Firma Ortac rozhodnutie Hlavného banského úradu oznámia svojim akcionárom v piatok 13. júna. “Na základe tohto rozhodnutia spoločnosť plánuje začať ťažbu v dohľadnom čase, s tým, že sa vyťažená ruda bude spracúvať postupne na prevádzke v regióne,” uviedla firma Ortac v tlačovej správe. Proti rozhodnutiu Hlavného banského úradu sa už síce nedá odvolať, rozhodnutie je však možné preskúmať súdom. Toto riešenie už v minulosti avizovalo Občianske združenie Kremnica nad zlato aj primátorka mesta Kremnica Zuzana Balážová.

“Povolenie banského úradu sme čakali od začiatku, keďže Ortac je od tohto rozhodnutia existenčne závislý. Naši právnici sú pripravení a podniknú adekvátne kroky. Proti rozhodnutiu sa najprv odvoláme na Hlavný banský úrad, po zamietnutí odvolania sa obrátime na súd,” povedal pre Kremnické noviny v apríli Ľuboš Kürthy.”Hlavný banský úrad predĺžil firme Ortac život, ale je to len odďaľovanie jej zániku,” myslí si Kürthy dnes.

Proti rozhodnutiu Obvodného banského úradu sa v apríli odvolalo 13 subjektov, okrem niekoľkých jednotlivcov a mesta Kremnica aj občianske združenia Kremnica nad zlato, SOS Kremnica, občianske združenie 1115, združenie Kalvária, Slovenský zväz záhradkárov, Matica slovenská, Športový klub futbalu, Mestský klub lyžiarov a spoločnosť ELBA. Hlavný banský úrad dôvody odvolaní zhrnul do 20 bodov, s ktorými sa postupne, jeden po druhom vysporiadal – s niektorými jednou, dvomi vetami.

Bude to už tretia kauza, ktorú v súvislosti so zámerom ťažby zlata v Kremnici, budú riešiť slovenské súdy. Prvá žaloba smerovala na rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia, druhá žaloba na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici za to, že spoločnosti Ortac neodobral licenciu na povrchové dobývanie, ktorá podľa názoru prokuratúry vypršala 30. júna 2012 a treťou žalobou bude rozhodnutie bánskych úradov v aktuálnej kauze hlbinnej ťažby.

Súdny spor, svojim typickým, zjemňujúcim štýlom, privítal aj generálny riaditeľ spoločnosti Ortac Resources Vassilios Carellas: “Predpokladáme a očakávame, že v súvislosti s týmto oznámením dostaneme ďalšie žiadosti o vyjasnenie ohľadne tohto rozhodnutia. Takéto žiadosti vítame, keďže sú zásadnými zložkami v procese navrhovania projektov, ktoré sú úspešné pre všetky zainteresované strany.”

Silver Jurtinus

Vládny návrh zákona o zákaze ťažby uránu s výnimkou úspešného, súhlasného referenda v dotknutej obci, prijala Národná rada SR v skrátenom legislatívnom konaní. Predkladateľmi boli Minister Životného prostredia Peter Žiga a košický primátor Richard Raši. V rozprave k tomuto zákonu podali opoziční poslanci návrh, rozšíriť zákaz ťažby uránu aj o zákaz ťažby zlata kyanidom. Poslanci strany SMER-SD však tento návrh odmietli s tým, že ťažba zlata bude riešená samostatnou novelou banského zákona, ktorú pripravujú poslanci Jana Laššáková a Ján Senko (SMER-SD).

Predsedníčka klubu SMER-SD Jana Laššáková prípravu zákona potvrdila: “Dňa 30. mája sa uskutočnilo rokovanie poslancov, ktorí sú predkladateľmi, so zodpovednými zástupcami ministerstva hospodárstva, na ktorom boli prediskutované zásadné zámery pripravovanej novely. Uvažuje sa, že v predmetnej novele bude zakotvený zákaz používania metódy kyanidového lúhovania pri spracovaní zlata a je taktiež zámer zaviesť referendum o tejto otázke obdobne, ako bolo schválené v novele geologického zákona,” povedala pre Kremnické noviny Laššáková. Návrh novely chcú predkladatelia predložiť tak, aby jeho prvé čítanie prebiehalo na júnovej schôdzi národnej rady, ktorá začne 24. júna 2014. Kremničania sa na tvorbe novely nepodieľali. “Vzhľadom na skutočnosť, že lehota na predloženie návrhu zákona do legislatívneho procesu je krátka a návrh novely zákona s dôvodovou správou a súvisiacimi prílohami je potrebné predložiť do 6. júna 2014, nie je dostatočný časový priestor na prizvanie zástupcov mesta Kremnica a občianskeho združenia Kremnica nad zlato. Zároveň však chcem vysloviť presvedčenie, že bude dostatok času medzi prvým a druhým čítaním predmetného návrhu novely zákona k prerokovaniu riešení tejto problematiky,” povedala Jana Laššáková.

Referendum je rafinovaná finta

Návrh, ktorý do povoľovacieho procesu ťažby zavádza inštitút miestneho referenda, je však podľa primátorky Kremnice Zuzany Balážovej zlý. “V zákone o zákaze ťažby uránu je to tak, že ak firma, ktorá chce ťažiť, podá dotknutej obci návrh na vyhlásenie miestneho referenda, obecné zastupiteľstvo miestne referendum musí vyhlásiť. Keďže miestne referendum sa na tú istú otázku môže opakovať po štyroch rokoch, každé štyri roky bude mesto musieť organizovať referendum len na základe toho, že si to ťažiarska firma praje. Namiesto toho, aby sme sa hrozby ťažby definitívne zbavili, budeme zažívať permanentný tlak a referendum každé štyri roky. Hrozí aj, že zákon o konaní miestneho referenda sa zmení a zníži sa kvórum potrebnej účasti pre platnosť referenda. Navyše poznáme aj prípady, keď sa krátko pred voľbami, alebo miestnym referendom, prihlásila na trvalý pobyt v obci skupina občanov, ktorí potom zásadne zmenili výsledok hlasovania. Zavedenie inštitútu miestneho referenda napomáha ťažiarom, ohrozeným mestám škodí,” tvrdí Balážová.

So zavedením referenda nesúhlasí ani štatutárny zástupca občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboš Kürthy: “Referendum každé štyri roky nič nerieši. Máme právnu analýzu od Radoslava Procházku z roku 2011, kedy kremnickí poslanci chceli referendum v Kremnici, že keď je prijaté uznesenie mestského zastupiteľstva, nie je dôvod na referendum. Ak tu chce niekto otvárať tému ťažby, poslanci mesta musia najprv zrušiť platné uznesenia proti ťažbe,” hovorí Kurthy: “My referendá nepotrebujeme. My máme výborne rozohrané súdne spory a skôr či neskôr to na súdoch aj vyhráme,” tvrdí Kürthy. “Sú to len vzletné reči o posilňovaní princípov priamej demokracie podobne, ako prosby o dialóg zo strany takzvanej ťažobnej spoločnosti. V obidvoch prípadoch sa niekto, kto nemôže a ani nechce ustúpiť od zámeru ťažby, snaží od občanov získať súhlas. Referendum je rafinovaná finta, ktorou by skôr či neskôr mohli ťažiari dosiahnuť svoje. V lokalite, ktorej hrozí  neustále opakovanie referenda o ťažbe, nemožno zabezpečiť žiadnu serióznu investíciu. Vytvára sa tak nestabilné podnikateľské prostredie, keďže nikto nedá svoje  peniaze do mesta s potenciálom devastácie, o čom Kremnica za posledných osem rokov niečo vie. Po ďalších ôsmych rokoch by doslova vyhladovaný zvyšok sociálne odkázaného pôvodného obyvateľstva súhlasil so všetkým. My máme jasnú predstavu, ako mesto zbaviť tejto dlhodobej brzdy rozvoja a podľa toho aj postupujeme.” Podľa Kürthyho zodpovednosť za surovinovú politiku štátu nesie vláda. “Je nehorázne ak majú občania SR podstupovať referendum pre záujmy nie veľmi významných spoločností, ktoré obchodujú so šestákovými akciami s klesajúcou hodnotou. Nie je možné, aby sa to, čo sa deje na banských úradoch, dialo bez požehnania vlády a strany SMER-SD. Ak chce SMER-SD skutočne pomôcť regiónu, stačí zastaviť konkrétne kroky ministerstva hospodárstva a obvodného banského úradu, aby sme ich nemuseli zastavovať my na súdoch. Podľa môjho názoru je to taká zámerne zbabelá politika, márna marketingová snaha utiecť  pred politickou zodpovednosťou vo voľbách v roku 2016.” myslí si Kürthy.

Chceli zákaz, nie referendum

Košičanov, ktorí bojujú proti ťažbe uránu, nový zákon nepotešil. “Schválená novela geologického zákona nezodpovedá tomu, čoho sa občania Slovenska a obzvlášť Košíc dlhodobo dožadujú – bezpodmienečného zákazu ťažby uránu. Ťažbu môžu v referende odobriť obyvatelia obcí, ale nie celej lokality vystavenej nepriaznivým účinkom ťažby a spracovania rádioaktívnych nerastov.  Referendom sa štát vyvliekol z povinnosti zachovávať ústavné práva občanov na zdravie a zdravé životné prostredie,” tvrdí Ladislav Rovinský z iniciatívy Stop uránu v Košiciach. “Pod pláštikom posilňovania priamej demokracie nechali otvorenú cestu k ťažbe stanovením súhlasného referenda. Pri vhodne položenej otázke je možné realizovať referendum, ktorého výsledkom bude potvrdenie možnosti ťažiť. Aj preto zákaz ťažby musí byť záväzne vyjadrený aj v územných plánoch, tak v Košiciach ako aj v Kremnici,” tvrdí Rovinský.

Podľa primátorky Kremnice, “Slovensko podpísalo významné medzinárodné dohody, ako Dohovor o krajine a Rámcový dohovor o trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. Z nich priamo vyplýva, že ťažba rádioaktívnych nerastov a ťažba zlatých a strieborných rúd s jej nevyhnutnými dôsledkami, teda vznikom odkalísk a použitím ťažkej chémie, je v tak husto obývanej krajine neprijateľná. Parlament by mal prijať zákon, v ktorom sa jasne zadefinuje, ktoré ložiská nerastov nášho národného bohatstva zostanú zakonzervované pre budúce generácie a otvoria sa len v prípade núdze,” tvrdí Zuzana Balážová.

Poznámka: Firma Ortac na otázky Kremnických novín neodpovedala.

Silver Jurtinus

Sedem mesiacov pred vypršaním licencie na hlbinnú ťažbu, ktorá vyprší 30. júna 2014, spoločnosť Ortac požiadala banský úrad o povolenie na ťažbu rúd hlbinným spôsobom za účelom zaistenia dostatočného množstva rudy pre poloprevádzkový pokus jej upraviteľnosti na flotačnej linke.

Námietky voči tomuto zámeru v ústnom pojednávaní vyjadrilo okrem mesta Kremnica aj občianske združenia Kremnica nad zlato, SOS Kremnica, občianske združenie 1115, združenie Kalvária, Slovenský zväz záhradkárov, Matica slovenská, Športový klub futbalu, Mestský klub lyžiarov, spoločnosť ELBA aj niekoľkí jednotlivci. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici všetky námietky účastníkov konania zamietol ako neopodstatnené.

Podľa štatutárneho zástupcu občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kürthyho, sa banský úrad nedokázal vysporiadať s rozpormi, na ktoré združenie poukázalo: “Povolenie banského úradu sme čakali od začiatku, keďže Ortac je od tohto rozhodnutia existenčne závislý. Naši právnici sú pripravení a podniknú adekvátne kroky.” Proti rozhodnutiu sa najprv odvolajú na Hlavný banský úrad, po zamietnutí odvolania sa obrátia na súd. Súdny spor očakáva aj riaditeľ spoločnosti Ortac Resources Vassilios Carellas. Už vo februári, po ústnom pojednávaní, Carellas v tlačovom vyhlásení pre akcionárov povedal: “Pozerajúc sa dopredu je pravdepodobné, že môže dôjsť k preskúmaniu rozhodnutia Obvodného banského úradu zo strany Hlavného banského úradu, ako aj k výzve na preskúmanie samotného procesu súdom. Možno to očakávať ako súčasť normálneho, zdravého a transparentného procesu zapojenia.”

Silver Jurtinus

Návrh predložil na februárovom zasadnutí krajského zastupiteľstva poslanec Strany zelených za obvod Detva Miroslav Suja: “Ide nám o to, aby na celom území kraja nedochádzalo k spracovaniu nerastov kyanidovým lúhovaním,” vysvetlil Suja.

Podľa nezávislého poslanca Ladislava Kukolíka je návrh veľmi podobný tomu, ktorý žiarski poslanci neúspešne predkladali v minulom volebnom období a ktorý podľa Kukolíka zablokovali poslanci strany SMER-SD.

Nezávislý poslanec Radoslav Vazan však oponoval: “Všetko by bolo v poriadku, keby na jedno zastupiteľstvo neprišla skupina z Kremnice a na to ďalšie potom skupina z Podpoľania.” Podľa Vazana nikto z poslaneckého klubu strany SMER-SD nemal nikdy problém zahlasovať za to, aby sa kyanidovou metódou v kraji neťažilo.

Pôvodný návrh, ktorý žiarski poslanci predložili neúspešne tri krát, však okrem kyanidového lúhovania nesúhlasil ani s povrchovou ťažbou zlato-strieborných rúd. Práve povrchová ťažba z návrhu uznesenia teraz vypadla. Podľa predkladateľa Miroslava Suju však zákaz povrchovej ťažby obsahuje návrh nového Územného plánu kraja, ktorý je v pripomienkovom konaní. “Územný plán je na rozdiel od uznesenia právne záväzný a má oveľa väčšiu silu,” povedal Suja.

Aktuálnych zámerov spoločnosti Ortac v Kremnici sa nové uznesenie nedotkne. “Ani náš zámer polo-prevádzkovej podzemnej ťažby, ani náš zámer pokusnej povrchovej ťažby, neobsahujú použitie kyanidu sodného pri spracovaní,” hovorí Martin Golian, zástupca riaditeľa spoločnosti Ortac. Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici potvrdil, že na území Banskobystrického kraja úprava nerastov metódou kyanidového lúhovania v súčasnosti neprebieha. Uznesenie sa teda nedotkne ani jedinej funkčnej banskej prevádzky v kraji, keďže v Hodruši – Hámroch nepoužívajú kyanid, ale inú chemickú metódu.

Pred hlasovaním návrh v plnom rozsahu podporil aj predseda kraja. Po jednohlasnom odsúhlasení uznesenia všetkými prítomnými poslancami, im za toto rozhodnutie Marian Kotleba poďakoval. “Som presvedčený o tom, že budúce generácie žijúce v našom kraji, to ocenia,” uzavrel.

Silver Jurtinus, foto: BBSK
13. 3. 2014 doplnené o vyjadrenie OBÚ BB

Ortac smeruje do Eritrei

Spoločnosť Ortac Resources oznámila, že vstúpila do spoločnosti Andiamo Exploration Limited, ktorá drží licenciu na prieskum mede a zlata na území 252 km2 v Eritrei, 50 km juhozápadne od bane Bisha, zatiaľ jedinej bane v Eritrei. Vassilios Carellas, generálny riaditeľ Ortac Resources povedal, že “investícia je výsledkom dlhého a vyčerpávajúceho procesu hodnotenia projektov, ktorý Ortac vykonal v celej rade projektov.” V prvej fáze Ortac získal 26,7% podiel v spoločnosti Andiamo, no plánuje získať aj ďalších 21%, čim chce dosiahnuť 42.2% podiel v tejto spoločnosti. Investícia spoločnosti Ortac do spoločnosti Andiamo má dosiahnuť celkovo 3,5 milióna dolárov. Spoločnosť Andiamo tieto finančné prostriedky potrebovala ako soľ, pretože koncom roka 2013 mala na účtoch už iba 100 000 dolárov.

Kde je Eritrea?

Eritrea leží v takzvanom Africkom rohu – území východnej Afriky, ktoré vybieha do Arabského mora. Päťmiliónová Eritrea získala nezávislosť od Etiópie v roku 1993, odvtedy však v krajine neprebehli voľby, nevznikla ústava a nie sú povolené politické strany – okrem vládnucej. Pre prezidenta Isaiasa Afewerkiho, ktorý je vo funkcii už dvadsiaty rok, neexistujú žiadne inštitucionálne obmedzenia.

Jedna z najskorumpovanejších krajín sveta

Podľa mimovládnej organizácie Transparency International je Eritrea v rebríčku skorumpovanosti na 160 mieste zo 177 hodnotených krajín. Na začiatku roka 2012 prezident Afewerki uznal, že štátni úradníci sú tak zle platení, že posledných 20 rokov “plnia svoje povinnosti, podľa všetkého, bez nároku na odmenu.”

Porušovanie ľudských práv na dennom poriadku

Vážne porušovanie ľudských práv, nútené práce a neobmedzená vojenská služba sú dôvody, pre ktoré tisíce Eritrejcov každý rok z krajiny utečú. Armáda drží väčšinu mladých Eritrejcov v otroctve. Hoci povinná vojenská služba mala trvať iba 18 mesiacov, v praxi vláda predlžila službu na dobu neurčitú, čo platí aj pre ženy. Podľa správy organizácie Human Rightss Watch “Nepočujem zlo – nútená práca a spoločenská zodpovednosť ťažobného priemyslu v Eritrei,” práve títo ľudia sú vládou zneužívaní na práce v štátnych spoločnostiach. Podľa správy sú medzinárodné ťažobné firmy pôsobiace v krajine nútené využívať štátne monopolné spoločnosti, ktoré nedobrovoľných pracovníkov využívajú, čím sa zahraničné ťažobné firmy nepriamo zapájajú do zneužívania a týrania ľudí. Minister energetiky a ťažby Ahmed Haj Ali sa v roku 2010 vyjadril, že Eritrea ponúka liberálnu hospodársku politiku bez korupcie, záruku ochrany investície, nedotknuté územia a “vysoko motivovaných, disciplinovaných a tvrdo pracujúcich ľudí.”

Absolútna cenzúra v krajine

V roku 2001 prezident zrušil licencie nezávislým médiám a medzinárodné mimovládne organizácie obvinil  z “patologického nutkania pre špionáž.” Posledný zahraničný korešpondent bol vyhostený v roku 2007. Podľa organizácie Reportéri bez hraníc, v Eritrei v roku 2012 zomreli vo väzení štyria novinári. Všetky domáce médiá sú pod kontrolou vlády. Poskytovatelia internetových služieb neumožňujú prístup na stránky neschválené vládou a internetové kaviarne sú pod dohľadom. Podľa Výboru na ochranu novinárov patrí Eritrei titul “najcenzurovanejšia krajina na svete.” Na druhom mieste v rebríčku sa umiestnila Severná Kórea, Sýria je tretia. Na konci roka 2011, Eritrea vyhostila takmer všetky zahraničné mimovládne organizácie. Hoci prezident Afewerki tvrdí, že vyhostenie podporuje jeho politiku sebestačnosti, posilňuje svoju politiku izolácie eritrejskej populácie od cudzincov. Utečenci popisujú atmosféru intenzívneho strachu v krajine. Spochybnenie autority, alebo akákoľvek kritika, môže viesť k trestu odňatia slobody ale môže mať aj horšie následky.

Haykota nad zlato? Zakázané!

V dobývacom území kde chce Ortac Resources ťažiť zlato a meď, sa nachádza aj päťtisícové mestečko Haykota. Keďže stretnutia viac než siedmich nepríbuzných osôb sú v Eritrei zakázané a zakázané je aj združovanie v mimovládnych organizáciách, je jasné, že žiadne občianske združenie, napríklad “Haykota nad zlato”, v Eritrei pôsobiť nemôže.

Andiamo nemá povolenie na ťažbu

Prvá z dohodnutých transankcií sa má zrealizovať dnes (v piatok 17. 1. 2014). Neznamená to však, že Ortac zo Slovenska odchádza. Podľa Vassiliosa Carellasa: “Ortac investuje do Andiamo Exploration Limited pretože disponuje vynikajúcim portfóliom veľmi perspektívnych prieskumných projektov na rudy s vysokým obsahom medi a zlata.” Ani Andiamo však povolenie na ťažbu nemá. Projekty spoločnosti Andiamo sú podľa riaditeľa Ortac Resources “v pokročilej fáze prieskumu.”

Ortac: Peniaze nie sú problém

V auguste 2013 Ortac vykázal “v zhode s očakávaniami manažmentu” stratu pred zdanením vo výške 1,7 mil. £ (2012: strata 1,9 mil. £) a oznámil, že stále disponuje prostriedkami vo výške 4,2 mil. £. Na otázku, či bude mať Ortac po vyplatení 3,5 mil. $ (2,2 mil. £) dostatok finančných prostriedkov na financovanie slovenského projektu, Vassilios Carellas odpovedal, že “Ortac je verejne obchodovaná spoločnosť, schopná získať finančné prostriedky vtedy a v takej výške, ako je potrebné.”

Kürthy: Ortac sa odhodlal na zúfalý krok

Podľa štatutára občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kürthyho, je smiešne, ak v čase celosvetovej krízy banského priemyslu, kedy majú s financiami problém aj veľké firmy, Ortac tvrdí, že problém s financiami nemá. “Ortac aj Andiamo sú firmy, ktoré sa držia nad vodou s vypätím všetkých síl a ich význam je priamo úmerný ich hodnote. Niektorí  akcionári Ortacu boli dlhodobo nervózni, pretože už pochopili, že ťažba v Kremnici nebude. Preto sa Ortac odhodlal na zúfalý krok a väčšinu svojich financií vložil do Eritrei, čím priznal, že Kremnickému projektu absolútne neverí,” tvrdí Kürthy. “Potvrdili sa dve veci, ktoré sme tvrdili od začiatku. Po prvé, Ortac nie je ťažobná spoločnosť, ale ťažobný junior developer, ktorý len obchoduje s licenciami, čiže sa snaží získať povolenia, ktoré následne predá a po druhé, so svojou firemnou kultúrou Ortac patrí do krajín tretieho sveta.”

Chcú prispieť k zmene

Na doplňujúcu otázku, či podnikanie v krajine, ktorá porušuje ľudské práva a patrí medzi najskorumpovanejšie na svete, je v súlade so spoločenskou zodpovednosťou Ortac Resources, Vassilios Carellas odpovedal: “V spoločnosti Ortac Resources uplatňujeme našu politiku sociálnej zodpovednosti vo všetkých našich obchodných vzťahoch s cieľom byť pozitívnym prínosom pre tých, s ktorými priamo alebo nepriamo spolupracujeme. Takže v tých krajinách, kde záležitosti týkajúce sa vládnych a právnych systémov nie sú také aké by mali byť, má naša správne a striktne aplikovaná politika sociálnej zodpovednosti reálnu schopnosť aktívne prispieť k zmene.”

Silver Jurtinus

Ilustračné foto: http://www.mining-journal.com/__data/assets/supplement_file_attachment/0004/230881/Eritrea_scr.pdf

Aj keď zásoby zlata sa v Kremnici nachádzajú na území s rozlohou dva kilometre štvorcové, určený dobývací priestor má rozlohu viac ako jedenásť kilometrov a nachádza sa v ňom takmer celé zastavané územie mesta Kremnica, celá obec Kremnické Bane, časť obce Lúčky a 6000 obyvateľov tohto územia. “Obyvatelia Kremnice, Kremnických Baní a Lúčok sa stali rukojemníkmi dobývacieho priestoru, bez toho, aby boli riešené strety záujmov a obmedzení vyplývajúcich z existencie dobývacieho priestoru na jednej strane a rozvoja dotknutých obcí a života ich obyvateľov na strane druhej. Pre obyvateľov Kremnice a susediacich obcí to znamená permanentnú neistotu, ktorá je pre nich zraňujúca, nevedia si plánovať budúcnosť, pretože žijú takpovediac na výnimku,” povedala v auguste 2012 primátorka Zuzana Balážová. “Žiadame, aby Banský úrad konečne začal komunikovať s občanmi, ktorým zasahuje do života a nie s eseróčkami so základným imaním 5000€ a ich vlastníkmi, spoločnosťami registrovanými v daňových rajoch,” apelovala vtedy Balážová.

So žiadosťou mesta Kremnica o zmenšenie dobývacieho priestoru sa však Obvodný banský úrad vysporiadal tak, že konanie prerušil. Argumentom banského úradu pre pozastavenie konania bola požiadavka Ministerstva životného prostredia, aby úrad správne konanie prerušil, lebo výskum zásob zlato-strieborných rúd ešte nebol ukončený. Podľa nálezu prokuratúry však Ministerstvo životného prostredia nie je účastníkom tohto konania, preto nie je oprávnené do konania zasahovať. Rok po odoslaní žiadosti mesto Kremnica zaslalo banskému úradu list, v ktorom žiadalo Vladimíra Bubelínyho, predsedu Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici, aby inicioval pracovné stretnutie, na ktorom sa malo hľadať riešenie. Žiadne stretnutie sa však nikdy neuskutočnilo. Podľa predsedu úradu Vladimíra Bubelínyho, banský úrad inicioval stretnutie dva krát, ale účastníci stretnutia sa nevedeli dohodnúť na termíne. “Banský úrad sme opakovane vyzývali, že chceme, aby konanie začalo, aby sme mohli uplatniť svoje pripomienky, námietky a požiadavky. Napriek tomu banský úrad nekonal a robil obštrukcie. Obrátili sme sa preto na Krajskú prokuratúru aby posúdila, či banský úrad postupuje správne, keď v tejto veci vôbec nekoná,” hovorí primátorka.

Na základe podnetu od mesta Kremnica, podala začiatkom decembra 2013 prokuratúra upozornenie Obvodnému banskému úradu Banský Bystrica, “za účelom odstránenia porušovania zákonnosti jeho nečinnosťou v správnom konaní.” Prokuratúra v upozornení konštatuje, že príčina nečinnosti banského úradu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, v dôsledku čoho banský úrad nevykonal v správnom konaní žiadny predpísaný úkon, len bezdôvodným rozhodnutím správne konanie prerušil a zostal nečinný. Prokuratúra navrhuje v správnom konaní pokračovať, konať bez prieťahov a zákonne rozhodnúť.

Podľa predsedu obvodného banského úradu, Vladimíra Bubelínyho, úrad návrhy prokuratúry neakceptoval a upozornenie prokurátora odstúpil na Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici. Predseda Hlavného banského úradu Peter Kúkelčík 28. januára pre Kremnické noviny potvrdil, že Hlavný banský úrad upozorneniu prokurátora vyhovel a na postup v správnom konaní upozornil Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici listom.

Je to už druhé upozornenie prokuratúry ohľadom dobývacieho územia Kremnica. V prvom upozornení prokuratúra namietala nečinnosť vo veci neodobratia licencie spoločnosti Ortac, ktorá vypršala 30. 6. 2012. Toto upozornenie však banský úrad nerešpektoval, čoho dôsledkom sú dve žaloby, jedna od Občianskeho združenia Kremnica nad zlato, druhá od samotnej prokuratúry.

“Ako červená niť sa celou históriou dobývacieho priestoru tiahnu rôzne legislatívne pochybenia, ktoré spochybňujú jeho legitimitu. Dve upozornenia prokuratúry svedčia o zaujatosti banského úradu v prospech ťažobných spoločností,” uzatvára Balážová.

Silver Jurtinus

Článok bol aktualizovaný o odpovede Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici a Hlavného banského úradu v Banskej Štiavnici 30. 1. 2014

Mesto Kremnica sa obráti na súd

Cieľom navrhovaných prác je podľa predloženého zámeru spoločnosti Ortac ťažba rúd v štôlni Andrej. Účelom ťažby je zaistenie 4000 ton rudy pre poloprevádzkový pokus upraviteľnosti rudy. Spoločnosť Ortac povoľovací proces začala deväť mesiacov pred vypršaním licencie na hlbinnú ťažbu podaním zámeru na Okresný úrad Žiar nad Hronom, ktorý v októbri začal zisťovacie konanie a v novembri vydal rozhodnutie. S týmto rozhodnutím však nie je spokojné mesto Kremnica, ktoré toto rozhodnutie nechá preskúmať súdom.

V Hnúšti o zámere nevedia

V pripomienkovom konaní mesto Kremnica zaslalo okresnému úradu obsiahle stanovisko, v ktorého závere konštatuje, že “takto spracovaný zámer nemožno preskúmať v zmysle zisťovacieho konania podľa zákona EIA. Žiadame preto, aby navrhovateľ zámer doplnil, až následne sa budeme môcť k nemu kvalifikovane vyjadriť.” Okresný úrad však výhrady mesta ani ďalších účastníkov konania neakceptoval, spoločnosti Ortac zámer doplniť nenariadil a rozhodol, že predložený zámer je úplný, spracovaný odborne a posudzovať podľa zákona EIA sa nebude. “Podľa nášho názoru Okresný úrad Žiar nad Hronom v zisťovacom konaní nedostatočne preskúmal zámer navrhovanej činnosti. Neprihliadal, nezdôvodnil a nevysporiadal sa náležite so stanoviskami dotknutých orgánov, dotknutej obce a účastníkov konania,” myslí si primátorka mesta Zuzana Balážová. “Úrad napríklad vôbec nezaujímalo, kde presne skončí 4000 ton materiálu vyvezeného za hranice okresu. V zámere len píšu že na spracovanie ho vyvezú do Hnúšte, ale chýba tam informácia, ako naložia s odpadom” upozorňuje primátorka. To podľa úradu nie je predmetom posudzovaného zámeru, pretože “navrhovateľ bude vyťaženú rudu spracovávať mimo územia okresu na existujúcom technologickom zariadení a nie je dôvod, aby navrhovateľ dopracoval tú časť zámeru týkajúcu sa spracovania flotáciou a jej dopadu na životné prostredie a tak isto nie je dôvod zaoberať sa následným spôsobom nakladania s odpadom po spracovaní rudy.” Podľa Heleny Nogovej z Okresného úradu v Žiari nad Hronom to musí v inom konaní posúdiť Okresný úrad životného prostredia Rimavská Sobota, pod ktorý mesto Hnúšťa spadá. Podľa prednostu úradu Vladimíra Šándora však spoločnosť Ortac žiadny zámer na Okresný úrad životného prostredia Rimavská Sobota doteraz nepredložila.

Mesto žiada zámer doplniť

Spôsob nakladania s vyťaženým materiálom a jeho uloženie na skládku odpadu nie je jedinou výhradou mesta Kremnica voči rozhodnutiu okresného úradu, spolu ich je viac ako desať. “Žiadame, aby bol zámer doplnený. Mesto Kremnica vo svojom stanovisku poukázalo na mnohé nedostatky zámeru, a tiež jeho neúplnosť. Preto nebolo možné zámer dostatočne preskúmať a k zámeru sa vyjadriť. Je paradoxné, že príslušný orgán túto možnosť nevyužil a uspokojil sa s takto nedostatočne popísaným zámerom a rozhodol”, hovorí primátorka. Okresný úrad v rámci zisťovacieho konania však predložený zámer považuje za “úplný, odborný a nepovažuje za potrebné pre dôkladné posúdenie navrhovanej činnosti na životné prostredie vypracovať ďalšie štúdie a výskumy, nakoľko týchto už v danom území bolo vypracovaných v značnom množstve a pri tak malom rozsahu navrhovanej činnosti – ťažbe v podzemí v jestvujúcej štôlni už ďalšie štúdie by neboli prínosom pre posudzovaný zámer.”

Špekulácie neskúmali

Zámer spoločnosti Ortac pripomienkovala okrem dotknutých orgánov aj verejnosť. Svoje pripomienky poslalo osem občanov, desať právnických osôb a na úrad bolo doručené aj nesúhlasné vyhlásenie, ktoré podpísalo 1477 občanov Slovenskej republiky, z toho 672 občanov mesta Kremnica. Doručené stanoviská verejnosti úrad vyhodnotil, že navrhovaná činnosť nepredstavuje vážnejšie ohrozenie životného prostredia a neboli vznesené také pripomienky, ktoré by boli predmetom rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, preto úrad upustil od vypracovania správy o hodnotení činnosti. “Verejnosť má obavy z možných ďalších plánov navrhovateľa, ktoré nie sú predmetom posudzovania tohto zámeru, podobne ako predmetom nie je rozsiahla povrchová ťažba a následná rekultiváciu krajiny”, píše sa v rozhodnutí. Úrad sa nezaoberal ani problematikou “tzv. špekulácie” o strate licencie na hlbinné dobývanie.

Rozhodnutia štátnych orgánov preskúmajú súdy

Konanie bude podľa Heleny Nogovej ukončené, keď si navrhovateľ prevezme rozhodnutie. Potom bude môcť navrhovateľ podať žiadosť na Obvodný banský úrad. Podľa Nogovej si však do dnešného dňa spoločnosť Ortac rozhodnutie neprevzala. Spoločnosť Ortac na otázky Kremnických novín zaslaných pred týždňom neodpovedala. “Odpovieme Vám hneď, ako nám to dovolia pracovné povinnosti,” napísali z tlačovej kancelárie Ortac, s.r.o.. Okresný úrad pritom nie je jediný úrad, ktorého rozhodnutie vo veci ťažby zlata v Kremnici preskúma súd. Hovorca Krajského súdu v Banskej Bystrici Ľuboš Murgaš potvrdil, že 27. novembra súd prijal žalobu Občianskeho združenia Kremnica nad zlato na Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici za to, že spoločnosti Ortac neodobral licenciu na povrchové dobývanie, ktorá podľa názoru prokuratúry vypršala 30. júna 2012. Hovorca prokuratúry Ivan Vozár nevedel potvrdiť ani vyvrátiť, či sa v tejto veci na súd obráti aj prokuratúra. “O tom, či prokuratúra podá v tejto veci návrh, sa rozhodne v najbližších dňoch,” povedal pre Kremnické noviny Ivan Vozár. Podľa štatutára Občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kürthyho je však isté, že aktuálne rozhodnutie Okresného úradu v Žiari nad Hronom nechá preskúmať súdom aj Občianske združenie Kremnica nad zlato.

