Cieľom akcie je poďakovanie tým, ktorí sú svojim životom, prácou nenápadní a predsa ju vykonávajú s láskou, obetavosťou a často sa zrieknu osobného pohodlia v prospech iných. Pomáhajú iným napriek svojmu veku, často chorobe a nie je im ľahostajný život a problémy ľudí žijúcich okolo nich. Chcú zlepšiť svet, urobiť život lepším, krajším. Prinášajú iným radosť, pohodu a rozdávajú lásku, milé a povzbudivé slová. Komisia sociálna, zdravotná a bytovej politiky navrhla na ocenenie „Senior roka 2011“ občana nášho mesta, pána Milana Rybárskeho.

Dôvod, pre ktorý sme nominovali pána Rybárskeho: Pán Rybársky od odchodu do predčasného dôchodku v roku 1993 sa naplno venuje svojim záľubám, záujmom a pomoci spoluobyvateľom mesta Kremnica. Neľutuje obetovať svoj voľný čas, aby pomohol iným k zveľadeniu mesta, jeho pamätihodností. Neustále hľadá podnety, ktoré sú neraz zabudnuté a pod jeho patronátom sa obnovia, zreštaurujú – dostanú do povedomia ľudí nielen v Kremnici, ale aj za jej hranicami. Za túto svoju obetavú, odvážnu a niekedy až priekopnícku prácu je výnimočným človekom.

Je spoluautorom projektu obnovy Krížovej cesty na Kalvárii v Kremnici v r. 1993 – 2007, a to obnovy dvanástich kaplniek a kostola. Prvý raz v histórii Krížovej cesty sa jeho zásluhou podarilo dostavať aj chýbajúce dve kaplnky do úplnej Krížovej cesty. Zabezpečil posvätenie zvonu, kaplniek a kostola na Kalvárii v Kremnici. Prezentoval Krížovú cestu nielen na domácej pôde ale aj na medzinárodnom kolokviu. Spolupodieľal sa na realizovaní projektu a zabezpečení grantu „Náučné chodníky po stopách baníckej činnosti“. Je aj autorom trojjazyčnej Skladačky o Náučných chodníkoch a 12 informačných tabúľ.

V svojom seniorskom veku myslí aj na budúce generácie, aby nezabúdali na významné osobnosti mesta. Stará sa o zachovanie a obnovu pamätných tabúľ, zabezpečil vyhotovenie portrétu a jeho osadenie k pamätnej tabuli pre G.K. Zechentera Laskomerského, je iniciátorom osadenia nových pamätných tabúľ Terézii Munich – kopernickej babke, PhMr. PhDr. Gustáva Vodu, PhDr. Teodora Lamoša, Ing. Jána Horáka a spoluautorom projektov na obnovu pomníkov Františka Lotrinského z roku 1751, Jozefa II. z roku 1764 a palatína arcikniežaťa Jozefa z roku 1798 pri banskom diele Šturec.

Písomne spracoval históriu matičnej činnosti v meste Kremnica zaznamenanej od roku 1863. Je organizátorom tradičného behu pre športovcov vo všetkých vekových kategóriách aktívnych aj pasívnych „Beh do vrchu Kalvária“ po Serpentínskej ceste, ktorú sa podarilo obnoviť a rozšíriť s jeho pomocou. Všetky aktivity, ktorých je veľký počet – robí bez nároku na odmenu. Je to človek s veľkým srdcom, ktorý miluje svoje mesto, kultúrne hodnoty, prírodu – dedičstvo pre budúce generácie. V jeho mysli je ešte množstvo podnetných návrhov pomoci ľuďom a mestu, na ktoré mu nepostačuje 24 hodín 365 dní v roku.

Na ocenenie „Senior roka 2011“ boli navrhnutí kandidáti z celého Slovenska. Je pre nás veľkým potešením, že medzi 22 ocenených sa dostal aj náš kandidát – pán Milan Rybársky. Patrí k tým úžasným ľuďom v seniorskom veku, ktorí žijú medzi nami a ich príklad je neoceniteľným zdrojom múdrosti a životných skúseností. Slávnostný akt odovzdávania ocenení sa uskutočnil 12. 12. 2011 v Zlatej sále Bojnického zámku. Na slávnostné odovzdávanie sprevádzali pána Milana Rybárskeho manželka a dcéra a predsedníčka sociálnej, zdravotnej a bytovej komisie a poslankyňa MsZ Ing. Klára Popová.

