Mestské zastupiteľstvo na septembrovej schôdzi odsúhlasilo zámer spoločnosti Mestské lesy Kremnica vykonávať včelárstvo ako nový predmet činnosti. Včelárstvo však v kremnických lesoch novinkou nebude, mestské lesy nadviažu na tradíciu, ktorá tu bola v minulosti. „Je to len ďalší spôsob, ako využiť prostredie, v ktorom sa pohybujeme,“ povedal riaditeľ mestských lesov Karol Mutňanský.

Začať by chceli s desiatimi, pätnástimi včelstvami a ich počet plánujú každoročne zdvojnásobiť, cieľový stav by mali dosiahnuť po troch rokoch. Kvôli novej činnosti mestské lesy vytvoria jedno pracovné miesto. „Je to práca celoročná, v zime si včelár pripravuje úle, rámy, má čo robiť. Ak sa včelstvo rozrastie, potom možno prijmeme aj včelárskeho pomocníka,“ upresňuje Karol Mutňanský.

V súčasnosti mestské lesy hľadajú vhodné lokality pre umiestnenie včelstiev v okolí mesta, včelie úle budú aj na kalvárii. Prvý med by mestské lesy mohli stáčať už budúce leto, produkcia medu však nie je ich základným cieľom. „Počty včelstiev klesajú a všetci vieme, aký dôležitý význam majú včely pre krajinu. Ak bude mať produkcia medu ekonomický prínos, bude to len dobre. Primárnym účelom našej aktivity je však posilniť prítomnosť včiel v ekosystéme,“ vysvetľuje Karol Mutňanský. Aby plásty včelieho medu v úľoch nelákali medvede, všetky včelstvá budú chránené elektrickým oplotením.

Silver Jurtinus, foto pixabay

Prvým krokom postupnej revitalizácie lokality Kalvárie a Šturca bolo osadenie lavičiek a obrázkovej skladačky v spodnej časti kalvárie. Jednoduchá skladačka pozostáva zo 16 kameňov trojuholníkového tvaru, z ktorých sa dajú poskladať tri rôzne obrázky. Inšpiráciou pre obrázkovú skladačku našli v Nemecku. „Kolega bol v na lesníckych oslavách a v skanzene ho zaujala takáto skladačka. Poslal mi mobilom fotografiu, tak sme sa rozhodli, že to skúsime urobiť aj my tu,“ hovorí riaditeľ kremnických mestských lesov Karol Mutňanský. „Prvý prototyp bol celý z dreva, ukázalo sa však, že drevo nie je vhodný materiál, preto funkčné časti ďalších skladačiek sú plechové, polepené fotografiami. Výhodou je, že keď sa obrázky okukajú, dajú sa prelepiť,“ vysvetľuje Mutňanský. Prototyp skladačky darovali materskej škole, prvá skladačka už stojí na začiatku kalvárskeho kopca, druhá skladačka je pred dokončením a umiestnia ju k vyhliadkovej veži na Krahulskom štíte. Skladačka na Kalvárii má obrázky z motívmi mesta Kremnica, skladačka pri vyhliadkovej veži bude s obrázkami zvierat.

Spodnú časť Kalvárie otvoria aktivitám

Spolu so skladačkou na mieste osadili aj lavičky. Karol Mutňanský si pamätá, že ešte v 70. rokoch na tom mieste lavičky boli a bol odtiaľ pekný výhľad na mesto, dnes však výhľad zakrýva zeleň. V spodnej časti kopca preto plánujú výrub. „Spodnú časť kalvárskeho kopca plánujeme trošku viac otvoriť, aby tu vzniklo miesto s peknými vyhliadkami, kde by mohli Kremničania a návštevníci vybehnúť a nebudú sa báť pustiť decká na trávu trošku si pobehať. Nebude to odlesnenie, skôr cielený výrub. Vyššie je aj kúsok rovnej plochy, kde osadíme malé drevené bránky a dúfam, že si tam budú decká kopať loptu,“ vymenúva Karol Mutňanský plány na túto sezónu. Výrub drevín stihnú pri dodržaní prísnej legislatívy najskôr na jeseň v období vegetačného pokoja. „Nechceme z kalvárie spraviť lunapark s atrakciou na každom kroku. Aktivitám chceme otvoriť spodnú, ľahko prístupnú časť. Strednú časť kopca odlesňovať nebudeme. Ten lesný porast má hodnotu, je viacetážový, žije tu vtáctvo aj rôzne živočíchy, je to pekný, stabilný les, vyrúbať ho by nebolo dobré. Upravíme chodník, nebezpečné stromy opília stromolezci. Určite to však neodlesníme do takého stavu, ako to bolo voľakedy. To už nebude nikdy.“

