Daniel Haas Kianička vydal v roku 2008 knihu Kremnica – mesto príbehov. Podobnosť s názvom novej knihy je zrejmá, nová kniha však nie je pokračovaním príbehov z dejín mesta v 18. storočí. „V prvej knihe boli popri vážnejších témach aj kapitoly týkajúce sa zaujímavých ľudských príbehov, ktoré sa tu odohrali. Naproti tomu nová kniha Kremnica – mesto klenotov, je skôr príručkou, encyklopedickým sprievodcom dejinami mesta,“ vysvetľuje autor.

Kremnica má zaujímavé dejiny a je osobitá

Prvá časť zamýšľanej trilógie má podtitul Encyklopedický sprievodca dejinami mesta od najstarších čias do polovice 17. storočia. „Keď som knihu začal písať, nemal som celkom odhad, čo všetko budem musieť obsiahnuť a ako veľa toho bude. Je koncipovaná ako príručka k dejinám Kremnice zoradená nielen chronologicky, podľa jednotlivých období, ale aj vecne. Témy som sa usiloval stmeliť nejakou ideou – to sú tie klenoty. Kremnica má totiž naozaj zaujímavé dejiny, je osobitá, poznajú ju široko-ďaleko aj v okolitých štátoch a vo svojich dejinách má také prvky, ktoré boli rôznymi prvenstvami a mali vskutku celoeurópsky rozmer. Nakoniec je z toho 600 stranová kniha a to je len prvý zväzok,“ hovorí Kianička.

Kniha má tri časti. Prvá časť je o 14. storočí, keď sa v Kremnici ťažili obrovské množstvá zlata, razili sa tu hodnotné, zlaté florény, ktoré ovplyvňovali celoeurópsky trh s drahými kovmi. Druhá časť knihy sa zameriava na 15. storočie, keď sa klenotom Kremnice stala voda. Na jednej strane robila veľké problémy, pretože zatápala bane, ale zároveň bola do Kremnice privádzaná, a to i známym Turčekovským vodovodom a pomocou dômyselných zariadení pomáhala vodu z bane odčerpávať. Tretia časť je o boji o kremnické klenoty počas protitureckých vojen a stavovských povstaní v 16. a 17. storočí. Viacerí záujemcovia sa snažili mesto dobyť a získať z jej bohatstva čo najviac. Tu, v polovici 17. storočia, prvý zväzok knihy končí.

Kniha je aj encyklopedickou príručkou

„Každá z troch časí má rovnakú štruktúru a je členená na kapitoly: politika a vojenstvo, hospodárstvo, topografia, demografia a etnické pomery, cirkevné dejiny, kultúra a každodenný život. Tie sa následne delia na podkapitoly. Napríklad pri hospodárstve je to baníctvo, ale nielen jeho výrobné súvislosti, ale aj také témy ako banské nešťastia, drevorubači, uhliari, banské právo a tak ďalej. Chcel som, aby to boli ucelené bloky, aby o danej téme čitateľ získal komplexnú informáciu. Aby človek, ktorého zaujíma napríklad remeslo, nemusel dohľadávať súvisiace údaje v iných častiach knihy. Všetko, čo z tej doby o remesle vieme, nájde čitateľ na jednom mieste,“ vysvetľuje Kianička, ktorý na knihe pracoval dva roky.

V knihe sú spracované základné informácie o jednotlivých témach s tým, že vždy, za každou podkapitolou, je uvedená literatúra, z ktorej autor čerpal. Kniha teda môže byť aj príručkou, pomocou ktorej sa budú dať dohľadať archívne pramene. „Žijem v Kremnici už 16 rokov, nepretržite skúmam, bádam, aj publikujem, takže mnohé veci som mal načítané a vyskúmané. Pri tejto knihe som sa teda už skôr usiloval „iba“ zhrnúť všetko , čo bolo doteraz o Kremnici publikované a vytvoriť z toho zmysluplný celok tak, aby bol zrozumiteľný a aby bol použiteľný nielen pre odborníkov, ale aj pre laickú verejnosť – predovšetkým študentov.“

