V súdnom spore o Rovnú horu figuruje mesto Kremnica ako navrhovateľ, odporcovia sú dvaja, Vojenské lesy a majetky štátny podnik a Ministerstvo obrany SR. Na štátny podnik sme sa obrátili s otázkou, koľko finančných prostriedkov vynaložili na právne zastupovanie v tomto súdnom spore, teda od roku 1996 do dnes. Odpovedá riaditeľ Vojenských lesov Ján Jurica: “Na právne zastupovanie VLM SR, š.p. v uvedenom spore nie je vedená žiadna samostatná faktúra, ktorou by právny zástupca fakturoval odmenu za zastupovanie v tejto konkrétnej právnej veci – Mesto Kremnica c/a VLM SR š.p. o určenie vlastníckeho práva.” Keďže Ján Jurica na otázku neodpovedal, pokúsili sme sa teda otázky preformulovať. Jurica však začal popierať aj samotný súdny spor. “VLM SR, š.p. nevedú a neviedli s Mestom Kremnica žiaden súdny spor o určenie vlastníckeho práva. Vojenské lesy nevedú žiadnu evidenciu finančných prostriedkov, ktoré boli vynaložené na právne zastupovanie v súdnom spore, ktorý sa nikdy neviedol,” šokoval riaditeľ štátneho podniku.

V rovnakom duchu Ján Jurica odpovedal aj na otázky, aký zisk vykázali Vojenské lesy za roky 1996 – 2012 za hospodárenie a za činnosti spojené s poľovníctvom na lesných majetkoch, ktoré sú predmetom súdneho sporu s mestom Kremnica. “VLM SR š.p. nevedú žiadny osobitný výkaz zisku na lesnom majetku, ktorý bol predmetom sporu s mestom Kremnica,” odpovedal Jurica. Štátny podnik na svojej webstránke žiadne faktúry alebo objednávky nezverejňuje, nedajú sa na nej nájsť ani výročné správy.

Advokáti ministerstvo obhajujú za cestovné a stravné

S rovnakými otázkami sme sa teda obrátili na Ministerstvo obrany, ktoré je zriaďovateľom štátneho podniku Vojenské lesy a v súdnom spore figuruje ako odporca v druhom rade. Ministerstvo odmietlo odpovedať na otázku, kto ich zastupuje v súdnom spore s mestom Kremnica, pretože sa jedná o informáciu, ktorá je chránená zákonom o ochrane osobných údajov. Ministerstvo údajne tieto osoby oslovilo so žiadosťou o uverejnenie tejto informácie, tieto osoby však súhlas nedali.

Na otázku, koľko finančných prostriedkov spolu vynaložili odporcovia na právne zastupovanie v predmetnom súdnom spore, ministerstvo odpovedalo, že túto informáciu nemá k dispozícii. “Možno však uviesť skutočnosť, že Ministerstvo obrany SR v predmetnom spore zastupovali zamestnanci ministerstva a finančné prostriedky ministerstva na predmetný súdny spor boli vynaložené na úhrady cestovných nákladov na jednotlivé pojednávania a na stravné zástupcov ministerstva.”

Na ťahu je Najvyšší súd

Po definitívnom verdikte Krajského súdu v Žiline, ktorý znie v prospech mesta Kremnica, Vojenské lesy podali mimoriadny opravný prostriedok na Najvyšší súd. “V predmetnej veci Najvyšší súd SR musel spis vrátiť pre chybu súdu nižšieho stupňa, aby ju odstránil. Až po opätovnom predložení spisu s odstránenou chybou bude môcť Najvyšší súd SR o predmetnom dovolaní rozhodnúť,” prišla odpoveď z kancelárie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Štefana Harabina.  

Podľa hovorkyne Okresného súdu v Martine Anny Dudovej Záborskej, “bol spis z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vrátený Okresnému súdu Martin dňa 6.02.2013 z dôvodu nepredloženia osobitného plnomocenstva pre dovolacie konanie zo strany navrhovateľa. Uvedený nedostatok bol odstránený a spis bol opätovne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 21.02.2013.” Časový rámec, kedy by mohlo padnúť rozhodnutie, Najvyšší súd nekonkretizoval.  

