Potvrdenie záujmu byť účastníkom v konkrétnom správnom konaní je potrebné doručiť, buď písomne na adresu: Mesto Kremnica, Štefánikovo námestie 1/1, 967 01 Kremnica alebo elektronicky na adresu: andrea.mutnanska@kremnica.sk do piatich pracovných dní od zverejnenia informácie.

Číslo konania:OMZ2015/01176
Dátum zverejnenia informácie: 21.08.2015

Žiadosť o vydanie súhlasu na výrub 1ks Smrek pichľavý (Picea pungens), 1ks Jedľa srienistá (Abies concolor), 1ks Cypruštek Lawsonov (Chamaecyparis lawsoniana), 4ks Vŕba rakytová (Salix caprea), 1ks Topoľ osikový (Populus tremula) a Lieska obyčajná s rozlohou 7m2 v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ktoré rastú na pozemku C-KN 1666/1 v k. ú. Kremnica.

Juraj Slašťan s ambasádorom projektu Lukášom Latinákom, ktorý bude prítomný aj na otvorení Barborskej cesty.

Autorom projektu je Juraj Slašťan, ktorý sa inšpiroval v Rakúsku pútnickým projektom Johannesweg. Trasa medzi mestom Linz a Šumavou dlhá 84 kilometrov je založená na knihe o fiktívnych dvanástich zastaveniach, pričom každé z týchto zastavení znamená nejakú ľudskú vlastnosť. „Keď v roku 2012 spustili tento projekt podľa predlohy rovnomennej knihy od Johana Neuhofera, začalo toto „zabudnuté“ územie nebývalo ožívať. Táto cesta ma natoľko inšpirovala, že som začal pracovať na niečom podobnom aj u nás,“ hovorí Juraj Slašťan.

Cieľom projektu Barborská cesta je podľa Slašťana „vyzdvihnúť existujúce banské, kultúrne a prírodné zaujímavosti spojené so znovuobjavením územia bývalých hornouhorských banských miest a sprístupniť návštevníkom unikátne miesta uprostred krásnej prírody.“ Ambíciou projektu je vybudovať najnavštevovanejšiu poznávaciu cestu na Slovensku s narastajúcim prílevom domácich i zahraničných návštevníkov. “Pešou turistikou chceme podporiť ekologický cestovný ruch, ktorý je šetrný k životnému prostrediu a zodpovedne pristupuje k okolitej prírode,” hovorí Juraj Slašťan.

Poznávacie cesta vznikla spojením územia bývalých významných stredoslovenských banských miest. Zjednocujúcim symbolom projektu je patrónka baníkov Svätá Barbora. Svojou medenou korunou symbolizuje medenú Banskú Bystricu, Španiu Dolinu a Staré hory. Zlatý kalich symbolizuje zlaté Kremnické vrchy, strieborný meč symbolizuje Banskú Štiavnicu a okolie.

Cesta má 9 etáp a 29 zastavení

Mapa

Celá Barborská cesta meria spolu 180 km. Je rozdelená do deviatich etáp, takže jej absolvovanie by malo trvať 8 až 9 dní. Na ceste je 29 zastavení – presne toľko mala umučená sv. Barbora rokov a presne toľko gombíkov nájdete aj na všetkých baníckych uniformách. Trasu je možné prejsť pešo alebo na bicykli po vyznačených turistických chodníkoch, pričom návštevník môže začať v ktorejkoľvek etape. Poznávacia trasa prechádza najvýznamnejšími miestami banských pamiatok a pamätihodností spojených s banskou tradíciou a územím bývalých hornouhorských banských miest. „Myšlienkou projektu je cesta, počas ktorej pútnik spoznáva nové miesta a život v nich, ale nakoniec zistí, že najlepšie spoznal sám seba,“ hovorí Juraj Slašťan.

Namiesto klasického cestovného pasu pútnika, do ktorého pribúdajú pečiatky z jednotlivých zastavení, bude pútnik dostávať Barborské toliare, ktoré vznikli v spolupráci s kremnickou mincovňou a budú akýmsi certifikátom o absolvovaní cesty. Prví pútnici sa na Barborskú cestu vydajú v piatok 1. mája o 12.00 od Barbakanu z Námestia SNP v Banskej Bystrici.

Silver Jurtinus, foto: www.barborskacesta.com

Víťazný dub letný z Kremnice dostane odmenu v podobe dendrologického posudku od Medzinárodnej arboristickej spoločnosti ISA Slovensko a finančný príspevok na ošetrenie vo výške 333 eur. Zechenterov dub do ankety Strom roka 2013 prihlásilo občianske združenie Naša Kremnica. Podľa predsedu združenia Mariána Vojtka budú získané finančné prostriedky použité na ošetrenie stromu a na zveľadenie jeho okolia. “Ako najlepšie využiť získané finančné prostriedky budeme konzultovať s oddelením mestskej zelene, ktoré sa o strom stará. Do úvahy pripadá napríklad vybudovanie ohrádky okolo stromu, ktoré by strom ochránilo od poškodenia,” hovorí Vojtko.

Do ankety bolo prihlásených 65 stromov z celého Slovenska a o poradí finalistov rozhodlo 13 328 hlasov, z ktorých 1955 hlasov získal práve Zechenterov dub. Cieľom ankety, ktorej jedenásty ročník vyhlásila v apríli Nadácia Ekopolis, je upozorniť na staré, vzácne či ohrozené stromy a vzbudiť záujem ľudí o životné prostredie. Hlavným partnerom ankety je Slovenská sporiteľňa. Anketu ďalej podporili Medzinárodná arboristická spoločnosť ISA Slovensko, Vydavateľstvo Dajama, Kníhkupectvo Artforum a Záhradníctvo A.B.I.E.S.. Patrónom ankety je už po druhý rok spevák Peter Lipa.

Silver Jurtinus

Na oddelení pracuje spolu sedem zamestnancov, okrem vedúcej oddelenia Andrei Mutňanskej aj traja pracovníci a tri pracovníčky starajúci sa o údržbu zelených plôch. Tí pracujú však iba sezónne, od apríla do novembra, aj keď prácu by im vedúca našla aj po celý rok. “Že má oddelenie iba sezónnych pracovníkov je takto zaužívané už šestnásť  rokov. Svojich pracovníkov by som vedela zamestnať aj v zimnom období, najmä na výrub drevín a  náletových drevín, ktorý sa môže realizovať iba počas vegetačného kľudu. Napríklad na Kalvárii, kde sa nachádza mnoho nestabilných drevín ale aj na iných miestach v intraviláne mesta,  ktoré nestíhame skrášľovať počas sezóny,” hovorí Andrea Mutňanská.

