Ľudovít Štúr bol slovenským národným buditeľom a vedúcou osobnosťou slovenského národného obrodenia v polovici 19. storočia. Najmä v roku 2015 sa jeho meno skloňuje v mnohých pádoch, oslavujeme totiž 200 rokov od narodenia tohto rodáka z Uhrovca. Aj v Mincovni Kremnica spomíname na Ľudovíta Štúra prostredníctvom hneď niekoľkých výrobkov.

Prvým z nich je ročníkový súbor slovenských euromincí s pamätnou dvojeurovou mincou 2015 “Ľudovít Štúr – 200. výročie narodenia”, ktorý vychádza v limitovanom počte 3 500 kusov. Pamätná dvojeurová minca s motívom Ľ. Štúra, ktorú vydáva Národná banka Slovenska, bude tiež súčasťou zberateľskej karty „coincard“, ktorá vychádza v limitovanom počte 6 000 kusov. K téme 200. výročia narodenia Ľ. Štúra Mincovňa Kremnica do tretice vydáva aj pamätnú medailu v zlatej verzii v limitovanom počte 50 kusov a v striebornej verzii v limitovanom počte 300 kusov. Autormi motívu vyobrazenom na medaile sú Štefan Novotný a Branislav Ronai z ateliéru Mincovne Kremnica: „Na návrhu sme sa podieľali spoločne aj preto, že nás oboch Ľudovít Štúr ako osobnosť zaujíma. Myslím si, že to je vydarená kombinácia,“ vyjadril sa k spolupráci Branislav Ronai, autor averznej strany medaily.

Výrobky, ktoré Mincovňa Kremnica vydáva k téme výročia Ľudovíta Štúra, budú súčasťou celonárodnej spomienky na Ľudovíta Štúra v Uhrovci v sobotu 24. októbra 2015.

(MK)

Turistickú expozíciu Mincovňa Kremnica otvorila v roku 2006, kedy v priestoroch starej raziarne mincí inštalovali expozíciu mincovej techniky. Stroje charakterizujú jednotlivé etapy technologického postupu výroby mincí. Jeden z historicky najzaujímavejších priestorov mincovne – stará raziareň – sa tak stal základom prehliadkovej turistickej trasy kremnickej mincovne.

Spolu s ďalším rozširovaním výroby, dochádzalo aj k postupnému rozširovaniu expozície. V roku 2008, kedy mincovňa začala raziť slovenské euromince, pre turistov sprístupnila aj priestory modernej raziarne. Návštevníci tak majú jedinečnú možnosť vidieť nové, moderné raziace stroje priamo pri razení mincí. V sprístupňovaní prevádzok mincovňa pokračovala aj po tom, čo mincovňa začala tlačiť kolky. „Od novembra minulého roka sme štátnou tlačiarňou cenín. Tlačia sa tu kontrolné známky na alkohol a tabak. Rozširujeme teda expozičnú trasu. Turisti, ktorí prehliadkovou trasou pôjdu, zahliadnu časť tlačiarne cenín a uvidia aj pracovisko razby drahých kovov,“ hovorí marketingový manažér mincovne Jaroslav Setnický.

Nové časti expozície sprístupnia v polovici mája. „Ostáva už iba pripraviť inštruktážny videofilm. Pracovisko razby drahých kovov totiž nie je v prevádzke nepretržite, preto pripravujeme krátky inštruktážny film o spracovaní drahých kovov, ktorý budeme premietať v čase, keď raziace stroje nebudú práve pracovať. Ak sa v dielni pracovať bude, návštevníci uvidia online zábery razby z kamery zabudovanej priamo v raziacom stroji a uvidia detaily razby mincí z drahých kovov,“ hovorí Jaroslav Setnický.

Pred samotnou rekonštrukciou prebiehal dôkladný archeologický výskum, ktorý odhalil pôvodné časti budovy z roku 1880. „Rekonštrukcia odhalila pôvodné klenby priestorov, v ktorých je v súčasnosti umiestnená tlačiareň cenín. Súčasťou expozície sú aj pôvodné okná a železné dvere, ktoré pôvodne slúžili v spomínanom objekte,“ vysvetľuje PR manažérka mincovne Veronika Chrienová.