Silver Jurtinus

Postupnosť krokov

Prvé uznesenie poslanci v tejto veci prijali 23. februára 2012 (31/1202). Uznesenie kúpnu cenu neobsahovalo, cena mala byť stanovená minimálne vo výške znaleckého posudku. Kopkášovci si teda nechali vypracovať znalecký posudok, ktorý určil cenu 2,88 € za meter štvorcový. Dňa 23. apríla 2012 zasadala komisia výstavby, ktorá už mala k dispozícii znalecký posudok, odporučila však cenu podľa účtovnej evidencie, teda 4,98 €/ m². Komisia ekonomická a majetku mesta, dňa 30. apríla 2012 po predložení znaleckého posudku odporučila schváliť kúpnu cenu vo výške 3,30 €/m² alebo 4,00 €/m². Dve rôzne ceny zdôvodnili hlasovaním komisie 50:50. K podpisu zmluvy však nedošlo a poslanci na júnovom zastupiteľstve pôvodné uznesenie z februára zrušili a schválil uznesenie s kúpnou cenou vo výške 2,88 €/m² (137/1206). Toto uznesenie však primátorka nepodpísala a nepodpísala ani ďalšie uznesenie v podobnom znení v septembri (193/1209). Primátorkino veto prelomili poslanci v októbri, kedy toto uznesenie schválili znova, čím podľa zákona nadobudlo právoplatnosť. Do 30. novembra 2012 mala byť podpísaná kúpno-predajná zmluva s rodinou Kopkášovcov za cenu 2,88 €/m2, teda za cenu pozemku 1042,56 €, k podpisu zmluvy však nedošlo, čo na decembrovom zastupiteľstve interpeloval poslanec Vojtko. Opýtal sa, prečo nebola zrealizovaná kúpno-predajná zmluva.

Primátorke sa zdá cena nízka

Primátorka Zuzana Balážová v písomnej odpovedi na interpeláciu vyjadrila výhrady voči znaleckému posudku. “Zo znaleckého posudku, ktorý poskytli žiadatelia sa dozvedáme, že znalkyňa použila metódu polohovej diferenciácie. Porovnávacia metóda stanovenia všeobecnej hodnoty bola údajne vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu. S týmto tvrdením však nemôžem súhlasiť, pretože mesto Kremnica predalo v tej istej ulici Sama Chalupku dňa 14. 2. 2011 pozemok za cenu 5,83 €/m2. V roku 2012 mesto Kremnica predalo v neďalekej lokalite „fínske domky“ pozemok za cenu 7,17 €/m2. Máme tu teda rôzne názory a pohľady na cenu pozemku, ktorý je vo vlastníctve mesta; v rozpätí 2,88 €/m2 až po viac ako dvojnásobok 5,83 €/m2. Dovolím si položiť otázku: ako má samospráva pristupovať k predaju mestského majetku? Aby to bolo výhodné pre kupujúceho, alebo aby to bolo výhodné pre mesto, čo znamená pre všetkých občanov mesta? Spravujeme predsa náš spoločný majetok,” argumentuje primátorka.

Pri priamom predaji podľa zákona o majetku obcí môže obec predať svoj majetok najmenej za cenu určenú podľa znaleckého posudku. Primátorka však argumentuje paragrafom tohto istého zákona, kde sa uvádza, že orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. “Zodpovedá predaj pozemku mesta za najnižšiu možnú cenu 2,88 €/m2 tejto podmienke?” pýta sa Balážová.

Podľa zákona o obecnom zriadení výkon potvrdeného uznesenia mestského zastupiteľstva starosta nemôže pozastaviť. “Ako primátorke mesta mi prislúcha podpisovať kúpno-predajné zmluvy. Keď zvažujem všetky okolnosti, je tu konflikt dvoch zákonov. Na jednej strane sú ustanovenia zákona o majetku obcí, na druhej strane sú ustanovenia zákona o obecnom zriadení. V poslednej dobe sa množia predaje majetku obcí alebo miest za podhodnotenú cenu. Sú kritizované občanmi, verejnosťou, médiami. Pýtam sa sama seba, čo je morálne. Mám sa podriadiť uzneseniu mestského zastupiteľstva alebo mám zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať majetok mesta Kremnice?”