Trávniky v meste pracovníci oddelenia kosia aspoň dva krát ročne. “Počas leta kosíme 25 hektárov trávnatých plôch, ktoré sú na mestských pozemkoch. Prioritou je samozrejme námestie a centrum mesta, ktoré musíme udržiavať v istom štandarde. Trávnik na námestí sa kosí  sedem až desať krát, futbalové ihrisko sme minulý rok kosili dvadsať krát, čo je takmer každý týždeň v sezóne. K tomu nám v ostatnom čase pribudol aj Štadión Rudolfa Čillíka na Skalke a zrekultivovaná skládka Ovčín, ktorú musíme pravidelne kosiť. Plochy nám pribúdajú a aj dvojnásobný počet koscov by bol málo, aby sme stíhali kosiť všetky plochy. Jeden kosec sa pritom počas leta mesiac venuje rezaniu  kríkov a živých plotov, celý mesiac kosia trávnaté plochy  teda iba dvaja.”

Tri pracovníčky mestskej zelene trávniky po koscoch vyhrabávajú, okrem toho však aj vysádzajú kvetiny a kríky, prihnojujú kvetinové záhony,  okopávajú, polievajú a odburiňujú zelené plochy s okrasnými rastlinami. Revitalizovať zanedbané plochy začali v roku 1999 parkoviskom  Jeleň. “Vytvorili sme tam trávnik s kríkovou časťou, lavičkami a alejou čerešní. Postupne sme revitalizovali plochu pod zámkom, pred poliklinikou, alebo pred kinom Akropola. Staráme sa o kvetinové záhony na pomníku SNP, v parku pri bývalých WC, na pešej zóne alebo pri úrade práce. V dolnej škôlke mali deti málo zelene a v letných mesiacoch priveľa slnka. Preto sme sa rozhodli vlani pri príležistosti festivalu Envirofilm ozeleniť práve túto časť mesta. Vysadili sme za pomoci samotných detí niekoľko vzrastlých stromov a takmer stovku kríkov.  Zeleň však potrebuje čas, finálny výsledok sa dostaví až po niekoľkých rokoch,  rovnako ako na námestí,” hovorí Andrea Mutňanská. Najbližšie sa pripravujú na skrášlenie Mestského kultúrneho strediska, to ale až potom, keď bude opravený priľahlý chodník, osadené lavičky a informačná tabuľa. “Snáď už na jeseň by sme mohli priestor pred MsKS vysadiť trvalkami a cibuľovinami, aby bol záhon svieži celoročne.”

Časť povinností mestskej zelene, ktoré verejnosť vníma veľmi citlivo, sú výruby stromov. “Treba si uvedomiť, že aj stromy dožívajú svoj vek, niektoré majú zlý zdravotný stav treba ich vyrúbať a nahradiť niečím novým a zelené plochy pretvárať,” hovorí Andrea Mutňanská. K výrubom stromov sa v Kremnici vyjadrujú aj pamiatkári, pretože k pamiatkovej ochrane patrí aj zeleň. Objektmi zelene navrhnuté do zoznamu pamätihodnosti obce (podľa § 14 pamiatkového zákona) sú napr. Aleja Kalvárie, lipová aleja na ulici ČSA aj lipová aleja pozdĺž staničného chodníka.  “Práve občania bývajúci na ulici ČSA  často žiadajú zredukovať aleju, ale to nie je možné. Lipy sa snažíme každý rok orezávať bezpečnostnými rezmi, dávame viazať koruny stromov, aby nedošlo k rozštiepeniu, ale lipy by určite mali byť zachované. Pôsobia ako vetrolamy, zadržiavajú vodu v tej časti mesta.  To, že listy upchávajú žľaby nie je adekvátnym odôvodnením na výrub dreviny. Keď prechádzam staničným chodníkom spolu s arboristami s ktorými vyberáme dreviny na ošetrenie sú každoročne uchvátení jedinečnosťou tejto vyše storočnej aleje“ vysvetľuje Andrea Mutňanská. Okrem lipovej aleje v Kremnici rastú aj ďalšie chránené dreviny, napríklad tisy v Zechenterovej záhrade, lipa na Banskej ceste,  alebo sekvojovec na Kollárovej ulici. O najstarší strom v Kremnici – vyše tristoročný dub v Zechentorvej záhrade, ktorý je na svoj vek pomerne vitálny, má v správe  Správa chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.

Pracovníci oddelenia likvidujú aj invazívne rastliny, napríklad boľševník obrovský alebo  pohánkovec japonský, ktoré sa likvidujú ťažko, kosenie totiž nepomáha, rastliny sa preto likvidujú pomocou totálnych herbicídov. “Niektoré plochy sa nám podarilo  vyčistiť, napríklad pri potoku pri bašte sa nám rastliny podarilo zlikvidovať úplne. Horšie je, ak si to ľudia pestujú v záhrade ako raritu a potom sa im to začne množiť až k susedom a vznikajú zbytočné susedské spory. Občiansko-právne spory vznikajú aj pri drevinách, ktoré rastú na pozemku, kde majiteľovi nevadia a ktorý k nim má nejaký vzťah, vadia však susedom. To sú spory, do ktorých orgán ochrany prírody, teda mesto Kremnica  zasiahnuť nemôže, môže vlastníka vyzvať, aby drevinu asanoval, len v tom prípade ak má  drevina zlý zdravotný stav, a tým ohrozuje bezpečnosť občana alebo môže spôsobiť materiálnu ujmu.“

Oddelenie mestskej zelene už sedem rokov prevádzkuje aj kompostovisko, ktoré už má prvé výsledky – zeminu, ktorú používajú v prípade potreby. Na kompostovisko môžu občania doviezť lístie, trávu a zelený odpad z kvetín. Konáre skladujú na píle a raz ročne ich štiepkujú,  štiepku pridávajú do kompostu. Žiaden iný biologický odpad na kompostovisko sa voziť nesmie. Kompostovisko má kapacitu 10 ton kompostu ročne. Uloženie akéhokoľvek odpadu treba preto vopred oznámiť na telefónnom čísle: 045/6700625 alebo 045/6742 951. Oddelenie ponúka občanom dva krát ročne, na jar a na jeseň, aj odvoz drevného odpadu z rodinných domov. Občania si na túto službu už zvykli a využívajú ju. “Na začiatku sme odvážali 0,5 ton  konárov, v tomto roku to bolo 10,8 ton drevného odpadu ,”  hovorí Andrea Mutňanská.

Ročný rozpočet oddelenia pre rok 2013 je 73 466 € na celú sezónu. Stroje majú v prenájme od mestských lesov Kremnica.  V súčasnosti hľadajú aj ďalšieho sezónneho pracovníka, ak máte záujem, ozvite sa na tel. číslo 0911 218 133.

Vedúca Oddelenia mestskej zelene Andrea Mutňanská spolu s Komisiou pre hodnotenie úpravy zelene a vianočnej výzdoby oceňujú jednotlivcov a bytové spoločenstvá v súťaži Záleží vám na našom okolí. “Niektorí jednotlivci, ale aj celé bytové spoločenstvá sa o svoje bezprostredné okolie starajú naozaj príkladne, preto ich chceme oceniť aspoň morálne. Má zmysel skrášľovať svoje okolie pre seba, ale aj pre ostatných.”