Text a foto: Silver Jurtinus
Na ilustračnej fotografii Viktor Pomichal, riaditeľ spoločnosti Ortac s.r.o.

Navrhovaná činnosť „Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici – podzemie “, uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“). Pre vykonanie navrhovanej činnosti sú porovnateľné a prijateľné obidva varianty č. 1 a č. 2 ale environmentálne prijateľnejší sa podľa zákona odporúča variant č. 2. Pre uvedenú činnosť je možné požiadať o povolenie podľa osobitných predpisov za podmienok uvedených v odôvodnení tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie

Navrhovateľ, spoločnosť ORTAC, s. r.o., Banská cesta 27, 967 01 Kremnica zastúpená JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen, predložil Obvodnému úradu životného prostredia Banská Štiavnica podľa § 22 zákona dňa 23.09.2013 zámer „ Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici – podzemie “, ktorý vypracoval ENVIGEO, a. s. Kynceľova 2, 974 11 Banská Bystrica v 09/2013.

Navrhovateľ nepožiadal podľa § 22 ods. 7 zákona o upustenie od variantného spôsobu riešenia. Zámer obsahuje dva varianty riešenia, tykajúce sa dopravného spôsobu riešenia prepravy rudy a nulový variant. Zámer svojimi parametrami podľa prílohy č. 8 zákona je zaradený do kategórie č. 1. Ťažobný priemysel, pod pol. č. 2. Ťažba a úprava rúd a magnezitu, kde prahová hodnota pre časť B (zisťovacie konanie) je do 100 000 t/rok podlieha zisťovaciemu konaniu a preto Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie vykonal podľa § 29 zákona zisťovacie konanie.

Zámerom navrhovanej činnosti je získanie dostatočného množstva rudy z podzemia cez existujúcu štôlňu Andrej v dobývacom priestore Kremnica Au – Ag (ďalej len „ DO Kremnica „) ložiska Šturec na vykonanie poloprevádzkového pokusu.

Navrhovaná činnosť nepredstavuje novú činnosť v území je pokračovaním ťažby v dobývacom priestore (DP) Kremnica, na ložisku Šturec a je situovaná do jestvujúceho areálu v ktorom minulosti bola vykonávaná banská činnosť v jestvujúcej štôlni Andrej. V súčasnosti je časť štôlne sprístupnená ako banské múzeum.

Navrhovaná činnosť bude realizovaná mimo zastavaného územia Mesta Kremnica na pozemkoch KN-C parc. č. 2468/7 a 2468/8 v DP Kremnica, ktoré určilo Ministerstvo hutného priemyslu a rudných baní Praha rozhodnutím č. MHD – D.P.12 zo dňa 21.1.1961. Termín začatia navrhovanej činnosti je rok 2013 prípravnými prácami a termín ukončenia je rok 2017. Ročná ťažba je 1 000 ton.

Zámer navrhovanej činnosti plán podzemnej ťažby rúd zlata ( Au ) a striebra ( Ag ) v DP Kremnica ložisko Šturec. Cieľom ťažby je získanie dostatočného množstva rudy z podzemia cez existujúcu štôlňu Andrej na vykonanie poloprevádzkového pokusu úpravy drahokovových rúd flotáciou na existujúcej úpravárenskej linke v Hnušti alebo podobnej linke mimo územia okresu Žiar nad Hronom. Ťažobný blok sa nachádza asi 270 m od ústia jestvujúcej štôlne Andrej a cca 30 m pod terajším dnom prepadliska Šturec. Navrhovaná činnosť je rozdelená do troch nadväzujúcich krokov a to:

1.Podzemná ťažba a doprava vyťaženej rudy na povrch je riešená dvoma dobývacími metódami: dobývanie chodbicovaním so zakladaním vyťažených priestorov chudobnou betónovou zmesou a výstupkové dobývanie so základkou
2. Doprava vyťaženej rudy do úpravne
3. Úprava vyťaženej rudy na úpravárenskej linke

Na vrtné práce v podzemí sa budú používať klasické pneumatické vŕtačky a pneumatické podpory resp. podobné zariadenia s vrtnými tyčami priemeru 28 mm a dĺžky 1,6 – 2,2 m. Na odťažbu rozpojenej rubaniny sa navrhuje použiť koľajový vzduchový nakladač NL-12-V. Rozpojovanie hornín sa bude vykonávať klasickým spôsobom – vrtno- trhacími prácami. Doprava v bani bude koľajová pomocou banskej dieselovej lokomotívy a banských vozíkov. Pri predpokladanej dennej ťažbe 5 ton to bude predstavovať 4 – 5 banských vozíkov. Na povrchu sa vozíky vyprázdnia pomocou žeriavu resp. vysypnej rampy do pristaveného nákladného auta, ktoré odvezie rudu po jestvujúcich komunikáciách do jestvujúcej úpravne spoločnosti GENES a. s. v Hnúšti resp. na dočasne zriadené kontajnerové prekladisko vo vzdialenosti do 50 km od miesta ťažby. Na dosiahnutí ročnej ťažby 1 000 ton a predpokladanej dennej ťažbe 5ton bude potrebné 200 pracovných dní, čo zodpovedá prejazdu denne 2 jazdám nákladného vozidla ktorého okamžitá nosnosť nepresiahne 5 ton. Ďalšie nakladanie s vyťaženou surovinou a miesto spracovania nie je predmetom predloženého zámeru nakoľko sa na spracovanie použijú existujúce technologické zariadenia.Voda do štôlni bude privedená potrubím z jestvujúceho objektu zdroja vody vybudovaného v štôlni Andrej. V rámci prípravných prác bude potrebné inštalovať elektrické rozvody, napájajúce osvetlenie a nútené vetranie.

Zámer bol predložený v dvoch variantoch tykajúce sa dopravného spôsobu riešenia prepravy rudy a nulový variant:
Nulový variant – je variant stavu, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť v zámere nerealizovala.
Variant č. 1 – priama doprava z areálu spoločnosti ORTAC do úpravne s využitím nákladného automobilu s max. užitočnou nosnosťou 5 ton.
Variant č. 2 – s prekladiskom – t.j. doprava rudy s využitím nákladného automobilu s max. užitočnou nosnosťou 5 ton z areálu spoločnosti ORTAC na prekladisko a odtiaľ kontajnerovou dopravou po zaplnení kontajnera ( kontajnerov ) do úpravne.

Príslušný orgán podľa § 23 ods. 1 zákona zaslal zámer prípisom č. s. C/2013/01538-2-4/ZH/NOH zo dňa 26.09.2013 na zaujatie stanoviska nasledujúcim subjektom:
– rezortnému orgánu: Ministerstvo hospodárstva SR
– povoľujúcemu orgánu: Obvodný banský úrad, Banská Bystrica
– dotknutej obci: Mesto Kremnica
– dotknutým orgánom: Úrad Banskobystrického samospr. kraja, odbor RR a ŽP, Obvodný úrad životného prostredia

Banská Bystrica, Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica, Obvodný úrad Žiar nad Hronom, odbor krízového riadenia, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom, Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Žiar nad Hronom, Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom – štátna vodná správa, štátna správa ochrany prírody a krajiny, štátna správa odpadového hospodárstva, štátna správa ochrany ovzdušia, štátna správa priemyselných havárií.

Zámer navrhovane činnosti a oznámenie o predložení zámeru boli zverejnené podľa § 23 ods. 1 zákona na webovom sídle ministerstva: <http://eia.enviroportal.sk> pod názvom akcie: „ Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici – podzemie “.

Dotknutá obec – Mesto Kremnica, informovala verejnosť podľa § 23 ods. 3 zákona, spôsobom v mieste obvyklým, vyvesením oznámenia o zaslaní zámeru na úradných tabuliach a zverejnením na webovom sídle Mesta Kremnica ( oldkremnica.webyportal.sk <http://oldkremnica.webyportal.sk>) dňa 04.10.2013.

Prijatím zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 1.októbra 2013 prechádza pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia na okresné úrady. V zmysle § 9 ods. 12 zákona NR SR č. 180/2013 o organizovaní miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov začaté konanie pred účinnosťou tohto zákona dokončí príslušný okresný úrad.

V zákonom stanovenej lehote podľa § 23 ods. 4 zákona sa k navrhovanej činnosti vyjadril rezortný orgán, dotknuté orgány, povoľujúci orgán a dotknutá obec následovne (stanoviska sú uvedené v skrátenom znení):

1. Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Bratislava (list č. 1099/2013-4110 zo dňa 03.10.2013): Po preštudovaní zámeru konštatuje, že k návrhu uvedenej činnosti z hľadiska realizácie surovinovej politiky nemá námietky. V nadväznosti na uvedené a vzhľadom na predpokladaný rozsah činnosti Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky netrvá na tom, aby predložený zámer bol posudzovaný podľa zákona.

2. Banskobystrický samosprávny kraj, odbor regionálneho rozvoja, Banská Bystrica (list č. 7956/2013/ODDUPZP-002, 38145/2013 zo dňa 17.10.2013): K predloženému zámeru nemá námietky, nakoľko rieši len odber rudy na poloprevádzkový pokus na úpravu na flotačnej linke mimo k. ú. Kremnica. Ide o podzemnú ťažbu menšieho rozsahu v pásme odvodnenom dedičnými štôlňami v ťažobnom bloku č. 1 v Andrej štôlni. Zámer nie je v rozpore s ÚPN VÚC Banskobystrického kraja, jeho zmenami a doplnkami. Odber vzoriek sa má realizovať v určenom dobývacom priestore Au, Ag rúd Kremnica. Odporúča ukončiť proces posudzovania podľa zákona.

3. Obvodný banský úrad Banská Bystrica (list č. 1534-2921/2013 zo dňa 15.10.2013) uvádza: Posudzovanie tej časti zámeru, ktorá sa týka samostatnej podzemnej ťažby a prepravy vyťaženého materiálu na spracovanie nie je potrebné. Doporučuje dopracovať časť zámeru týkajúca sa spracovania flotáciou a jej dopadu na životné prostredie (kde a ako sa budú ukladať flotačné kaly, ako bude odkalisko resp. uložisko zabezpečené – str. 63 zámeru.

4. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o životné prostredie ( Obvodný úrad životného prostredia Banská Bystrica – list č. OU – BB-OSZPI-2013/03160-Pe zo dňa 22.10.2013 ): Vzhľadom na to, že sa jedná o podzemnú ťažbu s progresívnou metódou ťažby dobývania chodbicovaním so zakladaním vyťažených priestorov chudobnou betónovou zmesou, pri použití ktorej nedochádza k prejavom zmeny reliéfu z poddolovania z pohľadu ochrany prírody a krajiny nebudú záujmové miesta touto činnosťou ohrozené. Nemá pripomienky k predloženému zámeru a nežiada predmetnú činnosť ďalej posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov.

5. Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica (ďalej len KPÚ) – žiadosť o predĺženie lehoty (list č. KPÚBB-2013/15826-3/66833/MAR zo dňa 18.10.2013 ) z dôvodu náročnosti vyhodnotenia podkladov pamiatkového fondu na predmetnom území predloženého zámeru žiada Okresný úrad Žiar nad Hronom – odbor starostlivosti o životné prostredie o predĺženie lehoty na vybavenie s termínom do 25.10.2013 (vrátane).
Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie žiadosti o predĺženie lehoty na vybavenie vyhovel. List č. KPÚBB-2013/15826-4/67478/MAR zo dňa 22.10.2013 (pečiatky pošty 25.10.2013 doručené dňa 29.10.2013). KPÚ vydal k navrhovanej činnosti záväzné stanovisko v ktorom považuje navrhovanú činnosť za neprípustnú a preto sa nebude k nej vyjadrovať. V odôvodnení záväzného stanoviska uvádza, že príprava na ťažobnú činnosť v ložisku Šturec, kde sa nachádzajú pozostatky po historických banských dielach (štôlne, šachty, pingy, haldy, pomocné návažky, jamy po zaniknutých šachtách…) je v rozpore s predmetom vyhlásenia pamiatkovej zóny – chrániť územie s historickými banskými dielami v okolí Kremnice a zabezpečiť obnovu a regeneráciu urbanisticko a architektonických hodnôt územia po banskej činnosti. Je potreba chrániť významné hodnoty územia pamiatkovej zóny, ktorými sú:
a) historická urbanistická a architektonická kompozícia a stavebná štruktúra pamiatkovej zóny
b) umelecko – historické a architektonické hodnoty objektov na území pamiatkovej zóny
c) prírodná a krajinárska konfigurácia terénu

3. Predmetom ochrany pamiatkovej zóny:
a/) historická urbanisticko a architektonická kompozícia a stavebná štruktúra zástavby sídiel v nadväznosti na kultúrne pamiatky,
b/) prírodná a krajinná konfigurácia terénu: diaľkové pohľady a priehľady v krajine na prírodné a kultúrno – historické dominanty a kultúrne pamiatky, historické zásahy do tvaru reliéfu súvisiace s banskou činnosťou, najmä tvar prepadliska Šturec, historické zásahy do vzhľadu krajiny súvisiace s budovaním vodohospodárskeho systému. Záujmom zachovania a využívania kultúrnych hodnôt v pamiatkovej zóne pri stavebnej, hospodárskej a inej činnosti. Predmetný zámer ťažby neobsahuje špecifikáciu presného umiestnenia, rozsahu a stupňa degradácie ako aj primárnych vplyvov a zásahov v podzemí banských diel a ostatných evidovaných NKP. Absentuje zhodnotenie sekundárnych negatívnych vplyvov na NKP z dôvodu dopravy, nepredvídaných zásahov do hydrogeologických pomerov celého banského poľa a historických časti mesta Kremnica, ako i krajinného prostredia chráneného pamiatkového územia. Z dôvodu stretu záujmov medzi činnosťou prípravy a ťažby na evidovanom dobývacom priestore, evidovanom chránenom ložiskovom území a záujmom chránených pamiatkovým zákonom (ochrana autenticity a originálnosti národných kultúrnych pamiatok a pamiatkovo chránených území (Pamiatková rezervácia Kremnica a Pamiatková zóna – Územie banských diel v okolí Kremnice) KPÚ Banská Bystrica posúdil a určil predložený zámer za neprípustný.

6. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor krízového riadenia, (Obvodný úrad Žiar nad Hronom , odbor krízového riadenia, list č. OU-ZH-OKR-2013/02079-3 zo dňa 16.10.2013): Z hľadiska civilnej ochrany obyvateľstva nepožaduje, aby predložený zámer bol posudzovaný podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z..

7. Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Žiar nad Hronom, (list č. E/2013/01693 zo dňa 08.10.2013) vydal k navrhovanej činnosti záväzné stanovisko v ktorom uvádza, že predloženú činnosť v zámere nie je potrebné posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V záväznom stanovisku zároveň navrhuje, aby povoľujúci orgán v ďalšom štádiu konania zaviazal navrhovateľa o následovné podmienky:
– riešiť zariadenie na osobnú hygienu pre zamestnancov (šatňu, umyvárku, sprchy, WC, sušiareň pracovných odevov, obuvi) v súlade s požiadavkami NV SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko. Voda, ktorá bude používaná v zariadeniach pre osobnú hygienu, aby spĺňala požiadavky NV SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú potrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v zmení nariadenia vlády SR č. 496/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 354/2006 Z. z..
– Hluk v pracovnom prostredí neprekračoval limity stanovené NV SR č.115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s explóziou hluku v znení NV SR č. 555/2006 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č.115/2006 Z. z..
– Expozícia vibráciám neprekračovala hodnoty stanovené NV SR č. 629/2005 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám.
– Chemické faktory v pracovnom prostredí neprekračovali limity stanovené NV SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení NV SR č. 300/2007 Z. z. a v znení NV SR č. 471/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 355/2006 Z. z.
– Podmienky práce a pracovného prostredia boli v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením.
– Zdokumentoval skutočný počet prejazdov nákladných automobilov denne po Banskej ceste a časťou mesta Kremnica a to nie len v súvislosti s prepravou 5 ton rudy denne, ale aj s prepravou ďalších surovín a materiálov potrebných na zabezpečenie výstuže a výstrojného materiálu pre uvažovanú banskú činnosť a navrhol harmonogram dopravy v jednotlivých dňoch v týždni a hodinách počas pracovných dní s cieľom minimalizovať hluk a prašnosť v životnom prostredí.
– Prevádzkou technologických zariadení pri výrobe stlačeného vzduchu, vyklápaní alebo prekladaní rudy po jej vyťažení z podzemia, nakladaní na nákladné vozidlá a dopravou rudy nákladnými motorovými vozidlami z miesta nakládky do miesta prekladiska, even. do flotačnej úpravne sa neprekračovali limity hluku v životnom prostredí stanovené Vyhláškou MZ SR č. 237/2009 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa Vyhl. MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluk, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí.

8. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom)-štátna správa odpadového hospodárstva (list č. Z/2013/00083-2/KNJ zo dňa 09.10.2013): S navrhovanou činnosťou súhlasí a nepožaduje posudzovanie predloženého zámeru podľa zákona. Pri ťažbe budú vznikať odpady s ktorými je potrebné nakladať v súlade s legislatívou platnou v odpadovom hospodárstve.

9. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom) – štátna vodná správa (list č. Z/2013/00104-2/BEZ zo dňa 16.10.2013): So zámerom súhlasí za následovných podmienok: Nakoľko z predloženého zámeru nie je zrejmý zdroj vody a ani jej množstvo, upozorňuje na to, že ak zdrojom vody nebude verejný vodovod, je potrebné požiadať orgán štátnej vodnej správy o príslušné povolenie. Ďalej uvádza, že zo zámeru nie je zrejmé miesto dočasného prekladiska a teda nie je možné určiť podmienky orgánu štátnej vodnej správy. Pri výbere miesta dočasného prekladiska je potrebné rešpektovať ustanovenie vodného zákona a vykonávacích vyhlášok. Pri realizácií ťažby je potrebné zabezpečiť, aby: ťažobné mechanizmy a dopravné prostriedky boli udržiavané v riadnom technickom stave a boli odstavované len na bezpečnej ploche. V prípade nevyhnutného nakladania s nebezpečnými látkami bolo s nimi zaobchádzané podľa príslušných ustanovení vodného zákona. Zároveň je potrebné vykonať účinné opatrenia, aby tieto látky nevnikli do podzemných vôd. Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici rozhodnutím č. 2004/00182/ZH zo dňa 10. decembra 2004 určil podmienky na kontinuálne vypúšťanie banských vôd z vodnej elektrárne na IV. šachte v k. ú. Kremnica, dedičnou štôlňou do toku Hron v r. km 132, 8 v k. ú. Žiar nad Hronom pre spoločnosť Kremnická banská spoločnosť, s.r.o., J. Horvátha 839/8, Kremnica. K povoleniu činnosti je potrebné doložiť stanovisko Kremnickej banskej spoločnosti, s.r.o., J. Horvátha 839/8, Kremnica a SVP, š.p. Banská Bystrica. Podľa predloženého zámeru sa úprava vyťaženej rudy bude vykonávať na úpravárenskej linke vo vlastníctve Gemerskej nerudnej spoločnosti – GENES, a.s. Hnúšťa , alebo inej podobnej. Konkrétne umiestnenie linky v okrese Žiar nad Hronom predložený zámer nerieši. V zmysle § 3 zákona NR SR č. 180/2013 Z. z. o organizovaní miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov má Okresný úrad Žiar nad Hronom územnú pôsobnosť na území okresu Žiar nad Hronom. Z uvedeného dôvodu sa toto vyjadrenie nevzťahuje na činnosť „ Úprava vyťaženej rudy na úpravárenskej linke“. Ďalší stupeň projektovej dokumentácie predložiť orgánu štátnej vodnej správy na vyjadrenie podľa § 28 vodného zákona. So zreteľom na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania, ochranu poskytovania podľa osobitných predpisov a význam očakávaných vplyvov nepovažuje za potrebné ďalšie posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z hľadiska ochrany podzemných a povrchových vôd.

10. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom) – štátna správa ochrany ovzdušia (list č. Z/2013/00095/CIS zo dňa 18.10.2013): Z hľadiska ochrany ovzdušia predložený zámer podzemná ťažba drahokamových rúd na vykonanie poloprevádzkového pokusu predstavuje stacionárny zdroj znečistenia – skládka surovín ako malý zdroj znečistenia podľa §3 odsek 2,písmeno „b“ zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší a na udelenie súhlasu stacionárneho malého zdroja znečistenia ovzdušia bude príslušná obec v ktorej sa skládka bude nachádzať. Štátny orgán ochrany ovzdušia súhlasí s vypracovaným zámerom a neodporúča na ďalšie posudzovanie.

11. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom) – štátna správa ochrany prírody a krajiny (list č. Z/2013/00117-02/NOH zo dňa 21.10.2013) uvádza: Vzhľadom na charakter, rozsah umiestnenia a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na základe komplexného posúdenia predloženého zámeru činnosti z hľadiska jeho sledovaných záujmov i na základe stanoviska vydaného ŠOP SR RCOP vo Zvolene, Správy CHKO Štiavnické vrchy zo dňa 16.10.2013 pod č. 699/2013/IZ uvádza, že navrhovaná činnosť sa bude vykonávať v území s prvým stupňom ochrany podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a činnosťou nebudú ovplyvnené chránené územie európskeho významu ani národného význam. Na základe uvedeného odporúča realizovať navrhovanú činnosť v predloženom zámere, nakoľko nie je v rozpore s požiadavkami zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a netrvá na ďalšom posudzovaní uvedenej činnosti podľa zákona NR SR č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

12. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie (Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar nad Hronom) – štátna správa priemyselných havárií (list č. Z/2013/00131/CIS zo dňa 24.10.2013) uvádza: Orgány verejnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov vypracúvajú (obstarávajú) alebo schvaľujú rozvojové koncepcie alebo územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo povoľujú stavby, zariadenia a iné činnosti sú povinné zohľadniť nutnosť dodržať dostatočnú vzdialenosť medzi podnikmi kategórie „A“ a kategórie „B“ navzájom, medzi podnikmi uvedených kategórií a inými stavbami, zariadeniami, činnosťami, najmä sídelnými útvarmi a inými miestami s pravidelným výskytom väčšieho množstva ľudí, územiami chránenými podľa osobitných predpisov, dopravnými trasami, energetickými a inými rozvodmi. V súlade s § 1 ods. 2 písm. f) sa zákon o prevencií závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevzťahuje na podniky, ktoré vykonávajú ťažbu a úpravu v hlbinných baniach a lomoch okrem podnikov a zariadení na chemickú a tepelnú úpravu a zušľachťovanie vydobytých nerastov a s tým súvisiaceho skladovania, pri ktorých sú vybrané nebezpečné látky. Orgán štátnej správy na úseku prevencie závažných priemyselných havárií, nepožaduje ďalšie posudzovanie zámeru podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

13. Mesto Kremnica (list č. Výst. 2013/01429 zo dňa 16.10.2013): Mesto Kremnica doručilo k predloženému zámeru navrhovanej činnosti 9. stranové stanovisko v ktorom uvádza:
V bode 1: Zámer, ktorý bol predložený Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici dňa 17.10.2011 Mestu Kremnica od navrhovateľa – spoločnosť Kremnica Gold Mining, s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica. Tento zámer: Banská činnosť – Plán otvárky, prípravy a dobývania, 2012 – 2016 pre lom Kremnica Šturec – Au, Ag – odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy “ predložil navrhovateľ podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon EIA). K uvedenému zámeru vznikla občianska iniciatív, kde sa vyjadril do určeného termínu cca 1500 občanov svojimi podpismi pod odmietavé stanovisko a následne ďalších 800 občanov. Rovnako odmietavo sa vyjadrilo i mesto Kremnica.
Dňa 7.2.2012 Mesto Kremnica dostalo list, v ktorom mu bolo oznámené, že zastavuje proces posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti z dôvodu nesúhlasu navrhovateľa s rozsahom hodnotenia navrhovanej činnosti.
Ďalej uvádza, že dňa 9.2.2012 mu bol doručený zámer podľa zákona EIA od navrhovateľa – spoločnosti Kremnica Gold Mining, s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica s názvom „Ťažba rudy v dobývacom priestore Kremnica na účely overenia technológie jej spracovania“. Mesto Kremnica sa vyjadrilo v súvislosti s predchádzajúcim zámerom, že zo strany navrhovateľa sa jednalo o špekuláciu. Mesto Kremnica nemá informáciu o výsledku zisťovacieho konania k tomuto zámeru.
Zásadný postoj mesta Kremnica pri rozhodovaní o budúcnosti mesta a života občanov je povinne myslieť nielen 5 rokov dopredu, ale na desaťročia, ba až storočia jeho pravdepodobného rozvoja alebo úpadku. Na základe uvedeného pochopili navrhovanú činnosť a konečný cieľ navrhovateľa – komerčnú a ekonomický rentabilnú ťažbu Au, Ag rúd v Kremnici – i jeho čiastkové ciele na základe čoho prijalo uznesenie Mestského zastupiteľstva už v roku 2006, ktorým odmietlo zámer spoločnosti Kremnica Gold a jej materskej spoločnosti Tournigan Gold Corp. – ťažiť zlato- striebornú rudu v Kremnici. Mestské zastupiteľstvo v bode A/ nesúhlasí s tým, aby zásoby zlato – strieborných rúd vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec boli v súčasnej dobe ťažené, lebo nie je daná potreba tejto ťažby v prospech SR a jej občanov.
B/ Zásoby zlato- strieborných rúd vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec by mali byť ponechané ako rezerva štátu a naše národné bohatstvo pre ďalšie generácie. Je predpoklad, že v budúcnosti budú objavené nové metódy získavania zlata z rudy, ktoré budú šetrnejšie ku životnému prostrediu a aj potreba zlata pre našu krajinu a jej obyvateľov môže byť v budúcnosti akútnejšia ako je tomu dnes.
C/ Ťažba zlato- strieborných rúd vo výhradnom ložisku v Kremnica – Šturec je zameraná na obohatenie ťažobnej spoločnosti, pričom pre SR ani obyvateľov Kremnice a okolia by nebola žiadnym prínosom, naopak by spôsobila devastáciu prírodného a sociálneho prostredia v meste a jeho okolí. Uvedené uznesenie je stále platné, čo potvrdili poslanci Mestského zastupiteľstva v Kremnici na jeho zasadnutiach opakovane v 04/2013 a 10/2013.
Mesto ďalej vo svojom stanovisku uvádza, že zo strany spoločnosti ORTAC, s. r. o. sa jedná o špekuláciu. Pri čom vyslovilo názor (a aj podľa názoru Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici zo dňa 31.5.2013 sp. Zn. Kd 54/13-19) zaniklo k 30. 6.2012 spoločnosti ORTAC, s. r. o., podľa zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva v znení neskorších predpisov (ďalej banského zákona) právo na povrchové dobývanie a pokiaľ nezačne ložisko dobývať do 30.6.2014, zanikne jej právo aj na hlbinné dobývanie. Navrhovaná činnosť má byť „zásterkou“, ktorá zabezpečí spoločnosti ORTAC, s.r.o. právo na hlbinné dobývanie.
V bode II.2 stanoviska uvádza, že navrhovateľ v zámere neuvádza, ako naloží s výsledkom poloprevádzkového pokusu, pri čom sa domnieva, že konečným cieľom navrhovateľa je komerčná a ekonomicky rentabilná ťažba Au, Ag rúd na ložisku Šturec, k čomu sa priznáva na str. 29 2.riadok zámeru, kde v zátvorke uvádza: v perspektíve komplexnej ťažby ložiska Kremnica – Šturec s povrchovou ťažbou. Ďalej uvádza, aby navrhovateľ doplnil do zámeru svoje plány do budúcnosti, prípadne varianty, ako bude postupovať v prípade pozitívneho resp. negatívneho výsledku. Táto informácia je dôležitá aj pre rozhodnutie, či riešiť a požadovať následnú rekultiváciu krajiny (pri následnej komerčnej ťažbe s povrchovou ťažbou). V ďalšom odstavci uvádza, že pre mesto Kremnica a jej obyvateľov je rozhodujúce, či sa následne dobývanie Au, Ag rúd na ložisku Kremnica – Šturec rozšíri. Vzhľadom na klinovitý tvar ložiska a fakt, že v minulosti prebehla likvidácia hlavných banských diel a lomov súvisiacich s hlbinným dobývaním, by následne komerčná ťažba viedla k povrchovej ťažbe, ktorá je pre mesto a jej obyvateľov z environmentálneho hľadiska neprijateľná. Bola by tiež v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktoré SR ratifikovala t.j. Dohovor o krajine a tiež Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. Kremnica spája svoju budúcnosť s rozvojom cestovného ruchu a nepredpokladá žiadnu ťažbu Au, Ag rúd ani v pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoj a ani vo svojom územnom pláne. (V územnom pláne mesta je vyznačený dobývací priestor určený v r. 1961 len ako povinnosť určená zákonom). Opakované pokusy o obnovenie ťažby Au, Ag rúd v Kremnici majú pre rozvoj mesta a okolitých obcí fatálne následky. Občania si v neistote nevedia plánovať budúcnosť, nehovoriac o podnikateľských zámeroch v cestovnom ruchu. Toto má sociálne a ekonomické dopady na život komunity. Ďalej uvádza, že obyvatelia mesta majú mimoriadny vzťah k okolitej prírode a krajine, preto bola Kremnica ocenená hlavnou cenou v súťaži miest a obcí Hlavné mesto biodiverzity v roku 2011. Navrhovateľ by si mal uvedomiť tú skutočnosť, že Mesto Kremnica nebude s najväčšou pravdepodobnosťou ani v budúcnosti súhlasiť s komerčnou ťažbou Au, Ag rúd, a preto by mal zvážiť, či vloží finančné prostriedky do navrhovaného zámeru.
V bode 4. stanoviska uvádza, že dobývací priestor AU, Ag rúd Kremnica bol ukončený v roku 1961 na základe rozhodnutia Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici (ďalej OBÚ BB) č. 2833/1973 boli schválené projekty likvidácie hlbinnej ťažby v dobývacom priestor Kremnica avšak rozhodnutím OBÚ BB č. 1499/1980 a 2007/1983 z 5.9.1983 boli schválené plány otvárky, prípravy a dobývania pre lom Au, Ag Šturec. Odvtedy sa ložisko nedobýva. Podľa navrhovateľ zámer predstavuje obnovenie činnosti v limitovanom rozsahu v rámci prípravných prác na komplexné využitie ložiska Kremnica.
V bode 5. písm. a) mesto uvádza, že dobývanie zamerané výhradne na bohaté časti ložiska nie je dovolené. Podľa zobrazenia na str. 8 sa jedná o ťažobný blok v jednej z najbohatších častí ložiska, preto takýto zámer ťažby je neprípustný, čo zo strany navrhovateľa sa jedná o špekuláciu v súvislosti s možnou stratou licencie na hlbinné dobývanie.
V bode 8.1 uvádza, že navrhovateľ sa v zámere odvoláva na „ Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013 – 2017, Kremnica – Šturec – Au, Ag “, ktorý je technickým podkladom pre posudzovaný zámer. Mesto Kremnica nemá k dispozícií uvedenú dokumentáciu, preto sa nemôže plnohodnotne vyjadriť k zámeru.
V bode 8.2 uvádza: Miestna komunikácia Banská cesta je pre dopravu ťažkými vozidlami nepoužiteľná (strmosť, šírku, výhľadové pomery). Popri nej nevedie žiaden chodník pre peších, bola na nej z dôvodu bezpečnej premávky v súčinnosti s dopravným inšpektorátom osadená dopravná značka B 25 – zákaz vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje 5 t a ďalšie obmedzujúce značky. Mesto Kremnica trvá na tom, aby na prepravu rudy po Banskej ceste boli použité vozidla s okamžitou hmotnosťou do 5 ton.
V bode 8.3 uvádza, že úprava vyťaženej rudy sa bude vykonávať na úpravárenskej linke vo vlastníctve Gemerskej nerudnej spoločnosti, a. s. Hnúšťa, alebo inej podobnej. Podľa prílohy č. 8 zákona EIA v súvislosti so zisťovacím konaním je nepodstatné, na akom mieste navrhovaná činnosť pokračuje. Navrhovaná činnosť začína vyťažením vzoriek, ich vyvezením z katastra Kremnica ale ďalej pokračuje úpravou rudy, pričom výstupom z tohto procesu bude informácia o možnosti spracovania, ale aj cca 4000 ton odpadu. Preto je nevyhnutné, aby zámer bol doplnený o informácie, ako sa bude ďalej nakladať s odobratými vzorkami a kde sa uloží banský odpad vo forme kalu, kde sa navrhovateľ musí vysporiadať aj s ustanoveniami zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Je neprijateľné, že nie je definitívne určené miesto flotačnej úpravy rudy a nie je možné s dostatočnou mierou pravdepodobnosti stanoviť charakter flotačného kalu.
V bode III. 1.1 v časti geologické pomery požaduje vysvetliť vznik geologického a krajinného útvaru, akým je prepadlisko Šturec. Ďalej uvádza, že v Kremnici sú pozorované viaceré geodynamické javy ako mestská časť Rembíz a zosuv svahu pri ceste I/65 z Kremnice smerom na Martin. V náväznosti na tieto skutočnosti v nedávnej minulosti došlo k zrúteniu šachty Mária a prepadnutiu štôlne Václav. Tieto skutočnosti spracovateľ zámeru neuvádza, čo zo strany mesta sa považuje za vážny nedostatok spracovaného dokumentu a preto nabáda pri realizácie činnosti, nakoľko ide o poddolované územie k opatrnosti .
V bode IV. v časti údaje o výstupoch uvádza, že mesto Kremnica spája svoju budúcnosť s rozvojom cestovného ruchu a nepredpokladá žiadnu ťažbu Au, Ag rúd. V územnom pláne mesta je vyznačený dobývací priestor len ako povinnosť určená zákonom. Ďalej upozorňuje na fakt, že ani pri určení dobývacieho priestoru, ani pri jeho prevodoch neboli riešené strety záujmov, preto musia byť vyriešené pred schválením plánu otvárky, prípravy a dobývania. Je nutné podporovať ťažbu nerastov len v územiach, kde sa pri realizácií ťažby nepredpokladajú jej negatívne dopady na životné prostredie, vznik environmentálnych záťaží, záujmy ochrany prírody a krajiny a pod.. Podporovať len takú ťažbu nerastov, ktorá nepoužíva technológiu kyanidového lúhovania.
Upozorňujú na nutnosť rešpektovania pamiatkového fondu a kultúrneho dedičstva, predovšetkým chrániť najcennejšie objekty a súbory objektov zaradených do území pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón. Vytvárať podmienky pre ochranu a obnovu pamiatkového fondu vo voľnej krajine, pamätihodností miest a obcí vo voľnej krajine ako nenahraditeľných prvkov pre zachovanie cieľovej kvality krajiny. Všetky tieto požiadavky sa vzťahujú na Kremnicu, keďže je súčasťou Pamiatkovej zóny banských diel. Územie , kde by sa navrhovaná banská činnosť mala uskutočňovať je územím s mimoriadnymi hodnotami a je potrebné skúmať konflikt záujmov – záujem navrhovateľa na ťažbe Au , Ag rúd ,alebo ochrana prírody a krajiny a ochrana kultúrnych a historických hodnôt tohto územia.
V závere tejto časti uvádza článok 44, ods.4 Ústavy SR – štát dbá na šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ekologickú rovnováhu a účinnú starostlivosť o životné prostredie. Je povinnosť chrániť a racionálne využívať nerastné zdroje s ohľadom na budúce generácie, zohľadňovať ich vzácnosť, neobnoviteľnosť, úroveň technológií a prístupnosť náhradných zdrojov. Dbať na trvalo udržateľný rozvoj, podmienky a všetky aspekty života, nezaťažovať krajinu nad únosnú mieru, rozumne využívať jej zdroje a chrániť kultúrne a prírodné dedičstvo.
Na záver mesto vo svojom stanovisku súhlasí s ťažbou pokiaľ navrhovateľ zostane pri hlbinnej ťažbe s množstvom vyťaženej rudy do 1000 t ročne a so spracovaním mimo územia Kremnice. Taká to ťažba by nemala významný vplyv na životné prostredie v Kremnici a jej okolí. Nakoniec však uvádza, že posudzovaný zámer nemožno preskúmať v zmysle zisťovacieho konania a žiadajú, aby navrhovateľ zámer doplnil a následne sa k nemu mesto kvalifikovane vyjadrí.