Pani Kopkášová hovorí o zaujatosti

Podľa Edity Kopkášovej však primátorka vo svojom porovnaní cien pozemkov porovnáva dva druhy pozemkov. “Pozemky o ktorých pani primátorka hovorí sú zastavané plochy a nádvoria, my chceme kúpiť záhradu, to je predsa rozdiel,” hovorí pani Kopkášová. “Na pozemku nechceme nič stavať. Nenecháme si predsa pár metrov od nášho domu postaviť dom,” odmieta zámer budúceho výhodného predaja pozemku na stavebné účely pani Kopkášová . Pozemok chcú ďalej využívať ako záhradu, roky ho majú prenajatý od mesta, teraz ho však chceli získať do svojho vlastníctva. “Ja tu bývam s manželom dvadsaťsedem rokov odkedy sme sa vzali a on tu býva od roku 1968. O tú záhradu sa celé roky staráme a nikdy sme si na nič od mesta nenárokovali. Keď padal svah, museli sme si ho opraviť a postaviť oporné múry. Ten pozemok nás už niečo stál,” hovorí Edita Kopkášová.

Pani Kopkášová má zdokumentované všetky predaje pozemkov za ostatný rok a tieto údaje spracovala percentuálne podľa predajnej ceny pozemkov oproti účtovnej hodnote. Tieto údaje našla v zápisniciach komisií, alebo priamo v uzneseniach o predaji. Vychádza jej, že mesto za ostatné obdobie predalo pozemky za ceny v rozmedzí 56% až 64% z účtovnej hodnoty majetku. “Naša cena 2,88 €/m2 je oproti účtovnej hodnote 4,98 €/m² 57,83 %, teda nijako sa nevymykáme z rozmedzia, v akom sa mestské pozemky predávajú. Sme my v niečom iní?” Pýta sa pani Kopkášová, ktorá neochotu primátorky podpísať kúpno-predajnú zmluvu vníma ako zaujatosť.

Argumentuje aj záhradou na ulici Rumunskej armády, ktorú mesto predalo za 2,82 €. Je to tiež záhrada v kopci a znalecký posudok tam robila iná osoba ako Kopkášovcom. Chybu pani Kopkášová vidí aj v tom, že prvé prijaté uznesenie z februára 2012 neobsahovalo predajnú cenu. “Keby v prvom uznesení bola napísaná konkrétna cena, napríklad 5 €, ustúpili by sme od toho a nedali by sme si spracovať ani znalecký posudok, za ktorý sme zaplatili 60 €. Nebudem predsa kupovať niečo na čo nemám. Maximálne sme ochotní ísť na cenu 3,20 €, pani primátorke som to povedala, ale nesúhlasila ani s týmto,” hovorí pani Kopkášová.

Poslanec Vojtko: Nie je to rozpor dvoch zákonov

Podľa poslanca Mariána Vojtka prijaté uznesenie a predaj daného pozemku nie je v rozpore s požiadavkou, že samospráva má zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať svoj majetok. “Predajom mestom nevyužiteľného pozemku, ktorý roky v nájme zveľaďujú práve žiadatelia ako záhradu pri rodinnom dome, v členitom a neprístupnom teréne, mesto získa na základe ceny stanovenej znaleckým posudkom, ktorý vyžaduje zákon, sumu 1042,56 €. Preto si nemyslím, že by mala primátorka operovať rozporom dvoch zákonov, ktoré musí dodržiavať. Pri každom prípade predaja pozemkov vychádzame najmä zo znaleckého posudku, ako aj z individuálneho posúdenia predávaného pozemku, napríklad vhodnosť na ďalšiu výstavbu, dostupnosť, možná ďalšia využiteľnosť a tak ďalej. Nie som v žiadnom rodinnom, ani inom blízkom vzťahu so žiadateľmi, ktorý by ma mal stavať do konfliktu záujmov pri rozhodovaní v danej veci. Ak sa pozriete do minulosti na moje názory pri predajoch na základe cien stanovených znaleckými posudkami, prídete na to, že som sa vo väčšine prípadov snažil presadiť názor, že keď už zákon zaťažuje žiadateľa, teda nášho občana, nutnosťou financovania znaleckého posudku, ako aj povinnosťou dodania geometrického plánu, čo sú ďalšie finančné výdavky, vychádzajme v ústrety našim občanom aspoň v tom, že nebudeme silou mocou cenu ďalej navyšovať, pokiaľ to nie je vyslovene nutné. Rovnako sme pristupovali k mnohým iným predajom pozemkov v našom meste a primátorka problém s podpísaním predajov nemala,” hovorí poslanec Vojtko.

Obrátia sa na súd?