Silver Jurtinus

“Keď som staval tretiu studničku, zastavila ma na Nevoľnom jedna pani a vraví mi: Janko, pánbožko ti všetky hriechy odpustí za takú peknú studničku. To by som ich musel aspoň tridsať postaviť, aby mi odpustil moje všetky hriechy, smial som sa vtedy. A vidíte, už ich je tridsaťšesť. Už môžem aj odpustky predávať,” smeje sa pán Filanda dnes. Niekedy mu však nie je do smiechu.

Vandal poškodil prameň Permoník a podpísal sa na stromy nad kúpaliskom.

“Vandal si zrejme neuvedomuje, koľko času a úsilia treba kým prameň vyprojektujem a postavím,” hovorí. Mrzí ho, že aj keď jeho studničky už stoja aj v Štiavnických vrchoch, pri Handlovej, v pohorí Vtáčnik a nikde inde sa nestalo, že by ich boli poškodili vandali, len práve pri Kremnici.

Na jar tohto roku na podnet mesta Kremnica vybudoval na frekventovanom chodníku k rekreačnému stredisko Toliar dve studničky, ktoré nazval Lesný prameň a Permoník. Obe majú aj nádržky, aby sa psíky mohli napiť a dole je zazátkovaný odkaľovací otvor na čistenie nádržky. “Zátku vždy niekto odstránil, aspoň sedem – osem krát som to zapchával, potom som to už zabetónoval napevno,” hovorí Filanda. Do potrubia Lesného prameňa niekto strčil konár a zalomil, takže bol problém dostať ju von a prameň Permoník niekto postriekal čiernou farbou. “Koho toto mohlo napadnúť?” nechápavo krúti hlavou pán Filanda.

Prameň Permoník je zhotovený z kremeňa vyťaženého z kremnických baní, vysvetľuje Ján Filanda.

Doteraz najbližšia studnička pri Kremnici stála na náučnom chodníku Zelená cesta. Stojí tam prameň Grantík, ktorý stráži Salamandra škvrnitá. Pred dvoma rokmi jej neznámy vandal odlomil hlavu. “Ten jeden hádže zlé svetlo na nás všetkých, Kremničanov,” hovorí Filanda. “Neznášam, keď ľudia povedia Slováci sú takí. To nie je o Slovensku, to je o jednom vagabundovi!” hovorí. “Upozorňujú ma ľudia, to ti zničia, ako keby to bolo moje. Reku, mne to nezničia, vám to zničia, tak si to ukontrolujte,” odpovedá ľuďom Filanda.

Teší ho, keď si studnička nájde svojich opatrovateľov, ktorí ju keď treba vyčistia, upravia okolie, vykosia, osadia si lavičku. “Stačí základná údržba, akékoľvek opravy prídem urobiť sám, stačí mi dať vedieť.” Na svoje studničky píše aj adresu svojej webstránky www.filhistory.wbl.sk, cez ktorú ho možno kontaktovať. “Koľkí cudzí ľudia mi píšu, ďakujú mi, niekedy ma zastavia na ulici a v slzách mi ďakujú, to ma vie rozobrať,” priznáva pán Filanda.

Silver Jurtinus

Vachta trojlistá, jeden zo vzácnych druhov rastlín vyskytujúci sa na Kalvárii. V ľudovom liečiteľstve sa využíva pri zažívacích poruchách, nechutenstve a hnačke.

S informáciou o možnom výskyte chránených a ohrozených druhov rastlín na Kalvárii listom informoval vedenie mesta pán Vladimír Hudec, skupina poslancov následne požiadala strážcu prírody Jaroslava Slašťana, aby potvrdil alebo vyvrátil, či sa jedná o vzácny biotop a či bol výstavbou protipovodňových opatrení poškodený. “Na mieste som zistil prítomnosť niektorých chránených a ohrozených druhov flóry Slovenska. Zistil som, že sa jedná o biotop Prechodné rašeliniská a trasoviská,” hovorí Slašťan. “Záznam z informačných, strážnych a kontrolných služieb, v ktorom som uviedol svoje zistenia, som poslal na Správu chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.”

Martinu Dragúňovú, pracovníčku Úseku životného prostredia na Mestskom úrade v Kremnici však jeho podnet prekvapil. “Nakoľko sme sa spolu s autorom a realizátormi projektu stretli s pánom Slašťanom na tvári miesta vykonaných vodozádržných opatrení 29. mája 2012, sme uvedeným podnetom zo dňa 29. júna 2012 prekvapení. Počas tohto stretnutia sme zodpovedali všetky jeho otázky, pričom podozrenie na zásah do biotopu európskeho významu v tej dobe nevyslovil. Naopak, kladne hodnotil výber lokality a s realizáciou projektu súhlasil,” objasňuje Dragúňová.

Mesto postupovalo v zmysle platnej legislatívy

Mesto Kremnica dňa 16. septembra 2011 vyplnilo elektronický dotazník, čím sa oficiálne prihlásilo do druhého realizačného projektu protipovodňových opatrení a 19. septembra 2011 bolo mesto do projektu zaradené. Podmienkou pre podpísanie zmluvy s Úradom vlády SR bolo predloženie projektovej dokumentácie a kópie podanej žiadosti o vydanie rozhodnutia o využití územia príslušného stavebného úradu a tiež rozpočet o využití finančných prostriedkov z dotácie. K projektu sa vyjadrili Stredoslovenská vodárenská prevádzková spoločnosť, a.s. Žiar nad Hronom, Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, Obvodný pozemkový úrad Žiar nad Hronom, SPP – Distribúcia, a.s. Bratislava, Krajský pamiatkový úrad Banská Bystrica ako aj vlastníci pozemkov. Dňa 08. marca 2012 bolo mestu doručené oznámenie o začatí územného konania o využití územia, s ktorým boli oboznámení všetci účastníci konania a mali možnosť sa k nemu vyjadriť. Následne bolo dňa 12. marca 2012 vydané rozhodnutie o využití územia, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15. marca 2012. Stavba bola realizovaná v súlade s vydaným rozhodnutím o využití územia, s dodržaním podmienok, ktoré vyplynuli zo stanovísk dotknutých orgánov. Samotné práce na projekte boli zahájené dňa 16. marca 2012. Prípravné práce ako čistenie od náletových drevín boli vykonané v období vegetačného pokoja a počas celej realizácie projektu postupovalo mesto v zmysle platnej legislatívy.

Obrovská škoda alebo zlepšenie podmienok?

