Povolenie na poloprevádzkovú pokusnú ťažbu vydal Obvodný banský úrad v Banskej Bystrici a proti jeho rozhodnutiu sa v apríli 2014 odvolalo 13 subjektov, okrem niekoľkých jednotlivcov a mesta Kremnica aj občianske združenia Kremnica nad zlato, SOS Kremnica, občianske združenie 1115, združenie Kalvária, Slovenský zväz záhradkárov, Matica slovenská, Športový klub futbalu, Mestský klub lyžiarov a spoločnosť ELBA. Hlavný banský úrad však napriek tomu rozhodnutie Obvodného banského úradu potvrdil v júni 2014, presne tri týždne pred vypršaním licencie firmy Ortac.

Spoločnosť Ortac sa do ťažby pustila okamžite po získaní potrebných povolení, ukončenie prvej fázy podzemnej ťažby v Šturci však ohlásil už 24. júla 2014. Vyťažená ruda mala byť použitá na metalurgické analýzy, ktoré mali určiť rentabilitu ťažobného projektu. Kde vyťažený materiál spracovali a s akým výsledkom, už ale Ortac nezverejnil. Nie je ani jasné, koľko ton rudy Ortac stihol vyťažiť. Podľa tlačovej správy spoločnosti Ortac „výsledkom tejto ťažobnej aktivity je približne 400 ton rudy vyťaženej zo štôlne Andrej.“ Obvodný Banský úrad však eviduje iný objem: „Podľa predloženej ročnej správy za rok 2014 organizácia ORTAC, s.r.o. Kremnica v roku 2014 vydobyla 210 ton rudy,“ povedal pre Kremnické noviny predseda Obvodného banského úradu v Banskej Bystrici Vladimír Bubeliny. Kde bol materiál spracovaný, akou metódou a kde bol uložený odpad z tejto činnosti už ale Obvodný banský úrad nevie: „Podľa povolenia banskej činnosti mala byť vydobytá ruda spracovaná mimo obvod pôsobnosti tunajšieho úradu. OBÚ v Banskej Bystrici nemá informáciu o spôsobe a mieste spracovania a o naložení s odpadom.“

Rozhodnutie Hlavného banského úradu na Krajskom súde v Banskej Bystrici napadlo občianske združenie Kremnica nad Zlato aj mesto Kremnica. Okrem preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu Hlavného banského úradu sa domáhali aj predbežného opatrenia a žiadali, aby súd platnosť sporného povolenia na poloprevádzkový poklus spoločnosti Ortac pozastavil. V júli 2015 Krajský súd tejto žiadosti vyhovel: „Súd sa oboznámil s tvrdeniami žalobcov a má za to, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia môže byť spôsobená závažná ujma, a to tak na životnom prostredí ako aj na majetku štátu,“ citujeme z uznesenia Krajského súdu. Z uvedených dôvodov predseda senátu odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia až do právoplatného skončenia súdneho konania. To však môže trvať roky, keďže v konaní zatiaľ neprebehlo ani prvé pojednávanie.

Stanovisko spoločnosti Ortac sa nám získať nepodarilo. Po prijatí zákona o zákaze kyanidového lúhovania sa spoločnosť odmlčala. Od augusta 2014 nevydala pre svojich akcionárov žiadnu informáciu o stave projektu v Kremnici a informuje iba o projektoch v Eritrei a Zambii. Predseda Hlavného banského úradu Peter Kúkelčík rozhodnutie súdu nekomentoval: „Hlavnému banskému úradu (…) neprináleží komentovať právoplatné uznesenie alebo rozsudok akéhokoľvek súdu.“ Podľa predsedu občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kürthyho je rozhodnutie súdu opätovne potvrdením nesprávneho výkladu zákonov banskými úradmi: „Skôr či neskôr sa nekompetentnosť banských úradníkov – či už úmyselná alebo nie – prejaví aj pri rozhodovaní súdov o strate licencie Ortacu na povrchovú ťažbu,“ myslí si Kürthy.