Vážený pán Rybársky! Bolo mi cťou, že som Vás mohla sprevádzať na tak krásnom podujatí, akým je vyhodnotenie ankety o “Seniora roka 2011”. Je veľa ľudí okolo nás, ktorí sú kritickí k práci iných, ale málo takých ako ste Vy! Takých, ktorí svojou múdrosťou a prácou ešte stále aktívne prispievajú mestu v ktorom žijú. Som rada, že sme sa v komisii sociálnej zdravotnej a bytovej dozvedeli o tak hodnotnom a zmysluplnom podujatí, kde sa oceňuje práca jednoduchých ľudí, ľudí, ktorí robia viac ako iní a robia to nie preto, že musia, ale zo srdca. Bola som hrdá a dojatá, keď Vás uvádzali medzi ocenených “Seniorov roka” v nádhernej Zlatej sieni Bojnického zámku a čítali len zlomok z toho, čo ste pre naše mesto a ľudí v ňom nezištne a s láskou urobil. Bola som hrdá na Vás pán Rybársky, že ste občanom nášho mesta a šťastná, že sa Vám dostalo ocenenie za Vašu celoživotnú prácu pre blaho nás všetkých.

Ešte raz Vám gratulujem, želám pevné zdravie, aby sa Vám podarilo zrealizovať ešte veľa z vašich snov a plánov.

Ďakujem pán Rybársky, že ste!

Ing. Klára Popová
poslankyňa Mestského zastupiteľstva a predsedkyňa komisie sociálnej, zdravotnej a bytovej pri MsZ v Kremnici

Rudolf Čillík je najúspešnejšou postavou histórie kremnického športu a snáď najvýraznejšou postavou bezmála storočnej histórie organizovaného kremnického lyžovania. Narodil sa v Kremnici. Osem rokov figuroval v reprezentačnom kádri bývalej ČSR a ČSSR, bol aj kapitánom reprezentácie. V 60. rokoch minulého storočia bol najúspešnejším česko-slovenským bežcom. V rokoch 1957 – 1967 získal deväť individuálnych titulov majstra Československa (3-krát na 15 km, 5-krát na 30 km, 1-krát na 50 km), dva tituly pridal ako člen štafety Stredoslovenského kraja. V r. 1960 reprezentoval člen Baníka Kremnica ako jediný bežec Československo na Zimných olympijských hrách v americkom Squaw Valley (15 km – 36. miesto, 30 km – 30. miesto). Dva razy sa postavil do stopy Majstrovstiev sveta. V r. 1962 v poľskom Zakopanom (15 km – 30. miesto, 30 km – 31. miesto, štafeta 4 x 10 km – 11. miesto) a v r. 1966 v „mekke“ severského lyžovania, v nórskom Oslo-Holmekollene (50 km – 23. miesto). Je dosiaľ historicky jediným členom kremnického oddielu, či klubu – olympionikom. Bol mu udelený titul Záslužilý majster športu.

Obdivuhodná je aj jeho viac ako 50-ročná trénerská dráha. S trénerstvom začal ešte ako aktívny pretekár v Športovej škole dorastu, pokračoval v TJ Baník, Tréningovom stredisku mládeže, TJ, ŠKL, ŠKL Banská spoločnosť i MKL Kremnica až do začiatku tohto storočia. Vychoval niekoľko slovenských a československých reprezentantov. Trénoval budúcu prvú slovenskú zimnú olympiiskú medailistku Gabrielu Sekajovú (neskôr Svobodovú, dnes Soukalovú). Tá získala striebro na ZOH 1984 a bronz na MS 1974 v štafetovom behu. Pod jeho dohľadom sa pripravovali napr. Anna Osvaldová, Kristína Priwitzerová, Jaroslava Kratochvílová (neskôr Páričková), Ondrej Párička, Ľudovít Fusko, Mojmír Slosiarik, dorastenecký majster ČSSR Marián Čunderlík, dnešný predseda MKL Kremnica Róbert Kapšo, neskôr známy funkcionár Slovenského lyžiarskeho zväzu  Peter Neuschl, európsky šampión v letnom štafetovom biatlone Milan Majliš, slovenskí reprezentanti, účastník MS Štefan Korsch, účastníci juniorského svetového šampionátu Peter Korsch, Martin Bialek. Jeho tréningové metódy spoznal aj dorastenecký lyžiar-bežec Jozef Pribilinec, neskôr prvý a dosiaľ jediný Slovák – atletický olympijský víťaz (OH 1988, chôdza 20 km).