Lokalite chýba komplexné riešenie

Spestriť to chce Karol Mutňanský aj hore pri jazierkach na kalvárii. „Chceme využiť, že tie jazierka sú tam ako krajinotvorný prvok. Chceli by sme tam vybudovať drevený chodník s mostíkom cez mokraď, s nejakou informačnou tabuľou, kde by sa návštevník dozvedel niečo o mokradiach, o rastlinách a živočíchoch, ktorá tam žijú.“ Keďže kalvársky kopec plynule pokračuje na Šturec, plány Karola Mutňanského siahajú aj tam: „Chcel by som, aby banské chodníky neboli len banské, lebo niektoré tie banské diela už nie sú ani viditeľné v teréne. Haldy už sú zarastené pionierskymi drevinami. Mali by sme ich teraz odstrániť aby bolo vidieť haldy, keď sme radi, že príroda sa o ne postarala? Na informačných tabuliach chceme práve upozorniť na tieto procesy, ako sa príroda dokáže vysporiadať s činnosťou človeka.“ Tento rok na banských chodníkoch opravia tri informačné tabule, na budúci rok však plánujú chodníky revitalizovať zásadnejšie – pretrasovať ich a vyznačiť. Podľa riaditeľa mestských lesov totiž lokalita Šturca a kalvárie má obrovský potenciál, aby však táto lokalita bola zaujímavá aj pre turistu, vyžaduje si to komplexnejšie úpravy. „Všetko sa rieši čiastkovo, banské chodníky nemajú gazdu, každý sa hrá len na vlastnom piesočku, chceli by sme to zjednotiť. Pritom to nevyžaduje veľa, stačia malé zásahy, ale riešené komplexne, musí to mať logiku a jednotný rukopis. Ponuku vychádzok musíme stmeliť a skĺbiť tak, aby turisti mali na jednom mieste komplexnú informáciu, čo môžu vidieť a kadiaľ tam ísť. Predstavujem si, že na Ludovike by mohla byť odstavná plocha pre autá. Odtiaľ by sa dali zostaviť pekné vychádzkové okruhy na Jarabicu, na stred Európy, cez salaš Holečkovcov, na Kalváriu… Treba tomu dať logiku, aby turisti nemuseli šliapať z mesta, lebo to je veľa hluchého času,“ prezrádza plány Karol Mutňanský. Jedným dychom však dodáva, že zamestnanci mestských lesov ani mestskej zelene areál udržiavať nedokážu. „Teraz tu tri dni kosili pracovníci mestskej zelene a v meste sa tri dni nekosilo. Potom je kopec sťažností. Keď sem pošlem ľudí z mestských lesov, chýbajú mi v lese. K tomu musí byť spracovaný projekt, aby tu boli traja ľudia aj s technickým vybavením, ktorí to budú robiť. Traja stáli zamestnanci, ktorí budú chodiť do práce sem. Inak to bude vždy len také čiastkové, raz pokosíme a o dva týždne to už bude zarastené. Príroda vždy nad človekom vyhrá.“ hovorí Karol Mutňaský.

Silver Jurtinus

Vlastníci, spoluvlastníci a oprávnení zástupcovia vlastníkov (spoluvlastníkov) poľovných pozemkov, ktoré sú súčasťou spoločného poľovného revíru Kremnica si môžu uplatniť svoje práva a právom chránené záujmy na tomto zhromaždení a to predložením dokladu totožnosti a dokladov o vlastníctve, resp. spoluvlastníctve k poľovným pozemkom.

Vlastníci, spoluvlastníci a oprávnení zástupcovia vlastníkov (spoluvlastníkov) poľovných pozemkov budú mať váhu hlasu v zmysle § 5 ods.6 zákona o poľovníctve.

Prezentácia vlastníkov, spoluvlastníkov a oprávnených zástupcov vlastníkov (spoluvlastníkov) poľovných pozemkov sa uskutoční od 08:15 hod. V listine prítomných bude uvedené meno alebo názov vlastníka, výmera poľovných pozemkov v jeho vlastníctve a podiel tejto výmery k výmere poľovného revíru.

Program:
1. Otvorenie, overenie uznášaniaschopnosti
2. Schválenie programu a voľba orgánov Zhromaždenia
3. Rozhodnutie o využití práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri
4. Určenie náhrady za užívanie poľovného revíru
5. Rozhodnutie o užívateľovi spoločného poľovného revíru
6. Voľba splnomocnencov a určenie rozsahu zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa zákona o poľovníctve
7. Diskusia
8. Oboznámenie s prijatými uzneseniami
9. Záver

Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Kremnica je neverejné, zúčastniť sa ho môžu iba vlastníci/spoluvlastníci poľovných pozemkov, alebo ich splnomocnení zástupcovia alebo pozvaní hostia. Priebeh zhromaždenia bude v zmysle § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve osvedčený notárskou zápisnicou. Účastníci zhromaždenia sa preukážu dokladom totožnosti.

Za zvolávateľa:

Mesto Kremnica, Štefánikova námestie 1/1, 967 01 Kremnica, IČO: 00320781, v zastúpení splnomocnencom Ing. Karolom Mutňanským, bytom ul. Rumunskej armády 854/38, 967 01 Kremnica, narodeným 07. 06. 1969

Pozývajú sa:

1. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava
2. Ing. Ján Mozoľa, EuroForest, s.r.o. Zvolen
3. JUDr. Zora Belková – notár

Na vyvesenie:

Mestský úrad Kremnica
Obecný úrad Krahule
Obecný úrad Kremnické Bane
Obecný úrad Nevoľné

V Kremnici dňa 11. 11. 2014

Mesto Kremnica súhlasilo s vytvorením dočasnej parkovacej plochy skúšobne na 5 rokov. “Ak sa nové parkovisko neosvedčí, alebo vzniknú iné neočakávané problémy, po piatich rokoch budeme môcť tento pozemok opäť zalesniť,” hovorí primátorka.

“Súčasťou žiadosti o dočasné vyňatie lesa z lesného pôdneho fondu bolo 13 príloh,” hovorí Peter Hyža, manažér Skalka arény. Okrem vyjadrení vlastníka lesa, správcu lesa a znaleckých posudkov bol súčasťou žiadosti aj plán a projekt rekultivácie aj s časovým harmonogram. Na mieste boli aj pracovníci orgánov životného prostredia, obhliadky sa zúčastnili sa jej aj zástupcovia Chránenej krajinnej oblasti. “Všetci čo sa podľa zákona mali vyjadriť sa vyjadrili, vyjadrenie pracovníkov CHKO bolo naviac, lebo oni sú privolávaní len k hodnotnejším porastom, ale aj tak tam boli a nemali s tým problém, čo je plus,” hovorí Peter Hyža.