K predmetnému zámeru sa v lehote do vydania rozhodnutia príslušným úradom podľa § 23 ods. 4 zákona, ako dotknutý orgán nevyjadrili: Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie Banská Bystrica a Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom.

Verejnosť sa v priebehu zisťovacieho konania v zmysle § 23 ods. 4 zákona mohla vyjadriť k navrhovanej činnosti do 21 dní od doby zverejnenia zámeru na webovom sídle a od zverejnenia oznámenia dotknutou obcou. Verejnosť podľa § 24a, § 24b, § 25, § 26 a § 27 zákona má v rámci následného povoľovacieho konania podľa osobitného predpisu postavenie účastníka konania.

Zainteresovaná verejnosť, fyzická osoba podľa § 24a zákona, sa vyjadrila k predloženému zámeru nasledovne:

14. Marek Boldiš, bytom Kosorín 59, 966 24 Kosorín (list zo dňa 17.10.2013) Súhlasím s názorom štatutárneho zástupcu Kremnica nad zlato, podľa ktorého ORTAC, s.r.o. môže za polrok vyťažiť 4 000 ton rudy, teda 8 000 ton rudy za rok. V roku 1968 sa podzemným spôsobom vyťažilo 32 000 ton rudy za rok, potom pri zohľadnení technického pokroku za 45 rokov je predložený zámer malo ambiciózny a zaťaženie životného prostredia v ňom popísané je zanedbateľné. Je potrebné naše nerastné bohatstvo využívať intenzívnejšie, preto žiadam, aby sa ORTAC, s.r.o. zamyslel nad tým, či by nebolo možné objem ťažby v budúcnosti zvýšiť, keďže aj človek, ktorý sa prezentuje ako odporca ťažby povedal, že objem ťažby by mohol byť väčší. Súhlasím s tým, aby sa pri úprave dala práca obyvateľom gemerského regiónu, je škoda, že ju nemôžu mať ľudia z regiónu v ktorom sa ruda ťaží, preto žiadam, aby sa ORTAC, s. r. o. zamyslel nad tým, či by nebolo možné rudu v budúcnosti spracovávať v okolí mesta Kremnica. Pokiaľ ide o spôsob dobývania rudy, nesúhlasí s tým, aby sa ťažila každý pracovný deň, ale iba prvé dva týždne v mesiaci, avšak o to intenzívnejšie, aby sa tým zmiernili obmedzenia pre existujúce banské múzeum. Ďalej žiada , aby ho Okresný úrad rešpektoval ako účastníka konania, keďže má záujem o priebeh a spôsob ukončenia tohto konania a o obdržanie všetkých rozhodnutí o postupe konania, ako aj konečného rozhodnutia v tejto veci.

15. Patrik Sabo, Trnavá Hora, Okružná Cesta 274/18, 966 11 Trnavá Hora (list zo dňa 18.10.2013). Nesúhlasím s navrhovaným spôsobom prepravy rudy po Banskej ceste, kde by malo byť podľa zámeru 2 jazdy 1 nákladného auta s nosnosťou 5 ton denne (tam a späť) 200 dní do roka v pracovných dňoch. Jazdenie tým istým autom každý pracovný deň bude monotónne a bude tak obťažovať obyvateľov a návštevníkov Kremnice. Navrhuje aby auto jazdilo iba v utorok (2 jazdy tam a 2 späť) a vo štvrtok (3 jazdy tam a 3 jazdy späť). Vo svojom stanovisku oznamuje, že má záujem na tom, aby ako účastníka konania, ktorý má záujem o priebeh tohto konania posielal informácie o priebehu tohto konania a hlavne rozhodnutia v tejto veci.

16. Marek Šimon, Hviezdoslavova 274/13, 965 01 Žiar nad Hronom (list zo dňa 21.10.2013):
Spoločnosť ORTAC, s.r.o., by mala v zámere zvážiť spôsob získavania – ryžovaním, čo je mechanický proces získavania zlata pomocou ryžovacej panvice založený na princípe gravitačného ukladania jednotlivých zložiek a zlatiniek alebo malých hrudiek nazývaných nugety. Ďalej popisuje princíp a spôsob ručného ryžovania zlata. Uvedený spôsob ryžovania a forma spracovania zlata, by bola prínosom pre región a zároveň turistickou atrakciou. Alternatívne navrhuje aj kombinovanú formu s tou, ktorá je navrhovaná v zámere a ktorá nebude negatívne vplývať na životné prostredie. Žiada úrad, aby ho rešpektoval ako účastníka konania, keďže má záujem o priebeh a spôsob ukončenia tohto konania a o obdržanie všetkých rozhodnutí o postupe konania, ako aj konečného rozhodnutia v tejto veci.

17. Ľubica Bieliková, J. Horvátha 910/50, 967 01 Kremnica (list zo dňa 23.10.2013): Ako fyzická osoba sa cíti zámerom dotknutá a žiada, aby sa mohla zúčastniť ďalšieho konania v rozhodovaní a posudzovaní.

18. RNDr. Zuzana Balážová , Kremnica (list zo dňa 23.10.2013): Ako občianka mesta sa cíti dotknutá zámermi spoločnosti ORTAC s.r.o., Banská Bystrica s . r.o., ktorá sa opakovane pokúša získať súhlas obyvateľov mesta s ťažbou zlato- strieborných rúd v dobývacom priestore v Kremnici. K zámeru uvádza nasledovné námietky:
1. Spoločnosť sa v zámere odvoláva na „ Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013 – 2017, Kremnica-
Šturec – Au, Ag “, ktorý je technickým podkladom pre posudzovaný zámer. Tento podklad však nemá k dispozícií a žiada, aby bol zverejnený a sprístupnený verejnosti, ako súčasť uvedeného zámeru, inak nie je možné sa k zámeru kvalifikovane vyjadriť.
2. Spoločnosť tvrdí, že účelom zámeru je získať rudu pre úpravu na flotačnej linke, aby sa tak získali dôležité informácie pre potrebu posúdenia možnosti komplexnej ťažby a úpravy drahokovových rúd z ložiska Kremnica. Pritom sa má vybrať len ruda z malej časti ložiska o rozmeroch asi 40 x 30 m. Ložisko a ruda v ňom nie je homogénna. Pre získanie pravdivej informácie o možnosti jej spracovania je potrebné použiť vzorky z rôznych častí ložiska. Ďalej uvádza, že navrhovaný spôsob analyzovania rudy vzhľadom na možnosť jej úpravy je nezmyselný a žiada, aký je účel navrhovaného zámeru.
3. V zámere sa predpokladá, že celkové náklady na 4 ročnú podzemnú ťažbu budú 440 tis. EUR a hodnota vyťaženého zlata necelých 400 tis. EUR a pýta sa, čo je skutočným zámerom spoločnosti.
4. Ako bude spoločnosť postupovať v prípade pozitívneho výsledku navrhovaného zámeru. Bude ťažiť podzemným spôsobom alebo v povrchovej ťažobni, na uvedené žiada odpoveď.
5. Podľa článku 6. ods. 4. Aarhurského dohovoru: „ Každá strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne“ . Podľa informácií na web-stránke materskej spoločnosti – podzemná ťažba má zmeniť mienku miestnej komunity, aby súhlasila nakoniec aj s povrchovou ťažbou, ktorá je konečným cieľom spoločnosti, k uvedenému žiada vyjadrenie.
6. Spoločnosť uvádza v zámere, že bude potrebné dodať do podzemia ešte ďalšie materiály na zaplnenie vydobytých priestorov. Požaduje vysvetliť odkiaľ spoločnosť tieto materiály získa.
7. V zámere sa neuvádza, aké zloženie bude mať odpad z navrhovanej činnosti, aj keď sa tento bude ukladať mimo územia Kremnice, vzhľadom nato, že Slovensko má dlhodobý problém s odpadmi z ťažobnej činnosti.
8. Je to už tretí zámer spoločnosti, ktorým znepokojuje občanov mesta Kremnica. Obáva sa, že sa znehodnotí ich majetok, ak sa znehodnotí životné prostredie mesta. Žiada, aby spoločnosť ORTAC s.r.o., jasne deklarovala svoje ciele a neskrývala ich za akýsi poloprevádzkový pokus, ktorý nedokázala dostatočne popísať a zdôvodniť. K takému to zámeru nie je možné zaujať stanovisko, práve naopak, vyvoláva mnoho pochybnosti ba podozrení. Ako účastníčka konania žiada o ich zodpovedanie.

19. Ing. Peter Hric, Banská cesta 1229/23A, 967 01 Kremnica (list zo dňa 16.10.2013: Nesúhlasí s realizáciou zámeru, aj keď jeho realizácia nepredstavuje vážnejšie ohrozenie pre životné prostredie v našom meste, hrozbu vidí, že realizácia zámeru môže napomôcť a viesť k povrchovej megalomanskej ťažbe s devastačnými účinkami na životné prostredie, ku ktorej má zásadné výhrady. Je lepšia prevencia, ako následne riešiť problémy. Ak potenciálnym ťažiarom umožníme, aby sa malými postupmi približovali k hlavnému cieľu, ktorým je povrchová ťažba a následne spracovanie formou kyanidového lúhovania v blízkosti miesta ťažby. Ďalej uvádza, že podzemná ťažba by znamenala nutnosť prepravy vyťaženej rudy po ulici Banská cesta, ktorej stav je už dnes havarijný a na ktorej platí zákaz vjazdu nad 5 ton celkovej hmotnosti. Tento aspekt v zámere nie je riešený. Poukazuje na neaktuálnosť mapového podkladu, ktorý je použitý pre obrázok č. 4. Na tejto mape sa nenachádzajú viaceré existujúce nehnuteľnosti napr. rodinný dom na pozemku parc. č. C-KN 1998/2, rodinný dom na parcelách č. C-KN 1994/4,5, sanácia starého domu a výstavba nového domu na par. č. C-KN 1975/1. Všetky uvedené stavby sú už na aktuálnej katastrálnej mape so stavom 09/2013 zakreslené.

20. Eva Zatkovská, Dolná 50/2, 967 01 Kremnica (list zo dňa 25.10.2013): S uvedeným zámerom nesúhlasí z dôvodu, že nejde o skutočnú hlbinnú ťažbu ale slúži na vytvorenie predĺženia času, ktorý potrebuje firma na obrátenie mienky verejnosti vo svoj prospech a uskutočnenie povrchovej ťažby, ktorá je skutočným cieľom, čo jasne napísali v letáku, ktorý spoločnosť poslala každému občanovi – citujem: „nám dá dostatok času na to, aby sme spolu s komunitou – občanmi pracovali na väčšom projekte, ktorým je koncept Štureclandu“. Firma potrebuje vyvíjať nejakú činnosť, v opačnom prípade im vyprší licencia na výhradné ložisko Šturec v 06/2014. Ďalší závažný aspekt je aj špekulácia nad spracovaním flotačného kalu, kde nie je v zámere vyšpecifikované konkrétne miesto – plocha, kde by malo vzniknúť odkalisko. Zámer nerieši, kde sa bude vyťažený materiál prevážať do úpravne. Ďalej v zámere absentujú údaje o preprave všetkého materiálu, výstuží atď., ktoré sú potrebné pre budovanie hlbinnej prevádzky. Niekoľkokrát sa v zámere zmieňujú len o jednom aute do 5 ton, ktoré by prešlo po Banskej ceste s vyťaženou horninou. V závere uvádza, že hlbinná ťažba v Kremnici bola v r. 1970 ukončená pre nerentabilnosť. Nevidí v konaní žiaden prínos, len podvrh na manipuláciu a obrátenie mienky verejnosti.

21. Dušan Zatkovský, Dolná 50/2, 967 01 Kremnica (list zo dňa 25.10.2013): S uvedeným zámerom nesúhlasí z dôvodu, že z neho jednoznačne vyplýva, že nejde o skutočne hlbinnú ťažbu ale slúži na vytvorenie predĺženia času, ktorý potrebuje firma na obrátenie mienky verejnosti vo svoj prospech a uskutočnenie povrchovej ťažby, ktorá je skutočným cieľom, čo jasne napísali v letáku, ktorý spoločnosť poslala každému občanovi citujem: „nám dá dostatok času na to, aby sme spolu s komunitou – občanmi pracovali na väčšom projekte, ktorým je koncept Štureclandu“. Firma potrebuje vyvíjať nejakú činnosť, v opačnom prípade im vyprší licencia na výhradné ložisko Šturec v 06/2014. Ďalší závažný aspekt je aj špekulácia nad spracovaním flotačného kalu, kde v zámere nie je vyšpecifikované konkrétne miesto – plocha, kde by malo vzniknúť odkalisko. Zámer nerieši, kde sa bude vyťažený materiál prevážať do úpravne. Ďalej v zámere absentujú údaje o preprave všetkého materiálu, výstuží atď., ktoré sú potrebné pre budovanie hlbinnej prevádzky. Niekoľkokrát sa v zámere zmieňujú len o jednom aute do 5 ton, ktoré by prešlo po Banskej ceste s vyťaženou horninou. V závere uvádza, že hlbinná ťažba v Kremnici bola v r. 1970 ukončená pre nerentabilnosť. Nevidí v konaní žiaden prínos, len podvrh na manipuláciu a obrátenie mienky verejnosti.

Zainteresovaná verejnosť, právnická osoba podľa § 24b alebo § 27 zákona, sa vyjadrila k predloženému zámeru nasledovne:

22. Športový klub futbalu Kremnica, Dolná ulica, 967 01 Kremnica: (list zo dňa 24.10.2013): Nesúhlasí so zámerom z dôvodu, že je veľmi povrchný z uvedených dôvodov: Kremnický potok je jediným povrchovým tokom, ktorý odvodňuje posudzované územie a ktorý môže byť navrhovaným zámerom dotknutý, nakoľko sa navrhovaná činnosť bude vykonávať v jeho povodí, nevyriešená kvalita flotačných kalov, nevyriešené vplyvy na pôdu, jej záber z dôvodu uloženého kalu a nakoľko nepoznáme jeho kvalitu a výluh, nevedia posúdiť, akým spôsobom sa bude s nim nakladať. V závere uvádzajú, že skutočným cieľom firmy nie je hlbinná ťažba ale následne povrchová ťažba v dobývacom priestore. Športový klub nepredložil podľa § 24b zákona príslušnému orgánu výpis z obchodného registra alebo podobného registra.

23. SOS Kremnica, občianske združenie, Štefánikovo námestie 11/21, 967 01 Kremnica (list zo dňa 16.10.2013): Nesúhlasí s akoukoľvek ťažbou v Kremnici a jej okolí, či už povrchovou alebo hlbinnou. Zahájenie podzemnej ťažby kvôli skúškam na úpravu rudy flotačnou technológiou má byť iba akýmsi „ pozitívnym signálom“ pre akcionárov spoločnosti ORTAC, že súhlasia ako komunita Kremničanov s ťažobnými aktivitami v mesta. Po prolongujúcej podzemnej ťažbe, bude nasledovať žiadosť o povrchovú ťažbu, pretože iným spôsobom ťažiť zlato v Kremnici nie je možné. Použiť sa takisto musí metóda kyanidového lúhovania rozomletej rudy. Pre mesto s rozvíjajúcim sa turistickým ruchom je ekonomickým a ekologickým nezmyslom zahájenie akejkoľvek ťažby. OZ nepredložilo podľa § 24b zákona príslušnému orgánu výpis u obchodného registra alebo podobného registra.

24. Združenie Kalvária na obnovu kaplniek a kostolov (list zo dňa 22.10.2013): Nesúhlasia s realizáciou predloženého návrhu nemá zmysel, pokiaľ za ňou nebude nasledovať masívna povrchová ťažba vo výhradnom ložisku Šturec – Kremnica, ktorá by spôsobila vážne a neodhadnuteľné devastačné následky pre obyvateľov mesta, na ich nehnuteľný a historické vzácne stavby. Dôvodom nesúhlasu je, že navrhovateľ predložil materiál, ktorý je veľmi povrchný a zdá sa aj manipulativný. Nepomer medzi rozsahom navrhovanej činnosti a časovým úsekom v ktorom sa má vykonávať, vyplýva že skutočným cieľom návrhu nie je hlbinná ťažba ale realizácia pôvodného zámeru ťažby na ložisku Šturec. V takom prípade dochádza k porušeniu podmienok zákona vzťahujúceho sa na licenciu pre hlbinnú ťažbu. Upozorňujú, že podporovaním realizácie tohto zámeru v predloženej časovej lehote dochádza naďalej k ďalšiemu znehodnocovaniu majetku občanov mesta. Nepredvídateľné následky, by vznikli v prípade realizácie povrchovej ťažby šíriacimi sa otrasmi pri trhacích prácach rozrušovania horniny, na značnú sieť nezapravených starých štôlni v podzemí pod mestom z ktorých nie sú všetky zmapované. Spochybňujúca informácia je aj v tom, že vyťažená ruda v podzemnej ťažbe sa bude vyvážať cez Andrej štôlňu v ktorej je Banské múzeum a pritom už niekoľko mesiacov prebiehajú práce v Milan štôlni o ktorej nie sa nezmieňujú. Združenie nepredložilo podľa § 24b zákona príslušnému orgánu výpis z obchodného registra alebo podobného registra.

25. ELBA, a.s., ul. Československej armády 264/58, 967 01 Kremnica: (list zo dňa 22.10.2013)
Nesúhlasia s realizáciou zámeru spoločnosti ORTAC, s. r. o. ktorý je obsiahnutý v materiáli „Ťažba drahokovových rúd na ložisku Šturec v Kremnici – podzemie “. Aj keď realizácia tohto zámeru sama o sebe nepredstavuje vážnejšie ohrozenie pre životné prostredie v našom mieste, hrozbu vidíme v tom, že realizácia tohto zámeru môže napomôcť a viesť k povrchovej megalomanskej ťažbe s devastačnými účinkami pre životné prostredie vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec, proti ktorej máme zásadné výhrady. Je lepšia prevencia, ako následne riešiť problémy, keď potenciálnym ťažiarom umožníme, aby sa malými, postupmi a nenápadnými krokmi približovali k svojmu hlavnému zámeru, ktorým je podľa spoločnosti megalomanská a devastačná povrchová ťažba zlatostrieborných rúd v danej lokalite a ich následné spracovanie formou kyanidového lúhovania v blízkosti miesta ťažby. ELBA, a. s. predložila výpis obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica pod č. 1/2221/2013 zo dňa 16.09.2013.

26. Matica Slovenská – Miestny odbor v Kremnici, 967 01 Kremnica: (list zo dňa 22.10.2013)
Nesúhlasia s realizáciou zámeru. Predložený návrh počíta s hlbinnou prieskumnou ťažbou. Nevidia perspektívu navrhovanej prieskumnej ťažby, ktorá má prebiehať po dobu 4. rokov, nakoľko hlbinná ťažba po dôkladných prieskumoch bola ukončená v roku 1970 z dôvodu nízkeho obsahu Au, Ag kovu v hornine. Získavanie Au, Ag navrhovanou flotačnou metódou bol už v minulosti preukázané ako malo výnosné a tým nerentabilné. Uvedený návrh pokladáme len za pokus o udržanie sa spoločnosti v Kremnici po dobu ďalších 4. rokov, nakoľko doterajšej platnej zmluve končí účinnosť v roku 2014. Oprávnene si myslíme, že je zámerom spoločnosti získať čas a dosiahnuť povolenie použitia kyanidovej metódy a postupne otvoriť aj povrchovú ťažbu, z ktorou nesúhlasia, z dôvodu ochrany životného prostredia. Povrchová ťažba spôsobí znehodnotenie majetku občanov mesta a následne zánik turistického ruchu, ktorý vzhľadom na historické pamiatky a kultúrne dedičstvo, tvorí perspektívu rozvoja mesta po každej stránke. MS nepredložila podľa § 24b zákona príslušnému orgánu výpis u obchodného registra alebo podobného registra.

27. Mestský klub lyžiarov Kremnica, Skalka 536, 967 01 Kremnica: (list zo dňa 22.10.2013) Nesúhlasia s realizáciou zámeru, aj keď realizácia sama o sebe nepredstavuje vážnejšie ohrozenie pre životné prostredie v našom meste. Hrozbu vidíme v tom, že realizácia tohto zámeru môže napomôcť a viesť k povrchovej megalomanskej ťažbe s devastačnými účinkami pre životné prostredie vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec, proti ktorej máme zásadné výhrady. Je lepšia je prevencia ako následne riešiť problémy, keď potenciálnym ťažiarom umožníme, aby sa malými, postupmi a nenápadnými krokmi približovali k svojmu hlavnému zámeru, ktorým je klubu megalomanská a devastačná povrchová ťažba zlatostrieborných rúd v lokalite Šturec a okolí a ich následné spracovanie formou kyanidového lúhovania v blízkosti miesta ťažby. Mestský klub lyžiarov predložil výpis z uznesenia č.13/1110 (22.10.2013) overený pod por. č. 1619/97 fotokópia dňa 26.11.1997 stanov Športového klubu lyžiarov Kremnica zo dňa 13.12.1993 a registrácia vykonaná na MV SR dňa 25.01.1994, dodatok č. 3 k stanovám občianskeho združenia s názvom Športový klub lyžiarov Kremnica overený MV SR pod č. VVS/1-900/90-9192-2 zo dňa 17.12.2004.

28. Slovenský zväz záhradkárov – Základná organizácia 27-5, 967 01 Kremnica, ul. ČSA č. 944/157 (list zo dňa 23.10.2013): Záhradkári hospodáriaci v oblasti Kremnice, v záhradkárskych osadách Šibeničný vrch a Gróbňa, kde v každej záhradkárskej osade má záhradky viac ako 100 záhradkárov a prídomoví záhradkári (cca 50 záhradkárov) sú znepokojení, že ORTAC chce získať povolenie na hlbinnú ťažbu drahých kovov. Zámer sú záhradkári dotknutí, majú k nemu výhrady a nesúhlasia s ťažbou a požadujú v zastúpení prostredníctvom ZO SZZ chcú byť účastníkmi konania pri rozhodovaní o povolení ťažby.

29. Občianske združenie Kremnica nad Zlato (ďalej len OZ), so sídlom ČSA 264/58, 967 01 Kremnica v zastúpení spoločnosťou Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom Búdkova 4, 811 04 Bratislava (list zo dňa 23.10.2013): OZ doručilo k predloženému zámeru 9 stranové stanovisko, v ktorom vychádza z princípov trvalo udržateľného rozvoja a stotožňuje sa so stanoviskom mesta k navrhovanému zámeru, pri čom sa odvoláva na Mestské zastupiteľstvo, ktoré po
A/ nesúhlasí s tým, aby zásoby zlato – strieborných rúd vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec boli v súčasnej dobe ťažené, lebo nie je daná potreba tejto ťažby v prospech SR a jej občanov.
B/ Zásoby zlato- strieborných rúd vo výhradnom ložisku Kremnica – Šturec by mali byť ponechané ako rezerva štátu a naše národné bohatstvo pre ďalšie generácie. Je predpoklad, že v budúcnosti budú objavené nové metódy získavania zlata z rudy, ktoré budú šetrnejšie ku životnému prostrediu a aj potreba zlata pre našu krajinu a jej obyvateľov môže byť v budúcnosti akútnejšia ako je tomu dnes.
C/ Ťažba zlato- strieborných rúd vo výhradnom ložisku v Kremnica – Šturec je zameraná na obohatenie ťažobnej spoločnosti, pričom pre SR ani obyvateľov Kremnice a okolia by nebola žiadnym prínosom, naopak by spôsobila devastáciu prírodného a sociálneho prostredia v meste a jeho okolí. S obsahom uvedeného uznesenia sa v plnom rozsahu stotožňuje aj združenie. Uvedené uznesenie je stále platné, čo potvrdili poslanci Mestského zastupiteľstva v Kremnici na jeho zasadnutiach opakovane v 04/2013 a 10/2013.
V bode A. uvádzajú, že ustanovenia § 2 zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti neide o „ otvárku, prípravu a dobývanie výhradného ložiska“ podľa navrhovanej činnosti podľa § 2 písm. b) zákona č.51/1988 Zb. ale v skutočnosti iba o „ ložiskový geologický prieskum vyhradených nerastov “ podľa ustanovenia § 2 písm. a) uvedeného zákona. Navrhovateľ neuvádza, akým spôsobom naloží s výsledkom poloprevádzkového pokusu, kde konečným cieľom je komerčná a ekonomicky rentabilná ťažba. Na navrhovanú činnosť je potrebne nazerať v širších súvislostiach s poukazom na závery právoplatného rozsudku Krajského sudu v Banskej Bystrici zo dňa 19.09.2012, č. k. 23S/37/2012-65, kde združenie požaduje, aby navrhovateľ do zámeru doplnil svoje plány do budúcnosti, ktoré sú dôležité i z dôvodu následnej rekultivácie krajiny v prípade povrchovej ťažby.
Pre združenie je táto skutočnosť dôležitá z dôvodu, či následné dobývanie sa má rozšíriť na ložisko Šturec, kde v roku 1992 prebehla likvidácia hlavných banských diel a lomov súvisiacich s hlbinným dobývaním. Následná komerčná ťažba by viedla k povrchovej ťažbe, ktorá je pre združenie z environmentálneho hľadiska neprijateľná, čo združenie deklarovalo opakovane v stanoviskách k predošlým zámerom.
V bode C: Podľa zámeru má navrhovateľ vyťažiť ťažobný blok o rozmeroch 40 x 30 m, kde podľa ustanovenia § 30 ods. 2 písm. a) zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) „dobývanie zamerané výhradne na bohaté časti ložiska nie je dovolené“ a jedná sa o ťažobný blok z najbohatších častí ložiska, preto je táto činnosť v zámere neprípustná a je v rozpore s citovaným zákonom. Spochybňujú skúmanie práce najcennejšieho ťažobného bloku a podľa združenia cieľom navrhovateľa je len ďalšie trvanie držby dobývacieho priestoru a nie skutočná činnosť.
V bode D: Navrhovateľ v zámere sa odvoláva na technický podklad „Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013-2017, Kremnica- Šturec-Au, Ag“, ktorý nie je verejne dostupný a združenie sa nedokáže k nemu vyjadriť a preto je potrebné zámer dopracovať o tento podklad. Nezanedbateľnou informáciou je aj miesto, kde bude navrhovaná činnosť pokračovať, týkajúca sa úpravy vyťaženej rudy na upravárenskej linke Gemerskej nerúdnej spoločnosti, a.s. Hnúšťa ale „inej podobnej“. Vzhľadom na to je potrebné, aby zámer obsahoval informácie, ako sa bude ďalej nakladať s vyťaženými vzorkami rudy, kde sa uloží odpad, ktorý vznikne po spracovaní a tiež chemické spracovaní a tiež chemické zloženie odpadu v súvislosti na ustanovenia zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu.
V bode E: Združenie upozorňuje na viaceré geodynamické javy v Kremnici, ako mestská časť Rembíz a zosuv svahu pri ceste I/65 z Kremnice smerom na Martin. V náväznosti na tieto skutočnosti uvádza, že v nedávnej minulosti došlo k zrúteniu šachty Mária a prepadnutiu štôlne Václav. Tieto skutočnosti spracovateľ zámeru neuvádza, čo zo strany združenie sa považuje za vážny nedostatok spracovaného dokumentu a preto žiada, aby v zámere bol objasnený vznik geologického a krajinného útvaru, akým je prepadlisko Šturec. Ďalej v stanovisku poukazujú na systém „ odvodňovacích dedičných štôlni “, kde dôvodom obáv sú, že v tesnej blízkosti týchto prejavov banskej činnosti a činnosti povrchových vôd sú osadené domy, pričom v minulosti došlo k poškodeniu majetku občanov a na tú skutočnosť, že celé územie je poddolované.
V bode F: Územie, kde sa má navrhovaná činnosť uskutočniť (jej časť) je územím s inými mimoriadnymi hodnotami, kde dochádza ku konfliktu záujmov zo strany navrhovateľa uskutočniť danú činnosť na strane druhej je ochrana prírody a krajiny a ochrana kultúrnych a historických hodnôt územia. Je potrebné skúmať, či prevažuje záujem na využití výhradného ložiska nad inými záujmami, keď banský zákon definuje všeobecný hospodársky záujem ako záujem , ktorý prinesie v budúcnosti blaho alebo sa predíde verejnej núdzi z hľadiska surovinovej politiky štátu, čím sa združenie nemôže ubrániť dojmu, že by sa zvýšilo len blaho navrhovateľa vo forme zisku z vyťaženého nerastu, čím sa navrhovateľ v zámere nezaoberá.
V závere: Združenie nesúhlasí so zámerom a požaduje ho doplniť, kde uvádza, že zo znenia samotného zámeru vyplýva, že skutočným cieľom navrhovateľa je povrchová ťažba, čo nekorešponduje s navonok deklarovaným cieľom, ktorým je hlbinná ťažba. Preto požaduje, aby navrhovateľ zámer doplnila až potom sa bude dať k nemu kvalifikovane vyjadriť. Všetky uvedené pripomienky združenie považuje za zásadné.
OZ predložilo podľa § 26 zákona doklad o zaregistrovaní občianskeho združenia pod č. s. VVS/1-900/90-27545 zo dňa 2.2.2006.

30. Ivana Uhríková, M. Chrásteka 507/13, 965 01 Žiar nad Hronom (doručené dňa 24.10.2013): splnomocnená osoba zastupujúca 1477 podpísaných občanov SR vo vyhlásení s nesúhlasom so zámerom. Z toho s trvalým pobytom na území Mesta Kremnica je 672 občanov.

31. Občianske združenie 1115, Pavla Krížku 393/10, 967 01 Kremnica (list zo dňa 25.10.2013): Členovia OZ 1115 nesúhlasia s predloženým zámerom spoločnosti. Dôvodom nesúhlasu je nepomer medzi rozsahom navrhovanej činnosti a časovým úsekom, v ktorom sa má vykonávať a ž ejeho skutočným cieľom nie je hlbinná ťažba ale realizácia komplexnej ťažby na ložisku Šturec a to v povrchovej ťažobni. OZ je presvedčené, že v takom to prípade dochádza k porušovaniu podmienok zákona vzťahujúceho sa na licenciu pre hlbinnú ťažbu. V závere upozorňujú, že podporovaním realizácie zámeru v predloženej časovej lehote dochádza k ďalšiemu znehodnocovaniu majetku občanov mesta. OZ nepredložilo podľa § 24b zákona príslušnému orgánu výpis z obchodného registra alebo podobného registra.

Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie v rámci zisťovacieho konania posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska povahy a rozsahu navrhovanej činnosti, miesta jej vykonávania, najmä jeho únosného zaťaženia a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov a podľa významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, súladu s územno plánovacou dokumentáciou a úrovne spracovania zámeru. Na základe stanovísk doručených k zámeru od dotknutých orgánov a obce, ako aj stanovísk fyzických osôb a zainteresovanej verejnosti, pri čom neboli vznesené pripomienky pre stanovenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti podľa § 30 zákona, preto príslušný orgán upustil od vypracovania správy o hodnotení činnosti a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Na základe toho, že nikto z dotknutých orgánom nevyjadril názor týkajúci sa navrhovaných alternatív, príslušný orgán na základe konzultácie s orgánom ochrany ovzdušia tunajšieho úradu rozhodol, že z pohľadu minimalizácie sekundárnej prašnosti z činnosti sa prikláňa k alternatíve č. 2 a to aj z toho dôvodu, že preprava nákladnými automobilmi s nosnosťou do 5t do miesta spracovania v Hnúšti predstavuje vzdialenosť 110 km by viac zaťažovalo životné prostredie ako kontajnerová preprava z prekladiska.