Podľa Jaroslava Slašťana výstavba protipovodňových opatrení spôsobila škodu na biotope za viac ako 60-tisíc eur. “Suma je stanovená v rámci spoločenských hodnôt pre každý typ biotopu. Poškodená plocha je 540m² a keďže 1 m² biotopu tohto typu má spoločenskú hodnotu 117,5 €, je to jednoduchá matematika,” hovorí Slašťan. Poškodeniu biotopu však primátorka mesta Zuzana Balážová odmieta. “Naopak, vybudovaním vodozádržných objektov sa vytvorili vhodné podmienky pre plošné rozšírenie týchto druhov,” tvrdí primátorka. “Ak aj došlo počas prác k poškodeniu určitej časti biotopu, jedná sa o mizivé percento z celej plochy a je zanedbateľné v porovnaní s pozitívnym vplyvom, ktorý ich vybudovanie bude mať. Pred zahájením prác boli tieto pozemky navyše vyčistené od krovitého porastu náletových drevín, ktorých invázia je jedným z ohrozujúcich faktorov pre tieto biotopy. Na danej lokalite sme zaznamenali výskyt druhov, ktoré uvádza pán Slašťan, avšak pri samotných prácach nedošlo k zničeniu chránených a ohrozených druhov, nakoľko budované objekty sa nachádzajú mimo stanovišťa týchto rastlín,” hovorí Balážová.

Cieľom projektu bolo vybudovanie vodozádržných opatrení o objeme viac ako 10 000 m³, čím sa znížili povodňové riziká a zmiernili dosahy extrémnych prívalových dažďov. V auguste roku 2010 príval dažďovej vody z lokality Kalvária spôsobil zatopenie viacerých dvorov, pivníc ako i miestnej komunikácie. Pri výbere lokalít pre budovanie protipovodňových opatrení sa preto mesto zameralo práve na časti mesta postihnuté záplavami v roku 2010. Ako je uvedené i v samotnom podnete Jaroslava Slašťana, nejedná sa o územie patriace do súvislej európskej sústavy chránených území, mesto to však hodlá zmeniť.

“Uvedomujeme si význam takýchto biotopov a dôležitosť ich zachovania. Aj z tohto dôvodu sme sa zapojili do 2. Realizačného projektu revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí SR 2011, ktorého kľúčovou úlohou bola prevencia pred povodňami, suchom a klimatickou zmenou. Teší nás i záujem občanov a ďakujeme pánovi Slašťanovi, že upozornil na význam tejto lokality a podnikneme všetky kroky pre zápis tejto lokality do zoznamu území európskeho významu Natura 2000,” uzatvára primátorka.

Silver Jurtinus

Hlavne mladé sovy a sokoly myšiare často opúšťajú hniezdo a rozliezajú sa do okolia, ešte slabo lietajúce a nesamostatné. Mnohí ľudia, v domnení že ide o “opustené” mláďatá berú domov a snažia sa ich “zachrániť”. Hoci s dobrým úmyslom, nechtiac práve tým zapríčinia, že mláďa uhynie následkom neodbornej manipulácie, nevhodnej stravy, dehydratácie alebo stresu.

V takýchto prípadoch je najdôležitejšie uvedomiť si, že nikdy nedokážeme plne nahradiť starostlivosť vtáčích rodičov. V prípade, že sa mláďa nachádza na príliš exponovanom mieste (napr. na ceste, chodníku a pod.) môžeme ho premiestniť na bezpečnejšie miesto v najbližšom okolí (napr. do trávy, na konár stromu či kríku, rímsu domu). Až v prípade, že dlhšiu dobu nepozorujete na blízku rodičov, je potrebné mláďa zobrať.

V prípade nálezu je lepšie najprv informovať kontaktnú osobu a konať až na základe usmernenia. Akúkoľvek manipuláciu s vtáctvom je potrebné konzultovať s odborníkmi, či už zo štátnych alebo z mimovládnych inštitúcií. Postup totiž neraz závisí aj od druhu vtáka, miesta nálezu a celého radu ďalších okolností. Ak zistíte, že mláďa je očividne zranené alebo choré, obráťte sa na odborníkov, ktorí dokážu zabezpečiť odbornú manipuláciu a veterinárne vyšetrenie.

Našli ste poraneného vtáka?

Takéhoto jedinca spoznáte podľa neprirodzeného správania. Má výrazne znížené únikové reakcie a neprirodzené držanie tela, ovísa mu krídlo, kríva alebo má iné viditeľné zranenia. Často sa jedná o sovy a dravce zrazené autami, alebo zranené po náraze do rôznych prekážok či stĺpov elektrického vedenia. Po zrážke s autom sú vtáky často len omráčené a bez pohybu sedia na krajnici či v priekope.

Manipuláciu so živočíchom obmedzujme na minimálnu možnú mieru. Odchyt musí byť čo najšetrnejší, použijeme handru, deku, nikdy nie igelit. V týchto prípadoch postačuje ak ich na niekoľko hodín umiestnime na pokojnom a bezpečnom mieste. Väčšinou už po niekoľkých hodinách sa preberú a môžme ich vypustiť. Ak k zlepšeniu nedôjde, zranenia môžu byť vážnejšie a je potrebné obrátiť sa na odborníkov. Manipulácia so zraneným jedincom je veľmi náročná a dôležité je zabezpečiť zranenému jedincovi pokoj a minimalizovať stres, ktorý môže zapríčiniť smrť. Čo najskôr kontaktujte odborníkov, ktorí vedia narábať so zraneným živočíchom. V žiadnom prípade živočícha neukazujeme ako atrakciu ľuďom.

Nález chráneného živočícha ste povinný oznámiť

Všetky u nás voľne žijúce vtáky sú zároveň chránenými živočíchmi a každý nález je potrebné bezodkladne oznámiť orgánu ochrany prírody, ktorý zároveň určí ďalšie nakladanie s ním. Držbu v ľudskej opatere, ak je potrebná, je nutné obmedziť iba na čas nevyhnutný k záchrane jedinca.

Pri nálezoch vtáctva je potrebné kontaktovať odborníkov z príslušných štátnych inštitúcií:
Štátna ochrana prírody SR (ŠOP SR) – 045/691 19 31, +421 903 298 329
Obvodný úrad životného prostredia Banská Štiavnica, stále pracovisko Žiar n./ Honom – 045/673 32 92, +421 917 192 709
Slovenská inšpekcia životného prostredia – odbor ochrany prírody (SIŽP) – 048/471 96 40,
+421 905 668 232

V prípade, že sa vám nepodarí skontaktovať s odborníkmi štátnych inštitúcií (napr. počas víkendu) môžete sa obrátiť na skúsenejších ornitológov, spolupracovníkov a dobrovoľníkov a iné osoby, ktoré môžu telefonicky poradiť:

Ochrana dravcov na Slovensku RPS – 0911 882 626
Slovenská ornitologická spoločnosť/BirdLife Slovensko 02/554 221 85, M. Demko – +421 905 476 779, M. Sladkovský – +421 911 882 626, S. Ondruš – +421 903 298 166
Rehabilitačná stanica živočíchov Banská Štiavnica tel.: +421 903 298 328

Jaroslav Slašťan

Lov zveri, od svojich prvopočiatkov v dejinách ľudstva, prechádza nepretržitým vývojom. Od základnej nutnosti zabezpečiť potravu, alebo chrániť si život pred šelmami cez honosné spoločenské poľovačky v stredoveku, ale aj snobské poľovačky politických a podnikateľských špičiek v nedávnej minulosti a v súčasnosti. Dnes hľadáme správnu formu, ktorá by najvhodnejšie charakterizovala túto ľudskú činnosť. Či je to koníček, alebo podľa iného extrémneho názoru atavistický prežitok, ktorý nemá dnes opodstatnenie? Život skutočného poľovníka je plný rešpektu a súcitu s prírodou a zverou.