Ročne mincovňu navštívi zhruba 12000 turistov. Namiesto papierovej vstupenky si návštevníci odnášajú kovový žetón. Expozícia je otvorená pondelok až piatok, prehliadky začínajú o 9:00, 11:00 a 12:30. Od 15. mája do 31. augusta je expozícia prístupná aj v sobotu so začiatkami prehliadok o 9:00, 10:00, 11:00. Od 1. júla do 31. augusta je v rovnakých časoch expozíciu navštíviť aj nedeľu.

Silver Jurtinus

Vlastimil Kalinec, riaditeľ Mincovne Kremnica.

Po prvých medializovaných úvahách Ministerstva financií o zámere zriadiť štátnu tlačiareň cenín, prebehlo podľa riaditeľa Mincovne Kremnica Vlastimila Kalinca veľké množstvo rokovaní. Podľa Kalinca bola doposiaľ prioritou kontrolných známok na Slovensku cena a nie ochranné prvky. “Keď však vypukla metanolová aféra v Česku, tak sa priorita zmenila a kolky budú obsahovať viac ochranných prvkov. Tie technológie, ktoré poskytujú najvyššiu ochranu cenín, však nie sú pre súkromné tlačiarne dostupné. Výrobcovia im túto technológiu nesmú predať. Čiže ak štát chce, aby kontrolné známky mali takú úroveň, akú majú kontrolné známky v iných krajinách, musí mať štátnu tlačiareň,” vysvetľuje Kalinec. “Nebolo to tak, že my sme s týmto nápadom prišli na ministerstvo. Mňa kolky ani nenapadli, to je úplne iné odvetvie,” priznáva riaditeľ. Dôvodom, prečo ministerstvo vybralo Mincovňu Kremnica je bezpečnosť. “Bezpečnostná stránka v mincovni je na takej úrovni, že to bol práve ten významný argument, prečo sa ministerstvo rozhodlo pre nás. Budeme používať presne ten istý systém, ktorý sa osvedčil, len ho rozšírime na ďalšie dve poschodia,” hovorí riaditeľ mincovne.

Budovy mincovne – pohľad z Ulice rumunskej armády. Tlačiareň kolkov vznikne v strenej budove, ktorá bude zvýšená na úroveň budovy vľavo.

Tlačiareň cenín bude umiestnená v budove nad expedičnou rampou. Prerábať sa bude horné podlažie, ktoré stavebnými úpravami zmenia na dvojpodlažné. “Budovu nenadstavíme o celé poschodie, budova bude zvýšená len nepatrne a bude zarovnaná s vedľajšou budovou. Najskôr sa však musí vysúťažiť technológia a jej sa musí prispôsobiť budova,” hovorí Vlastimil Kalinec, ktorý celkové náklady projektu odhaduje na 6,5 mil. €.

Nová výroba však veľa nových pracovných miesta neposkytne. “Určite tam nejakí ľudia zamestnaní budú, ale nemyslím si, že to bude veľký počet. Kontrolné známky sú špeciálna výroba, nie masová výroba. Na trhu cenín sme úplný nováčik,” priznáva Vlastimil Kalinec. Mincovňa od štátu nedostáva žiadne dotácie a odteraz si bude musieť okrem zákazok na výrobu mincí, hľadať aj zákazky pre tlačiareň kolkov a cenín. “Ani mincovňa nežije zo zákazok pre slovenský trh. Slovenské obehové mince tvoria 1% portfólia mincovne. Musí byť našou ambíciou hľadať aj ďalšie zákazky,” hovorí Kalinec. “Teraz razíme mince pre Tunisko, Guatemalu, Nikaraguu, Bangladéš a Srí Lanku. Raziareň bude bežať na plné obrátky niekoľko mesiacov. Máme zabezpečenú výrobu do konca roka, väčšina kapacity budúceho roka je už predaná a dokonca aj časť kapacity na rok 2015.”