Zo stanovísk doručených k zámeru vyplynuli následovné pripomienky a požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti v procese zisťovacieho konania, ku ktorým príslušný orgán uvádza následovné:
– Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici obdržal v roku 2011 od spoločnosti Kremnica Gold Mining, s.r.o. zámer s názvom: „ Banská činnosť – Plán otvárky, prípravy a dobývania, 2012 -2016 pre lom Kremnica – Šturec – Au, Ag – odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy“ pričom rozhodol, že navrhovaná činnosť sa bude posudzovať podľa zákona z dôvodov uvedených v rozhodnutí zo dňa 28.11.2011. Na základe žiadosti navrhovateľa bolo posudzovanie navrhovanej činnosti ukončené.
– dňa 07.02.2012 bol príslušnému orgánu od navrhovateľa predložený ďalší zámer „ Ťažba rudy v dobývacom priestore Kremnica na účely overenia technológie jej spracovania “, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania a ukončený rozhodnutím pod č. s. B/2012/00134/ZC-DK dňa 19.03.2012 s tým, že navrhovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa zákona.
– dňa 30.09.2013 bol na príslušný orgán predložený navrhovateľom ďalší zámer činnosti a aj napriek malému rozsahu navrhovanej činnosti, ťažba v podzemí v jestvujúcej štôlni predložený zámer bol vypracovaný odborne spôsobilou organizáciou (zhotoviteľom) veľmi podrobne a v súlade s Prílohou č. 9 k zákonu (Obsah a štruktúra zámeru). Označiť zámer podzemnej ťažby minimálneho rozsahu v dobývacom priestore za neprípustný“ je za hranicou profesionálneho prístupu.
– miestom vykonávania navrhovanej činnosti je jestvujúci Dobývací priestor Kremnica (ložisko Šturec), ktorý bol určený v roku 1961 rozhodnutím Ministerstva hutného priemyslu a rudných baní Praha rozhodnutím pod č. MHD – D.P.12 zo dňa 21.1.1961. Dotknuté územie bolo v roku 1999 vyhlásené rozhodnutím Krajského úradu v Banskej Bystrici za pamiatkovú zónu. V súvislosti s navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú negatívne vplyvy na pamiatky NKP v dotknutom území. Riešenie stretu záujmov o určení DP a vyhlásení ÚPZ nie je predmetom posudzovanej činnosti a zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.
– Prejavy podzemnej ťažby na povrchu, vzhľadom na zvolený spôsob ťažby sa nepredpokladajú a preto k zásahom do NKP na povrchu nedôjde.
– Z obsahu doručených stanovísk zainteresovanej verejnosti vyplýva, že navrhovaná činnosť nepredstavuje vážnejšie ohrozenie životného prostredia, neboli vznesené zo strany verejnosti také pripomienky, ktoré by boli predmetom rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti, preto príslušný orgán upustil od vypracovania správy o hodnotení činnosti. Verejnosť má obavy z možných ďalších plánov navrhovateľa, ktoré nie sú predmetom posudzovania tohto zámeru, podobne ako predmetom nie je rozsiahla povrchová ťažba v DP a následná rekultiváciu krajiny.
– príslušný orgán na posudzovanie vplyvov na životné prostredie pri posudzovaní navrhovanej činnosti predloženej navrhovateľom postupuje v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a nezaoberá sa problematikou tzv. špekulácie o strate licencie na hlbinné dobývanie, uvedené nie je predmetom posudzovania podľa zákona.
– Navrhovateľ ku každej ďalšej činnosti, ktorú plánuje realizovať a spadá do prílohy č. 8 zákona je povinný na príslušný orgán predložiť nový zámer činnosti na posudzovanie, preto obavy z rozsiahlej povrchovej ťažby resp. povrchovej ťažby aj úpravou a spracovaním kyanidovou metódou, v prípade povolenia predloženej navrhovanej činnosti Obvodným banským úradom, sú neopodstatnené.
– posudzovaný zámer činnosti, výsledkom ktorého je rozhodnutie zo zisťovacieho konania o tom, že činnosť uvedená v predloženom zámere sa nebude posudzovať podľa zákona má odporúčaciu formu a slúži ako jeden z podkladov pre povoľujúci orgán vydávajúci rozhodnutie podľa osobitných predpisov. A to, že nebol sprístupnený verejnosti technický podklad „ Plán otvárky, prípravy a dobývania 2013 – 2017, Kremnica- Šturec – Au, Ag “, je podmienka neopodstatnená, nakoľko uvedený dokument bude predmetom samostatného konania povoľujúcim orgánom podľa osobitných predpisov.
– vznik geologického a krajinného útvaru prepadliska Šturec a geodynamických javov, vrátane zosuvu svahu pri ceste I/65 nie je predmetom posudzovania predloženého zámeru podľa zákona
– druhý pilier Aarhurského dohovoru je o účasti verejnosti na rozhodovacom procese a ten je premietnutý aj v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a dáva priestor verejnosti na vyjadrenie k navrhovanej činnosti a možnosť účasti na rozhodovacom procese o navrhovanej činnosti
– Navrhovateľ vyťaženú rudu bude spracovávať mimo územia okresu na existujúcom technologickom zariadení, ako vyplýva zo zámeru a nie je dôvod, aby navrhovateľ dopracoval tú časť zámeru (uvedené neumožňuje zákon) týkajúcu sa spracovania flotáciou a jej dopadu na životné prostredie a tak isto nie je dôvod zaoberať sa následným spôsobom spracovaním rudy a o nakladaní s odpadom po spracovaní rudy resp. odkaliskom. Uvedené nie je predmetom posudzovaného zámeru.
– príslušný orgán v rámci zisťovacieho konania pokladá predložený zámer za úplný odborný podklad,
vypracovaný odborne spôsobilou organizáciou (zhotoviteľom) v súlade s Prílohou č. 9 k zákonu, ktorý podrobne opisuje možné vplyvy a výstupy navrhovanej činnosti na životné prostredie a na základe, ktorého je možné určiť opatrenia na zmiernenie predpokladaných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie
– navrhovaná činnosť nie je v rozpore s územným plánom, Mesta Kremnica, ako aj s územným plánom vyššieho územného celku Banskobystrického samosprávneho kraja.
– Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie v rámci zisťovacieho konania predložený zámer navrhovanej činnosti pokladá za úplný odborný podklad, ktorý podrobne opisuje možné vplyvy a výstupy navrhovanej činnosti na životné prostredie a na základe ktorého je možné určiť opatrenia na zmiernenie predpokladaných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Na základe uvedeného príslušný orgán nepovažuje za potrebné pre dôkladné posúdenie navrhovanej činnosti na životné prostredie vypracovať ďalšie štúdie a výskumy, nakoľko týchto už v danom území bolo vypracovaných v značnom množstve a pri tak malom rozsahu navrhovanej činnosti – ťažbe v podzemí v jestvujúcej štôlni už ďalšie štúdie by neboli prínosom pre posudzovaný zámer.
– námietky obsahujú skutočnosti, ktoré smerujú k predchádzajúcim konaniam a neboli totožné so zámerom, ktorý je predmetom zisťovacieho konania, preto správny orgán ich nezahrnul do podmienok rozhodnutia
– zisťovacie konanie sa nezaoberá následnými správnymi konaniami, ktoré sú potrebné na povolenie ťažby a súvisiace postupy na dosiahnutie predloženého zámeru.
– predložená činnosť v zámer nemá žiadny konkrétny negatívny vplyv na cestovný ruch, neboli predložené žiadne kvalitatívne ani kvantitatívne ukazovatele, ktoré by takúto skutočnosť potvrdili
– tvrdenia o platnosti resp. predĺženia povolení (licencií) na banskú činnosť nie sú predmetom tohto konania
– dopravné obmedzenia na účelovej komunikácii-banská cesta sú v predloženom zámere rešpektované a preprava materiálu je navrhovaná automobilmi s okamžitou hmotnosťou do 5 t.
– eliminácia poškodenia historických banských diel, ako aj prípadných pamiatkovo chránených objektov na povrchu je zabezpečená zvolenou metódou ťažby tkz. dobývaním chodbicovaním so zakladaním vyťažených priestorov hlušinou obohatenou a cementovo vápenné zložky, ktorá zamedzí deštrukcii vyťažených priestorov následnými geodynamickými javmi a tým aj ochranu objektov na povrchu.
– dve jazdy nákladného automobilu do 5t denne nemôže z hľadiska dopravnej záťaže Kremnice relevantne ovplyvniť zhoršenie životného prostredia a návrh rozložiť prepravu vyťaženého materiálu len na niektoré dni v týždni nie je opodstatnený.
– návrh získavania zlata ryžovaním nesmeruje k posudzovanému návrhu zistiť obsah drahých kovov
v predmetnom DP
– Plán otvárky a prípravky dobývania 2013 – 2017 bude predmetom povolenia banskej činnosti, v posudzovanom dokumente je dostatočne opísaný spôsob a rozsah navrhovanej činnosti potrebný pre zisťovacie konanie
– účel zámeru je dostatočne špecifikovaný v posudzovanom zámere
– predmetom tohto konania nie je ekonomické hodnotenie zámeru
– predmetom posudzovania je uvedený zámer, prípadné ďalšie navrhované činnosti budú posudzované v ďalšom konaní ak taký zámer niekto predloží.
– toto konanie nie je predmetom posudzovania informácií uvedených na webových stránkach privátnych spoločností alebo osôb.
– do vyťažených priestorov budú použite balastné materiály vzniknuté navrhovanou činnosťou.
– doplnenie vyťaženého materiálu 100t/rok, nepredstavuje z hľadiska existujúcej surovinovej základne
v okolí, začať novú ťažbu a preto nepredstavuje ďalšiu záťaž na životné prostredie.
– spracovanie rudy na existujúcich technologických zariadeniach, ktorých prevádzka bola schválená v zmysle platných predpisov nie je predmetom tohto zisťovacieho konania.
– zo zámeru nevyplýva ohrozenie kvality vodných tokov, nakoľko ide o podzemnú ťažbu, banské vody budú odvádzané existujúcimi zariadeniami do Dedičnej štôlni, ktorá má vyústenie do rieky Hron, správca vodného toku ani orgán štátnej vodnej správy k tomuto nedali námietku.
– povrchová ťažba nie je predmetom zámeru
– hypotetické domnienky ktoré nesúvisia s predloženým zámerom, nie sú predmetom tohto rozhodnutia.

Pripomienky, upozornenia a odporúčania zo stanovísk dotknutých orgánov príslušný orgán na posudzovanie berie na vedomie a zahrnul ich do podmienok rozhodnutia, ktoré budú súčasťou rozhodnutia povoľujúceho orgánu podľa osobitných predpisov.
– riešiť zariadenie na osobnú hygienu pre zamestnancov (šatňu, umyvárku, sprchy, WC, sušiareň pracovných odevov, obuvi) v súlade s požiadavkami NV SR č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko
– voda, ktorá bude používaná v zariadeniach pre osobnú hygienu, musí spĺňať požiadavky NV SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú potrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu v znení neskorších predpisov
– hluk v pracovnom prostredí musí spĺňať limity stanovené NV SR č. 115/2006 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s explóziou hluku v znení NV SR č. 555/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov musia byť v súlade s požiadavkami na o byť v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia pracovníkov a obyvateľov pred ionizujúcim žiarením
– expozícia vibráciami musí spĺňať hodnoty stanovené NV SR č. 629/2005 Z. z. , ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 416/2005 Z. z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou vibráciám.
– chemické faktory v pracovnom prostredí musia spĺňať limity stanovené NV SR č. 355/2006 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci v znení NV SR č. 300/2007 Z. z. a v znení NV SR č. 471/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa NV SR č. 355/2006 Z. z.
– navrhovateľ zdokumentuje skutočný počet prejazdov nákladných automobilov denne po Banskej ceste a to v súvislosti s prepravou 5 ton rudy denne, ale aj s prepravou ďalších surovín a materiálov potrebných na zabezpečenie výstuže a výstrojného materiálu a navrhne harmonogram dopravy v jednotlivých dňoch v týždni a hodinách počas pracovných dní s cieľom minimalizovať hluk a prašnosť v životnom prostredí
– pri ťažbe budú vznikať odpady s ktorými je potrebné nakladať v súlade s legislatívou platnou v odpadovom hospodárstve
– v prípade, že zdrojom vody nebude verejný vodovod, je potrebné požiadať orgán štátnej vodnej správy o príslušné povolenie
– pri realizácií ťažby je potrebné zabezpečiť, aby ťažobné mechanizmy a dopravné prostriedky boli udržiavané v riadnom technickom stave a boli odstavované len na bezpečnej ploche. V prípade nevyhnutného nakladania s nebezpečnými látkami bolo s nimi zaobchádzané podľa príslušných ustanovení vodného zákona. Zároveň je potrebné vykonať účinné opatrenia, aby tieto látky nevnikli do podzemných vôd.
– ďalší stupeň projektovej dokumentácie predložiť orgánu štátnej vodnej správy na vyjadrenie podľa § 28 vodného zákona
– požiadať príslušný orgán ochrany ovzdušia o vydanie súhlasu podľa § 3 ods. 2 písm.

b) zákona č. 137/2010 Z. z. ovzduší na malý zdroj znečisťovania ovzdušia, ktorým je medziskládka surovín
– navrhovateľ zosúladí činnosť ťažby s prevádzkou banského múzea

Upozornenie

Ak sa zistí, že skutočné vplyvy posudzovanej činnosti sú väčšie, ako sú uvádzané v zámere, je ten, kto činnosť vykonáva, povinný zabezpečiť opatrenia na zosúladenie skutočného vplyvu s vplyvom uvedeným v zámere a v súlade s podmienkami určenými v rozhodnutí o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

Podľa § 29 ods. 9 zákona dotknutá obec bezodkladne informuje o tomto rozhodnutí verejnosť spôsobom v mieste obvyklým.

Poučenie

Zisťovacie konanie sa nevykonáva podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), a preto sa voči nemu nemožno odvolať. Toto rozhodnutie možno preskúmať súdom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Ing. Dušan Berkeš vedúci odboru

Doručuje sa:
1. JUDr. Ľubomír Ivan, Dukelských hrdinov 16, 960 01 Zvolen
2. Ministerstva hospodárstva SR, Mierová č.18, 827 15 Bratislava 212
3. Obvodný banský úrad, ul. 9.mája 2, 975 90 Banská Bystrica
4. Mesto Kremnica, Štefánikovo námestie 1/1, 967 01 Kremnica
5. Banskobystrický samosprávny kraj, odbor RR a ŽP, Nám. SNP č.23, 974 01 Banská Bystrica
6. Obvodný úrad Banská Bystrica, odbor starostlivosti o ŽP, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 01 B. Bystrica
7. Krajský pamiatkový úrad v Banskej Bystrici, Lazovná ul.8, 975 65 Banská Bystrica
8. Obvodný úrad Banská Bystrica, odbor CD a PK, Nám. Ľ. Štúra, Banská Bystrica
9. Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor krízového riadenia, Nám. M. Slovenskej č.8
10.Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom, Ul. Priemyselná 12
11. Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Žiar nad Hronom, Sládkovičova 484/9, 965 24 Žiar nad Hronom
12.Okresný úrad Žiar nad Hronom, odbor starostlivosti o životné prostredie – štátna vodná správa,
štátna správa ochrany prírody a krajiny, štátna správa odpadového hospodárstva, štátna správa
ochrany ovzdušia, štátna správa priem. havárií
13.Procházka & partners, s. r.o., so sídlom Búdková 4, 811 04 Bratislava
14.Združenie Kalvária na obnovu kaplniek a kostolov na Kalvárií v Kremnici, Zechenterova 349/6, 967 01 Kremnica
15. Športový klub futbalu Kremnica, Dolná ulica, 967 01 Kremnica
16. Mestský klub lyžiarov Kremnica, Skalka 536, 967 01 Kremnica
17. ELBA, a.s., ul. Československej armády 264/58, 967 01 Kremnica
18. Slovenský zväz záhradkárov – základná organizácia 27-5, ul. ČSA č. 944/157, 967 01 Kremnica
19. Matica Slovenská – Miestny odbor v Kremnici, Zechenterova 349/6, 967 01 Kremnica
20. Občianske združenie 1115, Pavla Krížku 393/10, 967 01 Kremnica
21. SOS Kremnica, občianske združenie, Štefánikovo námestie 11/21, 967 01 Kremnica
22. Ivana Uhríková, M. Chrásteka 507/13, 965 01 Žiar nad Hronom
23. RNDr. Zuzana Balážová, Zechenterová 329/7, 967 01 Kremnica
24. Patrik Sabo, Okružná cesta 274/18, 966 11 Trnavá Hora
25. Marek Boldiš, Kosorín 59, 966 24 Kosorín
26. Marek Šimon, Hviezdoslavova 274/13, 965 01 Žiar nad Hronom
27. Ing. Ľubica Bieliková, J. Horvátha 910/50, 967 01 Kremnica
28. Ing. Peter Hric, Banská cesta 1229/23A, 967 01 Kremnica
29. Dušan Zatkovský, Dolná 50/2, 967 01 Kremnica
30. Eva Zatkovská, Dolná 50/2, 967 01 Kremnica

Zdroj: http://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/tazba-drahokovovych-rud-na-lozisku-sturec-v-kremnici-podzemie

Poslanci za okres Žiar nad Hronom, ktorí toto uznesenie predložili, so stiahnutím tohto bodu s rokovania nesúhlasili. Ladislav Kukolík nechápal, prečo sa tento bod má z rokovania stiahnuť. “Som z toho rozčarovaný a znechutený,”  povedal. Pripomenul, že v apríli bolo uznesenie o Detve prijaté napriek tomu, že ani v Detve neexistoval konkrétny projekt, nebola k nemu vypracovaná EIA, návrh uznesenia neprešiel komisiami a dokonca to bol poslanecký návrh, ktorý si našli na laviciach v deň rokovania, ale z úcty a solidarity ku kolegom v Detve tento návrh podporili. Podľa Kukolíka je stiahnutie bodu z rokovania precedens. Ešte nikdy sa podľa neho nestalo, aby nebol schválený poslanecký návrh za okres. Proti stiahnutiu bodu z rokovania protestoval aj poslanec Vladimír Flimer:  “Naše zastupiteľstvo má obhajovať záujmy ľudí z regiónov a odmietnutie tohto bodu vidím ako veľkú facku nielen občanom Kremnicka ale aj nám, kolegom zo žiarskeho okresu.”

Ďalšia podmienka na stole

Poslancovi Danielovi Gelienovi sa nepáčilo, aké podmienky si zastupiteľstvo neustále kladie. “Od apríla nám tu dávate podmienky, ktoré musíme splniť, aby bolo schválené stanovisko aj vo veci Kremnice. Od apríla počúvame, že máme vašu podporu, že ste samozrejme proti, len sa musí zjednotiť región, len musia sa zjednotiť starostovia a ešte neviem kto všetko sa musí zjednotiť. A keď vám predložíme o tom relevantné dôkazy, je tu zase ďalšia prekážka.” Predseda BBSK Vladimír Maňka ďalšiu podmienku vyslovil vo svojom príhovore. Na stretnutí s Marianou Novotnou, ktorú sprevádzali zástupcovia dvoch najväčších zamestnávateľov v Kremnici, totiž vyslovil požiadavku, že si majú “obísť všetkých podnikateľov” a získať ich stanoviská. “Dajte na stôl to čo hovoríte, aby sme mali naozaj na to argumenty,” nastolil na zastupiteľstve ďalšiu požiadavku Maňka. Zaradiť tento bod do rokovania by podľa neho bol risk, ktorý by v prípade neschválenia, iba posilnil firmu, ktorá chce v Kremnici ťažiť. Prečo by tento bod nemal byť schválený, keď všetci naprieč politickým spektrom deklarujú, že sú proti ťažbe v Kremnici, nekonkretizoval.

Údajná dohoda

Vladimír Maňka Na zastupiteľstve tvrdil, že demonštranti na tomto zastupiteľstve nie sú prítomní preto, lebo sa s nimi stretol, “uverili si a povedali si ďalší postup”. Mariana Novotná, zástupkyňa občianskeho združenia Kremnica nad zlato, ktorá toto stretnutie absolvovala  však tvrdí, že to nebola dohoda v tom pravom slova zmysle. “Nebol jediný problém, na ktorý by sme narazili. Absolútne súhlasil so všetkým, čo sme si povedali. Bolo ale jasné, že urobí všetko preto, aby tento bod nebol predmetom rokovania. Keď som videla, že je to nepriechodné, tak som so stiahnutím tohto bodu súhlasila,” priznáva Novotná, ktorá zo stretnutia odišla s uistením, že Vladimír Maňka sa za prijatie takéhoto uznesenia osobne zasadí, ale až po voľbách. Týždeň po tomto stretnutí sa Maňka stretol aj s predkladateľmi návrhu, poslancami za žiarsky okres. Podľa Geliena im Maňka povedal, že nie je vôľa v poslaneckom klube strany SMER-SD aby to bolo prerokované teraz, v predvolebnom čase. “My sme mu všetci povedali, že nevidíme dôvod, aby sa to odkladalo a tiež si myslíme, že nemôžeme my ani on ako kandidáti do VUCky sľúbiť niečo, čo nevieme splniť, lebo nevieme, či získame mandát.”  Napriek tomu, že so stiahnutím priamo na rokovaní zastupiteľstva nesúhlasila ani pani Novotná a protestovali proti nemu aj predkladatelia, tento bod poslanci z rokovania stiahli.

Protestovali aj poslanci za Detvu – na klube

Stiahnutie tohto bodu z rokovania Gelien nepovažuje za férové zo strany župana ani ostatných kolegov, preto na protest, spolu s ďalšími poslancami, odišiel. “Nedokázal som ďalej sedieť medzi ľuďmi, ktorí nám polroka rozprávajú ako nás podporujú a keď sa k tomu dvakrát malo pristúpiť, tak vždy hľadali len prekážky,” povedal. Roman Malatinec, poslanec BBSK za okres Detva, v apríli nesúhlasil, aby sa uznesenie o Detve týkalo aj Kremnice. Žiadal, aby poslanci za žiarsky okres predložili svoj návrh samostatne a deklaroval, že ich návrh podporí. V diskusii však poslancov za žiarsky okres nepodporil v auguste, ani v októbri. “Nie je pravda, že som ich nepodporil. V klube  strany SMER-SD som mal výhrady proti stiahnutiu toho bodu z rokovania a hlasovania som sa zdržal,” povedal Malatinec. Podľa ďalšieho poslanca za okres Detva Miroslava Suju, sú firmy v Kremnici aj Detve prepojené a nebojujú čestne. “Ani uznesenie kraja nie je právne záväzný dokument, preto sa snažíme zákaz povrchovej ťažby a kyanidového lúhovania zaviesť do územného plánu kraja, čo už záväzný dokument bude. Aj schvaľovanie územného plánu však zastupiteľstvo presunulo na nasledujúce volebné obdobie. Druhá strana asi potrebuje na miesta poslancov dosadiť svojich ľudí,” myslí si Suja, ktorý na poslednom zasadnutí zastupiteľstva prítomný nebol. Z poslancov za Detvu teda hlasoval proti stiahnutiu tohto bodu iba Ján Šufliarský. Či sa uznesenie proti povrchovej ťažbe a kyanidovému lúhovaniu v Kremnici dostane na rokovanie a či bude schválené, závisí od zloženia budúceho zastupiteľstva BBSK.

Tom Nicholson: Kremnicu vnímam ako vzor

Známy investigatívny novinár Tom Nicholson sa v rámci projektu “Slovenský maratón”, ktorého cieľom je navštíviť v roku 2013 čo najviac slovenských gymnázií a motivovať mladých ľudí, aby sa začali zaujímať o verejné veci, navštívil aj Súkromné gymnázium v Kremnici. Po prednáške odpovedal na otázky Kremnických novín.

Kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corporation, ktorá predtým vlastnila licenciu na dobývací priestor, Vám nie je neznáma, spomenuli ste ju aj na prednáške. Sledovali ste tému ťažby v Kremnici aj po tom, čo Tournigan licenciu predal spoločnosti Ortac Resources?

Do hĺbky som sa téme nevenoval. Viem, že Tournigan zamestnával na Slovensku človeka. Volal sa Pomichal.

Riaditeľom Ortac Resources pre Slovensko je Viktor Pomichal.

No vidíte. Už Tournigan sa oňho zaujímal, či môže byť tvárou ich spoločnosti. Viem to, lebo som poznal jedného lobbistu, ktorý pracuje v Bruseli a on dal ponuku aj mne, aby som sa stal hovorcom Tourniganu. Ja som to odmietol s tým, že s tým nechcem mať nič spoločné.

V prednáške ste vraveli, že poznáte praktiky korporácií. Pred časom tu vznikla diskusia, či sponzorské dary, ktoré spoločnosť Ortac rozdáva, sú v poriadku, alebo je to istý druh úplatku.

Bez debaty je to korupcia, lebo títo ľudia sa dostali do konfliktu záujmov, keď tie peniaze brali a keď ich vzali, tak by bolo trápne, keby inak konali. Takéto firmy sú šikovné, zamestnávajú lobbistov, ktorí pre nich pracujú a využívajú všetky metódy na to, aby dosiahli svoj cieľ. Stojíte proti veľmi silnému súperovi.

Gymnazistom ste predstavili svoj koncept. Chcete vytvoriť silnú sieť ľudí, ktorá sa bude aktívne angažovať v riešení problémov spoločnosti. Na ostatnom zastupiteľstve BBSK viacero poslancov priznalo, že toľko mailov a telefonátov od občanov, čo dostali v ostatnom čase proti ťažbe v Kremnici, nepamätajú za celé volebné obdobie. Napriek tomu túto spätnú väzbu od občanov nevypočuli a uznesenie znova odložili. Myslíte, že angažovanosť má zmysel, keď väčšinou sa aj tak nepodarí nič zmeniť?

Sú tu dve roviny problému. Prvá rovina je, akoby to tu vyzeralo, nebyť toho odporu. Bez neho by už ten kopec bola dávno vyťažený. Vy hovoríte, že ste nič nedokázali, ale zároveň ste ťažbe zabránili. Druhá vec je, že progres predsa trvá. Poznám politikov aj osobne a viem, že sú veľmi nervózni z toho, keď sa ľudia verejne angažujú. Preto je to pre mňa veľmi sľubná cesta, lebo oni sú zvyknutí, že ľudia na Slovensku sú ako ovce. Všetko ľahko prejde, lebo aj tak nadávať budú iba doma. Ja vnímam Kremnicu ako vzor pre tento pokus, o ktorý sa snažíme teraz, dať ľudí dokopy. Náš projekt nebude v mene jedného mesta a jedného konkrétneho cieľa, ale tá metóda je veľmi efektívna a verím, že napriek tomu, že vy ste zatiaľ svoj cieľ nedosiahli, politici to nemôžu ignorovať, lebo ten tlak je obrovský. A bez toho, aby sme sa snažili niečo zmeniť, sa nič nezmení. Absolútne nič.

Pomichal Kremnickým novinám výsadu neudelil

Skontaktovať sa s riaditeľom Ortac Resources pre Slovensko a získať jeho odpovede nie je vôbec jednoduché. Jeho telefónne číslo, ktoré je uvedené v zámere na hlbinnú ťažbu je nedostupné a rozhovor pre Kremnické noviny dlhodobo odmieta. “Interview tvárou v tvár, o ktoré žiadate, je výsadou, ktorá sa udeľuje dôveryhodným novinárom,” odpísal na žiadosť o stretnutie. Viktor Pomichal komunikuje iba písomne. Či je to len zhoda mien, alebo pracoval už pre Tournigan Gold Corporation, ako to tvrdí Tom Nicholson, Pomichal nepotvrdil, ani nevyvrátil. “Odpoviem Vám hneď, ako mi dovolia pracovné povinnosti, ” odpísal na otázky. O ďalšie dva dni prišla z tlačovej kancelárie Ortac Resources strohá odpoveď: “pán Viktor Pomichal začal pracovať pre Ortac Resources dňa 27. júna 2012” a link na jeho oficiálny životopis, kde sa zmienka o pôsobení v kanadskej spoločnosti nenachádza.

Silver Jurtinus

Cieľom navrhovaných prác je podľa predloženého zámeru ťažba rúd v štôlni Andrej. Účelom ťažby je zaistenie 4000 ton rudy pre poloprevádzkový pokus upraviteľnosti bez využitia kyanidu. Tento proces by sa mal uskutočňovať v Hnúšti. Prevádzkové náklady na 4 roky ťažby Ortac odhaduje na  440 000 €.

Podľa zámeru sa predpokladá začiatok podzemnej ťažby prípravnými prácami v roku 2013 a ukončenie v roku 2017. Vzhľadom na lehoty procesu posudzovania vplyvov a povoľovacieho konania sa však už v roku 2013 nedá predpokladať začiatok ťažby, Ortac v tomto roku predpokladá len vykonanie časti prípravných prác.

Ťažbe má prebiehať klasickým spôsobom – vrtno-trhacími prácami. Predpokladaná denná ťažba 5 ton by sa rovnala naplneniu asi 4 – 5 banských vozíkov. Na povrchu sa vozíky vyklopia do pristaveného nákladného auta s nosnosťou 5 ton. Auto následne odvezie rudu do úpravne v Hnúšti, kde sa ďalej spracuje. Na dosiahnutie ročnej ťažby 1 000 ton pri predpokladanej dennej ťažbe 5 ton je potrebných 200 pracovných dní. Ortac preto predpokladá dopravné zaťaženie Banskej cesty dvomi jazdami jedného nákladného auta s nosnosťou 5 ton denne, tam a späť, 200 dní do roka, výhradne v pracovných dňoch.

Pre prevádzku banského múzea to znamená, že od začiatku podzemnej ťažby bude otvorené už len cez víkendy a vo sviatočné dni. Podľa zámeru je prioritným záujmom materskej spoločnosti ORTAC RESOURCES PLC, ktorá sídli na Panenských ostrovoch v Karibiku, ťažba, nie prevádzka banského múzea. Otázka prevádzky banského múzea je však stále otvorená a Ortac hľadá optimálny model koexistencie podzemnej ťažby a prevádzky múzea.

Podzemná ťažba ani odstrely sa podľa Ortacu na povrchu neprejavia ani hlukom, ani vibráciami. Podľa predloženého zámeru Ortac odhaduje vytvorenie asi 10 nových pracovných príležitosti v bani, pre robotnícke profesie, pre technicky vzdelaných pracovníkov a kvalifikovaných baníkov. Prevádzka má byť jednosmenná, mimo víkendov a sviatkov, kedy by malo byť v prevádzke banské múzeum.

Banské oprávnenie získala spoločnosť Kremnica Gold Mining s.r.o., ktorá sa medzitým premenovala na Ortac s.r.o., dňa 30. júna 2009. Do troch rokov mala začať dobývať rudu povrchovým spôsobom a hlbinným spôsobom do piatich rokov, zatiaľ však nevyťažila ani tonu. Licencia spoločnosti Ortac na povrchové dobývanie vypršala podľa prokuratúry 30. júna 2012. Podľa Banského úradu však táto licencia naďalej platí, občianske združenie Kremnica nad zlato preto v najbližších dňoch podá na Banský úrad žalobu. Licencia na hlbinné dobývanie platí do 30. júna 2014.

Podľa Ľuboša Kürthyho, štatutárneho zástupcu Kremnica nad zlato, najnovšou žiadosťou Ortac priznal, že licenciu na povrchové dobývanie stratil. “Prečo by sa snažili o prieskumnú hlbinnú ťažbu, ak by si boli istí, že ich licencia na povrchové dobývanie je platná, ako to tvrdia svojim akcionárom?” pýta sa Kürthy, podľa ktorého je to zo strany spoločnosti Ortac snaha zachrániť si “holý život”. Ortac priznáva, že účelom prieskumnej ťažba je získať čas. “Tento projekt  (…) nám dá dostatok času na to, aby sme spolu s komunitou pracovali na väčšom projekte, ktorým je koncept Štureclandu,” píše Ortac vo svojej tlačovej správe. Podľa Kürthyho nie je dôvod naťahovať prieskumnú ťažbu štyri roky. “4000 ton môžu pokojne vyťažiť za polrok a 30. 6. 2013, kedy im končí licencia na hlbinnú ťažbu, môžu dobývací priestor odovzdať.” Že to nie je nereálne, potvrdzuje aj tlačová správa Ortacu, v ktorej pre porovnanie udávajú, že v roku 1968 sa podzemným spôsobom vyťažilo 32 000 ton rudy za rok.

Text: Silver Jurtinus
Ilustračné foto: Slávnostné otvorenie Andrej štôlne – rok 1982, zdroj: Banské múzeum Kremnica, http://www.muzeum.kremnica-gold.sk/

Nevyšiel ani druhý pokus

Ani druhý pokus o nesúhlasné stanovisko kraja  s povrchovou ťažbou Kremnici nevyšiel. Prvá šanca sa naskytla v apríli, pri rokovaní poslancov BBSK o Detve. Vtedy sa poslanci za tento región spojili a v krajskom parlamente presadili uznesenie o nesúhlasnom stanovisku kraja  s povrchovou ťažbou. V rozprave vtedy vystúpil poslanec Daniel Gelien a navrhol, aby sa toto uznesenie rozšírilo aj o Kremnicu, neuspel však. Ostatní poslanci za Žiarsky okres tvrdili, že o probléme ťažby zlata v Kremnici nemajú dostatok informácií. Pri druhom pokuse sa už spojili traja zo štyroch poslancov za Žiarsky okres. Poslankyňa Božena Kováčová sa do tejto iniciatívy nezapojila.