Odlesňovať budúce parkovisko začala spoločnosť Mestské lesy Kremnica v pondelok 2. decembra. Podľa riaditeľa mestských lesov bude odlesňovanie trvať 7 až 10 dní a vadiť by nemal ani prípadný sneh. “Keď nenapadne viac ako 20 centimetrov, nebudeme mať žiadny problém”, ubezpečuje Mutňanský. Vyťažený materiál poputuje do zásob mestských lesov a bude slúžiť ako palivové drevo.

Kapacitu parkoviska zatiaľ Peter Hyža len odhaduje. “Maximálna možná miera áut pre túto plochu je 280 áut, minimálna miera je 180 áut. Koľko áut tam bude môcť v skutočnosti parkovať ukáže až realita,” hovorí Hyža.

Cesty a parkoviská môžu čistiť vlastnou frézou

Skala Aréna kúpila vlastnú frézu, takže už nebude odkázaná na správcu cesty. “Máme zmluvu s Okresnou správou ciest stredisko Žiar nad Hronom, ktorá spočíva v tom, že v prípade, ak oni nebudú stíhať cestu upraviť, môžu si ten stroj objednať od nás. To znamená, že ak bude kalamitná situácia, ktorá bežne býva 2-3 krát za zimu a nebudú stíhať, majú právo si od nás ten stroj objednať. Výhodou je aj to, že pokiaľ my budeme chcieť cestu upraviť na vlastné náklady, len zavoláme na dispečing a oni nám to odobria. A sú povinný nám dodať pluh, ktorý cestu za frézou začistí. Keďže naša vlastná fréza bude odparkovaná na Skalke, v zásade si môžeme cestu odfrézovať kedykoľvek chceme a nebudeme sa musieť frézy doprosovať, ako to bolo po minulé roky,” avizuje Peter Hyža, manažér Skala Arény.

Silver Jurtinus

Už niekoľko dní je z mesta viditeľná konštrukcia veže na Gróbni, ako Krahulský štít nazývajú domáci. Konštrukciu tvorí šestnásť vztýčených stĺpov, ktoré sú ukotvené na mohutnom betónovom základe.

O vyhliadkovej veži v Kremnických vrchoch uvažoval riaditeľ Mestských lesov Kremnica, Karol Mutňanský, už dlhšiu dobu. Kvôli dobrej prístupnosti a atraktívnemu výhľadu na mesto, padla voľba na vrchol Krahulského štítu. “Zámer vybudovania rozhľadne na Krahulskom štíte vznikol v minulom roku pri príležitosti dvadsiateho výročia obnovenia vlastníckych práv mesta k lesnému majetku. Projektovú dokumentácia a stavebné povolenie máme od minulého roka, s budovaním sa začalo v apríli, ale počasie stavbe neprialo,” hovorí Karol Mutňanský. Ťažkú techniku sa kvôli jarným dažďom podarilo na miesto dopraviť až v júli. Teraz však už stavba pokračuje podľa plánu.

Veža bude mať výšku 13,5 metra a vyhliadkovú terasu vo výške 9 metrov. “Najpôsobivejší výhľad z veže bude na juh – juhozápad. Okrem Kremnice uvidia návštevníci Žiarsku kotlinu, južnú časť Kremnických vrchov, Vtáčnik, Štiavnické vrchy, na sever bude vidieť do Kunešova a do Turčianskej kotliny a na východ bude vidieť hlavný hrebeň Kremnických vrchov,” avizuje Mutňanský.

Všetko drevo použité na stavbu veže samozrejme pochádza z mestských lesov. “Stĺpy sú jedľové, pripravené v decembri, zábradlia, schody a šindel bude z červeného smreka. Celkovo na vežu použijeme zhruba 25 kubíkov dreva,” vysvetľuje riaditeľ mestských lesov. Do voľného združenia na výstavbu vyhliadkovej veže sa spojili  mesto Kremnica, obec Krahule, Mestské lesy Kremnica a spoločnosť ELBA, každý prispel finančne alebo materiálom. Celkový rozpočet na výstavbu veže je 40 000 €.

Pred dokončením veže, mestské lesy označia odbočku na vyhliadkovú vežu z gróbňového chodníka Kremnica – Krahule a pribudnú aj informačné tabule v Kremnici aj v Krahuliach. Pod vežou pribudne vyhliadková terasa, lavice aj stoly na oddych. Ak nenastanú nepredvídané okolnosti a počasie vydrží, prví návštevníci budú môcť vychutnať výhľad na okolie už v septembri a na otvorení  veže, nebude podľa slov Karola Mutňanského, chýbať guľáš ani muzika.