Podľa Vlastimila Kalinca sa kremnickej mincovni darí vďake tomu, že vie pre svojich klientov nájsť najlepšie technické riešenie, má výbornú produktivitu a v antikorovej oceli patrí k svetovej špičke. Vďaka tomu sa dokážu presadiť aj v konkurencii väčších európskych mincovní. “Francúzska mincovňa dostane ročne dotáciu 30 mil. €, má 7 krát viac lisov, ale vyrába zhruba iba dvojnásobok nášho objemu mincí. Nemecké mincovne, napríklad, si všetko nakupujú u špecializovaných firiem, kdežto my si skoro všetko robíme sami, máme vlastnú výrobu náradia, vlastný vývoj. Porovnávať mincovne je preto veľmi ťažké. Naša efektívnosť je iná a tým, že máme vysoké využite technológie, dokážeme mať dobré ceny,” uvažuje Vlastimil Kalinec.

Text a foto Silver Jurtinus

Priamo v Centrálnej banke Srí Lanky podpísal riaditeľ Mincovne Kremnica Vlastimil Kalinec kontrakt na výrobu mincí pre túto krajinu. Jedná sa o výrobu celkového množstva 175 miliónov kusov mincí nominálnej hodnoty 10 Rupia, kde hodnota zákazky je 6,032 miliónov dolárov. “Pre túto krajinu budeme vyrábať mince po prvý krát a úspech v tomto tendri je o to cennejší, že sme sa presadili v teritóriu, kde dlhé roky mala dominanciu anglická mincovňa. Centrálna banka Srí Lanky si zvolila za materiál mincí antikorovú oceľ, s ktorou máme  bohaté skúseností z predchádzajúcich kontraktov výroby mincí pre Bangadéš. Tieto skúsenosti nám výrazne pomohli uspieť v tomto medzinárodnom tendri,” informoval marketingový manažér Mincovne Kremnica Jaroslav Setnický.  Mince bude mincovňa postupne raziť a dodávať v priebehu nasledujúcich troch rokov.

Okrem výroby mincí pre Srí Lanku Mincovňa Kremnica v poslednom období uspela aj v tendri a získala zákazku na výrobu dvoch nominálov mincí pre Nikaraguu. “V Nikaragui sa nám podarilo presadiť sa opakovane, keďže tieto mince sme vyrábali už v priebehu rokov 2008 až 2010,” hovorí Jaroslav Setnický. Konkrétne sa jedná o antikorovú mincu 1 Cordoba v počte 40 miliónov kusov a hliníkovú mincu 10 Cent v počte 35 miliónov kusov. Mince budú vyrobené a dodané v priebeh tohto roka.

Na ilustračnej fotografii Vlastimil Kalinec, riaditeľ Mincovne Kremnica.
(51)

Doktor Pavol Hollý, rodák z Chynorian, sa po štúdiách na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a krátkom účinkovaní vo viacerých slovenských mestách definitívne usadil v starobylej Kremnici. Prišiel s diplomom „doktor medicinae universae“, ale tiež s diplomom magistra „scholy pro organo et musica,“ ktorý mu vystavil bratislavský magistrát. Stal sa závodným lekárom pri Rudných baniach, neskôr obvodným lekárom, ale vo voľnom čase sa intenzívne venoval hudbe, predovšetkým organu – kráľovskému nástroju, ktorému popri svojej rodine venoval všetok svoj voľný čas.

Čoskoro sa stal uznávanou autoritou a spolupracoval s viacerými organovými firmami a organológmi. Navrhoval stavby či prestavby viacerých organov alebo sa jednoducho usiloval o záchranu niektorých historických nástrojov na Slovensku. Navrhol a zrealizoval pozoruhodný a vo vtedajšom Československu snáď i prvý moderný organ v sakrálnom priestore – organ pre rímskokatolícky kostol Premenenia Pána v Nevoľnom, kde v tom čase pôsobil Rudolf Baláž, neskorší banskobystrický biskup. Dvojmanuálový organ s pedálom je pozoruhodný nielen po stránke navrhnutej zvukovej dispozície, ale aj výtvarným riešením. Ako organista a odborník v stavbe nástrojov stál pri návrhoch a realizácii nového organu v chráme Sv. Alžbety, tzv. Špitálskom kostole, ktorý spĺňa všetky súčasné parametre moderného liturgického nástroja.

Na sklonku svojho života inicioval stavbu nového reprezentatívneho nástroja v chráme sv. Kataríny, ktorého sa, žiaľ, už nedožil – organ bol kolaudovaný roku 1992, štyri roky po jeho nečakanej smrti.