Ortac vidí zjavný obrat

Spoločnosti Ortac sa v kuloároch darí. Jej riaditelia sú toho názoru, že “doterajšie výsledky naznačujú zjavný obrat v úrovni záujmu miestnych komunít, z ktorých sú povzbudivé niektoré nedávne rozhodnutia v Kremnici, mikroregióne a regionálnych samosprávach.” Píšu to vo svojej správe investorom. Zjavný obrat, alebo pre Ortac povzbudivé rozhodnutie, však nepripúšťa žiaden volený predstaviteľ samosprávy a všetci naprieč politickým spektrom deklarujú svoj osobný negatívny vzťah k ťažbe. Prijať k tomu uznesenie, je ale problém. Ako dôvod, prečo sa o Kremnici v auguste ani nerokovalo, klub SMER-SD v krajskom parlamente uviedol uznesenie mesta Kremnica, uznesenie mikroregiónu Kremnica a nejednotnosť medzi starostami a kremnickými poslancami. Ako tieto dokumenty vznikli?

Úprimné nie poslancov Kremnice 

Uznesenie Kremnice si v apríli Ortac doslova a do písmena vypýtal. /Videozáznam/ Spoločnosť Ortac navrhla poslancom dokonca aj text uznesenia v ktorom malo mesto Kremnica súhlasiť, aby Ortac inicioval a predložil projekt. Poslanci tento diktát odmietli a nahradili ho vlastným návrhom. Deklaráciu poslancov, že mestské zastupiteľstvo v Kremnici sa bude aktívne zapájať do tohto procesu a ich výzvu, aby sa do tohto procesu aktívne zapojila aj verejnosť, občania prítomní na mestskom zastupiteľstve rezolútne odmietli. Poslanci teda prijali text navrhnutý primátorkou, že mesto bude postupovať podľa zákona. S týmto sa poslanci veľmi rýchlo stotožnili, lebo na žiadosť Ortacu údajne museli odpovedať uznesením. Uznesenie síce nehovorí nič viac, ako že mesto bude postupovať podľa zákona, je to však zároveň jediné uznesenie o ťažbe, ktoré sa k nej nevyjadruje negatívne. Ďalšie dve platné, deklaratívne uznesenia mesta proti ťažbe už BBSK ignoroval.

Vyjadrili sa aj obce mimo dobývací priestor

Zaujímavý je aj vznik uznesenia mikroregiónu Kremnica: “Mikroregión Kremnica a okolie sa k ťažbe zlata v Kremnici nebude vyjadrovať, pokiaľ nebude vypracovaný k tejto problematike relevantný dokument v zmysle zákona č. 24/2006.” Mikroregión je občianskym združením, ktoré združuje starostov obcí a aj keď funguje už niekoľko rokov, je to jeho prvé uznesenie vôbec. Doteraz si vystačili so zápisnicami, uznesenie občianskeho združenia navyše nemá žiadnu právnu silu. Poslanci BBSK tento dokument však uprednostnili pred právne záväznými uzneseniami obcí v dobývacom priestore. Podľa predsedu mikroregiónu Dušana Rajčana, uznesenie prijali ako “reakciu na osočovanie poslanca Geliena, ktorý nás osočil z úplatkárstva.” Poslanec Daniel Gelien však zverejnil svoj blog o samosprávach prijímajúcich dary od spoločnosti Ortac až o dva mesiace neskôr.

Ortac rozdáva peniaze

“Nikdy som nepovedal, že Rajčan alebo iný starosta prijal úplatok. Povedal som, že poskytovanie sponzorstva zo strany Ortacu považujem za skrytú formu úplatkárstva a to je rozdiel”, vysvetľuje Daniel Gelien, ktorý na svojom blogu zverejnil zoznam samospráv, ktoré prijali dar od firmy Ortac. V blogu “Sú samosprávy v otázke ťažby zlata skutočne nezávislé?“, píše: “Tvrdím, že prijatím sponzorstva vzniká prinajmenšom morálny záväzok voči jeho poskytovateľovi. A tvrdím, že niektoré obce rétoriku v otázke povrchovej ťažby až príliš nápadne zmiernili, resp. radšej zostávajú mlčať.” Riaditeľ Ortac Resources na Gelienov blog reagoval listom poslancom BBSK, v ktorom napísal: “V každej zodpovednej spoločnosti je podpora komunity a komunitných projektov štandardným postupom, spolu s firemnou filantropiou, ktorú ako spoločnosť budujeme už niekoľko rokov, a nič za to neočakávame. (…) Za podporovanie niečoho pozitívneho sa úplatky nedávajú, pán Gelien,” odkázal Pomichal poslancovi Gelienovi. Kompletný zoznam prijímateľov finančných darov však Ortac nezverejnil. Aj keby tak urobil, jeho úplnosť nie je možné overiť.

Maňka: informovali ma starostovia a kremnickí poslanci

Predseda BBSK sa medzi Kremničanmi demonštrujúcimi za prijatie uznesenia zastavil a oznámil, že o stiahnutie sporného bodu z rokovania BBSK ho požiadali starostovia mikroregiónu a skupina kremnických poslancov.

Pred zastupiteľstvom obe strany lobovali medzi poslancami BBSK aj u predsedu Vladimíra Maňku. Poslanci za žiarsky región sa stretli z Ortacom aj s Kremnicou nad zlato, Ortac rozoslal list všetkým poslancom BBSK, svojim listom naň reagoval aj Daniel Gelien, predsedu BBSK však riaditelia Ortacu nenavštívili. Za stiahnutie tohto bodu z rokovania u predsedu BBSK lobovali starostovia mikroregiónu a kremnickí poslanci. Kremničanom, ktorí prišli na zastupiteľstvo podporiť prijatie uznesenia, to povedal priamo Vladimír Maňka. “V to ráno som hovoril o desiatich poslancoch, ktorí chcú, aby sa postupovalo podľa zákona (to znamená, že sa vyjadria, keď bude spracovaná EIA). Aj uznesenie z tohto roka, za ktoré hlasovalo všetkých prítomných 11 poslancov (z 13), o tom svedčí. Minulý týždeň som sa stretol s tromi z nich a s dvomi starostami, ktorí ma o tom informovali,” tvrdí Maňka. Poslanci Boldiš, Vojtko a Slašťan o stretnutí ich kolegov s Maňkom údajne nevedeli, ostatní poslanci (Kirková, Mišíková, Miškóci, Petráš, Popová, Pračková, Žabka) na otázky KN nereagovali. Stiahnutie tohto bohu z rokovania privítal iba Ortac. “Myslíme si, že VÚC v tejto veci zaujal seriózny a uvážený postoj,” reagovala tlačová kancelária Ortac Resources. V ten deň stúpla hodnota ich akcií o 42%.

Nejednotnosť obyvateľov?

Podporu prijatia uznesenia prišli jednoznačne vyjadriť iba poslanci Kríž a Privalinec. Skupina poslancov, ktorá sa na zastupiteľstvo prišla “pozrieť”, sa pri špalieri demonštrujúcich Kremničanov nepristavila.

Podľa väčšiny kremnických poslancov, poslanci BBSK rozhodli o stiahnutí predmetného bodu z rokovania z dôvodu „nejednotnosti názorov obyvateľov dotknutého regiónu“. Obyvateľmi regiónu však neargumentoval nikto. Poslanec Jozef Ježík, predseda klubu SMER – SD, deklaroval, že BBSK bude rešpektovať tie stanoviská, ktoré “vychádzajú z regiónov a určite ak z daného regiónu budú relevantné stanoviská dotknutých zastupiteľstiev, či už miest, alebo dotknutých obcí, tak sa môžete spoľahnúť, že sa budeme prikláňať k týmto stanoviskám a naše rozhodnutie bude v súlade s väčšinovým názorom z tohto regiónu.” Aj keď relevantné stanoviská boli prílohou návrhu uznesenia, poslanci BBSK argumentovali uznesením občianskeho združenia, nejednotnosťou medzi poslancami žiarskeho regiónu, nejednotnosťou medzi starostami mikroregiónu a nejednotnosťou medzi poslancami Kremnice. Tá bola zrejmá aj na samotnom zastupiteľstve, na ktoré sa dostavilo spolu 10 poslancov Kremnice. Iba Igor Kríž a Dušan Privalinec však prišli s demonštrujúcimi Kremničanmi podporiť prijatie uznesenia, skupina ôsmich poslancov sa prišla “pozrieť”.

Do tretice…

Po neprijatí uznesenia BBSK, hodnota akcií Ortac Resources stúpla o 42%.

Tretí pokus o prijatie uznesenia proti ťažbe zlata v Kremnici bude mať Banskobystrický samosprávny kraj 18. októbra na poslednom rokovaní krajského zastupiteľstva v tomto volebnom období. Návrh budú teraz predkladať už všetci poslanci za žiarsky región, keďže k Danielovi Gelienovi, Vladimírovi Flimerovi a Ladislavavovi Kukolíkovi sa pridá aj Božena Kováčová. Tento krát bude dodržaná aj procedúra, ktorú odporučil predseda Vladimír Maňka a ich návrh prerokujú príslušné komisie BBSK.

Text a foto: Silver Jurtinus
Graf: http://www.iii.co.uk/investment/detail?code=cotn:OTC.L&display=chart&it=le

“Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici po dôslednom preštudovaní a zvážení časového priebehu posudzovanej činnosti sa nestotožnil s návrhmi prokuratúry,”  informoval Vladimír Bubelíny,  predseda úradu. “Nič iné sme ani nečakali,” reaguje Ľuboš Kürthy, štatutár občianskeho združenia Kremnica nad Zlato.

Občianske združenie podalo podnet na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica, v ktorom napadlo nečinnosť obvodného banského úradu vo veci zrušenia licencie na povrchovú ťažbu zlata. Krajská prokuratúra Banská Bystrica vyhodnotila podnet ako dôvodný a podala upozornenie prokurátora na nečinnosť. Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica v ňom navrhla, aby obchodnej spoločnosti ORTAC s.r.o. so sídlom v Kremnici oznámila zánik jej banského oprávnenia na povrchové dobývanie zlatých a strieborných rúd. Banský úrad mal vydať aj rozhodnutie o zastavení konania na vydanie povolenia na povrchové dobývanie. Zároveň bolo Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica navrhnuté vykonať v spoločnosti ORTAC hlavný dozor v zmysle ustanovení zákona o banskej činnosti.

Obvodný banský úrad po tridsiatich dňoch od doručenia rozhodnutia rozhodol, že prokuratúre nevyhovie v dvoch z troch návrhov. Vyhovel len návrhu, aby v rámci hlavného dozoru vykonal prehliadku v obchodnej spoločnosti ORTAC. “Prehliadka v organizácii ORTAC, s.r.o. Kremnica bola vykonaná dňa 25. júna 2013 a bola zameraná na výkon hlavného dozoru. Pri prehliadke boli zistené nedostatky týkajúce sa dokumentácie, a preto obvodný banský inšpektor vydal záväzný príkaz na ich odstránenie,” tvrdí Vladimír Bubelíny.

Ďalším dvom návrhom prokuratúry, teda zastaviť konanie a oznámiť spoločnosti ORTAC zánik jej banského oprávnenia, Obvodný banský úrad nevyhovel. Prokuratúra pritom v upozornení konštatovala, že banský úrad konal nesprávnymi, zmätočnými a bezpredmetnými úkonmi, ktorými len zbytočne zaťažoval účastníkov konania a právny názor banského úradu o “nezániku” banského oprávnenia prokuratúra považuje za nesprávny. Ani upozornenie prokurátora však právny názor Obvodného banského úradu nezmenilo. Na ťahu je teraz Hlavný banský úrad v Banskej Štiavnici, ktorý má teraz tridsať dní na rozhodnutie. Ak ani Hlavný banský úrad prokuratúre nevyhovie, tá môže podať žalobu.

Žalobu určite podá občianske združenie Kremnica nad zlato, ktoré je na takýto scenár pripravené. “Protistrana potrebuje naťahovať čas,” myslí si Kürthy. Právny názor prokuratúry je podľa neho veľmi dobré východisko pre budúci súd. “Je len otázka, ako dlho bude politicky únosné, aby štátni úradníci za peniaze daňových poplatníkov, prehrávali súdne spory,” kladie si rečnícku otázku Ľuboš Kürthy.

Silver Jurtinus

Banské oprávnenie od Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici nadobudlo platnosť zápisom do Evidencie dobývacích priestorov dňa 30. 6. 2009. Kremnica Gold Mining s.r.o., ktorá sa medzitým premenovala na Ortac s.r.o., mala do troch rokov začať dobývať rudu povrchovým spôsobom a hlbinným spôsobom do piatich rokov. Ortac plánoval ťažiť povrchovým spôsobom, do trojročnej lehoty však povolenie nezískal. Povoľovacie konanie banského úradu navyše v júni 2012, už po vypršaní trojročnej lehoty, zastavil súd. Ten zrušil rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia, ktoré umožňovalo Ortacu ťažiť aj bez posudzovania vplyvov životného prostredia (EIA).

Po rozsudku Obvodný úrad životného prostredia vyzval Ortac na doplnenie zámeru tak, ako to požadoval rozsudok súdu, Ortac však nereagoval. Ešte v januári prednosta Obvodného úradu životného prostredia Vladimír Gálik potvrdil, že spoločnosť požadované doplnenie zámeru nedodala, navyše povedal, že “spoločnosť ORTAC,  s.r.o. nám zatiaľ písomne neoznámila,  že je nástupníckou organizáciou spoločnosti Kremnica Gold Mining, s.r.o., aj keď podľa obchodného registra je ňou už od 4. 12. 2012.”

Pred rokom, kedy primátorka mesta Zuzana Balážová verejne oznámila zánik licencie na povrchové dobývanie zlata v Kremnici, Banský úrad reagoval: “o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Kremnica bude možné hovoriť až po právoplatnom skončení súdneho konania účastníkov povoľovacieho konania.” Ani  po rozhodnutí súdu však banský úrad nekonal.

Občianske združenie Kremnica nad zlato preto dňa 11. 3. 2013 podalo podnet na Krajskú prokuratúru Banská Bystrica, v ktorom napadlo nečinnosť obvodného banského úradu vo veci zrušenia licencie na povrchovú ťažbu zlata. Zákon o prokuratúre stanovuje dvojmesačnú lehotu na vybavenie podnetu, no vzhľadom na mimoriadnu komplikovanosť však rozhodnutie padlo až 4. júna 2013: “Krajská prokuratúra Banská Bystrica vyhodnotila podnet občianskeho združenia Kremnica nad zlato ako dôvodný a podala upozornenie prokurátora na nečinnosť, v ktorom Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica navrhla, aby obchodnej spoločnosti ORTAC s.r.o. so sídlom v Kremnici oznámila zánik jej banského oprávnenia na povrchové dobývanie zlatých a strieborných rúd a vydala rozhodnutie o zastavení konania o žiadosti menovanej obchodnej spoločnosti o vydanie povolenia na povrchové dobývanie. Zároveň bolo Obvodnému banskému úradu Banská Bystrica navrhnuté vykonať v obchodnej spoločnosti ORTAC s.r.o. so sídlom v Kremnici hlavný dozor v zmysle ustanovení zákona o banskej činnosti,” informoval Ivan Vozár.

Podľa prokuratúry má teraz konať obvodný banský úrad. “Rozhodnutie prokuratúry si musíme preštudovať a do tridsiatich dní rozhodneme,” povedal predseda Obvodného banského úradu Vladimír Bubelíny.” Ak by sa rozhodli prokuratúre nevyhovieť, musia to oznámiť Hlavnému banskému úradu, ktorý má na rozhodnutie tiež tridsať dní. Ak dovtedy licenciu na povrchové dobývanie spoločnosti Ortac neodoberú, Krajská prokuratúra má podľa Vozára možnosť podať žalobu na krajský súd.

Ortac rozhodnutie prokuratúry komentovať nechcel: “Spoločnosť Ortac, s.r.o. nebola oficiálne oboznámená s obsahom vyjadrenia Krajskej prokuratúry, neprináleží nám preto sa k tejto veci teraz vyjadrovať,” odkázal Viktor Pomichal, riaditeľ Ortac s.r.o.

Ľuboš Kürthy, predseda Občianskeho združenia Kremnica nad zlato rozhodnutie prokuratúry privítal: „Spolu s našimi právnymi zástupcami budeme pozorne sledovať ďalší vývoj. Naším cieľom je naďalej obhajovať občianske a majetkové záujmy obyvateľov regiónu, zvlášť ak sú ohrozené neprimeranou ústretovosťou niektorých štátnych inštitúcií voči súkromným spoločnostiam so žalostným postavením na trhu,“ uzavrel Kürthy.

Nález prokuratúry vytýka banskému úradu mnohé pochybenia

Problematická bola už žiadosť o vydanie povolenia banskej činnosti spoločnosti Ortac (predtým Kremnica Gold Mining). Prokuratúra zistila, že v žiadosti nie je zmienka o strete akýchkoľvek verejných záujmov, nie sú v nej uvedení dodávatelia banských prác a nesprávne boli identifikovaní aj účastníci konania. Banský úrad žiadal Ortac odstrániť len niektoré z vád, ktoré sa dali z návrhu zistiť a Ortac opäť predložil len neúplné podklady. Banský úrad ale už tento návrh považoval za úplný a v rozpore so zákonom oznámil začatie konania.

Na pojednávanie sa dostavil aj právny zástupca občianskeho združenia Kremnica nad zlato, ktoré na pojednávanie vôbec pozvané nebolo, aj keď malo byť. Zástupca občianskeho združenia namietal neúplnosť návrhu spoločnosti Ortac a porušenie práv účastníkov konania banským úradom. Banský úrad aj napriek tomu konanie nezastavil a pokračoval v ňom, a to aj po termíne zániku banského oprávnenia, ktoré zaniklo 30. 6. 2012.

Prokuratúra konštatuje, že banský úrad v konaní pokračoval nesprávnymi, zmätočnými a už bezpredmetnými úkonmi, ktorými len zbytočne zaťažoval účastníkov konania. “Právny názor banského úradu o nezániku banského oprávnenia bol nesprávny a odvíjal sa od nezákonného, zmätočného pokračovania v konaní o neúplnom návrhu spoločnosti Ortac. Pokiaľ by banský úrad postupoval zákonne, konanie o neúplnom návrhu by bolo zastavené skôr ako došlo k zániku banského oprávnenia na povrchové dobývanie,” píše sa v náleze prokuratúry.

Prokuratúra banský úrad vyzvala, aby spoločnosti Ortac oznámil zánik jej banského oprávnenia na povrchové dobývanie v Kremnici, vydal rozhodnutie o zastavení konania a vykonal v spoločnosti Ortac s.r.o. hlavný dozor.

Silver Jurtinus

The Prosecutor’s Office („PO“ hereinafter) for Region of Banská Bystrica pronounced as justified and founded the complaint submitted by ’Kremnica Beyond Gold‘ – a local civic association. Furthermore, PO issued the Warning for Failure to Act against the District Mining Bureau of Banská Bystrica („DMB“ hereinafter), where PO has proposed it to notify the trading company ORTAC Ltd. with registered office in Kremnica („ORTAC“ hereinafter) about the withdrawal of its permission for the opencast mining of gold and silver ores.

Moreover, PO has proposed to DMB to decide about the termination of the procedure initiated by the application for the opencast mining submitted by ORTAC. At the same time, it was proposed to DMB to carry out the actions of general supervision in ORTAC, in accordance with the Act on Mining.

****

Krajská prokuratúra potvrdila právny názor občianskeho združenia Kremnica nad zlato a primátorky mesta Kremnica o neplatnosti licencie spoločnosti Ortac, s. r. o. na povrchovú ťažbu zlata kremnického ložiska. Opätovne sa ukázalo, že účelové tvrdenia tejto spoločnosti pre akcionárov boli nepravdivé.

Krajská prokuratúra Banská Bystrica vyhodnotila podnet občianskeho združenia Kremnica nad zlato ako dôvodný a podala upozornenie prokurátora na nečinnosť, v ktorom Obvodnému banskénu úradu Banská Bystrica navrhla, aby obchodnej spoločnosti ORTAC s.r.o. so sídlom v Kremnici oznámila zánik jej banského oprávnenia na povrchové dobývanie zlatých a strieborných rúd a vydala rozhodnutie o zastavení konania o žiadosti menovanej obchodnej spoločnosti o vydanie povolenia na povrchové dobývanie.

Zároveň bolo Obvodnému banskénu úradu Banská Bystrica navrhnuté vykonať v obchodnej spoločnosti ORTAC s.r.o. so sídlom v Kremnici hlavný dozor v zmysle ustanovení zákona o banskej činnosti.

Ortac vo svojej žiadosti adresovanej mestskému zastupiteľstvu, predložil poslancom návrh uznesenia: “Mestské zastupiteľstvo Kremnice súhlasí, aby spoločnosť Ortac s.r.o. iniciovala posúdenie sociálnych, ekonomických a environmentálnych dopadov a prínosov jeho investičného konceptu Šturecland v Kremnickom dobývacom priestore, podľa najvyšších štandardov transparentnosti a profesionality; a aby v nadväznosti na otvorený, čestný a priamy dialóg medzi všetkými dotknutými stranami z kremnickej oblasti o zložkách návrhu tejto investície Ortac s.r.o. následne predložil výsledný projekt príslušným úradom na posúdenie dopadov na životné prostredie podľa príslušných platných zákonov.“

Podľa poslanca Vojtka navrhovať poslancom znenie uznesenia nie je absolútne štandardné, podľa Viktora Pomichala, riaditeľa Ortac resources pre Slovensko, však “návrh mal byť iba príkladom toho, čo by podľa nás mohlo viesť k požadovanej úrovni otvoreného dialógu. Zároveň sme očakávali, že navrhnuté znenie bude predmetom širšej diskusie, a to sa aj stalo.” Nikto z predstaviteľov firmy Ortac sa však diskusie na verejnom mestskom zastupiteľstve nezúčastnil a všetci prítomní diskutéri z radov občanov sa vyjadrovali proti zámeru ťažby zlata v Kremnici.

Skupina poslancov teda predložila vlastný návrh uznesenia:

“Mestské zastupiteľstvo   A/ berie na vedomie predloženú Žiadosť Mestskému zastupiteľstvu o prijatie uznesenia v Kremnici, ktorú predložila firma Ortac s.r.o., ako aj materiál Odpovede investora na otázky občanov. B/ deklaruje že v prípade, ak spoločnosť Ortac s.r.o.  bude iniciovať posúdenie sociálnych, ekonomických a environmentálnych dopadov a prínosov jeho investičného konceptu Šturecland v Kremnickom dobývacom priestore, podľa najvyšších štandardov transparentnosti a profesionality, bude sa Mestské zastupiteľstvo v Kremnici aktívne zapájať do tohto procesu. C/ vyzýva občanov mesta Kremnica, odbornú verejnosť, občianske združenia a iniciatívy, aby sa v záujme zabezpečenia čo najväčšej transparentnosti, odbornosti a demokracie v procese posudzovania sociálnych, ekonomických a environmentálnych dopadov a prínosov investičného konceptu spoločnosti Ortac s.r.o., aktívne zapájali do tohto procesu.”

Podľa Mariana Vojtka tento návrh “vôbec nie je v súlade s požiadavkou Ortacu na uznesenie, ktoré oni chceli,” primátorka Zuzana Balážová však tento návrh nazvala legislatívnym nezmyslom. “Ak nejaká spoločnosť chce na danom území robiť aktivity, ktoré majú bezpochyby vplyv na životné prostredie, celý proces sa riadi Zákonom o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA). Prvý krok je, že Ortac by mal zverejniť svoj zámer a obec má v jednotlivých krokoch tento zámer pripomienkovať, to znamená, že je akoby oponentom navrhovateľa.” Poslanecký návrh uznesenia teda podľa nej vôbec nerešpektuje zákon. “Zákon EIA je jeden z veľmi dobre urobených zákonov, ktorý jasne určuje  povinnosti jednotlivých strán a my nemáme chcieť nič iné, len aby všetko bolo dodržané tak ,ako o tom hovorí zákon.” Navrhla preto vlastné znenie uznesenia: “Mestské zastupiteľstvo –A/berie na vedomie predloženú žiadosť mestskému zastupiteľstvu v Kremnici o prijatie uznesenia, ktorú predložila firma Ortac s.r.o., ako aj materiál Odpovede investora na otázky občanov. B/bude postupovať podľa zákona č. 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov.”

Podľa poslanca Slašťana ale zámer nepredchádza posudzovaniu vplyvov ako tvrdí primátorka, naopak, posudzovanie vplyvov podľa neho určuje hranice zámeru. “Až na posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa môže stavať potom nejaký zámer,” vykladal zákon Slašťan. “Absolútne nie. Podľa paragrafu 26 celý proces začína tým, že navrhovateľ doručí príslušnému orgánu zámer,” zacitovala primátorka zákon. “A tento zámer my stále nepoznáme, veď v tom je merito veci,” vysvetlila Slašťanovi. Viktor Pomichal na otázku, v akom štádiu je ich zámer a kedy ho predložia úradom a verejnosti pre Kremnické noviny odpovedal: “skompletizovali sme väčšinu našich odborných štúdií, ktoré sú nevyhnutným predpokladom k špecifikácii ekonomiky súvisiacej s ložiskom Šturec. Kompletný projekt predložíme až potom, keď bude spoločne identifikovaný ako všeobecne prospešný.”

Podľa Luboša Kürthyho, predsedu občianskeho združenia Kremnica nad zlato, má spoločnosť Ortac, momentálne problém na trhu. “Táto spoločnosť potrebuje získať správu pre svojich akcionárov, že toto mesto chce s nimi spolupracovať. Myslím si že je to účelové a pán Pomichal potrebuje vyslať správu smerom na akciové trhy, lebo ich situácia je zlá.” Poslanecký návrh podľa Kürthyho vyzerá, akoby mestské zastupiteľstvo chcelo participovať na koncepte Šturecland, čo však nepovažuje za zámer poslancov. “Aby to nevyznelo tak, že sa všetci budeme aktívne zapájať do projektu Šturecland,” vystríhal poslancov Kürthy. 

“V tom sme si zajedno,” reagoval poslanec Marian Vojtko a potvrdil, že uznesenia odmietajúce ťažbu zlata sú stále v platnosti: “Za tým si stojíme, nikto ich nespochybňuje. Ak sa stalo, že to navrhované znenie uznesenia znenie môže byť nejakým spôsobom brané inak, ako sme ho mysleli, tak úprimne hovorím, že nie. Nám išlo len o to deklarovať, že chceme využiť svoje právo vstupovať do procesu posudzovania, ak bude začatý, čo vyplýva zo zákona 24/2006. Možno sme to zle napísali, ale súhlasíme s pozmeňujúcim návrhom pani primátorky.”

Pozmeňujúci návrh primátorky poslanci jednomyseľne prijali a následne odsúhlasili v tomto znení aj celé uznesenie. Podľa Ortacu je uznesenie veľký krok dopredu. “Sme radi, že na základe diskusie si poslanci vytvorili svoje vlastné znenie vyhlásenia, ktoré aj odhlasovali. Toto vyhlásenie vítame ako konkrétny krok k otvorenému a transparentnému dialógu,” povedal Viktor Pomichal.

Text a ilustračné foto: Silver Jurtinus

Citizens of Kremnica who attended this public meeting – young people, middle aged people and seniors – rejected Šturecland univocally.

In the discussion, they objected to the fact Ortac pays no respect to decisions of local people. Ortac’s recurrent attempts to gain mining permission disturb people. Since 2006 residents of Kremnica have to be vigilant and defend themselves persistently before such unacceptable projects, though they wish to live in peace.

Also, citizens pointed out the difference between Ortac’s declarations posted on its website in English aimed at its shareholders, and those published in flyers addressing the poeple of Kremnica. While promising fat profit from goldmining to the former, they fool the latter with surreal fairytale visions about tourism.

The statutory representative of Kremnica Beyond Gold civil association explained to the poeple and councilors that the text of draft resolution as proposed daringly by Mr. Pomichal from Ortac, could be purposefully interpreted in a misleading way — as an approval of local government council with Šturecland or mining as such. With regard to its financial standing, Ortac needs to convince its shareholders at any cost that cooperation with local government and citizens of Kremnica is about to happen.

Before the eyes of public, Councilors repeated the resolutions of local government council of 2006 and 2011 rejecting mining of gold and silver in Kremnica are always valid.

Following a lively discussion of citizens, local government council with regard to law and public opinion, adopted unanimously a simple resolution stating it acknowledged the receipt of Ortac‘s request and will act in accordance with the Act on Environment Impact Assessment.

In its ensuing statement, the District Environment Authority in Banska Stiavnica said it finds legally irrelevant to declare support for EIA in a local government resolution. Meanwhile it is not clear what should be assessed, since Ortac did not present any specific project to the authorities.

Zuzana Balážová, Kremnica mayor

Nové správy z Kremnice

Dňa 4. 4. 2013 sa konalo zasadnutie Mestského zastupiteľstva v Kremnici, kde sa poslanci zaoberali listom spoločnosti Ortac, s.r.o. obsahujúcim žiadosť, aby sa poslanci aktívne zúčastňovali na posudzovaní tzv. investičného projektu Šturecland a aby k tomu vyzvali aj občanov mesta.

Občania mesta, ktorí sa na tomto verejnom zasadnutí zúčastnili – mladí ľudia, v strednom veku i seniori – všetci investičný zámer Šturecland jednoznačne odmietli.

Vo svojich vystúpeniach namietali, že Ortac nerešpektuje vôľu občanov mesta a jeho opakované pokusy získať povolenie na ťažbu znepokojujú ľudí. Obyvatelia mesta musia byť od roku 2006 v strehu a musia sa vytrvalo brániť pred takýmito neprijateľnými projektmi, hoci si želajú žiť v pokoji.

Tiež upozorňovali na rozdielne vyjadrenia Ortacu na ich webstránke v angličtine zameranej na akcionárov a na druhej strane v letákoch pre občanov Kremnice. Jedným sľubujú tučné zisky z ťažby zlata, zatiaľ čo druhým nereálne rozprávkové vízie o turistickom raji.

Prítomný štatutár OZ Kremnica nad zlato občanom aj zastupiteľstvu vysvetlil, že znenie textu uznesenia, odvážne navrhnutého p. Pomichalom z Ortacu, by mohlo byť úmyselne zavádzajúco interpretované ako súhlas zastupiteľstva s projektom Šturecland a samotnou ťažbou. Spoločnosť Ortac s ohľadom na svoju finančnú situáciu potrebuje akcionárov za každú cenu presvedčiť, že spolupráca so zastupiteľstvom a obyvateľmi Kremnice je „reálna“.

Poslanci pred občanmi opäť jednoznačne potvrdili, že sú stále platné uznesenia mestského zastupiteľstva z rokov 2006 a 2011, ktoré odmietajú ťažbu zlato-strieborných rúd v Kremnici.

Po živej diskusii občanov mestské zastupiteľstvo vzhľadom na právny stav a verejnú mienku jednomyseľne prijalo strohé uznesenie, v ktorom konštatuje, že žiadosť Ortacu zobralo na vedomie a bude konať v zmysle zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie.

Následne sa k situácii vyjadril aj obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, ktorý nepovažuje postup vyhlasovania podpory pre EIA cez uznesenie mestského zastupiteľstva za právne určujúci. Zároveň nie je jasné, čo by sa vlastne malo posudzovať, keďže konkrétny projekt spoločnosť Ortac úradom nepredložila.

Zuzana Balážová, primátorka mesta Kremnica

In early March 2013 Procházka&partners law firm representing the civil association Kremnica Beyond Gold made a complaint before the county prosecutor in Banska Bystrica for failure to act by District Mining Authority, which should have withdrawn the opencast mining license from Ortac Resources as early as in July 2012. The complaint is but initial legal step to be followed up by legal charges.

Ortac Resources’ unfavourable standing on the market and suspicious past are well known in Slovakia, too — no broker would encourage you to purchase their shares. Despite a massive PR campaign, so far only a handful of locals have shown interest in Ortac Resources‘ promotion events (especially Ortac’s employees).

Ortac Resources tries to hide away the fact that repeated attempts to change Slovak mining and geology laws in favour of mining companies never succeeded in face of unyielding resistance of municipal authorities. On 13 March 2013, Peter Žiga, the Slovak minister of environment, confronted with public pressure (Association of Slovak Towns and Villages, Town Union of SR, group objection by Greenpeace) reaffirmed the veto rights of municipal authorities when it comes to mining activities. As a result, municipal authorities will keep their power to ban geological survey of radioactive minerals on their cadastral lands. The Mining Act gives municipalities and regional governments the right to veto the use of cyanide extraction in mining industry.

Vladimir Maňka, the prime minister of regional government, made another important statement on 22 March 2013: „The regional government opposes the use of cyanide extraction. When the whole region is outraged against mining, it is a serious issue. Having the right to veto if they (municipalities) say no again in three, four years, the costs will rise. Tension is growing critically in the region. Investors are worried, producers employing thousands of people are also worried feeling threatened.“ Regional government rejected gold mining in Kremnica also in 2007.

Zuzana Balážová, Kremnica mayor

PFS. A ďalej?

Spoločnosť Ortac Resources minulý týždeň vyhlásila, že práve dokončila tzv. predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti(PFS, preliminary feasibility study) k projektu ťažby zlata v Kremnici. Aby sme získali úplný obraz, túto informáciu treba doplniť o ďalšie fakty.

Začiatkom marca 2013 podalo OZ Kremnica nad zlato prostredníctvom svojho právneho zástupcu Procházka&partners podnet na krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici vo veci nekonania OBÚ v Banskej Bystrici, ktorý mal spoločnosti Ortac Resources odobrať licenciu na povrchovú ťažbu už v júli 2012. Podnet je len prvým právnym krokom, ktorý pravdepodobne vyústi do žaloby na súde.