Silver Jurtinus

V súdnom spore o Rovnú horu figuruje mesto Kremnica ako navrhovateľ, odporcovia sú dvaja, Vojenské lesy a majetky štátny podnik a Ministerstvo obrany SR. Na štátny podnik sme sa obrátili s otázkou, koľko finančných prostriedkov vynaložili na právne zastupovanie v tomto súdnom spore, teda od roku 1996 do dnes. Odpovedá riaditeľ Vojenských lesov Ján Jurica: “Na právne zastupovanie VLM SR, š.p. v uvedenom spore nie je vedená žiadna samostatná faktúra, ktorou by právny zástupca fakturoval odmenu za zastupovanie v tejto konkrétnej právnej veci – Mesto Kremnica c/a VLM SR š.p. o určenie vlastníckeho práva.” Keďže Ján Jurica na otázku neodpovedal, pokúsili sme sa teda otázky preformulovať. Jurica však začal popierať aj samotný súdny spor. “VLM SR, š.p. nevedú a neviedli s Mestom Kremnica žiaden súdny spor o určenie vlastníckeho práva. Vojenské lesy nevedú žiadnu evidenciu finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na právne zastupovanie v súdnom spore, ktorý sa nikdy neviedol,” šokoval riaditeľ štátneho podniku.

V rovnakom duchu Ján Jurica odpovedal aj na otázky, aký zisk vykázali Vojenské lesy za roky 1996 – 2012 za hospodárenie a za činnosti spojené s poľovníctvom na lesných majetkoch, ktoré sú predmetom súdneho sporu s mestom Kremnica. “VLM SR š.p. nevedú žiadny osobitný výkaz zisku na lesnom majetku, ktorý bol predmetom sporu s mestom Kremnica,” odpovedal Jurica. Štátny podnik na svojej webstránke žiadne faktúry alebo objednávky nezverejňuje, nedajú sa na nej nájsť ani výročné správy.

Advokáti ministerstvo obhajujú za cestovné a stravné

S rovnakými otázkami sme sa teda obrátili na Ministerstvo obrany, ktoré je zriaďovateľom štátneho podniku Vojenské lesy a v súdnom spore figuruje ako odporca v druhom rade. Ministerstvo odmietlo odpovedať na otázku, kto ich zastupuje v súdnom spore s mestom Kremnica, pretože sa jedná o informáciu, ktorá je chránená zákonom o ochrane osobných údajov. Ministerstvo údajne tieto osoby oslovilo so žiadosťou o uverejnenie tejto informácie, tieto osoby však súhlas nedali.

Na otázku, koľko finančných prostriedkov spolu vynaložili odporcovia na právne zastupovanie v predmetnom súdnom spore, ministerstvo odpovedalo, že túto informáciu nemá k dispozícii. “Možno však uviesť skutočnosť, že Ministerstvo obrany SR v predmetnom spore zastupovali zamestnanci ministerstva a finančné prostriedky ministerstva na predmetný súdny spor boli vynaložené na úhrady cestovných nákladov na jednotlivé pojednávania a na stravné zástupcov ministerstva.”

Na ťahu je Najvyšší súd

Po definitívnom verdikte Krajského súdu v Žiline, ktorý znie v prospech mesta Kremnica, Vojenské lesy podali mimoriadny opravný prostriedok na Najvyšší súd. “V predmetnej veci Najvyšší súd SR musel spis vrátiť pre chybu súdu nižšieho stupňa, aby ju odstránil. Až po opätovnom predložení spisu s odstránenou chybou bude môcť Najvyšší súd SR o predmetnom dovolaní rozhodnúť,” prišla odpoveď z kancelárie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefana Harabina.  

Podľa hovorkyne Okresného súdu v Martine Anny Dudovej Záborskej, “bol spis z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátený Okresnému súdu Martin dňa 6.02.2013 z dôvodu nepredloženia osobitného plnomocenstva pre dovolacie konanie zo strany navrhovateľa. Uvedený nedostatok bol odstránený a spis bol opätovne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 21.02.2013.” Časový rámec, kedy by mohlo padnúť rozhodnutie, Najvyšší súd nekonkretizoval.  

Silver Jurtinus

Mesto Kremnica na základe rozsudku krajského súdu požiadalo štátny podnik Vojenské lesy a majetky o vydanie Rovnej hory. Namiesto vydania majetku mesta Kremnica však štátny podnik podal na Najvyššom súde Slovenskej republiky dovolanie, čo je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým sa napáda právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu.

Generálny riaditeľ štátneho podniku Vojenské lesy a majetky SR Ján Jurica potvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom súdneho konania, mestu Kremnica odovzdané neboli. “Rozhodnutie Okresného súdu Martin, ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, považujeme za nezákonné a podali sme mimoriadny opravný prostriedok,” zdôvodňuje Jurica.

Vojenské lesy a majetky zároveň požiadali Najvyšší súd o vydanie predbežného opatrenia, aby predmetný majetok nemuseli mestu Kremnica vydať až do rozhodnutia súdu. Súd však predbežné opatrenie zatiaľ nevydal. Podľa primátorky mesta Zuzany Balážovej je to bezprávny stav. “Rozsudok Krajského súdu nadobudol právoplatnosť, Najvyšší súd predbežné opatrenie nevydal, lehota na vydanie nášho majetku uplynula a napriek tomu nám majetok vrátený nebol. Je paradoxné, že štátny podnik, ktorý reprezentuje štát, sa bráni rešpektovať právoplatné rozhodnutie súdu,” hovorí primátorka.

Silver Jurtinus

Kremnica sa o lesy súdila aj za Rakúsko-Uhorska

Podobne ako iné privilegované mestá na Slovensku, aj mesto Kremnica v priebehu stáročí nadobudlo do svojho vlastníctva pomerne veľký lesný majetok o rozlohe vyše 10 000 hektárov. Mesto bolo známe ako vynikajúci lesný hospodár a priekopník pokrokových metód lesného hospodárstva. V druhej polovici 19. storočia sa mesto o lesné majetky súdilo s Rakúsko-Uhorskom. Vtedy spor trval od roku 1854 do roku 1871 a Kremnica si svoje vlastnícke práva k prevažnej časti lesného majetku obhájila. Svoj lesný majetok si mesto zachovalo až do 31. 12. 1949, kedy bol poštátnený komunistickým režimom.