Pokračovať v diele nebude sám

Plánovaný druhý zväzok trilógie bude pokračovať vo výklade dejín mesta od polovice 17. storočia do konca 1. svetovej vojny, tretí zväzok, menší, ale podstatný, sa bude venovať obdobiu od roku 1918 do roku 1989. „Toto posledné obdobie ešte vôbec nie je spracované, nevieme o ňom takmer nič, len veľmi málo bolo napísané, nikto ho nijako nezhodnotil. Ale tu už by som oslovil niekoho na spoluprácu. Mám vytipovaného kolegu, historika, ktorý má korene v Kremnici a ktorý sa špecializuje na 20. storočie. Pri záverečnej knihe zamýšľanej trilógie už bude nutné bádať v archívoch a to je práca skôr pre dvoch,“ prezradzuje plány historik.

Knihu venoval rodičom

Kniha Kremnica – mesto klenotov vychádza vo Vydavateľstve RAK Budmerice, ktoré sa špecializuje na vydávanie literatúry o histórii a vyšli v ňom viaceré hodnotné publikácie od renomovaných autorov. „S vydavateľom, známym historikom Pavlom Dvořákom sa poznáme už dlhšie, spolupracovali sme na viacerých projektoch. Môžem prezradiť, že pán Dvořák sa osobne zúčastní aj krstu knihy v kine Akropola,“  avizuje Kianička.

Prezentácia knihy Daniela Haasa Kianičku Kremnica – mesto klenotov sa uskutoční v kine Akropola vo štvrtok 26. marca o 17.00 hod. Knihu bude možné kúpiť na mieste za zvýhodnenú cenu 22 €. Všetkých srdečne pozývame!

Silver Jurtinus

Kremnická kameninová továreň učarovala Valérii Solčáiovej už pred štvrťstoročím, kedy v bývalej továrni na keramiku, vtedy už premenenej na zlievareň hliníka Štátnej mincovne v Kremnici, pracovala ako administratívna pracovníčka. Zoznámila sa tam s pánom Viliamom Neuschlom: “On bol keramickým maliarom, ktorý predtým v kameninovej továrni pracoval, v tom čase však už bol starší pán a zabezpečoval strážnu službu. On mi rozprával o slávnej histórii kameninovej továrne a vďaka nemu som spoznala výrobky továrne,” spomína Valéria Solčániová. Vtedy by ju však ani nenapadlo, že o 25 rokov neskôr bude autorkou vôbec prvej monografie, ktorá o kremnickej kameninovej továrni vznikla. “Je to moja prvotina, má 208 strán, 3 kapitoly a okrem prierezu celou históriou sú tu prezentované zbierkové predmety Slovenského národného múzea v Martine, Národnej banky Slovenska – Múzea mincí a medailí v Kremnici a Stredoslovenského múzea v Banskej a ďalšie výrobky zo zbierok súkromných zberateľov, spolu 190 úžitkových a dekoratívnych produktov kremnickej kameninovej továrne. Myslím, že odborná aj laická verejnosť sa majú na čo tešiť.”

Výskum, ktorému obetovala nespočetné množstvo hodín svojho voľného času, trval podľa Valérie Solčániovej od roku 2006. “Hodiny a hodiny som presedela po nociach, je to mravčia  bádateľská práca, pri ktorej som chcela skĺbiť fakty do súvislostí, a to vďaka objaveným veľmi cenným dokumentom. Výskum netrval súvisle ale priebežne, pretože som sa popri tom venovala aj výskumu fajkovej továrne rodiny Šťastných v meste Kremnica. Tieto továrne ma zaujímajú, lebo Kremnica je známa ako mesto baníctva a mincovníctva, ale vonkoncom nie je známe, že tu existovala významná a jedinečná kameninová továreň a zároveň aj fajková továreň, ktorá sa venovala nielen výrobe fajok ale aj kachlíc pre pece. Hovoríme, že Kremnicu preslávili zlaté mince,ale i kremnická kamenina z obyčajnej, podmanivej hliny dobyla svet. Veď kameninová továreň produkovala nielen v rámci celého Rakúsko-Uhorska a Európy, ale aj do rôznych krajín v zámorí: Severnej a Južnej Ameriky,  Afriky, na Blízky východ, do Ázie, Austrálie. Ktoré mesto na Slovensku sa môže niečím takým chváliť?”

