Doktor Pavol Hollý, rodák z Chynorian, sa po štúdiách na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a krátkom účinkovaní vo viacerých slovenských mestách definitívne usadil v starobylej Kremnici. Prišiel s diplomom „doktor medicinae universae“, ale tiež s diplomom magistra „scholy pro organo et musica,“ ktorý mu vystavil bratislavský magistrát. Stal sa závodným lekárom pri Rudných baniach, neskôr obvodným lekárom, ale vo voľnom čase sa intenzívne venoval hudbe, predovšetkým organu – kráľovskému nástroju, ktorému popri svojej rodine venoval všetok svoj voľný čas.

Čoskoro sa stal uznávanou autoritou a spolupracoval s viacerými organovými firmami a organológmi. Navrhoval stavby či prestavby viacerých organov alebo sa jednoducho usiloval o záchranu niektorých historických nástrojov na Slovensku. Navrhol a zrealizoval pozoruhodný a vo vtedajšom Československu snáď i prvý moderný organ v sakrálnom priestore – organ pre rímskokatolícky kostol Premenenia Pána v Nevoľnom, kde v tom čase pôsobil Rudolf Baláž, neskorší banskobystrický biskup. Dvojmanuálový organ s pedálom je pozoruhodný nielen po stránke navrhnutej zvukovej dispozície, ale aj výtvarným riešením. Ako organista a odborník v stavbe nástrojov stál pri návrhoch a realizácii nového organu v chráme Sv. Alžbety, tzv. Špitálskom kostole, ktorý spĺňa všetky súčasné parametre moderného liturgického nástroja.

Na sklonku svojho života inicioval stavbu nového reprezentatívneho nástroja v chráme sv. Kataríny, ktorého sa, žiaľ, už nedožil – organ bol kolaudovaný roku 1992, štyri roky po jeho nečakanej smrti.

Pozostalosť doktora Pavla Hollého je uložená v Archíve hudobných rukopisov Slovenskej národnej knižnice v Martine, kde sa nachádza viacero skíc projektov, návrhov na stavbu či prestavbu organov. Všetky tieto materiály dokumentujú jeho celoživotný vzťah k hudbe, predovšetkým k organu, ale aj vzťah k mestu a jeho hudobným tradíciám, pestovanie ktorých vždy nezištne podporoval.

“Dnešné odhalenie pamätnej tabule doktorovi Pavlovi Hollému na dome, v ktorom posledné roky života žil i pracoval, vnímam ako prejav úcty a vďaky mesta vzácnemu človeku, ktorý nielenže žije v spomienkach jeho obyvateľov, ale aj tvorí neodmysliteľnú súčasť kultúrnej histórie mesta,” povedal v príhovore profesor Boris Banáry.

Na odhalení sa zúčastnili všetci piati synovia doktora Hollého, niekoľko vnukov a dokonca pravnučiek a pravnukov. Za rodinu prítomných pozdravil pán Karol Hollý, najstarší syn doktora Hollého, ktorý poslucháčom priblížil otca ako človeka. Napokon pozdravil prítomných aj zástupca primátorky mesta Kremnica Igor Kríž. Podujatie bolo ukončené slávnostným odhalením tabule.

Pamätná tabuľa vznikla z iniciatívy profesora Banáryho a výtvarníka Imricha Csabu Fodora z Kremnice. Obaja do prípravy zapojili občianske združenie SOS Kremnica, ktoré zrealizovalo vyhotovenie tabule. Podľa Daniela Haas Kianičku, predsedu združenia, má pamätná tabuľa vysokú výtvarnú úroveň. “Medailón s podobizňou Pavla Hollého vytvorila medailérka Mária Poldaufová z Kremnice, ktorý do bronzu odlial Štefan Kuzmín. Korpus tabule navrhol Imrich Csaba Fodor a do kararského mramoru ho vysekal Ondrej Kilík z Tekovských Nemiec. Nezastupiteľnú úlohu pri príprave pamätnej tabule zohrala rodina Pavla Hollého. Jej príslušníci pomohli radami, obrazovými podkladmi a zafinancovali samotné vyhotovenie tabule,” hovorí Kianička. Slávnostné odhalenie pamätnej tabule sa uskutočnilo 23. novembra 2012.