Obnova zásad právneho štátu prišla po roku 1989. Snahy miest a obcí o reštitúciu svojho historického majetku boli uznané za oprávnené a reštitúcia bola realizovaná zákonom, ktorým sa Kremnici v roku 1992 vrátila podstatná časť jej poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ktoré mesto vlastnilo do 31. 12. 1949. Rovnú horu, les o rozlohe vyše 800 hektárov, historicky patriaci mestu však spravovala armáda, na ktorú sa reštitučný zákon nevzťahoval.

1. novembra 1994 štát mestám a obciam vrátil aj tie pozemky, ktoré využívalo ministerstvo obrany, ak sa nenachádzali vo vojenských obvodoch alebo neboli nevyhnutne potrebné pre účely obrany štátu. Rovná hora síce splnila aj tieto kritériá, mestu však bola vrátená len jej časť v katastri Dolnej Štubne o výmere 114 hektárov. Nároky aj na časti Rovnej hory v katastroch Hornej Štubne a Skleného štátny podnik Vojenské lesy a majetky odmietol s odôvodnením, že nie je preukázané, že tieto lesy boli časťou majetku mesta Kremnica do 31. 12. 1949.

Pojednávanie prerušilo cvičenie civilnej ochrany aj obštrukcie

Žalobu o vydanie pozemkov v katastri Sklené mesto podalo 22. 8. 1995. Prvé pojednávanie bolo vytýčené na 29. 5. 1996, ale krátko po zahájení bolo konanie náhle zrušené kvôli cvičnému poplachu civilnej ochrany. Prvé riadne pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až vo februári 1997, no keď súd ďalšie pojednávanie nevytýčil ani do augusta 1998, v septembri 1998 mesto podalo sťažnosť na Ústavný súd. Ten uznal, že Okresný súd v Martine porušil základné právo mesta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale ani na základe rozhodnutia Ústavného súdu sa konanie neurýchlilo. Skôr naopak.

Medzitým mesto podalo v januári 1999 žalobu vo veci vydania časti Rovnej hory v katastri Hornej Štubne s výmerou 72 hektárov. Verdikt súdu z novembra 2001 znel v neprospech Kremnice. Krajský súd v Žiline však odvolaniu mesta vyhovel a prvostupňový súd na opätovnom prerokovaní veci lesné pozemky v Hornej Štubni Kremnici prisúdil. Proti tomu sa zase odvolalo Ministerstvo obrany SR, ale Krajský súd jeho odvolaniu nevyhovel a rozsudok prvostupňového súdu v júli 2002 potvrdil. Keďže v katastri prebiehalo konanie o obnove registra evidencie pozemkov, časť Rovnej hory v katastri Hornej Štubne sa definitívne vrátila mestu Kremnica až v roku 2005.

Veci sa pohli aj v súdnom konaní o časť Rovnej Hory v katastri Sklené. V januári 2006 Okresný súd Martin, po viac ako desiatich rokoch od podania žaloby, rozhodol v prospech mesta. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie Vojenské lesy a majetky a Krajský súd ich odvolaniu vyhovel a vec vrátil na ďalšie konanie na okresný súd. Prvé opätovné konanie prvostupňového súdu v Martine sa konalo v marci 2009. Advokát štátneho podniku sa však na toto pojednávanie nedostavil. A nedostavil sa ani na ďalších 10 z 11 vytýčených termínov pojednávaní. Vždy sa deň pred pojednávaním ospravedlnil pre práceneschopnosť a nesúhlasil, aby bolo pojednávané v jeho neprítomnosti. V novembri 2011 okresný súd konečne rozhodol, že štátny podnik musí Kremnici časť Rovnej hory v katastri Sklené vydať. Štátny podnik Vojenské lesy a majetky však opätovným odvolaním na krajský súd získal ešte celý jeden rok. Definitívny a jednoznačný verdikt Krajského súdu v Žiline, v pomere hlasov senátu 3:0, padol takmer do roka a do dňa, 7. novembra 2012. Štátny podnik Vojenské lesy a majetky musí Kremnici vydať časť Rovnej hory v katastri Sklené do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

Jubilejný rok samostatného lesného hospodárenia

Podľa doktora Vaského, ktorý mesto Kremnica právne zastupoval od samého začiatku bol súdny spor o Rovnú horu poznačený obštrukciami. “Súdny spor, ktorý vedie štát, respektíve štátna organizácia a v ktorom ide o nápravu krívd z minulosti, by nemal byť vedený negativistickým a deštrukčným spôsobom, zneužívajúc možnosti dané demokratickým právnym poriadkom,” hovorí Vaský. Podľa neho sa v tomto prípade jednalo o “všemožné advokátske kľučkovanie bez akéhokoľvek ohľadu na pravdu a spravodlivosť. Žiaľ, naša spravodlivosť na takéto obštrukcie nedokáže vždy adekvátne reagovať,” hovorí Vaský.

“Sme veľmi radi, že to takto dopadlo. Dúfame, že po osemnástich rokoch čo najskôr dôjde k odovzdaniu tohto majetku a že naši lesníci na ňom budú môcť hospodáriť,” hovorí primátorka Zuzana Balážová, ktorá predpokladá, že aj tento lesný majetok mesto prenajme svojej dcérskej spoločnosti Mestské lesy Kremnica, rovnako ako všetky ostatné časti mestského lesného majetku, čím celková výmera kremnických mestských lesov opäť prekročí desaťtisíc hektárov.