Možno by vyrábala dodnes

Na budúci rok to bude práve 200 rokov od založenia kameninovej továrne, ktorá vznikla v roku 1815 na základe súhlasu magistrátu mesta. “Kremnica bola v tom čase vo veľmi zlom stave, panoval úpadok baníctva, mesto trpelo vysťahovalectvom a chudobou, hľadalo sa preto náhradné riešenie, ktoré by vychádzalo z prírodných daností a vzhľadom na to, že boli objavené ložiská kvalitnej hliny v Dolnej Vsi, pozvali si experta Antona Windschügela z Pápy, ktorý ich naučil ako z nej majú vyrábať kameninu. Vznikla akciová spoločnosť, kde časť akcií bola vo vlastníctve mesta. Toto pretrvalo do roku 1838, kedy bola akciová spoločnosť predaná novému majiteľovi Jozefovi Trangošovi, ktorý továreň preslávil už v roku 1842 v Pešti na prvej krajinskej priemyselnej výstave v Uhorsku. Ocenený kameninový riad z kremnickej továrne tu získal striebornú medailu, a tým sa továreň zapísala ako jedna z najlepších v Uhorsku. Od roku 1868 až po rok 1945 do znárodnenia továreň vlastnila rodinná firma Ján Kossuch z Katarínskej Huty. Keby nebolo znárodnenie, možno by továrnička vyrábala a šírila dobré meno Kremnice dodnes. V knihe čitatelia nájdu aj doteraz nezdokumentovaný vývoj vlastníckych vzťahov továrne po roku 1945.”

Povinnosť pre bývalých zamestnancov a poučenie pre mladých

Knihu História kremnickej kameninovej továrne autorka vydáva vo vlastnej réžii v náklade 1000 kusov. “Ako archivárka a vyštudovaný historik som si to dala za povinnosť, že je potrebné na túto históriu upozorniť. Mám rada toto mesto a chcem ho trošku povzniesť a zachovať svedectvo aj pre mladú generáciu, lebo si myslím, že mladí Kremničania nemajú vedomosť, že taká výroba tu vôbec existovala a kde všade vo svete bol o um kremnických majstrov záujem. A brala som to aj ako povinnosť pre tých zamestnancov, ktorí tam kedysi pracovali. Vďaka bývalým zamestnankyniam továrne Márii Hauríkovej,  Alžbete Turcerovej a Jozefíne Neuschlovej sa mi podarilo popísať priebeh výrobného procesu, čo si veľmi cením. Ony prechovávajú veľkú úctu aj nostalgiu za keramickou továrničkou.”

Valéria Solčániová knihu predstavila na prezentácii v Mestskom kultúrnom stredisku. “O krstnej mame som neuvažovala, ale osoby, ktorým veľmi vďačím za podporu sú Marta Mácelová z katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela a za umožnenie výskumu Adriane Ezrovej, riaditeľke Štátneho archívu v Kremnici. Ďalej Erike Sedliakovej, ktorá mi značne pomohla s prekladom maďarských textov a samozrejme veľké ďakujem patrí mojej dcére Hanke, ktorá všetky katalogizované produkty vyobrazené v knihe nafotila.”

Knihu História kremnickej kameninovej továrne si môžete kúpiť v Kultúrnom a informačnom centre Kremnica, v kníhkupectve Katarína Dobrotková Kremnica a v kníhkupectve Kruh Levice, alebo objednať na e-mailovej adrese: kremnicka.kamenina@gmail.com, alebo prostredníctvom facebooku: História kremnickej kameninovej továrne – Valéria Solčániová.