Silver Jurtinus

Občianske združenie SOS Kremnica vydáva od roku 2001 časopis o histórii a pamiatkach Kremnice a jej okolia Kremnický letopis (prvých deväť nieslo názov Kremnický rumaj). Každé nové číslo časopisu sa predstavuje verejnosti na osobitných prezentáciách. Ich súčasťou sú prednášky autorov, ktorí prispeli do toho-ktorého čísla, súťaže o ceny (knihy, DVD a pod. dotýkajúce sa dejín Kremnice) a sprievodný kultúrny program (hudba, čítanie, premietanie filmov). Podujatie si našlo stály okruh priaznivcov z Kremnice, blízkeho i ďalekého okolia.

Občianske združenie SOS Kremnica je neziskovou organizáciou pracujúcou na báze dobrovoľníctva. K jeho hlavným cieľom patrí propagácia histórie Kremnice a ochrana pamiatok a pamätihodností v jej regióne. K naplneniu zámerov slúžia združeniu viaceré nástroje. Jednak je to publikačná, vydavateľská a výstavná činnosť, jednak záchrana pamiatok prostredníctvom drobných rekonštrukcií a budovanie depozitu historických architektonických, dekoračných, technických a úžitkových predmetov.
Hlavnou vydavateľskou aktivitou združenia je vydávanie časopisu Kremnický letopis (pôvodne Kremnický rumaj). Od roku 2002 do roku 2008 vyšlo celkovo 13 čísel tohto periodika a momentálne sa pripravujú čísla 14 až 16, ktoré vyjdú na prelome rokov 2010 a 2011. Na stránkach Letopisu bolo doteraz publikovaných niekoľko desiatok odborných i populárnych článkov z dejín Kremnice, ktoré obohatili poznanie o minulosti mesta. To, čo bolo konštatované pri zakladaní časopisu, teda že vydávanie špecializovaného historického periodika v takom malom meste ako je Kremnica je v slovenských pomeroch raritou, platí dodnes. Je potešiteľné, že Kremnický letopis si našiel stály okruh čitateľov a priaznivcov, a to nielen z regiónu mesta Kremnice, ale z celého Slovenska i zahraničia. Obľubu si získali verejné prezentácie časopisu, na ktoré si združenie prizýva atraktívnych prednášajúcich z oblasti historických vied.
V roku 2007 zaštítilo združenie vydanie zborníka Baníctvo ako požehnanie a prekliatie mesta Kremnice, v ktorom boli publikované príspevky z oblasti geológie, prírodných vied, ekológie, archeológie, pamiatkového výskumu a histórie. Všetci autori dospeli zhodne k názoru, že zahraničným investorom plánovaná povrchová ťažba zlata by mala na Kremnicu ako turistické centrum veľmi negatívny dopad. Pri príležitosti 250. výročia návštevy cisára Františka Lotrinského v Kremnici v roku 2001 pripravilo združenie pre záujemcov informatívnu skladačku s popisom návštevy a obrazovým materiálom vzťahujúcim sa k tejto udalosti. V rámci osláv 675. výročia založenia mesta Kremnice napísali členovia združenia pre Mestský úrad v Kremnici sériu článkov z dejín mesta, ktoré vychádzali počas roka 2003 v Kremnických novinách v osobitnej historickej rubrike. V roku 2006 vychádzali zas pravidelne v Kremnických novinách niektoré články z časopisu Kremnický rumaj.
Združenie SOS Kremnica pripravilo počas svojej existencie niekoľko výstav, ktoré boli zaštítené spoločným názvom Stará dobrá Kremnica alebo Kremnica ako si ju nepamätáme. Prvú z cyklu výstav zorganizovalo združenie za významnej spoluúčasti NBS-Múzea mincí a medailí na prelome rokov 2003 a 2004 v priestoroch múzejnej galérie. Usporiadatelia na nej predstavili pohľadnice, fotografie, maľby a grafiky starých zákutí Kremnice, ako i niekoľko historických architektonických predmetov. V septembri 2005 bola výstava Stará dobrá Kremnica (už bez spoluúčasti múzea) prezentovaná v Novom Jičíne v Českej republike a v máji 2006 v maďarskej Várpalote. V rozšírenej verzii s množstvom trojrozmerných predmetov bola výstava naposledy predstavená verejnosti v letných mesiacoch roku 2009, a to v spoločných výstavných priestoroch združenia so združením Cremnicium v Galérii Archív za budovou Mestského úradu.