Pozostalosť doktora Pavla Hollého je uložená v Archíve hudobných rukopisov Slovenskej národnej knižnice v Martine, kde sa nachádza viacero skíc projektov, návrhov na stavbu či prestavbu organov. Všetky tieto materiály dokumentujú jeho celoživotný vzťah k hudbe, predovšetkým k organu, ale aj vzťah k mestu a jeho hudobným tradíciám, pestovanie ktorých vždy nezištne podporoval.

“Dnešné odhalenie pamätnej tabule doktorovi Pavlovi Hollému na dome, v ktorom posledné roky života žil i pracoval, vnímam ako prejav úcty a vďaky mesta vzácnemu človeku, ktorý nielenže žije v spomienkach jeho obyvateľov, ale aj tvorí neodmysliteľnú súčasť kultúrnej histórie mesta,” povedal v príhovore profesor Boris Banáry.

Na odhalení sa zúčastnili všetci piati synovia doktora Hollého, niekoľko vnukov a dokonca pravnučiek a pravnukov. Za rodinu prítomných pozdravil pán Karol Hollý, najstarší syn doktora Hollého, ktorý poslucháčom priblížil otca ako človeka. Napokon pozdravil prítomných aj zástupca primátorky mesta Kremnica Igor Kríž. Podujatie bolo ukončené slávnostným odhalením tabule.

Pamätná tabuľa vznikla z iniciatívy profesora Banáryho a výtvarníka Imricha Csabu Fodora z Kremnice. Obaja do prípravy zapojili občianske združenie SOS Kremnica, ktoré zrealizovalo vyhotovenie tabule. Podľa Daniela Haas Kianičku, predsedu združenia, má pamätná tabuľa vysokú výtvarnú úroveň. “Medailón s podobizňou Pavla Hollého vytvorila medailérka Mária Poldaufová z Kremnice, ktorý do bronzu odlial Štefan Kuzmín. Korpus tabule navrhol Imrich Csaba Fodor a do kararského mramoru ho vysekal Ondrej Kilík z Tekovských Nemiec. Nezastupiteľnú úlohu pri príprave pamätnej tabule zohrala rodina Pavla Hollého. Jej príslušníci pomohli radami, obrazovými podkladmi a zafinancovali samotné vyhotovenie tabule,” hovorí Kianička. Slávnostné odhalenie pamätnej tabule sa uskutočnilo 23. novembra 2012.

Silver Jurtinus

Aká bola cesta k tomuto celosvetovému úspechu?

Mária Poldaufová pri preberaní hlavnej ceny.

Japonská mincovňa každoročne vypisuje celosvetovú súťaž na mincovnú razbu, pri ktorej nie je zadaná téma. Gustav Klimmt bol predstaviteľ viedenskej secesie, čo je moja srdcová záležitosť, mal v minulom roku 150. výročie narodenia, preto som si zvolila túto tému. Urobila som grafický návrh podľa podmienok, ktoré boli stanovené, odoslala som ho a čakala. V októbri mi oznámili, že som zaradená medzi piatich, ktorí sa dostali do finále. Všetci piati sme do konca novembra mali zhotoviť sadrový model, do sadrových podkladov, ktoré Japonci poslali. Urobila som ho, odoslala a čakala čo bude ďalej a v decembri som sa dozvedela, že súťaž som vyhrala. Zároveň ma pozvali na slávnostné odovzdávanie cien do Tokia.

Aké dojmy vo Vás zanechalo Tokio?
Tokio sme so synom, ktorý mi bol tlmočiť, spoznávali celý týždeň a bola to nádhera. Vo štvrtok 3. mája bola ceremónia, na ktorej mi odovzdali cenu a autorský odražok mince, ktorú vyrobili podľa môjho návrhu. V ten deň prebiehali v Tokiu aj numizmatické dni, boli tam stánky z celého sveta, mince sa vymieňali a kupovali, dala sa tam kúpiť aj moja minca v striebre aj v zlate, tak som si ju kúpila. Boli sme pozvaní aj na veľvyslanectvo, slovenský veľvyslanec Drahomír Štos bol veľmi milý. Vytkol nám, že sme sa neozvali hneď po príchode, pomohol by nám s lístkami do chrámov a galérií, ktoré sú v Japonsku skutočne drahé.