Neradostné postavenie spoločnosti Ortac Resources na trhu a jej podozrivá minulosť sú dostatočne známe aj na Slovensku, žiadny broker by vám neodporučil kúpiť si ich akcie. Napriek masívnej komunikačnej kampani prejavuje o propagačné akcie Ortac Resources záujem len niekoľko miestnych jednotlivcov(predovšetkým ich zamestnanci).

Ortac Resources sa pred svojimi akcionármi snaží udržať v tajnosti, že opakované pokusy zmeniť slovenskú banskú a geologickú legislatívu v prospech ťažobných spoločností nikdy neuspeli pre neochvejný odpor samosprávnych orgánov. Naposledy minister životného prostredia Peter Žiga 13. marca 2013 potvrdil pod tlakom širokej verejnosti (Združenie miest a obcí Slovenska, Únia miest SR, hromadná pripomienka Greenpeace), že samosprávnym orgánom sa zachová právo „veta“ v otázkach súvisiacich s banskými činnosťami. Samosprávy tak budú mať naďalej právomoc zakázať geologický prieskum rádioaktívnych nerastov vo svojich katastroch. Podľa banského zákona majú slovenské obce aj samosprávne kraje právomoc odmietnuť použitie kyanidového lúhovania v banskom priemysle.

Dôležité je aj nedávne vyhlásenie predsedu samosprávneho kraja Vladimíra Maňku (22.3.2013): „Samosprávny kraj s metódou kyanidového lúhovania nesúhlasí. Keď je celý región nabrúsený a nechce ťažbu, je to vážna vec. Keď majú právo veta (obce) a povedia to zase o tri štyri roky, vzniknú ďalšie náklady. Vzniká obrovské napätie v regióne. Investori majú obavy, obavy majú aj výrobcovia, ktorí zamestnávajú tisícky ľudí a cítia sa byť ohrození.“ Samosprávny kraj odmietol ťažbu zlata v Kremnici už v roku 2007.

Zuzana Balážová, primátorka mesta Kremnica

Ortac Resources Limited je verejná obchodovaná spoločnosť kótovaná na Trhu alternatívnych investícií (AIM) Londýnskej akciovej burzy. Podľa informácií na webstránke spoločnosti sa takéto spoločnosti údajne musia riadiť tými najprísnejšími právnymi predpismi a všetky informácie musia byť hodnoverné a pravdivé. Rozdiel medzi Londýnskou burzou a Trhom alternatívnych investícií Londýnskej burzy je však práve v nižšej prísnosti podmienok, ktoré musia spoločnosti spĺňať. AIM je flexibilný trh s jednoduchým prijímacom procesom a menšou mierou regulácie, nekladie napríklad žiadne požiadavky na kapitalizáciu, alebo počet vydaných akcií. Zároveň spoločnosti nemusia zverejňovať všetky dôležité ukazovatele finančného zdravia.

Patrik Oberta zo spoločnosti RM-S Market na otázku, či by akcie spoločnosti svojim klientom odporučil odpovedal, že “o uvedenej spoločnosti Vám nemôžem poskytnúť odporúčanie, pretože je o nej málo dostupných informácií.” Podrobnejšie informácie o spoločnosti chýbajú aj Petrovi Farkašovi, vedúcemu klientskeho servisu a obchodnej divízie spoločnosti Fio banky: “Pri pohľade na stránku Reuters je vidno, že výkaz spoločnosti je “deravý”, čo môže byť ale spôsobené aj tým, že spoločnosť je veľmi mladá a takisto na spoločnosť nie sú vydané žiadne analytické odporúčania.”

Vladimír Gešperík, predseda predstavenstva CAPITAL MARKETS však otvorene hovorí o vysoko rizikovej investícii. “Akcie spoločnosti dlhodobo klesajú, čo znamená že firme sa nedarí napĺňať plány. Spoločnosť zatiaľ nemá žiadne tržby a generuje iba stratu. Všetko závisí od toho, ako úspešná nakoniec bude, zatiaľ to nie je úplne jasné, aj keď dlhodobo klesajúca cena čo-to naznačuje.” Podľa makléra obchodovania s cennými papiermi spoločnosti Patria Direct Pavla Mokoša  „celý úspech spoločnosti a aj jej akcií závisí od toho, či slovenské úrady nakoniec povolia plánovanú ťažbu v okolí Kremnice. Vzhľadom na nepriehľadnosť a vysokú neistotu, ktorá okolo tohto ťažobného projektu panuje, akcie Ortac svojim klientom neodporúčam napriek tomu, že sa tento titul obchoduje na svojich najnižších úrovniach od roku 2008.“

Boris Tomčiak zo spoločnosti Colosseum hovorí, že “sa jedná o veľmi malú spoločnosť. Cena jej akcií na burze v Londýne je momentálne najnižšia od septembra 2009. Firma odhaduje, že ročne by dokázala vyťažiť 86 tisíc uncí zlata, problémom je nutnosť rozsiahlych investícií. V súčasnosti má firma hotovosť 6,4 milióna EUR, čo je suma, ktorú môže pomerne rýchlo minúť. Tento a budúci rok budú pre firmu dôležité. Ak sa jej podarí rozbehnúť ťažbu a ak sa potvrdia odhady veľkosti ložiska, tak by cena akcií vyletela prudko nahor. Na druhej strane riziko bankrotu je obrovské. Rozhodne by sme túto akciu neodporučili konzervatívnym investorom. Agresívni investori môžu alokovať do nej malú časť portfólia, ale musia si byť vedomí rizika, že môžu prísť o celú investíciu. Za podstupované riziko však môžu byť odmenení zhodnotením o desiatky percent.”

Tomáš Plavec zo spoločnosti TRIM Broker hovorí, že “pri pohľade na výkazy spoločnosti je jasné, že spoločnosť je stratová minimálne posledných päť rokov a nevypláca nijakú dividendu. O investícii teda nemôže byt ani reči. Investícia je totiž vloženie peňazí do spoločnosti, ktorá zarába a podiel zo zisku vypláca akcionárom. Špekulatívni obchodníci by mohli využiť možnosť nakúpiť akcie doslova za pár centov v očakávaní, že plány spoločnosti sa naplnia a tato bude v budúcnosti zisková. To sa môže a nemusí naplniť, preto ide o špekuláciu. Cena akcie pritom klesá na historické minimá. Preto by som si počkal na pokrok v rokovaniach a ako investíciu ju predbežne neodporúčal.”

Podľa riaditeľa Ortac Resources pre Slovensko Viktora Pomichala je tvrdenie o stratách spoločnosti do roku 2010 zavádzajúce, keďže Ortac Resources Limited vznikol až v septembri 2010. “Ortac Resources Plc bola kúpená spoločnosťou Templar Minerals Limited v septembri 2010. Takže straty pred týmto dátumom sa týkajú inej spoločnosti, ktorá robila geologický prieskum železnej rudy v Brazílii, a ešte predtým zlata v Gruzínsku. Po zavŕšení predaja Ortac Resources Plc, jeho predstavenstvo prevzalo kontrolu nad spoločnosťou Templar Minerals Limited a premenovalo ju na Ortac Resources Limited,” vysvetľuje Pomichal. “S akciami Ortacu sa začalo obchodovať v septembri 2010 s počiatočnou cenou 0,77 pence, ktorá vystúpila až do výšky 2, 975 pence a momentálne je cena akcie 0,40 pence.” Podľa Viktora Pomichala vývoj akcií spoločnosti Ortac kopíruje trend v ťažobnom priemysle. “Akcie našej spoločnosti sa pohybujú na úrovni jej podobných spoločností, a ich cena momentálna odráža situáciu  v odvetví prírodných zdrojov: náklady na výrobu stúpajú a prílev financií do prieskumu a rozvoja klesá,” konštatoval Pomichal.

Akcie Ortac Resources klesajú. Zdroj: www.ortacresources.com

Na fotografii Viktor Pomichal, riaditeľ Ortac Resorces pre Slovensko.
Text a ilustračné foto Silver Jurtinus

Ľuboš Kürthy, štatutárny zástupca občianskeho združenia Kremnica nad zlato

Krajský súd v spore medzi občianskym združením Kremnica nad zlato a Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Bystrici (OUŽP) dal za pravdu občianskemu združeniu. To napadlo rozhodnutie OUŽP, ktorý na dva podobné zámery spoločnosti Kremnica Gold Minig vydal dve rôzne rozhodnutia, najprv o nutnosti posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), následne po “kozmetickej” úprave projektu spoločnosťou Kremnica Gold Minig vydal rozhodnutie, že EIA potrebná nie je. “Dôvody zázračného obratu by si Obvodný úrad životného prostredia nemal nechať len pre seba, naopak mal by ho veľmi presvedčivo objasniť,” vysvetľoval žalobu Ľuboš Kürthy, štatutár Kremnice nad zlato. Súd sa s názorom občianskeho združenia stotožnil: “Súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil vec na ďalšie konanie, keďže rozhodnutie správneho orgánu, teda obvodného úradu životného prostredia, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo nedostatočne odôvodnené,” povedala hovorkyňa Krajského súdu v Banskej Bystrici Nina Spurná.

Rozhodnutie súdu privítalo mesto Kremnica aj ORTAC Resources

Prednosta Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici Vladimír Gálik, ktorý problém zdedil po svojom predchodcovi, rozhodnutie súdu komentovať nechcel. Vyjadrí sa k nemu až po tom, čo si ho preštuduje s právnikmi.

Predsedu občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kürthyho rozsudok potešil. “Sme veľmi radi, že súd dal za pravdu hlasu občanov, ktorý mal byť umlčaný,” vyjadril sa pre médiá. “Na Slovensku sa stáva dosť často, že súdy musia rozhodovať v prospech občanov proti štátnym inštitúciám alebo úradom, čo je dosť paradoxné, lebo ich prácou by mala byť práve služba občanom, z ktorých daní sú platení,” povedal Kürthy.

Primátorka mesta Kremnica rozsudok Krajského súdu privítala. Paradoxne, aj napriek tomu, že súdu sa zúčastnil aj právnik Kremnica Gold Minig, ktorý postup OUŽP vehementne obhajoval, rozsudok privítal aj Viktor Pomichal, riaditeľ ORTAC Resources Slovensko. “Rozsudok sme očakávali a stotožňujeme sa s ním.” Na otázku, prečo sa teda právnik Kremnica Gold Minig snažil súd presvedčiť o správnosti postupu OUŽP Pomichal odpovedal, že “z procesného hľadiska je správne aby náš právnik podporil rozhodnutie OUŽP. To neznamená, že my ako spoločnosť sme mali taký alebo onaký záujem ako súd dopadne. Rozhodnutie súdu nemá dopad na naše ďalšie kroky a vplyv na zisk, preto sme tento spor delegovali nášmu právnemu zastúpeniu aby to oni vybavili tak, ako považujú za vhodné.” John Aston, poradca ORTACU pre komunikáciu vysvetlil, že “akcionári ORTACU musia vidieť, že právnik ORTACU sa snažil obhajovať OUŽP.” Zároveň tvrdil, že tento proces začali iní manažéri: “Viktor aj ja sme boli do tohto procesu vtiahnutí až po tom, čo bol začatý a keď sa raz proces začne, musí sa aj skončiť. Už nemusíme venovať čas ani energiu obhajovaniu rozhodnutí, ktoré urobili iní ľudia,” vysvetľuje Aston.

Táto dvojtvárnosť ťažiarov je podľa primátorky typická. “Na súde sa budú do krvi biť za rozsudok, ktorý im vyhovuje, keď to však dopadne inak, s úsmevom predstúpia pred kamery a tvrdia, že tento rozsudok očakávali a že ho vítajú. Je tu zjavný rozpor medzi tým čo hovoria a tým čo konajú.” Ďalšiu nebezpečnú črtu vidí primátorka v tom, že sa snažia zbaviť zodpovednosti za predchádzajúce rozhodnutia ORTACU. “To isté budú hovoriť aj tí manažéri, ktorí prídu po nich,” myslí si primátorka. “Sú to námedzní manažéri, ktorí po skončení svojej misie odídu a ostanú tu po nich len nesplnené sľuby. Ich nástupcovia sa budú na súčasných manažérov vyhovárať rovnako, ako sa súčasný manažéri vyhovárajú na svojich predchodcov. To, že dnes na súde právnik ORTACU obhajoval obvodný úrad nie je rozhodnutie ich predchodcov, ale rozhodnutie súčasných manažérov,” tvrdí primátorka.

Rozvoj Kremnice podľa ORTACU

Viktor Pomichal, riaditeľ ORTAC Resources Slovensko a John Aston, poradca ORTACU pre komunikáciu

Na tlačovej konferencii Viktor Pomichal predstavil vízie ORTACU. “Rozvoj Kremnice si predstavujeme na základe troch pilierov: spracovanie zlata a striebra, turizmu a využitiu geotermálnej energie, ktorá je momentálne pod lomom Šturec.” Opätovne vyzval na utvorenie okrúhleho stola so všetkými, ktorí majú záujem rozhodovať o tom, kam a ako bude ORTAC investovať. “Jednoznačne si Kremničanov nechceme kúpiť,” hovorí Viktor Pomichal, “ale chceme vytvoriť partnerstvá s Kremničanmi a podnikateľmi v Kremnici a okolí, partnerstvá, ktoré nám umožnia rozvíjať tento región. Nehovoríme o desiatkach tisícov alebo stovkách tisícov, ale skôr o miliónoch eur,“ tvrdil Pomichal.

Zuzana Balážová upozorňuje na to, že namiesto ich základného cieľa ktorým je ťažba, sa ORTAC snaží poukázať na aktivity, na ktoré nemajú dosah. Využitie termálnej vody spoločnosťou ORTAC primátorka spochybňuje. “Spoločnosť Kremnica Gold Mining je držiteľom dobývacieho priestoru, v ktorom sa nachádza aj termálna voda, výlučne za účelom ťažby zlato – strieborných rúd. Termálnu vodu ťažiť ani využívať nemôžu. Na to nemajú oprávnenie,” tvrdí primátorka, ktorá spochybnila aj licenciu na povrchové dobývanie zlato – strieborných rúd. “Podľa nášho názoru spoločnosť Kremnica Gold Mining prišla o licenciu na povrchové dobývanie zlato – strieborných rúd v júni 2012,” hovorí Balážová.

Podľa Zuzany Balážovej ORTAC ani jej poradenská firma nie sú pre mesto partnerom do diskusie o rozvoji mesta. “V prvom rade sa budeme snažiť zmenšiť dobývací priestor, ktorý je v súčasnosti umelo nafúknutý a pre zmenšený dobývací priestor môžeme hľadať investora, ktorý má skúsenosti s budovaním cestovného ruchu na báze geotermálnej energie, ale bez ťažby rudy. ORTAC k tomu nepotrebujeme,” hovorí primátorka.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie nie je diskusný klub

“Sme pripravený na plné posúdenie EIA nášho projektu,” oznámil na tlačovke po rozhodnutí súdu Pomichal. Namiesto projektu však iba rámcovo predstavil jeho “trojpilierovú” víziu a tvrdil, že samotný projekt budú spoluvytvárať účastníci okrúhleho stola. “Reálny projekt bude ten, ktorý spolu vytvoríme s dúfajme, čoskoro nájdenými partnermi v Kremnici a okolí.” Na tlačovej konferencii priznali, že majú problém s komunikáciu s radnicou aj s občianskym združením Kremnica nad zlato. Podľa Johna Astona “proces EIA prinúti primátorku Kremnice aby s nami vstúpila do dialógu, čo doteraz odmietala.”

Primátorka sa účasti na procese EIA nebráni. “Neviem, čo si títo páni predstavujú pod skratkou EIA,” hovorí primátorka. “To nie je diskusný klub ale zákonom definovaný proces, ktorý sa viaže na konkrétny projekt. Ak tento projekt nemajú, logicky ho nemôžu nechať posúdiť z hľadiska vplyvov na životné prostredie,” uvažuje Balážová. “Ak však OUŽP vydá na základe rozhodnutia súdu nové rozhodnutie, v ktorom pravdepodobne bude požadovať posudzovanie EIA, bude to posudzovanie vplyvov na životné prostredie toho projektu, ktorý ORTAC predložil vlani,” upozorňuje primátorka.

Jej slová potvrdzuje aj Pomichal: “Tento aktuálny zámer je v procese, pretože sme požiadali o vzorkovú ťažbu a ešte nevieme, či túto vzorkovú ťažbu urobíme časťou väčšieho projektu alebo či paralelne začneme plné posudzovanie EIA o reálnom projekte.”

Keďže súd podľa Kürthyho vrátil celý povoľovací proces o krok späť, v pokračujúcom konaní bude Kremnica nad zlato trvať na svojich predchádzajúcich požiadavkách, medzičasom však vyplynuli aj nové skutočnosti, ktoré podľa Kürthyho môžu celý proces spochybniť. Narážal tak na vypršanie licencie ORTACU na povrchové dobývanie.

Obe strany sa navzájom obviňujú zo lži

Viktor Pomichal a John Aston čakajú na príležitosť osloviť Kürthyho

Právnická kancelária, ktorá zastupuje ORTAC, zaslala primátorke výzvu, v ktorej ju žiada, aby prestala tvrdiť, že spoločnosti ORTAC vypršala licencia na povrchové dobývanie rudy v Kremnici a žiada ju, aby sa spoločnosti ORTAC verejne do troch dní ospravedlnila. “Vedome šírite lživé informácie o spoločnosti ORTAC, čím poškodzujete jej dobré meno,” píšu primátorke právnici.

“Stále tvrdím, že Kremnici Gold Mining už zo zákona zanikla licencia na povrchovú ťažbu v Kremnici a nemienim tieto slová vziať späť, ani sa za ne ospravedlňovať,” hovorí na margo výzvy Balážová.

Naopak za nehoráznu lož označila tvrdenie Johna Astona, ktorý na tlačovej konferencii tvrdil, že primátorka sa vyhráža ľuďom, ktorí s ním komunikujú: “momentálne s nami hovorí sto ľudí a týchto sto ľudí je pod tlakom zo strany primátorky, že ak sa s nami budú rozprávať, stratia svoju prácu,” tvrdil Aston.

Po tom, ako Kürthy poskytol svoje vyjadrenie médiám, John Aston s Viktorom Pomichalom využili prítomnosť kamier: “Prečo s nami nekomunikujete? Čo sa snažíte skrývať? Prečo klamete?” zasypali Kürthyho otázkami. “Vašim cieľom je, aby sme za nejakých okolností súhlasili s ťažbou. My s ňou však nesúhlasíme za žiadnych okolností, preto sa nemáme o čom baviť,” povedal Astonovi a Pomichalovi Kürthy.

Vzápätí Aston obvinil Kürthyho, že je terorista, ktorý terorizuje jeho priateľov v Kremnici. “V noci klopete na ich dvere a zobúdzate ich aby nemohli spať. Prečo terorizujete ľudí?” útočil na Kürthyho Aston. “Je to totálny nezmysel,” reagoval Kürthy.

Podobnú skúsenosť s Johnom Astonom má aj primátorka Balážová, ktorú neohlásene navštívil ešte v auguste. “Bola som práve na chodbe kremnickej radnice, keď som si všimla, že prichádza v doprovode dvoch ľudí. Vysvetlila som mu, že na základe našej predchádzajúcej emailovej konverzácii, v ktorej mi klamal, sa s ním nemám záujem stretnúť a že mu nedôverujem. Stále dookola opakoval všeobecné frázy a potrebe komunikácie, na moje argumenty nereagoval, radšej zmenil tému a viedol veľmi manipulatívny a nátlakový spôsob konverzácie. Skutočne to bolo prvý krát za obdobie čo som primátorkou, že som musela na úrade zvýšiť hlas. Komunikácia s ním pripomínala komunikáciu s neodbytným podomovým obchodníkom, ktorý vám vloží nohu do dverí,” hovorí o svojom zážitku Balážová.

Dokedy budú presviedčať?

Na otázku, dokedy sú pripravený presviedčať Kremničanov o svojom projekte, Viktor Pomichal odpovedal, že plán ako dlho im to bude trvať nemajú, “veríme, že čím viac budeme informovať ľudí, tým viac ľudí s nami bude spolupracovať.” Svoj “reálny” projekt chcú predstaviť aj Kremničanom, to ale až potom, keď ho za okrúhlym stolom vytvoria. Viktor Pomichal však znova potvrdil, že “ORTAC nezačne ťažiť, ak všetci s ťažbou nebudú súhlasiť.”

Silver Jurtinus

Vážený pán Aston,

je to približne rok, čo sme sa stretli prvýkrát. Od tejto doby si sporadicky vymieňame názory a Vy osobne, prípadne Vaša spoločnosť Astoneco sa opakovane pokúša o stretnutie so mnou. Predstavili ste sa mi ako spoločnosť, ktorá poskytuje pomoc „tým spoločnostiam, ktoré sa zaviazali k sociálne zodpovednému investovaniu“. Na našom stretnutí pred rokom ste ma informovali, že ste pôsobili v Rumunsku v Rosia Montane (v rokoch 2000-2007), mestečku, ktoré zápasí s podobným problémom ako Kremnica, len spoločnosť, ktorá chce ťažiť zlato, sa nazýva Gabriel Resources.

Navštívila som Rosia Montanu (v roku 2006), strávila som tam niekoľko dní, stretla a zhovárala som sa s domácimi, a preto veľmi dobre viem, že Gabriel Resources má jediný cieľ – dostať sa k zlatu pod mestom. Nezáleží im na tom, že 2000 ľudí stratí svoje domovy, pretože vysťahujú Rosia Montanu, dedinku Corna a okolitých farmárov, aby na mieste ich domov vznikli ťažobné jamy, skládky hlušiny a odkaliská. Aktivity tejto spoločnosti nemožno ani najmenej nazvať „sociálne zodpovedným investovaním“, a predsa ste s ňou spolupracovali.

Nedávno ma Vaša spoločnosť opäť oslovila so sľubom „plnej transparentnosti, otvorenosti a poctivého dialógu“. Uverila som Vašim slovám a preto som Vám položila tieto štyri otázky:
1. Chce spoločnosť Ortac Resources ťažiť zlato-striebornú rudu v Kremnici?
2. Bude to povrchová ťažba?
3. Aké množstvo materiálu sa vyťaží?
4. Aké dlhé obdobie bude ťažba trvať?

Aká však bola Vaša odpoveď? Citujem: „Požiadali sme Ortac Resources o vyjadrenie sa, ale v súčasnosti na Vaše otázky nemajú odpoveď.“ A ďalej pokračujete: „Našim cieľom je budovať dôveru, aby sme mohli spolupracovať na projektoch, ktoré sú v záujme komunity, inštitúcií a spoločnosti.” A tiež dodávate: „Verím, že to musí byť veľmi frustrujúce, že ste nedostali jasné odpovede na Vaše otázky, ale úprimne povedané, odpovede nie sú doteraz známe a ich zodpovedanie vyžaduje dialóg medzi všetkými zúčastnenými stranami. Úprimne dúfam, že mi budete dôverovať natoľko, aby sme sa mohli stretnúť spoločne….“

Stačilo mi však, aby som si pozrela web-stránku Ortac Resources a našla som tam odpovede na všetky moje otázky, ba oveľa viac. Ortac Resources na svojej web-stránke veľmi podrobne informuje svojich investorov o svojich cieľoch. (Poznámka: Prezentácia pre akcionárov bola po odoslaní tohto mailu Johnovi Astonovi z webu ORTAC vymazaná, obrázky v článku pochádzajú z tohto materiálu.) V januári 2012 ukončil rámcovú štúdiu pre ťažbu zlato-strieborných rúd v Kremnici, do konca roka 2012 chce dokončiť predbežnú štúdiu uskutočniteľnosti a následne chce pripraviť štúdiu uskutočniteľnosti pre banky a začať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Ďalej informuje, že samotné ložisko v Šturci je 1200 m dlhé, 100-150 m široké a 300 m hlboké a očakáva sa vyťaženie 1.36 mil. trójskych uncí zlata. Odhadovaný čistý zisk projektu po zdanení by mal byť 309 mil. USD a doba trvania projektu sa odhaduje na 11 rokov. Priložených je niekoľko obrázkov a modelov ložiska a budúcej ťažobnej jamy.

Dovoľujem si opýtať sa, kde je „transparentnosť, otvorenosť a poctivý dialóg“? Ešte ani nezačala sľubovaná komunikácia a už nás klamete? Ortac ukazuje jednu tvár nám a druhú investorom?

Ako primátorka a štatutár mesta Kremnica sa dištancujem od akýchkoľvek aktivít Vašej spoločnosti, a preto nebudem nikoho poverovať členstvom vo Vami navrhovanom fóre, ktoré považujem za nelegitímne. Samozrejme je absurdné, že hovoríte o jeho „nestrannosti“, keďže ho bude organizovať spoločnosť najatá a platená Ortacom Resources.

Zároveň Vás žiadam, aby ste zmenili názov Vami navrhovaného fóra „Kremnické fórum: občania – samospráva – podnikatelia“, pretože ho považujem za hrubo zavádzajúci. Žiadam Vás, aby ste sa vyhli slovám „Kremnické“ a „samospráva“, pretože to bude Ortac – fórum alebo Astoneco – fórum. Pokiaľ sa Vášho fóra zúčastnia niektorí občania alebo podnikatelia, bude to ich osobný postoj, ale nemožno ich považovať za delegátov mesta Kremnica.

Mnohí občania mesta Kremnica sú členmi občianskeho združenia Kremnica nad zlato, mnohí občania Kremnice v novembri 2011 vo veľmi krátkom čase svojimi podpismi (približne 2300 podpisov) dali jasne najavo svoj nesúhlas s ťažbou zlato-strieborných rúd v ich meste, rovnako ako mestské zastupiteľstvo, ktoré tento zásadný nesúhlas vyjadrilo uznesením číslo 226/1111 zo dňa 3. 11. 2011.

Môj odmietavý postoj k tejto ťažbe – ktorá podľa môjho názoru nespĺňa princípy trvalo udržateľného rozvoja – je verejne známy. Keď som skladala svoj primátorský sľub, sľúbila som, že budem Kremnicu chrániť ako perlu vo svojej dlani. Tento sľub s plnou zodpovednosťou aj plním.

Vážený pán Aston, pre mňa ste človek, ktorému nemožno dôverovať. Môžeme sa stretnúť, ale ja Vám neuverím ani slovo, pretože Vám už nedokážem veriť. Moju dôveru ste stratili skôr, ako ste sa ju pokúsili získať.

Zuzana Balážová, primátorka Kremnice

Vážený pán Aston,

vo svojej odpovedi píšete, že „akýkoľvek projekt spojený s nerastným bohatstvom musí byť riadený miestnou komunitou“. Naozaj si myslíte, že nejaká ťažobná spoločnosť bude súhlasiť s tým, aby projekt jej ťažby riadila miestna komunita?

V súvislosti s Vašim „Kremnickým fórom“ očakávate, že Ortac Resources nebude mať nad ním kontrolu. Veď ho budete viesť Vy – spoločnosť Astoneco – najatá Ortacom. Ako môže byť takéto fórum nezávislé? A naozaj si myslíte, že miestna komunita dokáže kontrolovať prípravu a priebeh projektu a že jej to ťažobná spoločnosť umožní? Ste tak naivný alebo tak prešibaný, keď sa nám pokúšate toto nahovoriť?

Ďalej píšete, že „Ortac Resources potrebuje skutočný dialóg, aby mohol zistiť, kde a ako by mal investovať“. Ortac Resources na svojej web-stránke uvádza ako jediný zámer v Kremnici ťažbu zlato-strieborných rúd. Nedočítala som sa, že by chcel investovať inde. Má to byť zasa len háčik, na ktorý sa máme chytiť?

Opakovane tvrdím, že Ortac Resources má dve tváre. Jednu, ktorú ukazuje obyvateľom Kremnice – milú, ústretovú, so sladkými rečami o úprimnosti a snahou komunikovať. Druhú, ktorú ukazuje svojim akcionárom, keď ich informuje o svojich cieľoch a razantných krokoch, ktoré vedú k ťažbe zlata a striebra v Kremnici, pričom im sľubuje významné zisky.

Napokon, čo robí Vaša dcérska spoločnosť Kremnica Gold Mining? Vytrvalo sa usiluje získať povolenie na Otvárku, prípravu a dobývanie v Šturci. Povoľovací proces je pozastavený len vďaka žalobe občianskeho združenia Kremnica nad zlato.

Pýtam sa teda, kde je úprimnosť? Naozaj si myslíte, že Kremničania sú takí hlúpi, že Vám naletia na Vaše sladké reči?

Veľmi by som ocenila, keby ste konečne pochopili, že Vám nemôžem dôverovať.

Zuzana Balážová, primátorka Kremnice

Odpoveď Johna Astona

Vážená pani Zuzana Balážová, starostka Kremnice, ďakujem Vám za odpoveď na môj list. Keďže ste v ňom vzniesli celý rad otázok, ktoré určite trápia nielen Vás, som rád, že Vám na ne môžem odpovedať.

V liste ma citujete: „Akýkoľvek projekt spojený s nerastným bohatstvom musí byť riadený miestnou komunitou“. A pýtate sa: „Naozaj si myslíte, že nejaká ťažobná spoločnosť bude súhlasiť s tým, aby projekt jej ťažby riadila miestna komunita?“
Odpoveď: Ortac súhlasil s tým, že jeho projekty budú pod kontrolou komunity. Kontrolovať neznamená manažovať. Kontrola (dohľad) bude prakticky vychádzať z okrúhleho stola „komunita – samospráva – podnikatelia“, kde má komunita väčšinu. Medzi slovami riadiť v zmysle usmerňovať, kontrolovať, dohliadať, a riadiť v zmysle manažovať je rozdiel. Ortac súhlasí s Vami v tom, že musí byť zodpovedný za úspešné riadenie, teda manažovanie, akéhokoľvek projektu, keďže dodáva požadovanú technológiu, know-how a financovanie. Pokiaľ ide o komunitný dohľad, bude sa týkať tých aspektov, ktoré budú mať na komunitu akýkoľvek dopad a/alebo úžitok z nich. Rozsah takejto kontroly/ dohľadu pôjde tak ďaleko, že komunita môže mať zmluvné právo zmeniť alebo dokonca zastaviť už prebiehajúce práce. Ortac si uvedomuje, že ak má mať komunita kontrolu, musí mať prístup k všetkým relevantným informáciám. Žijeme v dobe, keď by informácie mali byť demokraticky prístupné, čo je aj základom vzájomnej dôvery. A vzájomná dôvera je základom dobrého podnikania a obchodu. Ortac si uvedomuje, že partnerstvo medzi komunitou, samosprávou a podnikateľmi je jediný možný základ pre udržateľnú ekonomickú činnosť. Jeho alternatívou by totiž bolo jednoznačne neúnosné riziko vzhľadom na už realizované investície.

Vaša otázka: „V súvislosti s Vašim „Kremnickým fórom“ očakávate, že Ortac Resources nebude mať nad ním kontrolu. Veď ho budete viesť Vy – spoločnosť Astoneco – najatá Ortacom. Ako môže byť takéto fórum nezávislé? “
Odpoveď: V prvom rade spoločnosť astoneco management nebola Ortacom „najatá“, ale bola Ortacom poverená, a to je kľúčový rozdiel. Firma ako astoneco môže fungovať výlučne na báze najvyššej osobnej a firemnej integrity, serióznosti na všetkých úrovniach. Ináč stratí svoje opodstatnenie a dôvod na existenciu, keďže nebude mať čo ponúknuť. Ortac a astoneco musia mať v rozhodovacej skupine tohto Fóra menšinu. Ak by to malo byť opačne, vzniklo by riziko, že Ortac investuje financie do projektu, ktorý nie je pre komunitu prínosom, keďže by Fórum fakticky nereprezentovalo názory komunity. To by znamenalo, že celý projekt by sa stal ekonomicky nerentabilný, aj kvôli veľkému riziku časových posunov a súdnych sporov. Úlohou spoločnosti astoneco je toto Fórum naštartovať, a pomôcť ho riadiť v súlade s demokraticými hodnotami Európskej únie, Aarhuského dohovoru a inými platnými pravidlami. Ako sme už predtým uviedli, chceli by sme toto Fórum založiť v partnerstve s Vami, alebo dokonca s Vami osobne vo vedúcej pozícii.

Vaša otázka: „A naozaj si myslíte, že miestna komunita dokáže kontrolovať prípravu a priebeh projektu a že jej to ťažobná spoločnosť umožní?“ Odpoveď: Áno – s tým, že bude treba urobiť dôležité prípravné práce, medzi ktoré bude patriť aj: zmluva obsahujúca dohodu o dopade-výhodách, ktorá pokryje, okrem iného, aj prijateľnú a neprijateľnú úroveň dopadov a výhod z perspektívy všetkých zúčastnených, zastupiteľská rada Fóra “komunita – samospráva – podnikatelia”, ktorá bude zodpovedná za prijímanie rozhodnutí po tom, ako sa uskutoční dialóg, plná transparentnosť informácií medzi partnermi, aby rozhodnutia boli informované, t.j. založené na plnej informovanosti všetkých strán. dôvera a vzájomné zodpovedanie sa medzi partnermi, aby sa to všetko, o čom hovoríme vyššie, mohlo uskutočniť.