Silver Jurtinus,
Ilustračné foto: Vassilios Carellas – riaditeľ Ortac Resources, reprofoto Youtube

Redakciu Kremnických novín oslovil Juraj Džmura, poradca Jany Laššákovej, podľa ktorého redakcia Kremnických novín neumožnila reakciu k názorom a vyjadreniam primátorky mesta Zuzany Balážovej a zástupcu Občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kűrtyho aj “druhej“ strane – teda predkladateľom predmetnej novely. Žiadal preto, aby Kremnické noviny zverejnili v najbližšom vydaní reakciu predkladateľov na predmetný článok v presnom znení, v akom bol zaslaný. Keďže reakcia predkladateľov neodpovedala na otázky, ktoré boli v pôvodnom článku otvorené, redakcia Kremnických novín žiadala o osobné stretnutie s predkladateľmi zákona a ponúkli sme im priestor pre vysvetlenie svojich pohnútok formou rozhovoru, čo predkladatelia odmietli. Otázky žiadali zaslať písomne a redakcia KN predkladateľom zaslala 10 otázok. Na otázky odpovedať odmietli a opäť žiadali uverejniť svoj článok celý, presne tak ako bol napísaný: “Je objektívny, dostatočne zrozumiteľný a pre obyvateľov Kremnice pochopiteľný,” odpovedal Juraj Džmura, podľa ktorého “predkladatelia majú za to, že každý čitateľ Kremnických novín má právo vytvoriť si vlastný názor, avšak nie z jednostranne predostretých vyjadrení, bez možnosti objektívnej reakcie “druhej“ strany.” Uverejňujeme teda celý text reakcie predkladateľov zákona a nižšie aj otázky, na ktoré predkladatelia zákona odpovedať odmietli.

Reakcia Jany Laššákovej, Jána Senka, Emílie Műllerovej a Michala Bagačku

V informačnom mesačníku samosprávy – Kremnické noviny, XXIII. ročník, zo dňa 26. júna 2014, bol na strane 6 zverejnený článok pod názvom Balážová: Zákon o povoľovaní ťažby referendom je zlý. Autor článku Silver Jurtinus reaguje na predloženú novelu zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, pričom v článku cituje najmä primátorku mesta Kremnica Zuzanu Balážovú, ako aj zástupcu Občianskeho združenia Kremnica nad zlato Ľuboša Kűrtyho. Predkladatelia predmetnej novely poslanci NR SR za stranu SMER-SD Jana Laššáková, Ján Senko, Emília Műllerová a Michal Bagačka nesúhlasíme s obsahom zverejneného článku a považujeme ho za  zjavne zavádzajúci.

Nami predloženou novelou sa výslovne zakazuje spracovanie, úprava alebo zušľachťovanie nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj umiestňovanie skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania. Zavádza sa taktiež princíp rešpektovania a podporovania komunálnej demokracie reprezentovanej miestnym referendom, ktoré predstavuje najvyššiu formu demokracie. Výlučne kladný výsledok miestneho referenda v každej dotknutej obci predstavuje jediný zákonný prostriedok  ako prekonať tento zákaz. Je tak garantované právo obyvateľov dotknutých obcí slobodne rozhodnúť o vyslovení súhlasu so spracovaním, úpravou alebo zušľachťovaním nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ako aj s umiestňovaním skládok, úložísk alebo odkalísk odpadov zo spracovania, úpravy alebo zušľachťovania nerastov technológiou kyanidového lúhovania.