Mária Poldaufová s porotcami súťaže, pánmi Hasegawa, Matsuoka a Kawasumi.

Na čom momentálne pracujete? Pracujete aj na voľnej tvorbe?
Pred pár dňami som odovzdala sadrový model s Cyrilom a Metodom na dvojeurovú mincu. Neviem ako obstojím, súťaž má byť ukončená štvrtého júna. Keď mám čas, robím aj voľnú tvorbu, najviac pre výstavy združenia medailérov.

Ktoré ocenenie počas Vašej kariéry považujete za najvzácnejšie?
Ono je to ťažko povedať. Zúčastňujem sa súťaží na mince, vyhrala som už desať súťaží na pamätné mince, z ktorých sa deväť mincí aj realizovalo. Najviac sa cení asi zlato, to som vyhrala realizáciu zlatej mince obce Vlkolínec, ale nemôžem ju vyzdvihnúť nad ostatné mince. Vzácnejšia je asi len materiálom. Prvé ocenenie som však získala ešte na škole, kedy vtedajšia ŠUPka s mojou maturitnou prácou získala druhé miesto v celosvetovej súťaži šperkárov, pričom prvé miesto udelené nebolo. Vážim si aj piate miesto v celosvetovej súťaži medailérov Fidem , ktoré som získala za svoj grafický návrh v roku 2006. Možno najviac si však ozaj vážim túto japonskú cenu, pretože je to prvé miesto v celosvetovej súťaži, ktorej sa zúčastnilo 127 výtvarníkov zo 16 krajín. Je to taká možnosť upozorniť ďalších výtvarníkov, aby sa nebáli týchto svetových súťaží, nech posielajú svoje práce. Dostať sa do sveta je skúsenosť obrovská. Predsa to, čo sa naučili na škole svojou vôľou a talentom, môžu prezentovať ďalej a môže sa stať, že aj ďalší budú takto ocenení.

Leták japonskej mincovne k víťaznej práci Márie Poldaufovej.

Podujatie bolo zahájené hymnou Matice slovenskej, fanfárami Dychovej hudby Minciar Kremnica a prednesom priliehavej básne od Márie Rázusovej-Martákovej „Človek trpiteľ“, prednesenej Alžbetou Vítkovou, členkou MO MS. Následne Rybársky privítal primátorku mesta RNDr. Balážovú, predsedu Spolku kremnických minciarov Ing. Hutyru a obyvateľov mesta. Ospravedlnil neprítomnosť riaditeľa mincovne Ing. Kalinca a vnučku Ing. Horáka Bronislavu Korpelovú, ktorá je v súčasnej dobe v zahraničí. Z jej listu vyberám „Tlmočte prosím moje úprimné poďakovanie všetkým iniciátorom a organizátorom tohto slávnostného aktu. Veľmi si vážim, že aj po toľkých rokoch spomínate na môjho starého otca s úctou. Želám vám a Kremnici všetko najlepšie, nech sa rozvíja do krásy, ale nech si zároveň zachová tú neopakovateľnú historickú atmosféru, pre ktorú ju milovali a stále milujú jej rodáci, prisťahovalci i turisti, či náhodní návštevníci“.

Život a dielo Ing. Horáka podrobne priblížil PhDr. Zoričák, z ktorého prejavu vyberám: Je zhodou okolnosti, že dnešným dňom píše mincovňa už druhý deň 684 roku svojej nepretržitej činnosti. Ing. Horák sa narodil 24.11.1894 v Lipníku nad Bečvou na Morave. Oženil sa v r. 1922 s kremničankou Máriou Zelenkovou, s ktorou mal syna Ivana.