Vo svojom liste ma citujete: „Ortac Resources potrebuje skutočný dialóg, aby mohol zistiť, kde a ako by mal investovať“. Pýtate sa: “Ortac Resources na svojej web-stránke uvádza ako jediný zámer v Kremnici ťažbu zlato-strieborných rúd. Nedočítala som sa, že by chcel investovať inde. Má to byť zasa len háčik, na ktorý sa máme chytiť?”
Odpoveď: Na webstránke Ortacu sú uvedené niektoré základné ťažobné riešenia, ktoré sú pre ťažbu zlata a striebra zo zeme rentabilné technicky i ekonomicky. Sú založené na technickej práci, ktorá už bola vykonaná, ako aj na výsledkoch vyplývajúcich z odkúpenia Kremnice Gold Ortacom. To však v žiadnom prípade neobmedzuje rozsah investícií Ortacu. Koniec-koncov, s peniazmi Ortacu sa budú realizovať jedine tie investície, ktoré sa vyberú v partnerstve s komunitami, ktorých sa budú týkať. Všetky investície, ktoré momentálne prichádzajú do úvahy, oznámi Ortac počas septembra a/alebo októbra, tak ako to Ortac uviedol na svojej tlačovej konferencii 19. júla. Na margo webstránky si dovoľujem poukázať na to, že prezentácia investorom, z ktorej ste použili fotografie, je stále na stránke Ortacu a nebola stiahnutá, ako uvádzate vo svojom liste. (citujem: “Poznámka: Prezentácia pre akcionárov bola po odoslaní tohto mailu Johnovi Astonovi z webu ORTAC vymazaná.”)

Ďalej píšete: „Opakovane tvrdím, že Ortac Resources má dve tváre. Jednu, ktorú ukazuje obyvateľom Kremnice – milú, ústretovú, so sladkými rečami o úprimnosti a snahou komunikovať. Druhú, ktorú ukazuje svojim akcionárom, keď ich informuje o svojich cieľoch a razantných krokoch, ktoré vedú k ťažbe zlata a striebra v Kremnici, pričom im sľubuje významné zisky.“
Odpoveď: Je pravda, že ak by si to komunita želala, a keby sa urobilo zadosť všetkým environmentálnym, technickým a ekonomickým obmedzeniam, potom by bolo zlato a striebro súčasťou investícií navrhnutých Ortacom. No vzhľadom na predchádzajúce problémy s veľkým projektom, ktorý navrhli Kanaďania, by bolo nerozvážne zamerať sa iba na zlato a striebro. A máte pravdu – žiadna investícia sa nedá pritiahnuť bez toho, aby mala návratnosť, aspoň trochu vyššiu než Vám požičia banka. Ak máte dojem, že Ortac má dve tváre – urobíme všetko pre to, aby na internete ukázal všetky aspekty reality spojenej s Kremnicou. Aby sa to nestalo, privítame Vašu pomoc a podnety.

Vaša otázka: „Napokon, čo robí Vaša dcérska spoločnosť Kremnica Gold Mining? Vytrvalo sa usiluje získať povolenie na Otvárku, prípravu a dobývanie v Šturci. Povoľovací proces je pozastavený len vďaka žalobe občianskeho združenia Kremnica nad zlato.”
Odpoveď: Minulý rok Kremnica Gold Mining, pod vedením Kremnice Gold, predložila žiadosť o povolenie na takzvanú malú ťažbu, v súlade s požiadavkami uvedenými v licencii (POPD). Keď sa tento proces raz začne, musí sa doviesť až do konca. Predpokladáme, že úrady sa ním budú zaoberať v bežných hraniciach zákona. Pozícia Ortacu v tejto veci je, že aj keď nebola striktne nevyhnutná, jednoznačne nebola dosť transparentne komunikovaná, a je poučením pre všetkých. Ako možno už viete z početných stretnutí organizovaných Banským Úradom na túto tému, táto ťažba je naozaj minimálna, a je trochu zavádzajúce porovnávať ju s projektom ekonomicky rentabilnej ťažby rúd, o ktorom je reč. Ak OZ Kremnica nad zlato chce naozaj pomôcť Kremnici a okolitým komunitám, potom by možno mohlo svoje zdroje použiť trochu konštruktívnejšie. K tomuto hodnotovému posúdeniu by som sa vôbec nevyjadril, keby ste to nespomenuli Vy. OZ Kremnica nad zlato odmieta dialóg, čo je samo osebe pochybné. Udržateľný rozvoj vždy obsahuje výzvu, a tá si vyžaduje veľa práce a dialógu, nie skrývanie sa za slovami, vyhláseniami a letákmi. Podľa mňa ak OZ naozaj záleží na udržateľnom rozvoji, potom pýtať sa, klásť ťažké otázky, konfrontovať a argumentovať, to je prístup, ktorý by ukázal jeho úprimnú oddanosť veci.

Vaša otázka: „Pýtam sa teda, kde je úprimnosť? Naozaj si myslíte, že Kremničania sú takí hlúpi, že Vám naletia na Vaše sladké reči?”
Odpoveď: V Kremnici som stretol a spoznal veľa, veľa ľudí, ktorých si veľmi vážim. Som si istý, že by neuverili nijakým sladkým rečiam, ani by sa nedali zmanipulovať. Aj naďalej budem počúvať všetkých, úprimný a otvorený dialógu, pretože chcem napomôcť k tomu, aby toto srdce Európy pulzovalo životom.

Svoj list uzatvárate slovami: „Veľmi by som ocenila, keby ste konečne pochopili, že Vám nemôžem dôverovať.”
Odpoveď: So všetkou úctou k Vám, pani starostka, nepoznáte ma. A preto je pochopiteľné, že mi nemôžete dôverovať. Bolo by nerozumné dôverovať tým, ktorých nepoznáme. Ale som si istý, že každý z nás môže by zodpovedný za svoju osobnú a spoločenskú integritu. A dúfam aj, že časom si začneme vzájomne dôverovať, keď uvidíme, že v skutočnosti veríme tomu istému: že ak máme vyjsť v ústrety výzvam spoločnosti, prispieť k ochrane prírody a rozvoju, potrebujeme rôzno-názorovú, silnú zostavu, ktorá spolupracuje a ťahá za jeden povraz?

S úctou, John Aston astoneco management

Oprávnenie na ťažbu od Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici nadobudlo platnosť zápisom prevodu dobývacieho priestoru Kremnica do Evidencie dobývacích priestorov dňa 30.6.2009. Do troch rokov mala Kremnica Gold Mining s.r.o. začať povrchovým spôsobom dobývať rudu, tá však do tej doby na ťažbu nezískala ani povolenie. Povoľovacie konanie banského úradu navyše v júni, už po vypršaní trojročnej lehoty, zastavil súd medzi účastníkmi konania, Občianskym združením Kremnica nad zlato a Obvodným úradom životného prostredia v Banskej Štiavnici.

Na otázku, kedy oprávnenie zanikne, obvodný banský úrad odpovedal, že “o zániku oprávnenia na dobývanie výhradného ložiska v dobývacom priestore Kremnica bude možné hovoriť až po právoplatnom skončení súdneho konania účastníkov povoľovacieho konania.” A to aj napriek tomu, že súd prerušil konanie banského úradu až po uplynutí trojročnej lehoty.

Banský zákon síce stanovuje, že v prípade hlbinnej ťažby je lehota na začatie dobývania päť rokov, ORTAC Resources však svoj kremnický projekt akcionárom prezentuje ako otvorenú ťažobnú jamu, teda povrchové dobývanie.

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie nikdy nezačalo

Podľa Viktora Pomichala, riaditeľa Ortac Resources Slovensko, “spoločnosť Kremnica Gold mining je držiteľom dobývacieho priestoru v Kremnici, bude držiteľom minimálne do 30. 6. 2014 a môže dobývať tento priestor buď povrchovo alebo hlbinne.”

Primátorka Zuzana Balážová súhlasí, že Kremnica Gold mining môže naťahovať čas ešte dva roky, ale to by musela vyhlásiť, že bude dobývať hlbinne a musela by začať celý povoľovací proces na nový projekt hlbinnej ťažby odznova. Podľa Balážovej je však hlbinné dobývanie nerentabilné. “Celý povoľovací proces je nastavený na povrchové dobývanie, ktoré je po 30. júni 2012 bezpredmetné,” tvrdí Balážová.

Pomichal ďalej tvrdí, “síce sme sa zaviazali dobývať tento priestor povrchovo do troch rokov, do vyššie uvedených lehôt sa podľa Banského zákona nezapočítava čas, počas ktorého prebieha posudzovanie vplyvov na životné prostredie.”

Primátorka Zuzana Balážová však oponuje, že posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa nikdy ani nezačalo. Súd pozastavil povoľovacie konanie, nie posudzovanie vplyvov na životné prostredie. “Práve posudzovaniu vplyvov na životné prostredie sa Kremnica Gold mining pokúsila vyhnúť opätovným podaním takmer identického projektu na Obvodný úrad životného prostredia, ktorý rozhodol, že tento projekt posudzovať netreba,” hovorí primátorka.

“Trojročná lehota na začatie povrchového dobývania je zakotvená priamo v zmluve o prevode dobývacieho priestoru, preto argumentovať Banským zákonom, keď navyše žiadne posudzovanie vplyvov na životné prostredie ani nezačalo je nezmyslené,” myslí si primátorka.

Dokazuje to aj výrok Viktora Pomichala z 2. augusta 2012, kedy tvrdil, že “podľa našich právnych poradcov si plán otvárky, ktorého účelom je odber vzoriek, nevyžaduje posúdenie podľa zákona EIA.” Vtedy nespomínal, že by nejaké posudzovanie vplyvov na životné prostredie prebiehalo, naopak posúdenie zámeru podľa zákona EIA “privítal” až po predbežnom opatrení súdu.

Dobývací priestor je umelo nafúknutý šesťnásobne

Aj keď zásoby zlata sa nachádzajú na území s rozlohou dva kilometre štvorcové, určený dobývací priestor má rozlohu takmer dvanásť kilometrov štvorcových a nachádza sa v ňom takmer celé zastavané územie mesta Kremnica, celá obec Kremnické Bane, časť obce Lúčky a ich 6000 obyvateľov.

Podľa banského úradu je ťažba v zastavanom území dobývacieho priestoru síce vylúčená, mesto Kremnica so žiadosťou o zmenšenie dobývacieho priestoru neuspelo. Banský úrad konanie vo veci zmenšenia dobývacieho priestoru pozastavil. Argumentom banského úradu pre pozastavenie konania je stanovisko Odboru štátnej geologickej správy Sekcie geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia, že výskum zásob zlato-strieborných rúd ešte nebol ukončený. Ten môže podľa primátorky Zuzany Balážovej trvať ďalšie desaťročia.

“Obyvatelia Kremnice, Kremnických Baní a Lúčok sa stali rukojemníkmi dobývacieho priestoru, bez toho, aby boli riešené strety záujmov a obmedzení vyplývajúcich z existencie dobývacieho priestoru na jednej strane a rozvoja dotknutých obcí a života ich obyvateľov na strane druhej. Pre obyvateľov Kremnice a susediacich obcí to znamená permanentnú neistotu, ktorá je pre nich zraňujúca, nevedia si plánovať budúcnosť, pretože žijú takpovediac na výnimku,” hovorí Balážová.

“Ako červená niť sa tiahnu celou históriou dobývacieho priestoru, počnúc jeho určením v šesťdesiatych rokoch až po posledný prevod, rôzne legislatívne pochybenia, ktoré spochybňujú jeho legitimitu,” hovorí Balážová, preto chce podnietiť celoslovenskú diskusiu o tom, či chceme Kremnicu pre turistov, alebo z nej dovolíme urobiť dobývací priestor. “Žiadame, aby Banský úrad konečne začal komunikovať s občanmi, ktorým zasahuje do života a nie s eseróčkami so základným imaním 5000€ a ich vlastníkmi, spoločnosťami registrovanými v daňových rajoch,” apeluje Balážová.

Silver Jurtinus

Konanie Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici vo veci povolenia Plánu otvárky a dobývania pre lom Šturec spoločnosti Kremnica Gold Mining s.r.o. bolo dnes (2. 8. 2012) druhýkrát prerušené. Prvé konanie, v máji 2012, bolo prerušené na základe zásadných pripomienok od Mesta Kremnica ( Pripomienky mesta Kremnica.pdf ) a z dôvodu, že Obvodný banský úrad neprizval viacerých účastníkov konania, napríklad občianske združenie Kremnica nad Zlato, občianske združenie Kalvária, Maticu slovenskú, Mestské lesy Kremnica, ELBA a.s., a niektoré fyzické osoby, ktoré sa ku konaniu prihlásili.

Krajský súd v Banskej Bystrici vydal predbežné opatrenie po tom, čo prijal podanie od občianskeho združenia Kremnica nad zlato, ktoré spochybnilo rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia v Banskej Štiavnici.

Spoločnosť Kremnica Gold Mining totiž v októbri minulého roka podala na Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici zámer s názvom „Banská činnosť – Plán otvárky, prípravy a dobývania, 2012-2016 pre lom Kremnica – Au, Ag“. Obvodný úrad životného prostredia vykonal zisťovacie konanie podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (zákon EIA) a na základe stanovísk dotknutých orgánov, mesta Kremnica a verejnosti dňa 28. 11. 2011 rozhodol, že zámer sa musí posudzovať podľa zákona EIA.

S týmto rozhodnutím spoločnosť Kremnica Gold Mining nesúhlasila, preto svoj zámer stiahla. O niekoľko týždňov neskôr, vo februári 2012 podala zámer opäť, tentokrát s názvom: „Ťažba rudy s v dobývacom priestore Kremnica na účely overenia technológie jej spracovania“. Obvodný úrad životného prostredia vykonal znova zisťovacie konanie, no výsledkom bolo rozhodnutie, že na rozdiel od prvého zámeru, tento zámer sa nemusí posudzovať podľa zákona EIA.

Podľa Luboša Kürthyho, predsedu občianskeho združenia Kremnica nad zlato, “dôvody zázračného obratu by si Obvodný úrad životného prostredia nemal nechať len pre seba, naopak mal by ho veľmi presvedčivo objasniť. Občianske združenie Kremnica nad zlato, ktoré sa zaviazalo dohliadať na rešpektovanie záujmov našich občanov, preto poverilo právnickú kanceláriu vypracovaním žaloby a jej podaním na príslušnom súde.” Podľa Kürthyho napriek určitému posunu v druhom zámere, išlo obsahovo o to isté ako v predchádzajúcom prípade, “tentokrát im však úradníci, ako šibnutím čarovného prútika, v úplnom rozpore s predchádzajúcim stanoviskom, vyšli v ústrety.”

Prvé pojednávanie Krajský súd určil na 19. september 2012. Dnešné prerušenie konania Banského úradu všetci účastníci konania rešpektovali bez pripomienok. “Rešpektujeme rozhodnutie súdu,” povedal Dušan Roob, konateľ Kremnica Gold Mining, s.r.o.

Primátorka mesta Kremnica Zuzana Balážová je veľmi rada, že Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici zmenil svoj postoj k mienke občanov. “Ešte približne pred rokom tento istý úrad odmietol účasť občianskeho združenia Podpoľanie nad zlato v konaní v Detve a prizval ho, až keď súd rozhodol, že občianske združenie Podpoľanie nad zlato je účastníkom konania. Dnes už banský úrad konečne začal rešpektovať, že aj občania, občianske združenia alebo rôzne právnické a fyzické osoby, ktoré sa prihlásili k tomuto konania, sú účastníkmi konania,” povedala Balážová.

Silver Jurtinus

Dôvody zázračného obratu by si Obvodný úrad životného prostredia nemal nechať len pre seba, naopak mal by ho veľmi presvedčivo objasniť. Občianske združenie Kremnica nad zlato, ktoré sa zaviazalo dohliadať na rešpektovanie záujmov našich občanov, preto poverilo právnych zástupcov – právnickú kanceláriu Procházka&partners vypracovaním žaloby a jej podaním na príslušnom súde.

V našom zápase rozhodne nie sme osamotení. Už pred niekoľkými mesiacmi žalovalo OZ Podpoľanie nad zlato Obvodný banský úrad, ktorý sa snažil obchádzať ich práva garantované legislatívou EU, a nakoniec podľa rozhodnutia súdu museli úradníci ustúpiť. O svojvoľnosti úradov by rovnako mohli rozprávať obyvatelia Pezinka, ktorým sa už niekoľko rokov snažia rôznymi trikmi a kľučkami nanútiť skládku nebezpečných odpadov priamo „pod nosom.“ Pezinčania boli nesmierne vytrvalí, postupne využili všetky možnosti vyriešiť svoj problém súdnou cestou v rámci SR, aby sa následne mohli obrátiť na vyššiu inštanciu. Dnes sa ich problémom zaoberá súdny dvor v Luxemburgu, kam už nesiahajú chápadlá a kontakty rôznych „investorov“.

Myslíme si, že riešením pre Kremnicu bude podobná cesta, čiže postupné vyčerpanie všetkých právnych možností v rámci našej krajiny a následné vymáhanie spravodlivosti na úrovni EU (na túto alternatívu sa už teraz cielene a zodpovedne pripravujeme). Z tohto hľadiska nám detinské fígle tzv. ťažiarov a následné zvláštne rozhodnutia úradov vlastne pomáhajú posunúť celú kauzu na kvalitatívne vyššiu úroveň. Aj keby nám tu priamo schválili ťažbu už dnes, po viac ako 6 rokoch vytrvalého odmietania by nikto na Slovensku neuveril, že to nebolo pod brutálnym nátlakom a proti našej vôli. Práve v tom je ich najväčšia slabina a zároveň naša výhoda pri žiadaní spravodlivej nápravy a odškodnenia v budúcnosti.

Naši tzv. ťažiari veľmi dobre vedia, že kľučky s úradníkmi zaberajú len dočasne a preto sa neprestávajú snažiť o masírovanie obyvateľstva priamo v Kremnici. V uliciach mesta sa počestný občan môže stretnúť s rôznymi seriózne vyzerajúcimi chlapíkmi, ktorí sú ochotní sľúbiť čokoľvek. Môžete s nimi aj diskutovať, ale cieľom je, aby ste v závere „diskusie“ súhlasili s ťažbou (iná možnosť ani neprichádza do úvahy – za to sú platení). Nečudujme sa im, oni si svoje peniaze potom užijú niekde v čistom zdravotne bezchybnom prostredí, určite nie vo vyťaženej Kremnici. Veď kto by sem už potom chodil…

Mgr. Luboš Kürthy, OZ Kremnica nad zlato

Takéto posudzovanie je veľmi podrobne popísaný proces, pri ktorom sa zisťujú a hodnotia všetky možné vplyvy na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok a kultúrne dedičstvo.

Toto rozhodnutie sa zjavne spoločnosti Kremnica Gold Mining nepáčilo, preto svoj zámer stiahla. O niekoľko týždňov neskôr, vo februári 2012 podala zámer opäť, tento krát s názvom: „Ťažba rudy s v dobývacom priestore Kremnica na účely overenia technológie jej spracovania“. Obvodný úrad životného prostredia vykonal znova zisťovacie konanie, no výsledkom bolo rozhodnutie, že na rozdiel od prvého zámeru, tento zámer sa nemusí posudzovať podľa zákona EIA.

Obvodný úrad životného prostredia takto rozhodol
– napriek stanovisku mesta Kremnica, v ktorom veľmi podrobne a dôkladne popisuje svoje pripomienky k zámeru a definuje požiadavky na ďalšie posudzovanie podľa zákona EIA,
– napriek stanovisku Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Žiari nad Hronom, ktorý taktiež žiada posudzovanie podľa zákona EIA,
– napriek stanovisku Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici, ktorý žiada posudzovanie podľa zákona EIA, pretože v dotknutom území dochádza ku stretu záujmov s ochranou kultúrneho dedičstva (Pamiatkovou rezerváciou Kremnica a pamiatkovými zónami Územie banských diel v okolí Kremnice a pamiatkovou zónou Kremnické Bane) a zámer považuje za neprípustný,
– napriek tomu, že zámery sú takmer identické, líšia sa len v tom, že prvý zámer priznáva, že vzorky sa budú spracovávať v úpravni spoločnosti Slovenská Banská s.r.o. v obci Hodruša –Hámre, kde sa uloží aj ťažobný odpad, pričom v druhom zámere sa neuvádza miesto úpravy rudy, ani miesto uloženia odpadu z ťažobnej činnosti ,
– napriek tomu, že podľa zákona EIA sa má navrhovaná činnosť skúmať komplexne, teda aj so súvisiacimi alebo plánovanými činnosťami, pričom je potrebné klásť dôraz najmä na tvorbu odpadov,
– napriek tomu, že k ťažbe zlato-strieborných rúd sa opakovane negatívne vyjadrili občania Kremnice (v poslednej dobe celkom 2300 podpisov), mestské zastupiteľstvo, mimovládne organizácie a tiež niektoré podnikateľské subjekty pôsobiace na území mesta.
Je preto nepochopiteľné, že Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici dospel k záveru, že v druhom prípade – takmer identického a viac „zahmleného“ – zámeru, nie je potrebné zámer posudzovať podľa zákona EIA.

Mesto Kremnica ako dotknutá obec preto podá podnet na Ministerstvo životného prostredia SR, aby konalo v zmysle §20 ods. 2 zákona EIA a podľa §20 ods. 6. zákona EIA rozhodlo o tom, či sa navrhovaná činnosť má alebo nemá posudzovať.

RNDr. Zuzana Balážová, primátorka Kremnice

Oznámenie o zámere ťažby rudy

Zámer nájdete TU.

Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko na Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, stále pracovisko v Žarnovici, ulica Bystrická č.53, 966 81 Žarnovica a to najneskôr do 04. marca 2012.

Jedná sa už o druhý zámer banskej činnosti spoločnosti Kremnica Gold Mining. Pôvodný zámer banskej činnosti podala Kremica Gold Mining s.r.o. na Obvodný úrad životného prostredia B. Štiavnica, SP – Žarnovica 10. októbra 2011. Aj na základe pripomienok od občanov v decembri 2011 obvodný úrad rozhodol o rozsahu hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti. Listom z 30. januára 2012:  Kremnica Gold Mining s.r.o. oznámila , že nebude v procese posudzovania pokračovať a 7. februára 2012 doručila ďalší zámer banskej činnosti s názvom: Ťažba rudy v dobývacom priestore Kremnica na účely overenia technológie jej spracovania.

Stiahnuť.pdf

Dňa 17. 10. 2011 bol Vašim úradom mestu Kremnica doručený zámer od navrhovateľa – spoločnosť Kremnica Gold Mining, s.r.o., so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica. Tento zámer: Banská činnosť – Plán otvárky, prípravy a dobývania, 2012 – 2016 pre lom Kremnica Šturec – Au, Ag – odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy predložil navrhovateľ podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Spracovateľmi zámeru sú RNDr. Lenka Matúšková, PhD. a Mgr. Ľuboš Hrnčiar.

Ako dotknutá obec sme o tomto zámere informovali verejnosť počnúc dňom 18. 10. 2011, na na web-stránke mesta, úradných tabuliach, opakovane vo verejnom rozhlase a dňa 2. 11. 2011 o 17.00 sme pripravili pre verejnosť prezentáciu zámeru v miestnom kine Akropola. Na prezentácii sa zúčastnil aj zástupca navrhovateľa Ing. Dušan Roob, ktorý odpovedal na doplňujúce otázky verejnosti. Video-záznam z prezentácie prikladáme na elektronických nosičoch.

V prílohách prikladáme stanoviská verejnosti.

Ku uvedenému dokumentu uvádzame nasledujúce pripomienky v takej štruktúre, ako bol spracovaný zámer.

1. Pripomienky

Účel zámeru

Navrhovateľ ako účel zámeru uvádza Odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy. Neuvádza však, ako naloží s výsledkom tohto poloprevádzkového pokusu. Domnievame sa, že skutočným konečným cieľom navrhovanej činnosti je komerčná ťažba Au, Ag rúd na ložisku Kremnica Šturec (prečo inak by navrhovateľ financoval uvedenú činnosť?), čo nakoniec priznáva v časti Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite.
Domnievame sa, že na zámer treba nazerať v širších súvislostiach a tiež z pohľadu následných krokov navrhovateľa. Používame pritom analógiu s článkom 6. ods. 4. Aarhuského dohovoru cit.: Každá Strana umožní včasnú účasť verejnosti v čase, keď sú ešte otvorené všetky možnosti a účasť verejnosti sa môže uskutočniť efektívne.

Obyvateľstvo

Pre mesto Kremnica a jeho obyvateľov je rozhodujúca otázka, či sa následne dobývanie Au, Ag rúd na ložisku Kremnica Šturec rozšíri. Vzhľadom na klinovitý tvar ložiska a fakt, že v minulosti prebehla likvidácia hlavných banských diel a lomov, by následná komerčná ťažba viedla k povrchovej ťažbe, ktorá je pre mesto a jej obyvateľov z environmentálnych dôvodov neprijateľná. Bola by tiež v rozpore s medzinárodnými dohovormi, ktoré Slovenská republika ratifikovala. Máme na mysli najmä Dohovor o krajine a tiež Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát.

Mesto Kremnica spája svoju budúcnosť s rozvojom cestovného ruchu (čo má pozitívny trend), nepredpokladá žiadnu ťažbu Au, Ag rúd, ani v pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ani vo svojom územnom pláne. (V územnom pláne mesta je vyznačený dobývací priestor len ako povinnosť určená zákonom.)
Opakované pokusy o obnovenie ťažby Au, Ag rúd v Kremnici majú pre rozvoj mesta a okolitých obcí fatálne dôsledky. Občania si v neistote nevedia plánovať budúcnosť, nehovoriac o podnikateľských zámeroch v cestovnom ruchu. Toto má sociálne a ekonomické dopady na život komunity. (Viď záznam z prezentácie zámeru zo dňa 2. 11. 2011.)
Naopak, obyvatelia Kremnice majú mimoriadne citlivý vzťah k okolitej prírode a krajine. Preto bola Kremnica ocenená hlavnou cenou v súťaži miest a obcí Hlavné mesto biodiverzity v roku 2011.

Z vyššie uvedených dôvodov dôrazne žiadame, aby navrhovateľ doplnil do zámeru svoje plány do budúcnosti, prípadne varianty, ako bude postupovať v prípade pozitívneho resp. negatívneho výsledku navrhovaného zámeru. Táto informácia je dôležitá aj pre rozhodnutie, či riešiť a požadovať následnú rekultiváciu krajiny, alebo táto bude bezpredmetná (pri následnej komerčnej ťažbe).

Zároveň prikladáme uznesenie mestského zastupiteľstva z 3. 11. 2011, aby si navrhovateľ bol vedomý, že mesto Kremnica nebude s najväčšou pravdepodobnosťou ani v budúcnosti súhlasiť s komerčnou ťažbou Au, Ag rúd, ako už bolo zdôvodnené, a preto by mal zvážiť, či vloží finančné prostriedky do realizácie navrhovaného zámeru.

Žiadame, aby zámer bol posúdený podľa zákona č. 24/2006 Z.z., so spracovaním socio-ekonomickej štúdie z pohľadu dopadov navrhovanej činnosti na rozvoj dotknutej komunity v uvedených súvislostiach, a to z krátkodobého i dlhodobého hľadiska.

Termín činnosti

Žiadame, aby navrhovaná činnosť nezačala pred nástupom letných mesiacov, nakoľko v zimných a jarných mesiacoch by dochádzalo ku zvýšenému rozbahneniu poľných a lesných ciest, s čím už máme skúsenosti z minulosti, kedy takýmto spôsobom boli poškodzované poľné a lesné cesty počas geologických prác. (Prikladáme zápis z roku 2008.) Ideálne je jesenné obdobie, obvykle so stálym počasím bez dažďov a keď je ukončené hniezdenie vtákov.

Stručný opis technického a technologického riešenia

V uvedenom dokumente sa uvádza, že záujmom navrhovateľa je zistenie, aký je výsledok úpravy rudy s obsahom Au, Ag z lokality Šturec pri použití takého spôsobu úpravy rudy, aká doteraz nebola vyskúšaná. Pre tento účel je navrhnutý fyzikálno-mechanický typ tzv. flotáciou, ktorý vykonáva spoločnosť Slovenská Banská s.r.o. v obci Hodruša –Hámre.
Toto tvrdenie je pre nás prekvapujúce, pretože úprava kremnickej Au, Ag rudy flotáciou bola overená a bežne využívaná už v minulosti.

Tiež upozorňujeme na fakt, že v dokumente Plán otvárky, prípravy a dobývania 2012 -2016 pre lom Kremnica – Šturec – Au, Ag, spracovanom v júli 2011 projektantom Jozefom Lovikom a schválenom RNDr. Jurajom Tözsérom, CSc. a Ing. Dušanom Roobom, konateľmi spoločnosti, ktorý nám dal k dispozícii navrhovateľ, sa uvádza, že v rámci tohto plánu sa majú použiť gravitačno-flotačná úprava rudy, lúhovanie thiosulfátmi a Haber Gold Process (str. 26 a 27 uvedeného dokumentu). Z dokumentu nie je zrejmé, kde sa lúhovanie thiosulfátmi a Haber Gold Process uskutoční.

Tento rozpor nás uvádza prinajmenšom do rozpakov.
Dôrazne žiadame, aby zámer činnosti bol prepracovaný a znova predložený a následne zverejnený, pretože nie je v súlade s dokumentom Plán otvárky, prípravy a dobývania 2012 -2016 pre lom Kremnica – Šturec – Au, Ag, spracovanom v júli 2011 projektantom Jozefom Lovikom a schválenom RNDr. Jurajom Tözsérom, CSc. a Ing. Dušanom Roobom, konateľmi spoločnosti.

Podľa tvrdení odborníkov na banskú činnosť a úpravu Au, Ag rúd, s ktorými sme navrhovaný plán konzultovali, je nemožné alebo takmer nemožné (určite nie v priebehu niekoľkých dní) vyčistiť priestory úpravne Slovenskej banskej s.r.o. tak, aby nedošlo ku kontaminácii kremnickej vzorky rudy – rudou z Hodrušského revíru. Tento fakt v nás vyvoláva pochybnosti, či výsledky tohto poloprevádzkového pokusu budú signifikantné. Kladieme si potom otázku, čo je skutočným zámerom navrhovateľa?
Žiadame preto doplniť vysvetlenie, ako bude zabezpečená čistota vzoriek počas úpravy v úpravni Slovenskej banskej, s.r.o..

Preprava vzoriek

Obidva navrhované varianty prepravy rudy predpokladajú prepravu po poľných a lesných cestách a následne po miestnej komunikácii Banská cesta, prípadne po ul. Jula Horvátha na cestu I/65.
V žiadnom prípade nemôžeme súhlasiť s variantom B, nakoľko miestna komunikácia Banská cesta je pre dopravu ťažkými vozidlami nepoužiteľná. Vzhľadom na jej strmosť (nad povolenú normu), nevyhovujúcu šírku, výhľadové pomery a vzhľadom na to, že popri nej nevedie žiadny chodník pre peších, bola na nej – z dôvodu bezpečnosti premávky – osadená dopravná značka B 25 – zákaz vjazdu vozidiel, ktorých okamžitá hmotnosť presahuje 5 t a ďalšie obmedzujúce značky.
Žiadame preto, aby navrhovateľ vypracoval iný variant prepravy rudy, a to ako alternatívne riešenie k variantu A.
Žiadame tiež doplniť do zámeru informáciu, s kým má navrhovateľ uzatvorenú dohodu na prekládku rudy v areály Technických služieb mesta Kremnica a ktorá parcela by sa mala na tento účel využívať. Mesto Kremnica ako vlastník areálu neuzavrelo žiadnu dohodu o takomto využití areálu.

Zdôvodnenie potreby činnosti v danej lokalite

V tejto časti zámeru navrhovateľ priznáva, že v prípade pozitívneho výsledku uvažuje s komerčnou ťažbou rudy, samozrejme po povoľovacom procese. Opätovne uvádza, že sa bude používať len flotačná metóda úpravy rudy. (Viď dopady zámeru na obyvateľstvo a rozpor, na čo sme poukázali vyššie).

Úsmev vyvoláva tvrdenie, že potrebou navrhovateľa je poskytnutie práce ľuďom bez každodenného pracovného pomeru.

Celkové náklady

Odhadované náklady súvisiace s navrhovanou činnosťou považujeme za značne podhodnotené, nemožno predsa uvažovať len o nakládke, doprave a prípravných prácach, navrhovateľ bude musieť určite zaplatiť Slovenskej banskej s.r.o za použitie úpravne a spracovanie vzoriek, tiež za uskladnenie ťažobného odpadu na skládku a pod. Takáto – jemne povedané – zjednodušená kalkulácia nás opäť uvádza do rozpakov a vyvoláva v nás pochybnosti o odbornej úrovni spracovaného zámeru.
V tejto súvislosti v nás tiež vyvoláva otázku výška základného imania navrhovateľa uvádzaná v obchodnom registri (5000 EUR). Bude schopný po odťažení vzoriek vykonať rekultiváciu?
Žiadame, aby navrhovateľ preukázal, že v prípade negatívnych výsledkov bude mať dostatok finančných prostriedkov na obnovu poškodeného územia a poľných a lesných ciest, prípadne poškodených miestnych komunikácií.

Podzemné vody

V závere tejto časti sa nachádza poznámka, že v bezprostrednej blízkosti záujmového územia sa nachádza šachta Mária. Autori však opomenuli(?) uviesť, že v nedávnej minulosti došlo práve na tomto diele k závažnej havárii (zrútenie betónového záklopu šachty). Toto bolo spôsobené pravdepodobne nahromadením povrchových vôd v priestoroch šachty, ktoré následne vyrazili záklop šachty. Po tejto udalosti došlo v priebehu niekoľkých mesiacov k poklesu okolitého terénu. Sanáciu poškodenej šachty riešil Ing. Erik Sombathy, ktorý má presnejšie informácie k tomuto problému.
V tomto roku došlo tiež k zosuvu povrchu do štôlne Václav, niekoľko desiatok metrov od šachty Mária. Dôvody tohto zosuvu nepoznáme.
V tesnej blízkosti týchto prejavov bývalej banskej činnosti a činnosti povrchových vôd sú domy miestnych obyvateľov, pričom v jednom prípade došlo k poškodeniu majetku občanov.
Uvedené prejavy nás nabádajú k opatrnosti, keďže záujmové územie a jeho okolie je značne poddolované.

Žiadame preto doplniť zámer o posúdenie vplyvu navrhovanej činnosti a možných dopadov na majetok a zdravie našich občanov.