Silver Jurtinus

Boris Kollár v septembri nastúpi do maturitného ročníka Súkromného gymnázia v Kremnici

Inšpiráciu napísať knihu o histórii farnosti dostal na miništrantskom výlete v Kláštore pod Znievom, kde podobnú knihu našiel v knižnici miestneho farára. “Bola to kniha o farnosti v Terchovej a pri jej listovaní mi napadlo, že my podobnú knihu o našej farnosti nemáme. Prečo sa na to nedať, keď mám voľný čas, aj ma to baví? Nie že by sme o farnosti vedeli málo, nemáme však knihu ktorá by podávala celú históriu farnosti a jej zaujímavosti.”

Vo svojom voľnom čase s niekoľkými spolupracovníkmi pátra po archívoch, pomocnú ruku mu podal nielen kremnický farár Marián Krajč, ale už aj historici František Neupauer z Ústavu pamäti národa, alebo Zoltán Baláž z diecézneho archívu v Banskej Bystrici. Boris pátra aj v kremnickom archíve, v múzeu a o pomoc žiada aj širokú verejnosť. “Bol by som veľmi rád, keby ľudia, ktorí majú staré fotografie alebo si pamätajú niečo zo života farnosti, mi dali vedieť a ja budem veľmi rád, že takýmto spôsobom prispejú do knihy.”

Vydanie knihy je ešte vzdialená budúcnosť, Boris však verí, že sa mu to podarí skôr ako v roku 2028. “Keďže farnosť vznikla s veľkou pravdepodobnosťou v roku 1328, kedy Karol Róbert z Anjou povýšil Kremnicu na banské a kráľovské mesto a ako prvý farár sa spomína Mikuláš (1328 – 1337), čakať šestnásť rokov na sedemsté výročie by bola asi príliš dlhá doba,” žartuje Boris. Kniha je zatiaľ v štádiu zbierania materiálu, niektoré kapitoly však už spolu s kamarátkou Michaelou Vnučkovou pomaly píšu.

V knihe sa bude venovať aj rôznym zaujímavostiam. “Mnoho ľudí napríklad nevie, koľko cirkevných zariadení v Kremnici bolo, mne sa podarilo napríklad zistiť, že v Kremnici sa nachádzal aj Dom duší, Dom malomocných alebo Útulňa sv. Jozefa – dnes budova Mestského kultúrneho strediska. V Kremnici sídlil aj ostrihomský arcibiskup v Dome pizetára, ktorý stál pri dnešnom penzióne Floren. Pôsobili tu aj mnohé spoločenstvá ako napríklad Kremnický katolícky tovarišský spolok o ktorom som zatiaľ našiel len veľmi málo informácií.”

Samostatnú kapitolu venuje aj zaujímavým životným osudom farníkov, napríklad nezvestnému vojakovi z Kopernice Ferdinandovi Puskailerovi, prípadu bosorky Dory Struhárovej, alebo Františkánskemu katechétovi Agapovi Malkušákovi, ktorý bol jeden mesiac vo väzení, za pohoršenie verejného pokoja za to, že v kázni poburoval ľud proti českej národnosti.

Ak teda máte vo svojom archíve textové, alebo fotografické materiály, ktoré môžu byť Borisovi Kollárovi nápomocné pri tvorbe knihy o histórii rímskokatolíckej farnosti v Kremnici, alebo poznáte pamätníkov, ktorí si spomínajú na mnohé zaujímavé osobnosti alebo udalosti, neváhajte a kontaktujte Borisa na telefónnom čísle 0904 906 927, alebo mailom na adrese: boris.kollar@gmail.com.

Silver Jurtinus

História, príroda, informačný servis, všetko vo vreckovom vydaní na kriedovom papieri.

Knihu si môžete kúpiť v Kultúrnom a informačnom centre mesta Kremnica, alebo si ju môžete objednať emailom na adrese infocentrum@kremnica.sk.