Primátorku v stanovisku nepodporil ani hlavný kontrolór mesta Peter Roško: “Podľa môjho názoru malo zo strany primátorky mesta dôjsť k podpisu zmluvy v termíne do 30.11.2012, nakoľko v zmysle zákona o obecnom zriadení výkon potvrdeného uznesenia primátorka nemôže pozastaviť. Danú skutočnosť sme osobne s primátorkou mesta prerokovali, pričom som prezentoval stanovisko, že vykonateľnosťou platného uznesenia je jeho aplikácia v praxi t.j. realizácia odpredaja predmetného pozemku žiadateľovi,” hovorí Peter Roško.

Primátorka tvrdí, že rodine Kopkášovcov ublížiť nechce. “Rodina Kopkášovcov môže pozemok užívať a aj ho užíva, pretože ho má od mesta v prenájme. Pani Kopkášovej som navrhla, aby sme uzatvorili dlhodobú nájomnú zmluvu, čo odmietla. Podpísanie kúpno-predajnej zmluvy schválenej mestským zastupiteľstvom je však proti môjmu presvedčeniu a pocitu zodpovednosti voči občanom Kremnice. Jednoducho takúto nevýhodnú zmluvu pre mesto a jeho občanov nedokážem podpísať,” hovorí primátorka. Edita Kopkášová oponuje, že keď jedenásť poslancov niečo schváli, malo by to mať nejakú právnu silu. “Prehlasované uznesenie je platné a primátorka bráni výkonu uznesenia tým že nechce podpísať kúpnopredajnú zmluvu,” hovorí pani Kopkášová, ktorá nevylučuje ani možnosť, že sa obráti na súd. “Čakáme vyjadrenie hlavného kontrolóra a podľa toho sa zariadime,” uzatvára pani Kopkášová.

Silver Jurtinus

Kremnica sa o lesy súdila aj za Rakúsko-Uhorska

Podobne ako iné privilegované mestá na Slovensku, aj mesto Kremnica v priebehu stáročí nadobudlo do svojho vlastníctva pomerne veľký lesný majetok o rozlohe vyše 10 000 hektárov. Mesto bolo známe ako vynikajúci lesný hospodár a priekopník pokrokových metód lesného hospodárstva. V druhej polovici 19. storočia sa mesto o lesné majetky súdilo s Rakúsko-Uhorskom. Vtedy spor trval od roku 1854 do roku 1871 a Kremnica si svoje vlastnícke práva k prevažnej časti lesného majetku obhájila. Svoj lesný majetok si mesto zachovalo až do 31. 12. 1949, kedy bol poštátnený komunistickým režimom.

Obnova zásad právneho štátu prišla po roku 1989. Snahy miest a obcí o reštitúciu svojho historického majetku boli uznané za oprávnené a reštitúcia bola realizovaná zákonom, ktorým sa Kremnici v roku 1992 vrátila podstatná časť jej poľnohospodárskych a lesných pozemkov, ktoré mesto vlastnilo do 31. 12. 1949. Rovnú horu, les o rozlohe vyše 800 hektárov, historicky patriaci mestu však spravovala armáda, na ktorú sa reštitučný zákon nevzťahoval.

1. novembra 1994 štát mestám a obciam vrátil aj tie pozemky, ktoré využívalo ministerstvo obrany, ak sa nenachádzali vo vojenských obvodoch alebo neboli nevyhnutne potrebné pre účely obrany štátu. Rovná hora síce splnila aj tieto kritériá, mestu však bola vrátená len jej časť v katastri Dolnej Štubne o výmere 114 hektárov. Nároky aj na časti Rovnej hory v katastroch Hornej Štubne a Skleného štátny podnik Vojenské lesy a majetky odmietol s odôvodnením, že nie je preukázané, že tieto lesy boli časťou majetku mesta Kremnica do 31. 12. 1949.

Pojednávanie prerušilo cvičenie civilnej ochrany aj obštrukcie

Žalobu o vydanie pozemkov v katastri Sklené mesto podalo 22. 8. 1995. Prvé pojednávanie bolo vytýčené na 29. 5. 1996, ale krátko po zahájení bolo konanie náhle zrušené kvôli cvičnému poplachu civilnej ochrany. Prvé riadne pojednávanie vo veci sa uskutočnilo až vo februári 1997, no keď súd ďalšie pojednávanie nevytýčil ani do augusta 1998, v septembri 1998 mesto podalo sťažnosť na Ústavný súd. Ten uznal, že Okresný súd v Martine porušil základné právo mesta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ale ani na základe rozhodnutia Ústavného súdu sa konanie neurýchlilo. Skôr naopak.