Podľa nášho názoru, poľovníctvo je súhrn činností, ktoré zabezpečia trvalé hospodárenie s poľovnou zverou. Je zdrojom pracovných príležitostí, je ekonomickým prínosom pre región a je zdrojom vysoko výživnej diviny a v neposlednom rade, ak sa robí správne, zveľaďuje genofond a kmeňové stavy poľovnej zveri. Ruku na srdce, asi nikto by nechcel mať lesy bez zveri a poteší sa, keď pri víkendovej túre v okolí mesta uvidí voľne žijúce jelene či srny. Našou úlohou je udržiavať rovnováhu medzi lesným, či poľnohospodárskym prostredím a poľovnou zverou a svojim zasahovaním do chovu sa snažiť, aby sa skutočné kmeňové stavy priblížili tým normovaným. Poľovníctvo, ak sa robí správne, nie je kratochvíľa, ale vysoko odborná a zodpovedná činnosť.

Na začiatku sme si stanovili ciele a cestu, ako vytvoriť jeden fungujúci systém, ktorý dokáže ekonomicky sebestačne zabezpečiť všetky poľovnícke činnosti. Hlavným zdrojom príjmov z poľovníckej činnosti je predaj diviny a poplatkový odstrel hosťami. Celkový servis okolo hostí je personálne aj časovo náročný, lebo zamestnanci, ktorí túto činnosť zabezpečujú, sú v prvom rade lesníci. Neorganizujeme pompézne spoločné poľovačky, ale poplatkoví hostia u nás nájdu skôr komornú atmosféru v zachovalom prírodnom prostredí. Pre nás je určitým zadosťučinením, že hostia (Nemecko, Rakúsko, ČR, Anglicko ale aj domáci) sa radi po rokoch vracajú a úroveň služieb ale aj samotný revír a stavy zveri hodnotia pochvalne.

Tržby za všetky činnosti spojené s poľovníctvom boli v roku 2011 dosiahnuté vo výške 33.861,- Eur bez DPH, čo je o 4.714 Eur viac ako v predchádzajúcom roku. Napriek tomu sa nepozeráme na poľovníctvo výlučne z komerčného hľadiska. Pre nás má významnú ekologickú funkciu a tá sa nedá vypočítať.

Vyslobodený medveď dostal meno Gary po šéfovi výskumu spoločnosti L.S.O. Bardejov Petrovi Garajovi, ktorý skúma správanie sa a zvyky medveďa hnedého na Slovensku.

Máme ambíciu vytvoriť moderný revír postavený na tradičných základoch, preto spolupracujeme s Katedrou ochrany lesa a poľovníctva Technickej univerzity vo Zvolene. Návrhy špičkových odborníkov, ale aj diplomové práce študentov nám prinášajú nové poznatky a pomáhajú racionalizovať obhospodarovanie poľovného revíru a zlepšovať genofond. V súčasnosti spolupracujeme pri telemetrickom sledovaní jelenej zveri. Trom jeleňom sme inštalovali obojok s vysielačkou a ich pohyb monitorujeme. Získavame tak podrobnú informáciu o ich pohybe a migrácii. Podobne sme postupovali aj pri medveďovi, ktorý si v Turčeku strčil hlavu do vedra. Oslobodili sme ho a nasadili mu GPS obojok. Informácie, ktoré o jeho živote získame, sa stanú podkladom pre podrobnú analýzu a pomôžu pri vypracovaní komplexnej štúdie o správaní sa a zvykoch medveďa hnedého na Slovensku.

Tržby z poľovníctva nám umožňujú zvýšiť zamestnanosť aj v zimnom období, keď sú traja pracovníci zamestnaní pri výrobe vysokonutričného krmiva z vlastných zdrojov a receptúry, ako sme prezentovali vo Farmárskej revue na STV 2 (Videoarchív STV 10.3.2012) alebo v odbornej tlači.

Na úseku výživy konzultujeme naše receptúry so Stredoeurópskym inštitútom pre výživu zveri v Nitre. Sme modelovým revírom, ktorý im zabezpečí spätnú väzbu pre výskum.

Nedá mi nespomenúť, že v spolupráci s CVČ Cvrček ale aj s obidvomi ZŠ v Kremnici organizujeme rôzne podujatia pre deti a snažíme sa im vštepiť lásku k prírode a pocit hrdosti na naše lesné bohatstvo. Robíme to radi a neľutujeme vynaložený čas, pretože je to vklad do budúcnosti.

Od roku 2005 sa počet jeleňov v kremnických lesoch takmer zdvojnásobil.

Teší nás, že v porovnaní rokov 2005 a 2011 došlo k výraznému nárastu jarných kmeňových stavov zveri.
jeleň: vtedy 34, dnes 64
jelenica: 36, 74
jelienča: 24, 30
srnec: 33, 43
srna: 40, 40
srnča: 20, 26
diviak: 3, 9
diviačica: 5, 9
lanštiak: 20, 38
diviača: 20, 40
SPOLU: 48, 96
Poľ.zver spolu: 235, 373

To znamená nárast o 71%, vyjadrením v spoločenskej hodnote zveri je to o 29.893,- Eur viac. Rovnako dôležité ako početnosť je aj zlepšenie trofejovej vekovej a pohlavnej štruktúry populácie poľovných druhov zveri.

Spoločnosť Mestské lesy Kremnica, s.r.o. zabezpečuje od svojho vzniku komplexné poľovnícke hospodárenie v režijnom poľovnom revíri. Obhospodarovanie lesa a poľovnícke hospodárenie bolo vždy úzko prepojené a vzájomne sa dopĺňalo. Skutočné poľovníctvo si vyžaduje hlboký vzťah k prírode, zodpovednosť voči nej a zmysel pre jej ochranu. Len takýmto spôsobom sa dajú v poľovníctve dlhodobo dosahovať pozitívne výsledky.

Lovu zdar!
Ing. Karol Mutňanský, konateľ spoločnosti

Zážitkové učenie v Zaježovej

Slnečné počasie, nádherná príroda, milí ľudia a skvelá lektorka Dominika Fukerová – to všetko nás 9. mája 2012 o 12.30 hodine privítalo vo vzdelávacom centre Zaježová. Dvadsiati žiaci a dve pani učiteľky sme 30 km od Zvolena na zaježovských lazoch strávili dva dni plné aktivít environmentálneho vzdelávania projektu Nie je nákup ako nákup, ktoré nás učili správať sa k prírode a k sebe šetrne a s láskou.