“Spoločnosť Mestské lesy Kremnica vznikla v roku 1994 transformáciou pôvodného obecného podniku Mestský podnik lesov v Kremnici, ktorý začal svoju činnosť dňa 1. 10. 1992. Je symbolické a mimoriadne pozitívne, že dovŕšiť proces reštitúcie historického lesného majetku mesta Kremnica sa podarilo práve v jubilejnom roku, kedy si pripomíname 20. výročie reštitúcie lesného majetku a samostatného hospodárenia s týmto majetkom,” uzatvára primátorka.

Silver Jurtinus

Obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, sa mala dopustiť primátorka mesta Kremnica Zuzana Balážová a riaditeľ spoločnosti Mestské lesy Kremnica Karol Mutňanský. Z dokumentu, ktorý Vladimír Hudec vypracoval a predložil pri vyšetrovaní vyplývalo, že Mestské lesy ťažia vo zverených lesoch drevnú hmotu, ktorá sa následne predáva bez verejného obstarávania čím malo dôjsť k spôsobeniu škody v neprospech mesta Kremnica vo výške cca 1,84 mil €.

“Chcem týmto oznámiť, že oznámenie o dôvodnom podozrení z o páchaní trestného činu som už podal a teraz čakám ako budú postupovať orgány činné v trestnom konaní. Hovorím to verejne, pokiaľ v prípade, že sa stane niečo mne, mojej rodine, alebo môjmu majetku, aby polícia mala indície kde hľadať iniciátora a vinníka,” oznámil Hudec na mestskom zastupiteľstve 6. októbra 2011.

Vyšetrovateľ Richard Fúsatý však v uznesení Okresného riaditeľstva policajného zboru konštatoval: “Účtovná uzávierka spoločnosti podlieha externému auditu, pričom doposiaľ žiadne audítorské správy nevykazovali žiadne závažné nedostatky v účtovníctve alebo ekonomike spoločnosti. … Vzťahy medzi mestom Kremnica a spoločnosťou MsL Kremnica umožňujú transparentné riadenie a kontrolu činnosti uvedenej spoločnosti. … MsL Kremnica predáva drevnú hmotu za ceny, ktoré sú porovnateľné s cenami v rámci celého Slovenska, pričom v niektorých obdobiach a sortimentoch dosahuje aj lepšie speňaženie ako je celoslovenský priemer. Ťažba a predaj dreva nie sú jedinou úlohou MsL Kremnica, ale tiež aj spravovanie a zveľaďovanie lesného majetku mesta. Podľa preukázaných ukazovateľov, v období od roku 1994 do súčasnej doby v mestských lesoch objem drevnej hmoty rastie a zvyšuje sa plocha lesov, ktoré sú vo vlastníctve mesta. Spoločnosť MsL Kremnica dôsledne dodržiava princípy trvalo udržateľného hospodárenia a rozvoja lesov v súlade s Rámcovým dohovorom o trvalo udržateľnom rozvoji Karpát. Činnosť spoločnosti MsL Kremnica je preverovaná externými kontrolnými orgánmi ako sú orgány štátnej lesnej správy alebo daňové orgány, ktoré potvrdzujú kvalitnú činnosť uvedenej spoločnosti.”

Žiadne porušenie zákona

Žiadne porušenia zákona o lesoch ani iných právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva nekonštatoval ani Obvodný lesný úrad v Žarnovici, ani Obvodný lesný úrad v Martine, ktoré boli poverené štátnym dozorom v lesoch. “Obhospodarovateľ lesa spoločnosť MsL Kremnica, s.r.o. príkladne hospodári na majetku mesta Kremnica”, píše sa v uznesení.

K materiálu ktorý vypracoval Vladimír Hudec, boli spracované stanoviská od Ivety Hajdúchovej a Jozefa Drábeka z Technickej univerzity vo Zvolene, “pričom po dôkladnej analýze predmetného materiálu a rozbore uvedených výpočtov a návrhov na podnikateľské aktivity spoločnosti MsL Kremnica zistili, že uvedené hodnoty, resp. čísla a výpočty v predloženom listinnom materiály Ing. Vladimíra Hudeca sú nepresné a teda skresľujú skutočné hodnoty a neumožňujú formulovať správne závery,” píše v uznesení kapitán Fúsatý.

Vladimír Hudec na otázku čo hovorí na zastavenie trestného stíhania, odpovedal: “zatiaľ mi uznesenie nebolo doručené a v tejto otázke orgány činné v trestnom konaní nesplnili ustanovenie zákona. Ak bolo trestné stíhanie zastavené, považujem to za facku spravodlivosti a deformáciu demokracie.”

Riaditeľ Mestských lesov Kremnica Karol Mutňanský výsledok vyšetrovania očakával. “Od kedy sme sa oboznámili so “zlepšovákmi” pána Hudeca nám bolo jasné, že sa jedná o nepresné a nerealizovateľné postupy. Som rád, že naše tvrdenia potvrdilo aj policajné vyšetrovanie a stanoviská odborníkov. Som pripravený konfrontovať svoje rozhodnutia aj s iným názorom, ale v tomto prípade snaha pána Hudeca prekračuje isté hranice a pre mňa je záhadou motív jeho konania.” Obvinenia považoval za urážku svojej niekoľkoročnej práce, preto na Hudeca podal trestné oznámenie za ohováranie, to sa však podľa vyšetrovateľa nestalo.