Kapitoly z dejín mesta v 18. storočí. Mesto Kremnica, Kremnica 2008, 242 s.

Kniha vyšla v roku 2008 vyšla pri príležitosti 680. výročia založenia mesta Kremnice. Jej vydavateľom je Mesto Kremnica, autor pracuje v kremnickom múzeu, zároveň je predsedom občianskeho zsruženia SOS Kremnica.

Kniha je e určená odbornej obci i laickej verejnosti, je rozdelená do šiestich kapitol, každá z nich do troch podkapitol.  Hlavným motívom je detailný opis návštevy cisára Františka Lotrinského v Kremnici v roku 1751. Množstvo historických prameňov k tejto udalosti umožňuje nazrieť za oponu strohých faktov a čísel a spoznať “každodenný život “ obyvateľov Kremnice v 18. storočí. Téme každodennosti sú v rozšírenej miere venované vždy druhé podkapitoly jednotlivých kapitol. Hovoria o hmotnej kultúre (bývanie, odievanie), zločine a treste, ako aj o voľnom čase a jeho využívaní. Dopĺňajú ich dobové opisy mesta a state o mestskej samospráve, mincovni, baníctve a remeslách. Jednotlivé kapitoly uzatvárajú podkapitoly, ktoré by bolo možné označiť ako „príbehy”.  Hovorí sa v nich o niektorých pozoruhodných aspektoch z dejín mesta (alchýmia, strieborní jazdci, permoníci) alebo o zaujímavých ľudských osudoch (tajomný gvardián, vrahyňa vlastného dieťaťa, moreplavec).
Azda trochu nezvyčajné formálne i grafické členenie knihy je inšpirované tzv. kremnickou františkánskou kronikou, ktorú začal písať predstavený tunajšieho konventu Benedikt Mayerl v roku 1742. Kapitoly sú označované podobne ako v kronike latinským spojením caput prima (secunda, tertia, quarta, quinta a sexta), teda kapitola prvá (… až šiesta) a podkapitoly paragrafmi s jednotným číslovaním od  I do XVIII. Všetky časti knihy sú navzájom previazané a tvoria jeden výpovedný celok, jednotlivé oddiely však možno čítať aj samostatne. Knihu možno použiť aj ako prehľadnú príručku k dejinám Kremnice 18. storočia. Čitateľ, ktorého dejiny mesta v 18. storočí zaujímajú komplexne, si ju môže prečítať celú. Ten, koho oslovia iba niektoré aspekty zo života mesta alebo bude hľadať rozptýlenie pri zaujímavom “príbehu”, môže čítať jednotlivé časti v ľubovoľnom poradí, resp. tvoriť si z nich “mozaiky” s parciálnymi dejovými líniami.

Knihu si je možné kúpiť v sieti kníhkupectiev Artforum, respektíve objednať na Informačnom centre mesta Kremnica (tel.: 045/6744388, tel./fax: 045/6742856, e-mail: infocentrum@kremnica.sk. Cena knihy je 12 Euro.

O autorovi:
Mgr. Daniel Kianička (1975) je absolventom Univerzity Komenského – Filozofickej fakulty v Bratislave, kde v rokoch 1993 – 1998 študoval dvojodbor archívnictvo – história. Od roku 1998 pracuje v NBS-Múzeu mincí a medailí Kremnica ako správca fondu edailí a historik, od roku 2001 je externým doktorandom v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied v Bratislave.
V rokoch 2005 a 2006 absolvoval štvormesačný študijný pobyt na Univerzite Viedeň – Inštitúte pre numizmatiku a peňažné dejiny. Zameriava sa na dejiny mesta Kremnice v širších stredoeurópskych súvislostiach. Je autorom okolo 80 vedeckých štúdií a populárno-odborných článkov z tejto oblasti. Ako člen občianskeho združenia SOS Kremnica sa podieľa na vydávaní časopisu o dejinách Kremnice a okolia Kremnický letopis.

Z. Tíleschová

[Pozrite si galériu obrázkov na oldkremnica.webyportal.sk]