Zážitkovými aktivitami sme sa naučili, aký význam majú pre človeka nemateriálne súčasti života, čo pre nás znamená šťastie, čo môžeme ešte urobiť pre prírodu, čo nám hrozí, ak nezačneme včas vnímať aj jej potreby, a nielen tie naše.

Ubytovanie bolo krásne, čisté a pohodlné, strava – aj keď vegetariánska, nám veľmi chutila. Vo voľnom čase sme si užili príjemné prostredie a najviac sa nám páčila trampolína, ktorú by sme uvítali i v škole či doma. Prvý deň sme ukončili vlastnoručnou výrobou voňavých sviečok, ktoré potešili naše mamičky v nadchádzajúcu nedeľu. Skončili sme o 21.15 a unavení sme zaľahli do pohodlných postelí a ešte si vymieňali dojmy z prežitého dňa. Vyvrcholením celého pobytu bolo stvárnenie prežitých aktivít formou scénok, ktoré sme si pripravili v skupinách. Teta Dominika (ako sme familiárne oslovovali našu pani lektorku) nás natočila na video a úplnou bodkou za dvoma dňami skvelých zážitkov bola prehliadka našich filmov.

Lúčili sme sa len veľmi neradi. Všetkým sme poďakovali za skvelý pobyt plný zážitkov, vedomostí, pocitov a radosti. Prežili sme príjemné chvíle s ľuďmi, ktorí podobne ako to horúce slnečné počasie žiarili ochotou, dobrou náladou a priateľstvom. Dúfame, že v budúcnosti sa ešte budeme môcť vrátiť do Zaježovej aj na dlhší pobyt či výlet.

Anketa: Čo jedávali naši starí rodičia?

Spolu so žiakmi sme na hodine občianskej náuky urobili prieskum a zisťovali, aké druhy potravín bežne jedávali naši starí rodičia, čo sa dalo kúpiť v potravinách a odkiaľ dané potraviny pochádzali. Strávili sme spolu veľmi príjemné chvíle pri rozprávaní našich starkých a pri porovnávaní ich detských rokov s tými našimi. Patrí im poďakovanie za spomienky, o ktoré sa s nami podelili.

Naše zistenia:
Starí rodičia bežne jedávali chlieb a pečivo, maslo, mlieko, mliečne výrobky (jogurt, syry, tvaroh, bryndzu), zemiaky, domáce cestoviny, vajíčka, ovocie, zeleninu, med. Varilo sa väčšinou každý deň, polotovary do mikrovlnky neexistovali. Varili sa teplé obedy i večere. Z konkrétnych jedál to boli tzv. kyslé alebo zapražené polievky – fazuľová, šošovicová, zemiaková, kapustová, hŕstková…, varené alebo pečené zemiaky, halušky (s bryndzou, tvarohom, kapustou), rezance či šúľance s makom, tvarohom, lekvárom, orechmi. Mäsový vývar a mäsové jedlá mali väčšinou len v nedeľu alebo vo sviatok. Počas zabíjačky (asi 2-krát do roka) spracovali mäso na zaúdené alebo konzervované výrobky (klobása, slanina, škvarky, hurky, zaúdené mäso, vyškvarená masť), ktoré sa používali pri príprave bežných jedál. Starkí spomínajú na lokše (nasucho pečené tenké placky zo zemiakového cesta a omastené maslom alebo masťou), fučku (zemiaková kaša zahustená múkou a poliata opraženou slaninkou či cibuľkou). Zo zákuskov sa piekli koláče a buchty – domáce kysnuté makové, tvarohové, orechové, lekvárové, štrúdľa s jablkami, orechmi, makom. Na raňajky jedli chlieb s maslom, lekvárom, praženicou a čaj či bielu kávu.

Potraviny a jedlá pochádzali väčšinou z vlastných záhrad alebo z vlastného chovu (bežne v rodine chovali sliepky, kačice, husi, zajace, prasiatko, kozu, ovce, kravu). Na záhradách si dopestovali obilniny, zemiaky, kukurica, strukoviny (fazuľu, hrach, bôb, zelenú fazuľku – strúčky), zeleninu (mrkvu, petržlen, zeler, kapustu, šalát, cviklu, repu, kvaku, kaleráb, cibuľu, cesnak) i mak. V sadoch si dopestovali ovocné stromy a orechy, z ktorých mali na zimné uskladnenie najmä jablká a hrušky. Z jahôd, malín, ríbezlí, černíc, čerešní a sliviek zavárali kompóty a varili výborné domáce lekváre a džemy. Maliny, černice, čučoriedky a lieskovce chodili každý rok oberať hlavne starší ľudia a deti. Z lesných plodov tiež využívali v lete čerstvé a v zime sušené hríby. Ovocie sa tiež na zimu sušilo.

V obchodoch a na trhoch sa predávali potraviny domácej produkcie. Zahraničné potraviny boli zriedkavé – napríklad pred Vianocami pomaranče, banány a mandarínky – aj to len v obmedzenom množstve do rodiny. V potravinách sa predávali hlavne základné druhy potravín – múka, chlieb, pečivo, mlieko a mliečne výrobky, mäso a mäsové výrobky, soľ, cukor, koreniny a pochutiny. Potraviny boli väčšinou čerstvé alebo chladené, či konzervované (zavárané, konzervy), mrazené potraviny sa predávali až neskôr. Cukrovinky boli vzácnosťou – napr. zemiakový cukor, cukríky na váhu, pelendrek – sladké drievko, lízanky. Tie väčšinou kupovali rodičia deťom na jarmokoch. Obchodíky boli malé, vtedy neexistovali veľké potravinové reťazce. Potravinami sa neplytvalo, bolo hriechom jedlo vyhodiť, varilo sa toľko, koľko zjedli alebo také jedlá, ktoré sa dali v chlade uskladniť do druhého dňa a zohriať. Ak zostali nejaké zvyšky, dali sa ako krmivo domácim úžitkovým zvieratám. A čo sme skonštatovali na záver?

Že našich starých rodičov neskutočne obdivujeme, pretože to mali omnoho ťažšie ako my teraz. Určite by sme sa och nich mali naučiť väčšej skromnosti a úcte k jedlu. Pretože sa stačí pozrieť do koša v triede a tým množstvom nedojedených, ale častokrát ani nenačatých celých jedál, ktoré nám mamky s láskou chystajú, a my ich bez výčitiek vyhadzujeme, by sme vykŕmili nejedno prasiatko. A to už nehovoríme, ako by sme sa hanbili pred deťmi, ktoré celé dni, týždne hladujú, či dokonca hladom umierajú.

Brigáda ako v úli

Pondelok 23. apríla bol deň ako iné pracovné dni. Pre nás, žiakov Základnej školy na Ul.P.Križku v Kremnici, bol predsa len iný, ako tie ostatné. Už celý týždeň vopred sme sa tešili, že sa nebudeme učiť klasickým spôsobom. V duchu sme sa modlili, aby nepršalo. Mali sme totiž brigádu zameranú na skrášľovanie okolia školy a vybudovanie ekoučebne, bylinkovej špirály, náučných chodníkov a kvetinových záhonov. Aj tak sme si chceli uctiť našu Zem.