Vodohospodársky chránené územia

Žiadame doplniť zámer o informáciu, ako a odkiaľ je vodou zásobovaná obec Lúčky.

Pôda

Autori nesprávne uvádzajú, že v priestoroch prepadliska Šturec, nakoľko sa jedná o kameňolom, bola vykonávaná aktívna ťažba rudy do roku 1992.

Presná informácia je, že v roku 1970 sa ťažba zastavila.
Rozhodnutím č. 2833/1973 boli schválené projekty likvidácie hlbinnej ťažby (kontrolná prehliadka zo dňa 14.11.1973).
Podľa stanoviska Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici zo dňa 9.7.2008, ktoré si vyžiadalo Mesto Kremnica, cit.: Napriek neexistencii záznamu o ukončení likvidačných prác OBÚ BB má za to, že likvidácia hlavných banských diel súvisiacich s hlbinným dobývaním bola ukončená.
Len v rokoch 1986 – 1992 prebiehal tzv. veľkopokus s povrchovou ťažbou. Do dnešného dňa sa ložisko nedobýva.

Takáto nepresnosť v nás opäť vyvoláva pochybnosti o kvalite a odbornosti spracovaného zámeru.

Flóra a fauna, krajina a jej ochrana

Ako autori uvádzajú v časti geomorfologické pomery, záujmové územie je v priestore prepadliska Šturec, ktoré vzniklo vplyvom intenzívnej tektonickej aktivity. Výsledkom je vznik výnimočného prírodného útvaru, keď kóta nad prepadliskom má nadmorskú výšku 820 m n.m. a samotné prepadlisko je vo výškovom intervale 637 – 802 m n.m.. Jedná sa o lievikovitú, oválnu priehlbinu, ohraničenú strmými svahmi, s jedinou úzkou prielukou zo severu.
V tomto ohraničenom priestore existuje špecifická mikroklíma, ktorá má významný vplyv na výskyt rastlín i živočíchov.

Vzhľadom na to, že od roku 1992 sa v lome nedobýva, prebiehajú v tomto území prirodzené regeneračné procesy. Vyústenia starých štôlní do priestoru prepadliska poskytujú úkryty pre netopiere, prehriate svahy pre plazy (napríklad bola pozorovaná užovka hladká) a vtáctvo. Naopak najnižšia časť prepadliska je väčšinu dňa v tieni – s nepomerne vyššou vlhkosťou.
(Poznamenávame napríklad, že Jozef Šteffek, FEE TU vo Zvolene upozorňuje na význam Kremnických vrchov z hľadiska zoogeografie Slovenska na príklade mäkkýšov.)

Domnievame sa, že pred začatím akejkoľvek ťažobnej činnosti by bolo potrebné v tomto ojedinelom priestore vykonať dôsledný výskum flóry a fauny, ktorý by nám určite priniesol nové poznatky. Rovnako by bolo potrebné vysvetliť vznik takéhoto krajinného útvaru (v záujmovom území robili prieskum napríklad RNDr. Stanislav Jeleň alebo RNDr. Ľubo Maťo).
Podľa nášho názoru si takýto výnimočný prírodný útvar zaslúži pozornosť a ochranu. Mesto Kremnica vo svojom návrhu nového územného plánu navrhlo vyhlásenie ochrany prepadliska Šturec formou chránenej časti krajiny ako prírodnú pamiatku. Toto sa stretlo s odporom Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici a je okrem iného predmetom rozporového konania v rámci schvaľovania nového územného plánu mesta.
Žiadame preto, aby predložený zámer bol posudzovaný podľa zákona č. 24/2006 Z.z. a aby boli uskutočnené navrhované výskumy a štúdie.

Ochrana prírody a krajiny

Opäť musíme upozorniť na nepresnosť autorov, prírodná rezervácia Bujačia lúka je zaradená do zoznamu NATURA 2000.

Autori neuvádzajú, kde v okolí Kremnice sa nachádza lokalita s výskytom orchideí, podľa našich znalostí sa vstavače mužské (Orchis mascula L.) vyskytujú nielen v strede mesta v Zechenterovej záhrade, ale aj v južnej časti Kremnických Baní, v lokalite Šaferaj vzdialenej od záujmového územia necelý kilometer.

Kultúrnohistorické hodnoty územia

Záujmové územie je súčasťou Pamiatkovej zóny banských diel – Kremnica. Okrem uvedených objektov sa tu nachádzajú aj banské štôlne zo staršieho obdobia ústiace vo svahoch prepadliska, ktoré by sa mali stať predmetom archeologického výskumu.
Pri vyvážaní z 9. etáže ide navrhovaná prepravná trasa v tesnej blízkosti pamätníkov na návštevu princov Jozefa (neskôr cisára Jozefa II.) a Leopolda v roku 1764. O niečo ďalej sa nachádza pamätník na návštevu cisára Františka Lotrinského, ktorý bol nedávno zreštaurovaný z prostriedkov získaných z fondov Európskej únie.
Na základe uvedeného sa domnievame, že sa jedná o historicky, kultúrne a archeologicky významnú lokalitu.
Tejto fakty žiadame doplniť do zámeru a zohľadniť pri posudzovaní vplyvov podľa zákona č.24/2006. Zároveň žiadame realizovať archeologický prieskum starých banských štôlní.

Súčasný stav kvality životného prostredia

V tejto kapitole úplne absentuje geochémia záujmového územia, autori mali uviesť prinajmenšom tabuľky č. 10 a č. 11 na str. 41 zo Zámeru činnosti Zlatý projekt Kremnica, spracovaného spoločnosťami Kremnica GOLD a Tournigan Gold Corp., so štatistickými ukazovateľmi vybraných prvkov Au, Ag, Sb, As, Hg.
Žiadame, aby tieto hodnoty boli posúdené podľa zákona č. 24/2006 Z.z..

Skládky

Autori vychádzali pravdepodobne z neaktuálnych údajov, pretože skládka komunálnych odpadov Kremnické Bane – Ovčín bola zrekultivovaná zo zdrojov EÚ, štátu a mesta Kremnica v roku 2010.

Hodnotenie zdravotných rizík

Autori zámeru vôbec neuvádzajú fakt, že západné svahy prepadliska podliehajú erózii a v menšej či väčšej miere dochádza k zosuvom, najmä v období rozmŕzania povrchu. Vyplýva z toho riziko pre pracovníkov obsluhujúcich mechanizmy, najmä pri vyvážaní horniny z 9. etáže.
Žiadame zapracovať do zámeru bezpečnostné opatrenia.

Územný plán mesta a územný plán VÚC Banská Bystrica

Opäť pripomíname, že mesto Kremnica spája svoju budúcnosť s rozvojom cestovného ruchu (čo má pozitívny trend), nepredpokladá žiadnu ťažbu Au, Ag rúd, ani v pláne hospodárskeho a sociálneho rozvoja, ani vo svojom územnom pláne. (V územnom pláne mesta je vyznačený dobývací priestor len ako povinnosť určená zákonom.)
V poslednom období robí mesto kroky, aby mohlo podať žiadosť o zmenšenie dobývacieho priestoru. V prílohe Vám predkladáme už pripravenú žiadosť na zmenšenie dobývacieho priestoru, čakáme už len na stanovisko Ministerstva hospodárstva SR.

Zároveň upozorňujeme na záväznú časť ÚPN BB, kde sa uvádza cit.:

4.14. Podporovať ťažbu nerastov len v územiach, kde sa pri realizácii ťažby nepredpokladajú jej negatívne dopady na životné prostredie, vznik environmentálnych záťaží, záujmy ochrany prírody a krajiny, terénny reliéf a súčasnú krajinnú štruktúru. Podporovať len takú ťažbu nerastov, ktorá nepoužíva technológiu kyanidového lúhovania.

5.1. Rešpektovať pamiatkový fond a kultúrne dedičstvo, vo všetkých okresoch Banskobystrického kraja predovšetkým chrániť najcennejšie objekty a súbory objektov zaradené, alebo navrhované na zaradenie do kategórie pamiatkových území pamiatkových rezervácií a pamiatkových zón, pamiatkových objektov a nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok, vrátane ich vyhlásených ochranných pásiem, chrániť ich a využívať v súlade s ustanoveniami zákona o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov.

5.11. Vytvárať podmienky pre ochranu a obnovu objektov pamiatkového fondu vo voľnej
krajine (objektov hradov, kaštieľov a ich ruín) pri zachovaní ich pamiatkových hodnôt
ako súhrnu významných historických, krajinných, spoločenských, urbanistických, architektonických, vedeckých, technických, výtvarných, alebo umelecko-remeselných
hodnôt. Vytvárať podmienky pre obnovu pamätihodností miest a obcí vo voľnej krajine
ako nenahraditeľných prvkov pre zachovanie cieľovej kvality krajiny a historických panorám
v krajine v súlade s Európskym dohovorom o krajine.

Všetky hore uvedené regulatívy sa vzťahujú aj na Kremnicu, keďže jej súčasťou je pamiatková rezervácia a pamiatková zóna banských diel. Mesto každoročne investuje veľké finančné prostriedky do obnovy kultúrnych pamiatok, zo zdrojov EÚ, štátu a svojich. O obnovu kultúrnych pamiatok sa starajú aj fyzické a právnické osoby (napr. NBS Slovenska alebo Mincovňa Kremnica, š.p.).
Pripomíname, že Štátna mincovňa v Kremnici bola zaradená do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva.
V prípade povrchovej ťažby by boli tieto finančné prostriedky vynaložené zbytočne.
Porovnaj s kapitolou Kultúrnohistorické hodnoty územia.

Na základe uvedeného sa domnievame, že zámer nie je v súlade s územno-plánovacou dokumentáciou.

Žiadame doplniť tieto fakty do zámeru a následne posúdiť podľa zákona č. 24/2006 Z.z..

Ďalší postup hodnotenia vplyvov s uvedením najzávažnejších okruhov problémov

Výrok Predmetom činnosti, ktorá je obsahom zámeru, nie je ťažba rudy, ale len posúdenie vhodnosti iného druhu jej úpravy na malých vzorkách na strane 29 zámeru je zavádzajúci.
Je v rozpore s názvom dokumentu Banská činnosť – Plán otvárky, prípravy a dobývania, 2012 – 2016 pre lom Kremnica Šturec – Au, Ag – odber vzoriek za účelom overenia technológie spracovania rudy. Pri realizácii zámeru dôjde k dobývaniu ložiska v zmysle banského zákona.

Nesúhlasíme s návrhom ukončiť posudzovanie vplyvov činnosti na životné prostredie v štádiu zisťovacieho konania.

Porovnanie variantov navrhovanej činnosti a návrh optimálneho variantu

Ku tejto kapitole sa nevieme vyjadriť, vzhľadom na uvedené nedostatky spracovaného zámeru.

2. Záver

Uvedený dokument sme dôsledne preštudovali a zvážili. Našli sme v ňom mnoho nezodpovedaných otázok, chýb a nedostatkov, ba je v rozpore s dokumentom Plán otvárky, prípravy a dobývania 2012 -2016 pre lom Kremnica – Šturec – Au, Ag, spracovanom v júli 2011 projektantom Jozefom Lovikom a schválenom RNDr. Jurajom Tözsérom, CSc. a Ing. Dušanom Roobom, konateľmi spoločnosti, ktorý nám dal k dispozícii navrhovateľ.
Toto v nás vyvoláva pochybnosti o odbornosti a serióznosti autorov, čo samozrejme znehodnocuje celý dokument.

Ako dotknutá obec nesúhlasíme s uskutočnením predloženého zámeru.

Žiadame zámer prepracovať v zmysle nami uvedených pripomienok a následne znova predložiť. Ak zákon č. 24/2006 Z.z. neumožňuje príslušnému orgánu vrátiť zámer na prepracovanie, žiadame predložený zámer posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z.z. s tým, že naše pripomienky a požiadavky budú zahrnuté do rozsahu hodnotenia.
Okrem požiadaviek zahrnutých v pripomienkach k zámeru, máme tieto požiadavky:

3. Požiadavky na ďalšie posudzovanie

Okrem požiadaviek zahrnutých v pripomienkach k zámeru, máme tieto požiadavky:
• jednoznačne špecifikovať teritóriá zasiahnuté navrhovanou činnosťou
• vykonať odborné a komplexné hodnotenie rizík – zdravotných a environmentálnych (risk assessment)
• vypracovať socio-ekonomickú analýzu pre krátkodobé a dlhodobé dopady navrhovanej činnosti na rozvoj mesta a obyvateľstvo
• vykonať sociologický prieskum o prijateľnosti zámeru pre dotknuté obyvateľstvo
• vypracovať detailnú štúdiu vplyvov na krajinu (vizualizácia dopadov na obraz krajiny), zkrátkodobého i dlhodobého hľadiska
• posúdiť vplyv činnosti na rozvoj cestovného ruchu a rekreácie v meste Kremnica a priľahlom okolí
• vypracovať nezávislú ekonomickú analýzu rozvoja zamestnanosti a turistického ruchu v Kremnici a okolí zo stredne a dlhodobého hľadiska v prípade realizácie povrchovej ťažby s jej negatívnymi dôsledkami na atraktivitu mesta a kvalitu životného prostredia
• vykonať komplexné a podrobné posúdenie vplyvov na faunu a flóru celého dotknutého územia s aktualizáciou súčasného stavu
• predložiť presné trasovanie prevozu horniny a prekládky horniny
• vypracovať spôsob komplexného zabezpečenia a ochrany technických pamiatok v dotknutom území
• vyžiadať odborné stanovisko inžinierskych geológov, prípadne seizmológov k možnej deštrukcii a posunu geologických vrstiev spôsobených vyťažením horniny
• posúdiť vplyv navrhovanej činnosti na budúci stav prepadliska a existujúcich banských diel
• predložiť hydrogeologický posudok k dotknutému územiu
• posúdiť riziko všetkých potencionálnych havárií (pre činnosti – ťažba, doprava, prekládka, spracovanie rudy, výroba zlata a striebra, zneškodňovanie odpadov) aj v extrémnych podmienkach (napr. pre prívalové dažde a pod.)
• uviesť všetky charakteristiky používaných chemických látok, vrátane toxikologických a eko – toxikologických a ich vplyvy na zdravie človeka a ekosystémy
• variantne popísať všetky chemické procesy, ktoré sa budú používať pri spracovaní rudy, včítane recyklácie použitých látok a ich úpravy pred ich uskladnením
• vypracovať podrobnú analýzu celkovej horniny, rudniny, mineralógie ložiska
• vypracovať geochemickú analýzu hlušiny a kalov
• detailne rozpracovať fázu po ukončení činnosti, spôsob revitalizácie a rekultivácie územia, minimálne na obdobie 10 rokov, možnosti budúceho využitia dotknutého územia
• vypracovať komplexný prepočet nákladov potrebných na rekultiváciu zasiahnutého územia, pri zohľadnení predpokladanej inflácie, minimálne na obdobie 10 rokov po ukončení ťažby
• vypracovať ekonomickú analýzu nákladov spojených s dlhodobou starostlivosťou o zasiahnuté územie
• jasne uviesť k akému druhu povolenia, a podľa akých zákonov, proces posudzovania smeruje
• predložiť dokumenty a oprávnenia, podľa ktorých navrhovateľ vykonával doterajšiu činnosť na predmetnom území
• predložiť dokumenty a oprávnenia, podľa ktorých Slovenská banská s.r.o. bude spracovávať vzorky

RNDr. Zuzana Balážová, primátorka mesta

Prílohy:

1. Prepadlisko Šturec – fotodokumentácia na CD
2. Uznesenie MsZ č. 226/1111 zo dňa 03.11.2011
3. Uznesenie MsZ č. 1/0602 zo dňa 09.02.2006
4. Zápis z obhliadky pozemkov, na ktorých sa vykonáva geologický prieskum na ložisku Kremnica – Šturec – sever
5. Uznesenie MsZ č. 50/0803 zo dňa 27.03.2008
6. Žiadosť o Vaše stanovisko podľa § 28, ods. 1, pís. a) Banského zákona pre Ministerstvo hospodárstva SR zo dňa 11.07.2011 – s prílohami
7. Originály podpisovej akcie OZ Kremnica nad zlato
8. 10 pripomienok od občanov mesta Kremnica
9. 3 vyjadrenia OZ so sídlom v meste Kremnica

Spoločnosť Kremnica GOLD, s.r.o. realizuje tento rok sériu geologických vrtov v priestoroch prepadliska Šturec a v jeho okolí. Dosiaľ boli tieto vrty umiestnené na pozemkoch patriacich iným vlastníkom. Posledných desať vrtov na piatich stanovištiach chce realizovať na pozemkoch patriacich mestu Kremnica.

Podľa geologického zákona zhotoviteľ geologických prác je oprávnený na účel vykonávania geologických prác vo verejnom záujme vstupovať na cudzie nehnuteľnosti, zriaďovať na nich pracoviská, prístupovú cestu a prívod vody a energie, vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a odstraňovať porasty.

Pred hlasovaním som poslancov upozornila, že je namieste otázka, či sa tu jedná o verejný záujem. Podľa môjho názoru sa jedná o záujem súkromnej ťažobnej spoločnosti. Tiež som informovala poslancov, že počas geologického prieskumu v roku 2008 spoločnosť Kremnica GOLD, s.r.o. porušila lesný zákon a v júni tohto roka porušila zákon o vodách. Zdôraznila som, že je to ďalšia aktivita smerujúca k zámeru obnovy ťažby zlata a striebra povrchovým spôsobom v Kremnici, ktorú už v roku 2006 mestské zastupiteľstvo svojim uznesením č. 1/0602 po zohľadnení verejnej mienky obyvateľov mesta Kremnica odmietlo.

Pre pripomenutie uvádzam dôvody (skrátený text dôvodovej správy), ktoré viedli poslancov k uzneseniu z roku 2006:

• Zámer neobsahuje variantné riešenie, je taký stručný, že nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu.
• Realizáciou uvedeného projektu sa v meste Kremnica a jeho okolí výrazne zhorší kvalita životného prostredia.
• Zvýši sa dopravná záťaž v meste.
• Mesto Kremnica sa dlhodobo snaží riešiť svoj rozvoj prostredníctvom cestovného ruchu, kultúrnych a športových aktivít s celoslovenským i medzinárodným významom.
• Mesto Kremnica sa snaží o zápis na zoznam svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, čo by pri realizácii zámeru neprichádzalo do úvahy.
• Na území mesta Kremnica sú vyhlásené a evidované pamiatkovo chránené územia, pamiatková zóna „Územie banských diel v okolí Kremnice“ a Pamiatková rezervácia Kremnica, národné kultúrne pamiatky a evidovaný „Súpis pamätihodností mesta Kremnica“.
• Veľké obavy sú z trhacích prác, ktoré by mohli poškodiť rodinné domy v blízkosti ťažby, ale aj pamiatkové objekty v celom meste. Obava je z porušenia termálneho vrtu a možnej straty termálnej vody.
• Realizovaný zámer by narušil komplex lesa v poľnohospodárskej krajine, a tým aj ekologickú rovnováhu v pomerne nenarušenom priestore medzi ľudskými sídlami.
• Za najväčšiu hrozbu považujeme navrhovanú metódu kyanizácie, ktorá bude znamenať pre široké okolie dlhodobú ekologickú záťaž.
• V Slovenskej republike je množstvo starých environmentálnych záťaží, nechceme, aby sa Slovensko stalo centrom odpadu tohto európskeho regiónu.
• Navrhovateľmi sú typické obchodné spoločnosti a tu nie sú nikdy dostatočné záruky, že sa nedostanú v procese realizácie zámeru do problémov, ktoré im neumožnia plniť si dlhodobé záväzky hlavne k environmentálnym záťažiam.
• Realizáciou tohto zámeru by boli ohrozené práva občanov, ktoré vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná, najmä právo na kvalitné životné prostredie.

Máme súhlasiť s plánom otvárky, prípravy a dobývania v lokalite Šturec?

Dňa 17. 10. 2011 Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici poslal mestu Kremnica oznámenie, že mu bol doručený zámer navrhovateľa spoločnosti Kremnica Gold Mining, s.r.o. so sídlom Horná 32, 974 01 Banská Bystrica „Banská činnosť – Plán otvárky, prípravy a dobývania, 2012-2016 pre lom Kremnica – Au, Ag“. Zároveň požiadal, aby bola o tomto zámere oboznámená verejnosť a aby mesto dalo písomné stanovisko k tomuto zámeru.

Zámer je k nahliadnutiu v elektronickej podobe, alebo na Mestskom úrade v Kremnici, Štefánikovo nám. 1/1, Oddelenie výstavby a životného prostredia, Ing. Martina Dragúňová. Rovnako verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko na Obvodný úrad životného prostredia v Banskej Štiavnici, stále pracovisko v Žarnovici, ul. Bystrická č. 53, 966 81 Žarnovica do 7.11.2011.

Obidve aktivity – geologický prieskum a plán otvárky, prípravy a dobývania na roky 2012-2016 sú dôkazom toho, že kremnické zlato neprestalo lákať. Ťažobné spoločnosti sa opakovane pokúšajú dostať k nerastom, ako je urán, zlato, striebro alebo perlit. V posledných rokoch sa stretávame s týmito snahami napríklad v Jahodnej pri Košiciach k uránu, v Tokaji k perlitu, v Detve ku zlatu. Tieto projekty boli z environmentálnych dôvodov občanmi odmietnuté.

Je paradoxné, že v roku, keď Kremnica získala titul „Hlavné mesto biodiverzity 2011“, sa musíme zaoberať plánmi spoločností Kremnica GOLD, s.r.o. a Kremnica Gold Mining, s.r.o. Otvoríme im dokorán dvere? Dovolíme im vstúpiť na našu pôdu? Podpíšeme im nevypísaný šek?

Obraciam sa preto na občanov nášho mesta, aby sa vyjadrili k predloženému zámeru a poslali svoje písomné stanovisko na uvedenú adresu. Dnes rozhodujeme o budúcnosti Kremnice, o tom, ako bude naša krajina vyzerať, v akom prostredí budú žiť budúce generácie. Nemali by sme zostať ľahostajní a tváriť sa, že sa nás to netýka.

RNDr. Zuzana Balážová, primátorka Kremnice

Prečo sme hlasovali za uznesenie….

Mestské zastupiteľstvo odporučilo primátorke mesta podpísať dohodu o vstupe na nehnuteľnosti v majetku mesta a ich využívanie na potreby vykonávania geologických prác podľa predloženého návrhu dohody spoločnosťou Kremnica Gold s.r.o.

Spoločnosť Kremnica Gold, s.r.o, listom zo 17. marca 2011 požiadala Mestský úrad v Kremnici o povolenie vstupu na pozemky vo vlastníctve mesta Kremnica, za účelom realizácie geologicko – prieskumných prác. Spoločnosť podľa požiadaviek mestského úradu doplnila informácie, ktoré požadovali a tiež predložila návrh dohody. Mestský úrad písomne oznámil listom z 1.7.2011 spoločnosti Kremnica Gold, s.r.o. , že voči obsahu dohody nemajú zásadné výhrady. S čím mestský úrad nesúhlasil, bola výška náhrady za používanie našich pozemkov. Komunikácia zo strany mestského úradu smerovala k uzavretiu dohody, na základe čoho spoločnosť Kremnica Gold, s.r.o. konala ďalej a objednala si realizátora vrtných prác.

Napriek tomu od marca 2011 až doteraz, nedošlo k dohode o vstupe na naše pozemky a ich užívanie pre potreby geologických prác medzi mestom Kremnica a spoločnosťou Kremnica Gold, s.r.o.

O týchto skutočnostiach sme sa sme sa dozvedeli až pred posledným októbrovým zastupiteľstvom, kde zástupca spoločnosti Kremnica Gold, s.r.o. vyjadril nespokojnosť na adresu mesta s postupom, akým je predmetná žiadosť riešená. Napriek niekoľkým stretnutiam k dohode o výške nájmu nedošlo, hoci spoločnosť cenu nájmu zvýšila.

Od podania žiadosti až doteraz, nebola poslancom predložená právna analýza vzniknutej situácie ani logické vysvetlenie, prečo mestský úrad dal súhlas k návrhu dohody bez toho, aby predmetný materiál posunul do príslušných komisií, nieto do Mestského zastupiteľstva a aby poslanci mohli k predmetnej dohode zaujať postoj a nie tieto skutočnosti pred nami tajiť. Z deviatich prítomných poslancov za prijatie uznesenia hlasovalo sedem poslancov a dvaja sa zdržali hlasovania.

Podpísaní Norbert Boldiš, Mgr. Jana Brȕnnová, Ing. Milan Kyselica, Viera Mišíková, Milan Miškóci, Ing. Klára Popová, Martin Varhaňovský

Korešpondencia medzi Mestom Kremnica a spoločnosťou Kremnica GOLD s.r.o.

Prečo sme hlasovali za uznesenie…

 – reakcia primátorky na článok poslancov, ktorí hlasovali za uznesenie (páni poslanci a panie poslankyne Boldiš, Brunnová, Kyselica, Miškóci, Mišíková, Popová, Varhaňovský) pridaná 5. decembra 2011.

Nedá mi, aby som nereagovala na článok uverejnený v Kremnických novinách č. 11/2011 s názvom Prečo sme hlasovali za uznesenie…

Tento článok obsahuje tvrdenia, s ktorými nemôžem súhlasiť, informácie v ňom podávané sú vytrhnuté z kontextu, je v ňom nesprávne interpretovaný zákon o obecnom zriadení, dokonca ma poslanci obvinili z toho, že pred nimi tajím niektoré skutočnosti.

Považujem za svoju povinnosť vysvetliť kauzu týkajúcu sa geologických vrtov a povolenia vstupu na pozemky vo vlastníctve mesta Kremnica.

V marci tohto roka požiadala spoločnosť Kremnica Gold o povolenie vstúpiť na pozemky vo vlastníctve mesta (lúky za Kalváriou) a vykonať tam 10 geologických vrtov na piatich stanovištiach.

Dovolím si poznamenať, že nie po prvýkrát sme z úrovne mestského úradu a v mojej kompetencii viedli podobnú komunikáciu s prieskumnými geologickými spoločnosťami, takže v tejto veci už máme skúsenosti. Dokonca sme tu mali záujemcu o vrty v ochrannom pásme vodnej nádrže Turček.

Musím vysvetliť, že podľa geologického zákona má zhotoviteľ geologických prác právo vstúpiť na cudzie nehnuteľnosti len v prípade verejného záujmu a je povinný dohodnúť sa s vlastníkom nehnuteľnosti vopred.

Pokiaľ by sa nedohodli a jednalo by sa o verejný záujem (v tomto prípade sa jedná čisto o záujem súkromnej spoločnosti), mohlo by o vstupe na pozemky rozhodnúť  ministerstvo životného prostredia.

Ku všetkým takýmto požiadavkám sme dosiaľ dávali negatívne stanovisko bez toho,  aby mesto Kremnica kvôli tomu utrpelo nejakú ujmu.

V rámci bežnej operatívy som teda dala pokyn pracovníkom mestského úradu, aby sa pokúsili zistiť maximum informácií o požiadavkách a cieľoch spoločnosti Kremnica Gold (každý iste pochopí, že pre mesto sú tieto informácie dôležité). Žiadosť spoločnosti mala tiež formálne nedostatky, preto sa následne rozvinula korešpondencia medzi touto spoločnosťou a mestským úradom, kde si úrad vyžiadal doplňujúce informácie a návrh dohody o vstupe na pozemky. Táto korešpondencia pozostáva doteraz celkom z 10 listov, po 5 listov z každej strany, jeden list vytrhnutý z kontextu zverejnený v minulých Kremnických novinách nezobrazuje komunikáciu objektívne. Kompletná korešpondencia je zverejnená na web-stránke mesta.

Nie je pravdou, že mestský úrad nejakým spôsobom túto záležitosť zanedbal alebo neriešil a nie je pravdou, že (citujem z článku) komunikácia zo strany mestského úradu smerovala k uzavretiu dohody. Práve naopak, k súhlasu – ako hovoria právnici expresis verbis – nikdy nedošlo, ani nebola uzavretá dohoda o vstupe na pozemky, ako to vyžaduje geologický zákon.

Na zasadnutí mestského zastupiteľstva 6. 10. 2011 mňa a mestský úrad pani poslankyňa Popová obvinila z toho, že od 18. marca 2011 nebola vybavená žiadosť spoločnosti Kremnica Gold.  (Viď videozáznam časť 26 na web-stránke mesta.) V článku, na ktorý reagujem, sa poslanci, ktorí hlasovali za uznesenie, pozastavujú nad tým, že zástupca spoločnosti Kremnica Gold, s.r.o. vyjadril nespokojnosť na adresu mesta s postupom, akým je predmetná žiadosť riešená.

Pýtam sa, či si pani poslankyňa a ostatní citovaní poslanci želali, aby bola žiadosť vybavená promptne a nebodaj  pozitívne? Mestský úrad postupoval úplne štandardne. Naozaj si myslia, že máme konať ústretovo voči spoločnosti, ktorých ťažobné aktivity si neželá 2300 občanov? Pán poslanec Vojtko sa viackrát vyjadril, že je tu len zopár aktivistov. Dovolím si ho informovať, že OZ Kremnica nad zlato má k dispozícii 2300 novo získaných podpisov. Postoj našich občanov je naprosto jasný.

Tu však si dovolím zdôrazniť, že som sa riadila uznesením mestského zastupiteľstva č. 1/0602 z februára 2006 (v tom čase som ešte nebola primátorkou Kremnice), kde mestské zastupiteľstvo jednoznačne deklaruje odmietavý postoj k ťažbe zlato strieborných rúd v Kremnici. Toto uznesenie je stále platné a v jeho zmysle som aj konala. Je predsa zrejmé, že prieskumné vrty sa vykonávajú so zámerom realizovať v budúcnosti ťažbu.

Na zasadnutí mestského zastupiteľstva dňa 6. 10. 2011 – videozáznam časť 26 na web-stránke mesta – pán poslanec Boldiš navrhol uznesenie, ktorým mestské zastupiteľstvo odporúča primátorke mesta dohodu so spoločnosťou Kremnica Gold podpísať. Toto navrhol v bode „rôzne“.

Dúfala som, že ostatní poslanci odmietnu o návrhu hlasovať, pretože neprešiel ani komisiami, ani nebol prerokovaný v mestskej rade, len vo výnimočných záležitostiach je možné toto pravidlo porušiť.

Tam by bol priestor na analýzu problému, vysvetlenie, ako postupoval mestský úrad, aj zoznámenie sa poslancov s príslušnou legislatívou. Aké bolo moje prekvapenie, keď sa rozhodli o návrhu hlasovať, hoci takýto postup je v rozpore s rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva.

Ešte pred hlasovaním som sa pokúšala poslancom vysvetliť všetky fakty, ktoré uvádzam v tomto článku vyššie, (mimochodom niekoľko dní pred zastupiteľstvom dostali  k dispozícii celú korešpondenciu so spoločnosťou Kremnica Gold) a citovala som pre nich súvisiace časti geologického zákona. Vysvetlila som tiež, že vyhrážky zástupcu spoločnosti Kremnica Gold, pána Ing. Rooba, vzhľadom na ustanovenia geologického zákona sú „výstrelmi do vzduchu“.

Nemôžem preto súhlasiť s názorom poslancov, ktorí hlasovali za uznesenie  zaobaleným vo vete: Od podania žiadosti až doteraz nebola poslancom predložená právna analýza vzniknutej  situácie ani logické vysvetlenie, prečo mestský úrad dal súhlas k návrhu dohody bez toho, aby predmetný materiál posunul do príslušných komisií, nieto do mestského zastupiteľstva a aby poslanci mohli k predmetnej dohode zaujať postoj a nie tieto skutočnosti pred nami tajiť.

Dovolím si urobiť zhrnutie:

1. Vybavenie predmetnej žiadosti nemá v kompetencii mestské zastupiteľstvo, ale primátor mesta, podľa ustanovenia §13 ods. 1 a ods. 4 zákona o obecnom zriadení.
2. Mestský úrad nikdy nedal explicitný súhlas k návrhu dohody.
3. Primátorka mesta i mestský úrad konal v zmysle platného uznesenia mestského zastupiteľstva č. 1/0602 z februára 2006.
4. 4.      Ak už pán poslanec Boldiš prišiel s návrhom uznesenia, ktorým mi mestské zastupiteľstvo odporúča dohodu podpísať, poslanci nemali podľa rokovacieho poriadku o tomto návrhu hlasovať.
5. Návrh uznesenia mal byť posunutý na prerokovanie do komisií a mestskej rady, kde by poslanci dostali všetky potrebné a detailné informácie.
6. Napriek všetkému som poslancom pred hlasovaním dala informácie potrebné pre to, aby sa mohli správne rozhodnúť.

Dovolím si preto položiť tieto otázky:

1. 1.      Prečo sa poslanci ponáhľali s hlasovaním, hoci to bolo v rozpore s rokovacím poriadkom mestského zastupiteľstva?
2. Bola to natoľko výnimočná a súrna záležitosť?
3. Záleží im na spokojnosti spoločnosti, ktorej ťažobné aktivity si neželá 2300 občanov?
4. Prečo neakceptovali moje argumenty, hoci ich mali pre hlasovaním k dispozícii?
5. Naozaj sa tak veľmi obávali vyhrážok zástupcu spoločnosti Kremnica Gold? (Ja sa týchto vyhrážok nebojím a som pripravená niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutie.)

Keďže poslanci návrh pána Boldiša väčšinou hlasov schválili, bolo na mne, či uznesenie podpíšem. Uznesenie mi však len odporúča dohodu podpísať (táto záležitosť je v kompetencii primátora, nemožno mi toto nariadiť), preto som ho s čistým svedomím podpísala, ale rešpektovať ho nebudem.

Naozaj si niekto myslí, že budem konať proti vôli občanov?

RNDr. Zuzana Balážová, primátorka Kremnice