Ako bolo uvedené, združenie SOS Kremnica buduje už niekoľko rokov zbierku historických artefaktov tzv. depozit. Ide o predmety architektonickej, dekoračnej, technickej, úžitkovej i ilustratívnej povahy. Súbor má dokumentovať dejiny mesta Kremnice, ako aj reprezentovať niekdajšiu kvalitu tradičných remesiel. Údržbe, opravám a záchrane historických objektov sa združenie venovalo najmä v rokoch 2001 – 2003. V auguste roku 2002 členovia združenia obnovili malú prícestnú kaplnku v Lúčkach – vyspravili omietky a inštalovali novú striešku s krížom. Z ďalších záchranných aktívít spomeňme aspoň núdzové prekrytie prevalenej strechy domu č. 415 v areáli starého mestského pivovaru (2002 – 2003), parciálne vyspravenie fasády domu č. 504 na Zlatej ulici (2002) či rekonštrukčné zásahy na dome – pamiatke ľudovej architektúry v Bartošovej Lehôtke, ktoré zahŕňali opravy hlinených omietok a bielenie domu (2003).
Združenie SOS Kremnica sa ako spoluorganizátor podieľalo na príprave viacerých odborných a kultúrnych podujatí v meste. V roku 2004 spoluorganizovalo na pôde mesta z iniciatívy Sekcie archívnictva a pomocných vied historických Slovenskej historickej spoločnosti v Bratislave vedeckú konferenciu Falšovatelia a problém fálz v dejinách. V roku 2007 bolo spoluorganizátorom konferencie Baníctvo ako požehnanie a prekliatie mesta Kremnice. Pomerne intenzívne spolupracovalo združenie v minulosti s nadáciou Národný trust pre historické miesta a krajinu Slovenska z Bratislavy. Obe združenia pripravili spoločne niekoľko podujatí. V júli roku 2001 to bola prehliadka kremnických technických pamiatok odborníkmi na kultúrne dedičstvo z Nemecka, v apríli 2003 štvrté stretnutie platformy neziskových organizácií pre kultúrne dedičstvo Domovina, ktorého členom je aj občianske združenie SOS Kremnica.
V rokoch 2003 až 2008 sa v Kremnici uskutočnilo 6 ročníkov veľkej letnej spoločenskej akcie Dobýjanie kremnického hradu. Historický scenár k podujatiu vytvorili členovia združenia SOS Kremnica. Združenie pripravilo okrem toho pre akciu atrakciu Kremnický dávnohľad. V jej rámci vo svojom stánku propagovalo zábavnou formou históriu mesta Kremnice. Pri 675. a 678. výročí založenia mesta, ako i pri 250. výročí návštevy Kremnice Františkom Lotrinským pripravilo historické podklady k oslavám združenie SOS Kremnica.
V spolupráci s Okresnou knižnicou Jána Kollára zabezpečilo združenie tri besedy. V novembri 2002 to bola beseda so spisovateľom Petrom Glockom, v decembri 2001 prednáška a beseda o základných princípoch obnovy a údržby historických stavieb, v novembri 2003 beseda s historikom Pavlom Dvořákom. Osobitné postavenie v rámci činnosti združenia má divadelný festival Amfitheatrum spoluorganizovaný s Občianskym združením 1115 prevádzkujúcim kino Akropola v Kremnici. V rokoch 2008 – 2010 sa uskutočnili už tri ročníky tohto minifestivalu. Predstavili sa na ňom (v kine alebo Zechenterovej záhrade) divadelné súbory z Košíc, Nitry a Žiliny. Úlohou festivalu je obohatiť ponuku letných akcií pre verejnosť v meste.  Z osobitných aktivít spomeňme spoluúčasť združenia pri obnovení turisticko-náučného chodníka Zelená cesta (2009) zastrešeného Mestskými lesmi Kremnica.
Významným projektom združenia v súčasnosti je inštalácia sochy zakladateľa mesta kráľa Karola Róberta na kremnickom námestí. Projekt sa podarilo zrealizovať vďaka spolupráci a finančnej podpore Mincovne Kremnica, š. p.  Ubehlo teda 10 rokov, čo vzniklo občianske združenie SOS Kremnica. Združenie sa za tento čas realizovalo publikačne, výstavne, zberateľsky, v rámci opráv historických objektov a organizácie rôznorodých kultúrnych a s históriou mesta spojených podujatí. Združenie sa tak pokúsilo prispieť svojou troškou k ďalšiemu rozvoju kultúry a cestovného ruchu v Kremnici. A to je základný cieľ združenia aj do budúcnosti. Na záver už len informácia, že v súčasnosti sa pripravuje internetová stránka združenia. Tak ak budete mať chuť, kliknite si (od začiatku roku 2011) na stránku www.soskremnica.sk.

Mgr. Daniel Kianička, PhD.
predseda združenia