Ráno 23.4. sme dostal inštrukcie o tom, akú prácu budú jednotlivé ročníky robiť. Po poučení o bezpečnosti pri práci sme si ešte pozreli prezentácie venované našej Zemi a ekológii. A potom to prišlo. Okolo desiatej hodiny sa žiaci 2 .stupňa vyrojili do areálu školy. Každý vedel, kde je jeho pracovné miesto. Naozaj to v okolí školy vyzeralo ako v úli. Žiaci okopávali hriadky kvetov, sadili stromčeky, kríky, kvety ,opiľovali konáre, hrabali, vozili kamene a vozili zeminu. Každý sa snažil priložiť ruku k spoločnému dielu. Aj žiaci 1.-4..ročníka vedeli, že Zemi môžu pomôcť aj oni. V Zechenterovej záhrade zbierali odpadky. Takto sme prácou oslavovali Deň Zeme v našej škole. A boli sme spokojní a hrdí zároveň, lebo sme dokázali vytvoriť niečo pekné a príjemné. Chceme sa poďakovať touto cestou aj rodičom, ktorí prispeli buď svojou pomocou alebo sadenicami rastlín a zeminou. Veríme, že čoskoro strávime niektoré vyučovacie hodiny v ekoučebni.

Naše envirostánky

Pri príležitosti Envirofilmu 2012 sa uskutočňujú aj sprievodné akcie. Takými boli naše envirostánky. Pripravovali ich celá škola. Tento rok ich záujemcovia mohli navštíviť v areáli našej školy cestou do kina. Stánky boli zamerané na liečivé bylinky, nebezpečné dopady, slovenské výrobky a spotrebiteľské správanie a šetrenie energiou. Boli k nahliadnutiu plagáty venované týmto témam. Konala sa aj burza nepotrebných vecí, ktorá mala veľký úspech. Návštevníci za naučili niečo užitočné o prírode, dostali letáčiky, darčeky a bylinkový čaj. V našej ekoučebni boli pre škôlkarov pripravené ekohry. Počasie nám veľmi neprialo a trochu nás osviežil májový dážď.

Fotogaléria

V tomto roku je v škole veľmi rušno . Máme plné ruky práce a tak sme sa ani nenazdali a už sa blíži koniec školského roka. Po dobre vykonanej práci príde zaslúžený oddych.

Žiaci ZŠ v Kremnici, Ul. P. Križku 392/8

Projekt trval 5 mesiacov, od 1. novembra do 31. marca a podieľalo sa na ňom 10 ľudí z úradu práce v rámci vytvorenia sezónnej pracovnej príležitosti aj pre znevýhodnené skupiny občanov, ktorí si nedokážu nájsť prácu na štandardnom trhu práce.

Zrealizované opatrenia spomalia odtok dažďovej vody z územia; znížia eróziu pôdy a jej podložia; zvýšia podiel trvalého vegetačného krytu v území; zvýšia vsakovanie dažďovej vody do pôdy a podložia; zvýšia výpar vody z prostredia najmä prostredníctvom vegetácie a podporia odvádzanie iba prirodzených prebytkov vody z prostredia do riečnej siete. Zrealizovaný projekt prispeje k znižovaniu povodňových rizík a rizík sucha aj v obciach ležiacich nižšie v povodí. Plošné zvýšenie vodozádržnej schopnosti sa pozitívne prejaví pri obnove ekosystémových funkcií krajiny, obnove biodiverzity územia a znížení zanášania vodných tokov a vodných diel sedimentmi a naplaveninami.

Ak sa mestu Kremnica podarí získať prostriedky aj na ďalšie rozšírenie vodozádržných opatrení, bude v ich budovaní pokračovať aj v budúcnosti.

Brusel, 24.11. 2011 – Päť víťazných miest národných súťaží „Hlavné mestá biodiverzity“ dostanú ocenenie na dnešnom podujatí v Bruseli z rúk komisára EU pre životné prostredie Janeza Potočnika. Súťaž „Hlavné mestá biodiverzity“ sa realizovala v rámci medzinárodnému projektu „Podpora ochrany prírody a biodiverzity v mestských oblastiach: Európska cena Hlavné mesto biodiverzity“ a okrem Slovenska prebiehala aj v Nemecku, Francúzsku, Maďarsku a Španielsku. Jednou z hlavných aktivít projektu bola práve podpora a motivácia mestských samospráv k ochrane prírody a biodiverzity.Celkovo sa do súťaže v roku 2011 v 5 krajinách zapojilo 267 samospráv, z čoho na Slovensku sa zapojilo celkovo 25 miest a obcí.

Pri tejto príležitosti komisár EÚ pre životné prostredie, Janez Potočnik, sa vo svojej reči zameral na význam miestnych samospráv pri napĺňaní cieľov, stanovených v novej Stratégii EU pre biodiverzity do 2020. Povedal: „Len vtedy bude možné zastaviť úbytok biodiverzity, ak si spoločnosť uvedomí jej nesmierny význam pre blaho a udržateľný rozvoj. Mali by sme dostať na našu stranu všetky európske dediny, mestečká aj veľkomestá, nakoľko tieto sú kľúčovými hráčmi pri ochrane biodiverzity na miestnej úrovni. A ešte navyše, samosprávy sú aj kľúčovými hráčmi pri tlmočení tohto odkazu priamo svojim občanom“

Víťazom slovenskej súťaže sa stalo mesto Kremnica. Mesto získalo titul za jeho aktívny prístup k ochrane a tvorbe životného prostredia ako aj za zaujímavé projekty realizované v tejto oblasti. Francúzsky víťaz národnej súťaže, mesto Montpellier dostalo toto ocenenie osobitne za príkladný program na ochranu biodiverzity pre roky 2010-2014. Nemecký víťaz súťaže, mesto Hannover, zvíťazilo v národnej súťaţi najmä kvôli ekovýchovným aktivitám pre verejnosť. Maďarský víťaz, mesto Szentes, zvíťazilo aj vďaka úspešnému prírode blízkemu manažmentu vodného toku Kurca a ochrane pôvodných druhov v agrárnej krajine. Celkovým víťazom súťaže v Španielsku sa stala obec Puebla de Sanabria osobitne za zavedenie úspešných plánovacích nástrojov a regulatívov, ktoré zabezpečujú udržateľný rozvoj tohto sídla.

Súťaž vyhlásilo REC Slovensko v spolupráci s ÚMS a ZMOS. Záštitu nad súťažou prevzalo Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky. Súťaž sa realizovala v rámci medzinárodného projektu „Podpora ochrany prírody a biodiverzity v mestských oblastiach: Európska cena Hlavné mesto biodiverzity“ a okrem Slovenska prebiehala aj v Nemecku, Francúzsku, Maďarsku a Španielsku. Jednou z hlavných aktivít projektu bola podpora a motivácia mestských samospráv k ochrane prírody a biodiverzity, a to práve prostredníctvom spomínanej súťaže “Hlavné mestá biodiverzity”.