Medzitým mesto podalo v januári 1999 žalobu vo veci vydania časti Rovnej hory v katastri Hornej Štubne s výmerou 72 hektárov. Verdikt súdu z novembra 2001 znel v neprospech Kremnice. Krajský súd v Žiline však odvolaniu mesta vyhovel a prvostupňový súd na opätovnom prerokovaní veci lesné pozemky v Hornej Štubni Kremnici prisúdil. Proti tomu sa zase odvolalo Ministerstvo obrany SR, ale Krajský súd jeho odvolaniu nevyhovel a rozsudok prvostupňového súdu v júli 2002 potvrdil. Keďže v katastri prebiehalo konanie o obnove registra evidencie pozemkov, časť Rovnej hory v katastri Hornej Štubne sa definitívne vrátila mestu Kremnica až v roku 2005.

Veci sa pohli aj v súdnom konaní o časť Rovnej Hory v katastri Sklené. V januári 2006 Okresný súd Martin, po viac ako desiatich rokoch od podania žaloby, rozhodol v prospech mesta. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie Vojenské lesy a majetky a Krajský súd ich odvolaniu vyhovel a vec vrátil na ďalšie konanie na okresný súd. Prvé opätovné konanie prvostupňového súdu v Martine sa konalo v marci 2009. Advokát štátneho podniku sa však na toto pojednávanie nedostavil. A nedostavil sa ani na ďalších 10 z 11 vytýčených termínov pojednávaní. Vždy sa deň pred pojednávaním ospravedlnil pre práceneschopnosť a nesúhlasil, aby bolo pojednávané v jeho neprítomnosti. V novembri 2011 okresný súd konečne rozhodol, že štátny podnik musí Kremnici časť Rovnej hory v katastri Sklené vydať. Štátny podnik Vojenské lesy a majetky však opätovným odvolaním na krajský súd získal ešte celý jeden rok. Definitívny a jednoznačný verdikt Krajského súdu v Žiline, v pomere hlasov senátu 3:0, padol takmer do roka a do dňa, 7. novembra 2012. Štátny podnik Vojenské lesy a majetky musí Kremnici vydať časť Rovnej hory v katastri Sklené do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.

Jubilejný rok samostatného lesného hospodárenia

Podľa doktora Vaského, ktorý mesto Kremnica právne zastupoval od samého začiatku bol súdny spor o Rovnú horu poznačený obštrukciami. “Súdny spor, ktorý vedie štát, respektíve štátna organizácia a v ktorom ide o nápravu krívd z minulosti, by nemal byť vedený negativistickým a deštrukčným spôsobom, zneužívajúc možnosti dané demokratickým právnym poriadkom,” hovorí Vaský. Podľa neho sa v tomto prípade jednalo o “všemožné advokátske kľučkovanie bez akéhokoľvek ohľadu na pravdu a spravodlivosť. Žiaľ, naša spravodlivosť na takéto obštrukcie nedokáže vždy adekvátne reagovať,” hovorí Vaský.

“Sme veľmi radi, že to takto dopadlo. Dúfame, že po osemnástich rokoch čo najskôr dôjde k odovzdaniu tohto majetku a že naši lesníci na ňom budú môcť hospodáriť,” hovorí primátorka Zuzana Balážová, ktorá predpokladá, že aj tento lesný majetok mesto prenajme svojej dcérskej spoločnosti Mestské lesy Kremnica, rovnako ako všetky ostatné časti mestského lesného majetku, čím celková výmera kremnických mestských lesov opäť prekročí desaťtisíc hektárov.

“Spoločnosť Mestské lesy Kremnica vznikla v roku 1994 transformáciou pôvodného obecného podniku Mestský podnik lesov v Kremnici, ktorý začal svoju činnosť dňa 1. 10. 1992. Je symbolické a mimoriadne pozitívne, že dovŕšiť proces reštitúcie historického lesného majetku mesta Kremnica sa podarilo práve v jubilejnom roku, kedy si pripomíname 20. výročie reštitúcie lesného majetku a samostatného hospodárenia s týmto majetkom,” uzatvára primátorka.

Silver Jurtinus