré pozýva sú :

Festival humoru a satiry Kremnické gagy , Kremnica, 29.8. – 1.9.2013 www.gagy.eu
Medzinárodná prehliadka kultivovaného humoru, nezávislej satiry a veselej recesie s dlhoročnou tradíciou (Anno 1981). Koná sa každý rok na konci augusta. Na 13 scénach a pódiách v centre mesta prezentuje svoje najlepšie produkcie cca 300 úspešných divadelníkov, hudobníkov, bábkarov, výtvarníkov, mímov, klaunov, recitátorov a pouličných umelcov zo Slovenska i mnohých krajín Európy. Humoristické diela a výkony hodnotí medzinárodná porota – akadémia humoru, ktorá v jednotlivých žánroch udeľuje prestížnu cenu zlatý gunár. Zabávajú sa tu domáci i turisti – manažéri, podnikatelia, zamestnanci, celé rodiny s deťmi. Pre uvoľnenie a inšpiráciu prichádzajú do Kremnice aj renomované osobnosti. Trojdňový happening dobrej nálady na konci leta pravidelne navštevuje niekoľko tisíc divákov zo Slovenska i zahraničia.

Deň turčianskeho vidieka, IV.ročník – Blatnica , 25.8.2013 www.rradt.sk
Podujatie sa stáva už tradíciou, ktorá je oslavou turčianskeho vidieka. Za úspechom podujatia je spolupráca Regionálnej rozvojovej agentúry s Turčianskou poľnohospodárskou a potravinárskou komorou, s Turčianskym kultúrnym strediskom , Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Turiec – Kremnicko i ďalších partnerov v prospech zachovávania a rozvoja turčianskych a slovenských tradícií. Počas dňa návštevníci uvidia pásmo ľudových zvykov – slovenské dožinky, vystúpenia folklórnych súborov, dievčenskej cigánskej kapely Luna a heligonkárov, Súčasťou programu budú aj zahraniční folkloristi, ktorí budú účastníkmi Bukovinského festivalu v Turčianskych Tepliciach a prídu pozdraviť Turčanov aj na toto podujatie. Milovníkov zvieratiek určite opäť poteší výstava domácich a hospodárskych zvierat. Rodičia s deťmi sa budú môcť povoziť na niekoľkých kočoch ťahaných koňmi. Deti si budú môcť zajazdiť aj na poníkoch. Opäť nebude chýbať ani roľnícko–remeselnícky trh, ľudoví umelci a najmä produkty farmárov z Turca, dobré jedlo a nápoje.

Novinka podujatia – adrenalínová súťaž zručnosti turčianskych malotraktorov domácej výroby v súťaži Rallye Fatra o Cenu predsedu ŽSK Juraja Blanára. Prebiehať bude aj súťaž krásy malotraktorov a ich spanilá jazda, ktorá môže byť inšpiráciou pre účasť turčianskych majiteľov malotraktorov domácej výroby a historických traktorov, ktorí sa môžu tohto podujatia súťaže zúčastniť.

Hornoturčianske dožinkové slávnosti a Bukovinské stretnutia, Turčianske Teplice, 24.-25.8.2013 www.turciansketeplice.sk
Bukovinské stretnutia – organizované od roku 1990 – sú založené na dvoch rovnocenných základoch: na propagácii kultúrnych tradícií bukovinských etník roztrúsených po celej Európe, ako aj na vytváraní pozitívneho vzťahu k iným kultúram – k odlišným vierovyznaniam, životným štýlom, jazykom, krojom, zvykom – u všetkých účastníkov a návštevníkov podujatia.
Päť festivalových arén vytvára rozľahlý priestor na manifestáciu otvoreného prístupu k iným, ako aj na propagovanie myslenia a správania uľahčujúceho prekonávanie rôznych prekážok a bariér – národnostných stereotypov. Bukovinské stretnutia sú organizované spoločne s kultúrnymi inštitúciami, miestnymi a regionálnymi samosprávami z Poľska, z Ukrajiny, z Rumunska, z Maďarska a zo Slovenska. Súčasťou podujatia je jarmok remesiel a dožinkový sprievod.

Ing.Janka Mikušáková,
výkonná riaditeľka OOCR Turiec – Kremnicko

Všetci členovia komisie Audiovizuálneho fondu projekt kina Akropola hodnotili vysoko pozitívne. “Predložený projekt digitalizácie kina Akropola Kremnica technológiou E-cinema považujem v tejto výzve za jeden z najlepších. Žiadateľ má jasnú predstavu o fungovaní kina, o jeho dramaturgii a celkovom rozvoji. Preto mi je veľmi ľúto, že v tomto prípade z finančných dôvodov neexistuje zatiaľ možnosť pre digitalizáciu kina technológiou D-Cinema,” píše člen komisie vo svojom hodnotení.