Do mincovne nastúpil 19.02.1919, z ktorej predstavitelia bývalej uhorskej moci odviezli všetko zariadenie do Budapešti. Ostal len archív ktorý už nestačili odviesť a jeden medailérsky lis. Horák dostal ako prvú úlohu elektrifikáciu mincovne. Na Mária šachte dal osadiť kaplánovú turbínu so zariadením, čím mincovňa bola prvý raz v dejinách plne elektrifikovaná. Tento prvý úspech vystriedala ďalšia dramatická udalosť, útok maďarských vojsk v r. 1919. Horák dostal za povinnosť evakuváciu mincovne aj s personálom do Martina, pričom on zostal v Kremnici. všetko čo už bolo vybudované zaznamenalo veľké škody, lebo v mincovni bolo ubytované Československé vojsko, ktoré tu skoro nenechalo kameň na kameni. Napriek tomu prvé československé mince sa začali raziť už v r. 1921 a následne obnovil a znásobil aj razbu medailí. Pôsobil aj v zahraničí. Ako expert v novozaloženej mincovni v Rumunsku učil odborníkov techniku výroby mincí. Po rozdelení Československa v r. 1939 zostal v mincovni a prebral funkciu riaditeľa po odchádzajúcom Ing. Jureňovi na dôchodok. Za razbu beltlerovej medaily pripomínajúcej rozbitie Československa, ktorú si objednal Plichta z Prahy sa dostal na zoznam hľadaných osôb a bol nútený odísť do pobočky podniku Sandrik v Bukurešti., kde sa podieľal i na prácach mincovne. Po vojne sa vrátil do Kremnice, kde našiel nemcami rozbité výrobné zariadenie. S kolektívom minciarov ako riaditeľ, znovu musel obnoviť mincovňu a už v r. 1946 sa začali raziť mince. Zo zisku razby rumunských mincí asi 130 mil. korún, zabezpečil v meste výstavbu bytov v sume 93 mil. korún. Nakoľko v pätdesiatich rokoch veľmi vytŕčal z radu, nastal na neho pohon priamo z Ministerstva financií, začali sa kádrovačky. V r. 1955 bol Ing. Horák vo vyšetrovacej väzbe skoro rok. Behom jedného roka dostala mincovňa 11 hĺbkových kontrol, nič mu nenašli. Po prepustení z väzby už nenastúpil za riaditeľa, ale odišiel do dôchodku nezatrpkol na mincovňu, ale začal spisovať svoje vedomosti. Z jeho rúk vychádzajú literoáre o mincovni, ktoré do dnešných dní nie sú prekonané.

Z inej činnosti. Ako prvý prišiel na myšlienku založenia Slovenskej numizmatickej spoločnosti, bol pri zrode numizmatického krúžku ako prvého na Slovensku. Ako ochotník hrával v divadle. Venoval sa fotografovaniu a vypracoval si vlastnú techniku fotografovania numizmatického materiálu. Zomrel v Kremnici dňa 06.09.1973, kde je aj pochovaný.

S príhovorom vystúpila primátorka mesta RNDr. Balážová, ktorá okrem iného pripomenula, že Ing. Horák mal zásluhu na vyriešení technického a technologického problému razby unikátnej medaily priemeru 150 mm. Ako riaditeľ bol celé dni bol pri chlapoch, kým nevyriešili razbu.

Predseda MO MS v Kremnici Rybársky pripomenul, že Ing. Horák bol aktívnym členom miestneho odboru. Spolu s robotníkmi mincovne, ktorí pracovali zadarmo, mal veľký podiel na vybudovaní dôstojného pomníka nad hrobom Juraja Langsfelda v r. 1922. Vždy bol ochotný každému poradiť riešiť vzniknuté problémy, či už pri matičnej činnosti i v osobnom živote.

Na znak úcty k jeho osobe, Spolok Kremnických minciarov zabezpečil vyhotovenie modelu a odliatie pamätnej tabule, ktorú odhalil predseda spolku Ing. Hutyra a spolu s predsedom MO MS položili veniec, zakúpený mestom Kremnica. Návrh na vyhotovenie pamätnej tabule podal Rybársky, ktorý zabezpečil aj program slávnostného odhalenia pamätnej tabule. Na záver za koncertovania dychovej hudby sa uskutočnil zápis zúčastnených do pamätných kníh mesta i MO MS.

Milan Rybársky, predseda MO MS

V decembri do tohto prestížneho zoznamu pribudla aj Kremnická mincovňa, ako jeden z najstarších nepretržite vyrábajúcich výrobných podnikov nielen v Európe, ale aj na svete. Po Kostole sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch, Kostole sv. Juraja v Kostoľanoch pod Tríbečom, Hrade Červený Kameň a Mohyle gen. Štefánika na Bradle je Kremnická mincovňa štvrtým zápisom slovenského dedičstva v prestížnom zozname Európskeho dedičstva.