Mnoho rokov do r. 2002 stál na čele slovenského bežeckého lyžovania, ako predseda Bežeckého úseku VZL SÚV ČSZTV, neskôr SLZ, bol členom predsedníctva SLZ (Slovenského lyžiarskeho zväzu), pracoval i vo federálnych lyžiarskych orgánoch bývalej ČSSR. Stál pri zrode masových vytrvalostných pretekov Biela stopa SNP, niekoľko rokov bol jej riaditeľom. Podieľal sa na organizovaní Bezroukovho memoriálu, medzinárodných pretekov FIS ako podpredseda organizačného výboru. Bol členom výboru viacoddielovej TJ Kremnica, podpredsedom TJ, podpredsedom lyžiarskeho oddielu TJ Kremnica (neskôr ŠKL, ŠKL BS). Pracoval aj v olympijskom hnutí ako podpredseda Olympijského klubu Banská Bystrica a člen Etickej komisie Slovenského olympijského výboru. V r. 2002 mu bolo udelené vyznamenanie SOV – Strieborné olympijské kruhy.
Bežeckému lyžovaniu sa venovala celá rodina Rudolfa Čillíka. Manželka Ľudmila (rod. Slosiariková) pretekala i trénovala žiactvo. Špičkovými mládežníckymi pretekármi boli aj syn Martin a dcéra Eva. Martin bol i trénerom v kremnickom klube, asistent reprezentačného trénera žien SR a servismanom bežcov a biatlonistov na dvoch ZOH, dnes je funkcionárom MKL. Dcéra Eva pracovala i v SLZ ako sekretárka pre severské disciplíny. Pokračovateľom Čillíkovcov v bielej stope je vnuk Martin v žiackej kategórii. Mnohí si pamätajú Rudolfa Čillíka aj ako aktívneho futbalistu Kremnice a hrajúceho trénera Interu Horná Ves.

Mestské zastupiteľstvo v Kremnici ešte na svojom tohtoročnom marcovom zasadnutí schválilo pomenovanie lyžiarskeho bežeckého štadióna na Skalke pri Kremnici názvom Lyžiarsky štadión Rudolfa Čillíka. Stalo sa tak na návrh Mestského klubu lyžiarov (MKL) Kremnica, ktorý predniesla poslankyňa MsZ, členka a trénerka žiactva MKL Kremnica Jana Brünnová. Aj takouto formou ocenili dlhoročné zásluhy Rudolfa Čillíka o rozvoj kremnického bežeckého lyžovania, o budovanie areálu bežeckého lyžovania na Skalke, vyjadrili úctu a vďaku za jeho celoživotné dielo v prospech behu na lyžiach v Kremnici i na Slovensku. Ešte aj dnes sa zaujíma o dianie v kremnickom bežeckom lyžovaní, je členom Výkonného výboru MKL Kremnica. V predminulej zime pôsobil na pretekoch aj vo funkcii technického delegáta Bež. úseku SLA (Slovenskej lyžiarskej asociácie).

Blahoželáme Rudkovi k životnému jubileu, želáme mu pevné zdravie a ešte veľa radosti z diania v bielej lyžiarskej stope!

Jozef Mecele

V marci 2008 sa na Skalke pri Bezroukovom memoriáli stretol Rudolf Čillík  so svojou bývalou zverenkou, odchovankyňou TJ Baník Kremnica Gabrielou Soukalovou (predtým Svobodovou, dievčenským priezviskom Sekajovou), dnes pôsobiacou v Česku. Tá dosiahla v bielej stope najvýraznejšie úspechy z členov, či odchovancov kremnického bežeckého lyžovania. Ako reprezentantka ČSSR získala striebro na ZOH 1984 v Sarajeve v štafete na 4 x 5 km, štafetový bronz jej patril z MS 1974 vo Falune. Jej dcéra Gabriela Soukalová ml. reprezentovala Česko na ZOH 2010 vo Vancouveri v biatlone.

Zľava: Rudolf Čillík, Gabriela Soukalová (Svobodová-Sekajová), vpravo Gabriela Soukalová ml.
Foto: Miloš Lacko