Podľa Zdenka Gálisa z občianskeho združenia 1115, ktoré kino Akropola prevádzkuje, získať technológiu D-cinema, teda plnú digitalizáciu v najvyššom štandarde nebola pre Kremnické kino reálna. “Kým náklady na E-cinemu sú okolo 20 tis. €, D-cinema by si vyžiadala až päťnásobne vyššiu sumu, čo nie je v možnostiach samosprávy ani sponzorov,” vysvetľuje Gális. Okrem ceny je rozdiel medzi E-cinema a D-cinema ten, že novinky a kasové trháky môže hrať len kino typu D-Cinema. “K novinkám sa s E-cinema nedostaneme, kino ale bude fungovať a nová technológia nám umožní premietať nie len filmy v kvalite Blu-ray, ale aj športové prenosy, satelitné televízne prenosy, internetové obsahy a mnoho iného. Jedná sa o veľmi flexibilnú technológiu, ktorej možnosti sú nesmierne široké,” hovorí Gális.

Spolu s novou technológiou sa kino pripravuje aj na zmenu dramaturgie. “Pripravujeme novú štruktúru premietaní, aby bol program kina pestrý, aby zaujal všetky generácie a fanúšikov rôznych žánrov. Novú dramaturgiu predstavíme spolu so spustením novej technológie,” avizuje Gális. Z plánov zatiaľ prezradil len letné kino pod holým nebom. “Letné kino sme prvý krát vyskúšali pred pár dňami a boli sme milo prekvapení vysokou účasťou divákov. Toto leto ešte budeme premietať na námestíčku pred kinom, budúce leto však chceme premietanie pod holým nebom presunúť  do Zechenterovej záhrady.” Podľa Zdenka Gálisa by kino mohlo novú technológiu získať už na jeseň tohto roka.

Silver Jurtinus, autor je členom občianskeho združenia 1115

Pani Ida Holosová dostala pred rokmi nápad založiť v meste klub pre seniorov a spolu so svojím manželom sa im túto myšlienku aj podarilo zrealizovať. Ľudovít Holos sa stal jeho prvým predsedom. Žiaľ, z dosiahnutého úspechu sa dlho netešil, zomrel 6. 12. 1990. Vedenie klubu po ňom prevzala Alžbeta Tichá, potom František Sýkora a po ňom Květoslava Přibylová. Posledné tri roky vedie klub Magdaléna Lutherová. Tak, ako sa striedali vedúci, tak sa striedali aj členovia klubovej rady. Niektorí zotrvali dlhšie, iní menej. Všetkým, ale patrí poďakovanie za obetovanie svojho voľného času, veď vždy išlo o dobrovoľnú činnosť.

Počas celého obdobia pracovalo v klube niekoľko rôznych krúžkov, žiaľ veľa z nich sa postupne rozpadlo. Najmä starší dôchodcovia, ktorí sú členmi aj 20 – 25 rokov i viac, už nevládzu dochádzať. No teší nás, že i napriek svojmu vysokému veku si svoj klub vážia a radi spomínajú na prežité chvíle. Tí mladší sa zase „necítia“ byť takými starými, aby prišli do klubu a pravidelne navštevovali nejaký záujmový krúžok. Jedna výnimka tu predsa len je, a to spevácky krúžok, ktorý nepretržite pracuje už 20 rokov. Aj keď verejne nevystupuje, členovia sa schádzajú každý utorok, aby si zaspievali pre svoje potešenie.

V súčasnosti neklesá záujem iba o krúžky, ale aj o rôzne besedy, či zájazdy. Mrzí nás to. Veľakrát obetujeme svoj čas, vybavujeme, zaisťujeme a nakoniec sme výsledkom sklamaní. Je pravdou, že dnes uskutočniť 4 – 5 zájazdov počas roka je z finančného hľadiska nereálne, no snažíme sa aspoň o jeden – dva. Na nich spoznávame i odľahlejšie časti Slovenska. Naposledy sme navštívili Kysuce, účastníci si výlet veľmi pochvaľovali, a to bola pre nás, členov výboru, tá najvyššia odmena.

Počas roka pripravujeme rôzne spoločenské posedenia, guláš či opekačku v klubovej záhrade. Taká opečená klobáska alebo slanina s cibuľou chutí vonku v kolektíve oveľa lepšie ako samému doma. V zimných mesiacoch robíme kapustnicu, fašiangové posedenie, tento rok sme oslávili Deň žien v klube pri harmonike. Viackrát do roka usporadúvame tanečnú zábavu. Starší človek sa potrebuje odreagovať, zabudnúť na starosti všedného dňa a práve k tomu prispieva hudba a spoločné zážitky. Tanec ako pohybová aktivita prospieva zdraviu aj v našom veku. Pripravujeme aj prednášky na rôzne témy z oblasti zdravia, kultúry, besedy so spisovateľmi, o histórii mesta, navštevujeme divadlá. Koncom júna naši členovia odchádzajú do Chorvátska k moru oddýchnuť si a načerpať sily. Snažíme sa našim seniorom vždy pripraviť pestrý program. Okrem tejto činnosti zapožičiavame klubové priestory neziskovým organizáciám na ich aktivity.