Primátorka Zuzana Balážová odmieta Hudecove tvrdenie, ktoré vyslovil na mestskom zastupiteľstve 12. júla, že ho za to, že ju upozornil na chyby ktoré robí, zažalovala. Balážová tvrdí, že žiadne trestné oznámenie na Hudeca nepodala.

Mutňanský má dôveru poslancov

Na výsledok policajného šetrenia reagovali aj poslanci uznesením zo dňa 6. septembra 2012. Z vyhlásenia poslancov citujeme: “Máme za to, že svojím konaním Ing. Mgr. Hudec prekročil hranice vecnej a oprávnenej kritiky. Nikto nemôže verejne šíriť nepravdivé údaje, dokonca ani vo veciach verejného záujmu a nikto nemôže ani verejne osočovať a krivo obviňovať iné osoby, a to ani také, ktoré sú verejne činné. Dôrazne odmietame takéto spôsoby a postupy a dištancujeme sa od ich šíriteľov. Ing. Karola Mutňanského považujeme za kvalitného odborníka v lesnom hospodárstve, ktorý všetky svoje schopnosti dáva plne do služieb zveľaďovanie mestských lesov mesta Kremnica a v tejto oblasti dlhodobo dosahuje pozitívne výsledky.

Dospeli sme k záveru, že s Ing. Mgr. Hudecom nie je možné viesť žiadny dialóg vo veciach lesného hospodárstva mesta Kremnica a činnosti spoločnosti Mestské lesy Kremnica, s.r.o. Ing. Mgr. Hudec sám seba pasoval za odborníka v lesnom hospodárstve i v obchodovaní s drevom bez toho, aby akokoľvek preukázal svoju kvalifikáciu, odbornosť, doterajšiu prax a dosiahnuté výsledky v tomto odvetví. Ing. Mgr. Hudec za jedine pravdivé považuje svoje názory a tvrdenia a neuznáva ani názory renomovaných odborníkov v odbore ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva. Podľa neho, jedine on vie ako správne hospodáriť s lesným majetkom mesta Kremnice, aby prinášal omnoho väčšie výnosy ako doposiaľ a všetci ostatní, napriek tomu, že sú v tomto odvetví činí už veľa rokov, sú buď neschopní alebo rovno kriminálne živly a treba ich pohnať pred súd.

Odmietame takýto štýl vystupovania aký dlhodobo prezentuje Ing. Mgr. Hudec na zasadnutiach mestského zastupiteľstva a považujeme ho za neprijateľný, populistický a demagogický. Tvrdenia Ing. Mgr. Hudeca v trestnom oznámení na Generálnu prokuratúru SR považujeme za ohováračské a nactiutŕhačské. Na základe vyššie uvedeného vyhlasujeme, že Ing. Mgr. Vladimír Hudec nie je pre nás dôveryhodnou osobou pre oblasť lesného hospodárstva a činnosť spoločnosti Mestské lesy Kremnica, s.r.o. a konateľ spoločnosti Mestské lesy Kremnica, s.r.o. Ing. Karol Mutňanský má našu plnú dôveru,” vyhlasujú poslanci.

Celý text vyhlásenia: Vyhlásenie poslancov.pdf

Silver Jurtinus

Lov zveri, od svojich prvopočiatkov v dejinách ľudstva, prechádza nepretržitým vývojom. Od základnej nutnosti zabezpečiť potravu, alebo chrániť si život pred šelmami cez honosné spoločenské poľovačky v stredoveku, ale aj snobské poľovačky politických a podnikateľských špičiek v nedávnej minulosti a v súčasnosti. Dnes hľadáme správnu formu, ktorá by najvhodnejšie charakterizovala túto ľudskú činnosť. Či je to koníček, alebo podľa iného extrémneho názoru atavistický prežitok, ktorý nemá dnes opodstatnenie? Život skutočného poľovníka je plný rešpektu a súcitu s prírodou a zverou.

Podľa nášho názoru, poľovníctvo je súhrn činností, ktoré zabezpečia trvalé hospodárenie s poľovnou zverou. Je zdrojom pracovných príležitostí, je ekonomickým prínosom pre región a je zdrojom vysoko výživnej diviny a v neposlednom rade, ak sa robí správne, zveľaďuje genofond a kmeňové stavy poľovnej zveri. Ruku na srdce, asi nikto by nechcel mať lesy bez zveri a poteší sa, keď pri víkendovej túre v okolí mesta uvidí voľne žijúce jelene či srny. Našou úlohou je udržiavať rovnováhu medzi lesným, či poľnohospodárskym prostredím a poľovnou zverou a svojim zasahovaním do chovu sa snažiť, aby sa skutočné kmeňové stavy priblížili tým normovaným. Poľovníctvo, ak sa robí správne, nie je kratochvíľa, ale vysoko odborná a zodpovedná činnosť.

Na začiatku sme si stanovili ciele a cestu, ako vytvoriť jeden fungujúci systém, ktorý dokáže ekonomicky sebestačne zabezpečiť všetky poľovnícke činnosti. Hlavným zdrojom príjmov z poľovníckej činnosti je predaj diviny a poplatkový odstrel hosťami. Celkový servis okolo hostí je personálne aj časovo náročný, lebo zamestnanci, ktorí túto činnosť zabezpečujú, sú v prvom rade lesníci. Neorganizujeme pompézne spoločné poľovačky, ale poplatkoví hostia u nás nájdu skôr komornú atmosféru v zachovalom prírodnom prostredí. Pre nás je určitým zadosťučinením, že hostia (Nemecko, Rakúsko, ČR, Anglicko ale aj domáci) sa radi po rokoch vracajú a úroveň služieb ale aj samotný revír a stavy zveri hodnotia pochvalne.