Do druhého ročníka súťaže sa zapojilo celkovo 25 miest a obcí, z toho do druhého kola prešlo 22 z nich. Obce a mestá boli rozdelené do štyroch veľkostných kategórii podľa počtu obyvateľov. Celkovým víťazom tohtoročnej súťaže a teda titul slovenské „Hlavné mesto biodiverzity 2011“ získalo mesto Kremnica. Mesto získalo titul za jeho aktívny prístup k ochrane a tvorbe životného prostredia ako aj za zaujímavé projekty realizované v tejto oblasti.

Hodnotitelia ocenili projekt adaptácie Zechenterovej záhrady, kosenie Bujačej lúky s výskytom vzácneho Šafranu, projekt zachovania starých a krajových odrôd úžitkových ovocných drevín, rekultiváciu skládky Ovčín ale aj konanie filmového festivalu Envirofilm, súťaží Záleží mi na mojom okolí, Kremnické jablko, alebo Výstavu kvetov. Pozitívne ocenili aj vydanie bedekra Kremnica a okolie. Ocenenie „Najlepší projekt“ však tento rok získala obec Zábiedovo najmä za jeho Program environmentálne uvedomelého občianstva, v rámci ktorého aktívne a komplexne vzdeláva svojich občanov v otázkach separovania odpadu v obci a zapájaním obyvateľstva všetkých vekových kategórií formou rôznych projektov tiež napĺňa jednu zo svojich priorít vyplývajúcich z členstva v medzinárodnom združení Klimatická aliancia.

Celkovým víťazom súťaže v Španielsku sa stala obec Puebla de Sanabria s 1586 obyvateľmi. V Nemecku je víťazom súťaže mesto Hannover s počtom obyvateľov 519 212. Víťazi ostatných krajín zapojených do projektu budú známi čoskoro. Najzaujímavejšie a najinšpirujúcejšie príklady krokov zameraných na ochranu a zveľaďovanie biodiverzity na Slovensku ako aj ďalších štyroch európskych krajín (Francúzska, Nemecka, Maďarska a Španielska), kde sa súťaž realizovala, sa spracujú do spoločnej publikácie, ktorá bude k dispozícii koncom roka 2011. Zároveň budú zástupcovia víťazných miest pozvaní na záverečnú konferenciu do Bruselu.

Foto REC: Vyhlásenie absolútneho víťaza pre rok 2011. Zľava: Ing. Peter Jány (MŽP SR), Akad. Mal. Marián Minarovič (ÚMS), Ing. Stanislav Doktor (ZMOS), RNDr. Zuzana Balážová – primátorka mesta Kremnica (Kremnica = absolútny víťaz pre rok 2011 a zároveň 1. miesto vo svojej kategórii) , Ing. Vladimír Hudek (REC Slovensko)

“Chodník je veľmi vhodný na rodinnú prechádzku, vzhľadom na prevýšenie cca 350 m bude asi častejšie využívaný v smere z Krahúl do Kremnice” hovorí Mutňanský. Na trase budú rozmiestnené aj drevené smerovníky  o ktorých dúfa, že nejaký čas vydržia na mieste. Približný čas na prechod z Krahúl do Kremnice bude asi 1: 15 hod. a z Kremnice na Krahule asi 1: 45 hod. Z chodníka sa bude dať odbočiť na Krahulský štít /958 m.n.m/.

“Všetkým, ktorí sa rozhodnú pre túto staronovú vychádzku, sa otvoria krásne výhľady na mesto a okolie prajeme pekné zážitky,” uzatvára Karol Mutňanský.

O zriedkavom náleze chrobáka informovala aj BBC. Luciu síce nespomenuli a vyjadrenie poskytol profesor, ktorého nepozná, nemrzí ju to však, lebo ako hovorí: “Budem mať článok vo vedeckom časopise, čo je pre moju kariéru dôležitejšie.” Momentálne pomáha preparovať, identifikovať a databázovať hmyz, ktorý jej kolega z múzea nazbieral v Tanzánii. Už sa ale teší na dovolenku, ktorú strávi na Slovensku a určite navštívi festival Pohoda a kremnický Londýn, odkiaľ pochádza.

Lucia bola v máji hosťom diskusného telemostu na festivale ENVIROFILM 2011 v kine Akropola, kde sme ju spoznali ako zanietenú entomologičku, ktorá popri štúdiu na Plymouthskej univerzite praxuje v Prírodovedeckom múzeu v Londýne a zúčastňuje sa výprav za hmyzom do exotických kútov sveta.

Jaroslav Slašťan

Jaroslav Slašťan objavil na ploche veľkej ako futbalové ihrisko malý floristický poklad – osem druhov orchideí. Verí, že nie sú jediné.
Ochranár Jaroslav Slašťan objavil v lokalite vzdialenej dva kilometre od Kremnice na relatívne malej ploche objavil 14 druhov chránených rastlín. Osem z nich tvoria orchidey. „Vždy sa tradovalo, že Kremnické vrchy sú z floristického hľadiska chudobné. Vďaka tejto lúke s mimoriadne bohatou biologickou rôznorodosťou chcem dokázať opak. Minulý rok som napísal návrh na jej vyhlásenie za prírodnú rezerváciu, boli sa tu pozrieť aj pracovníci Štátnej ochrany prírody. Momentálne čakáme na ďalšie kroky,“ hovorí Jaroslav Slašťan.
Na Slovensku sa v posledných rokoch zaznamenali viaceré druhy orchideí, ktoré sme predtým na našom území nepoznali, ale aj nové, pre vedu doteraz neznáme druhy. Jaroslav Slašťan verí, že aj on raz prispeje do tejto štatistiky. „Nepochybujem, že na tomto území bude viac druhov orchideí. Aj tieto som našiel postupne po niekoľkých dňoch, určite teda budem pátrať ďalej.“ Najdôležitejšie však podľa neho je, aby táto krása z našich lúk definitívne nezmizla. „V posledných päťdesiatich rokoch dochádzalo s postupnými prejavmi zmien v spôsobe využívania biotopov k znižovaniu ich početnosti. Zanikla tak drvivá väčšina populácií – v minulosti bežných druhov na území našej krajiny vrátane Kremnických vrchov. Je preto dôležité venovať pozornosť výnimočným lokalitám nielen tým, že ich budeme skúmať, ale hlavne chrániť,“ zdôrazňuje.
“Nedajú sa kultivovať, preto by bolo zbytočné ich vykopať, presádzať a ozdobiť si s nimi napríklad skalku pri dome. Veľmi skoro by odišli,“ vysvetľuje Jaroslav Slašťan. Tento mesiac organizuje v Kremnici výstavu s názvom Chránené územia, stromy, rastliny a živočíchy Kremnických vrchov, kde chce odprezentovať aj fotografie z tejto lokality.
Krátené, zdroj: život online, autor: Richard Budín