30. jubileum založenia Klubu dôchodcov v Kremnici sme oslávili všetci spoločne 17. mája v jedálni Mincovne, š.p.. O pekný kultúrny program sa nám postaral ZPOZ – Človek človeku pri MsÚ v Kremnici a Materská škola na Ul. J. Langsfelda, za čo im patrí vrúcne poďakovanie. Pozdraviť nás a popriať úspešnú činnosť do ďalších rokov prišli aj zástupcovia mesta RNDr. Zuzana Balážová, Mgr. Igor Kríž, Mgr. Ľuba Ďurčová a Petra Miková, zo Žiaru nad Hronom prišli naši priatelia z Klubu dôchodcov. Po chutnom občerstvení, ktoré nám pripravil kolektív kuchyne Oľgy Chmurovej sme pokračovali tanečnou zábavou. Táto naša oslava by sa nemohla uskutočniť bez pomoci sponzorov, za čo im aj touto cestou úprimne ďakujeme.

Čo dodať na záver? Želám nášmu výboru, ale i našim nástupcom, aby sa im darilo, aby klub nezanikol, ale spĺňal svoj účel ešte dlhé roky. Nech naši nástupcovia s ochotou a láskou vedú klub a venujú mu svoj čas. Na všetkých nás, ktorí sme počas tých 30. rokov obetovali nemálo síl na jeho chod, pri ďalšej desaťročnici, spomínali len v dobrom.

Za klubovú radu Oľga Fialová, foto Silver Jurtinus

Pred 48 rokmi ho podľa vzoru známych festivalov v Kolíne a Trenčíne založil vtedajší kapelník a dirigent kremnickej dychovej hudby Miroslav Meštan. Od roku 1965 tak aj Kremnica víta v dvojročnej periodicite dychové hudby z celého banskobystrického kraja. Spomienková udalosť sa koná na počesť Jána Levoslava Bellu, zakladateľa dychovej hudby v tomto meste.

V 24. ročníku pozvanie organizátorov, ktorými sú BBSK – Pohronské osvetové stredisko, mesto Kremnica a dychová hudby Minciar, prijalo okrem spomínanej domácej dychovky osem dychových hudieb: Cementeón z Banskej Bystrice, DH Detva, DH Nová Baňa, Hodrušanka z Hodruše-Hámrov, Sitňanka z Banskej Štiavnice, Žiaranka Žiar nad Hronom, Gemerčanka z Revúcej a Selčianka z Banskej Bystrice. Nedeľnému hlavnému podujatiu budú predchádzať sprievodné podujatia 11. mája. Živé fanfáry zaznejú o 10-tej hodine, koncertu DH Minciar na pešej zóne sa budete môcť zúčastniť od 11-tej hodiny. Do festivalu svojou troškou prispejú aj najmladší obyvatelia regiónu – výtvarníci. Vernisáž výstavy detskej regionálnej súťaže Maľovaný Bellov festival v Knižnici J. Kollára Kremnica začne o14.00 hod. Nezabudneme si pripomenúť 1150-te výročie príchodu Cyrila a Metoda na naše územie v literárnom pásme „Odkazy“ o živote a diele vierozvestcov. Pozrieť si ho budete môcť v MsKS Kremnica o 15.00 hod. O hodinu neskôr tam predvedú svoje hudobné umenie deti Základnej umeleckej školy J. L. Bellu v Kremnici.

Živé fanfáry z Kostola svätej Kataríny vás na krajskú prehliadku budú pozývať aj 12. mája 2013 o 9.30. V kostole sa bude konať svätá omša za nositeľov tradícií v oblasti dychovej hudby. Po slávnostnom prijatí zástupcov dychových hudieb na mestskom úrade začne v priestoroch vinotéky Biely bocian samotné súťaženie, ktoré poteší všetkých návštevníkov a priaznivcov dychoviek. Atmosféru doplní aj špeciálny hosť programu Sebedražská kapela zo Sebedražian. Jej člen, pán Jurík vás bude zároveň ako ľudový rozprávač sprevádzať a zabávať počas celého podujatia.

Veríme, že mnohí z vás si v tieto dni nájdu cestu do Kremnice a v príjemnom prostredí prežijú pekný víkend s dobrou dychovkou. Srdečne vás pozývame.

Helena Žňavová, riaditeľka POS Žiar nad Hronom