Tržby za všetky činnosti spojené s poľovníctvom boli v roku 2011 dosiahnuté vo výške 33.861,- Eur bez DPH, čo je o 4.714 Eur viac ako v predchádzajúcom roku. Napriek tomu sa nepozeráme na poľovníctvo výlučne z komerčného hľadiska. Pre nás má významnú ekologickú funkciu a tá sa nedá vypočítať.

Vyslobodený medveď dostal meno Gary po šéfovi výskumu spoločnosti L.S.O. Bardejov Petrovi Garajovi, ktorý skúma správanie sa a zvyky medveďa hnedého na Slovensku.

Máme ambíciu vytvoriť moderný revír postavený na tradičných základoch, preto spolupracujeme s Katedrou ochrany lesa a poľovníctva Technickej univerzity vo Zvolene. Návrhy špičkových odborníkov, ale aj diplomové práce študentov nám prinášajú nové poznatky a pomáhajú racionalizovať obhospodarovanie poľovného revíru a zlepšovať genofond. V súčasnosti spolupracujeme pri telemetrickom sledovaní jelenej zveri. Trom jeleňom sme inštalovali obojok s vysielačkou a ich pohyb monitorujeme. Získavame tak podrobnú informáciu o ich pohybe a migrácii. Podobne sme postupovali aj pri medveďovi, ktorý si v Turčeku strčil hlavu do vedra. Oslobodili sme ho a nasadili mu GPS obojok. Informácie, ktoré o jeho živote získame, sa stanú podkladom pre podrobnú analýzu a pomôžu pri vypracovaní komplexnej štúdie o správaní sa a zvykoch medveďa hnedého na Slovensku.

Tržby z poľovníctva nám umožňujú zvýšiť zamestnanosť aj v zimnom období, keď sú traja pracovníci zamestnaní pri výrobe vysokonutričného krmiva z vlastných zdrojov a receptúry, ako sme prezentovali vo Farmárskej revue na STV 2 (Videoarchív STV 10.3.2012) alebo v odbornej tlači.

Na úseku výživy konzultujeme naše receptúry so Stredoeurópskym inštitútom pre výživu zveri v Nitre. Sme modelovým revírom, ktorý im zabezpečí spätnú väzbu pre výskum.

Nedá mi nespomenúť, že v spolupráci s CVČ Cvrček ale aj s obidvomi ZŠ v Kremnici organizujeme rôzne podujatia pre deti a snažíme sa im vštepiť lásku k prírode a pocit hrdosti na naše lesné bohatstvo. Robíme to radi a neľutujeme vynaložený čas, pretože je to vklad do budúcnosti.

Od roku 2005 sa počet jeleňov v kremnických lesoch takmer zdvojnásobil.

Teší nás, že v porovnaní rokov 2005 a 2011 došlo k výraznému nárastu jarných kmeňových stavov zveri.
jeleň: vtedy 34, dnes 64
jelenica: 36, 74
jelienča: 24, 30
srnec: 33, 43
srna: 40, 40
srnča: 20, 26
diviak: 3, 9
diviačica: 5, 9
lanštiak: 20, 38
diviača: 20, 40
SPOLU: 48, 96
Poľ.zver spolu: 235, 373

To znamená nárast o 71%, vyjadrením v spoločenskej hodnote zveri je to o 29.893,- Eur viac. Rovnako dôležité ako početnosť je aj zlepšenie trofejovej vekovej a pohlavnej štruktúry populácie poľovných druhov zveri.

Spoločnosť Mestské lesy Kremnica, s.r.o. zabezpečuje od svojho vzniku komplexné poľovnícke hospodárenie v režijnom poľovnom revíri. Obhospodarovanie lesa a poľovnícke hospodárenie bolo vždy úzko prepojené a vzájomne sa dopĺňalo. Skutočné poľovníctvo si vyžaduje hlboký vzťah k prírode, zodpovednosť voči nej a zmysel pre jej ochranu. Len takýmto spôsobom sa dajú v poľovníctve dlhodobo dosahovať pozitívne výsledky.

Lovu zdar!
Ing. Karol Mutňanský, konateľ spoločnosti

pracovníci Mestských lesov Kremnica

“Chodník je veľmi vhodný na rodinnú prechádzku, vzhľadom na prevýšenie cca 350 m bude asi častejšie využívaný v smere z Krahúl do Kremnice” hovorí Mutňanský. Na trase budú rozmiestnené aj drevené smerovníky  o ktorých dúfa, že nejaký čas vydržia na mieste. Približný čas na prechod z Krahúl do Kremnice bude asi 1: 15 hod. a z Kremnice na Krahule asi 1: 45 hod. Z chodníka sa bude dať odbočiť na Krahulský štít /958 m.n.m/.

“Všetkým, ktorí sa rozhodnú pre túto staronovú vychádzku, sa otvoria krásne výhľady na mesto a okolie prajeme pekné zážitky,” uzatvára Karol Mutňanský.

Bujačia lúka je prírodná rezervácia, nachádza sa na okraji intravilánu mesta Kremnica, po pravej strane cesty na Skalku. Je to typická podhorská ovsíková kosná lúka, kde okrem chráneného a ohrozeného druhu šafranu dvojfarebného sú prítomné i ďalšie chránené a ohrozené druhy.

Všetkým dobrovoľníkom patrí veľká vďaka.