Sme preto prekvapení najmä z citovaného negatívneho názoru primátorky Zuzany Balážovej v uvedenom článku, ktorá občianske referendum považuje za mestám škodiace a ktoré pán Kűrty dokonca nazýva rafinovanou fintou. Obaja tak spochybňujú vôľu a najvyššie prirodzené právo nielen obyvateľov Kremnice, ale aj iných dotknutých obcí, slobodne prostredníctvom referenda rozhodnúť o tak citlivej problematike vo svojej obci samostatne. Predložený návrh zákona je pritom reakciou na iniciatívy z radov samospráv, ako aj viacerých občianskych združení, ktoré vznikli najmä na Podpoľaní a v Kremnici. Tieto boli zamerané proti spracovaniu rúd s použitím technológie kyanidového lúhovania a boli za zapojenie verejnosti, ako aj volených zástupcov obcí do všetkých rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na život obyvateľov a životné prostredie.

V rámci diskusie k novele zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov, boli v rozprave prednesené aj návrhy poslancov týkajúce sa používania technológie kyanidového lúhovania pri spracovaní zlata. Minister ŽP SR ako predkladateľ návrhu novely geologického zákona nesúhlasil, aby v ňom bola riešená aj problematika používania technológie kyanidového lúhovania pri spracovaní zlata, keďže táto je upravená v banskom zákone, ktorý spadá pod gesciu MH SR. Po dohode s ministrom hospodárstva bol preto prijatý záver, že táto problematika bude riešená samostatne v novele banského zákona. Vznikla tak vhodná príležitosť k tomu, aby sme pristúpili k riešeniu problematiky spracovania nerastov kyanidovým lúhovaním v banskom zákone a ešte pri prerokovávaní geologického zákona sme prisľúbili širokej verejnosti, že v čo najkratšom čase pripravíme novelu banského zákona a budeme sa snažiť riešiť túto problematiku.

Absolvovali sme jednania so zástupcami MH SR, MŽP SR, zástupcami samospráv, zástupcami podnikateľských a odborových združení, ako aj odborníkmi zaoberajúcimi sa dlhodobo touto problematikou. Do dnešného dňa sme neboli ako predkladatelia kontaktovaní nikým zo samosprávy mesta Kremnica a ani Občianskeho združenia Kremnica nad zlato, zatiaľ čo zástupcovia samosprávy z oblasti Podpoľania sa od predloženia návrhu zákona aktívne a iniciatívne zúčastňujú procesu jeho prerokovávania. Na základe výsledkov týchto rokovaní sa uvažuje o úprave nákladov referenda tak, aby zaťažovali nie obec, ale žiadateľa a taktiež o zavedení referenda ešte pred určením samotného dobývacieho priestoru.

Pri prerokovávaní predmetného návrhu musíme rešpektovať doposiaľ platnú legislatívu a veľmi obozretne reagovať na rozdielne právne a faktické situácie legálne vzniknuté v Detve, kde ešte nie je určený dobývací priestor a je prerušené konanie o jeho určenie do dňa 31.12.2016, v Kremnici, kde už je určený dobývací priestor, avšak banská činnosť zatiaľ povolená nie, ako aj v Hodruši, kde je určený dobývací priestor a už povolená banská činnosť bez použitia technológie kyanidového lúhovania. Definitívny zákaz ťažby tak, ako bol prezentovaný v predmetnom článku, neberúc vôbec do úvahy tento existujúci skutkový a právny stav, by mohol viesť zo strany organizácií s už určeným dobývacím priestorom k miliónovým žalobám  voči Slovenskej republike o náhradu im vzniknutých skutočných škôd a ušlých ziskov.

Taktiež považujeme za potrebné zdôrazniť, že predkladatelia návrhu zákona ako poslanci zastupujúci všetkých občanov Slovenskej republiky, musíme brať do úvahy oprávnené záujmy a pripomienky všetkých dotknutých subjektov a teda aj stoviek baníkov pôsobiacich na území Detvy, Kremnice, Hodruše, či iných obcí na území Slovenskej republiky. Preto všeobecné zakonzervovanie ložísk vybraných nerastov tak, ako to navrhuje v závere článku citovaná primátorka Zuzana Balážová, by mohol v súčasnosti pripraviť stovky slovenských baníkov o ich živobytie a veľmi rýchlo zlikvidovať vyše stáročnú banícku tradíciu na Slovensku. Pritom pripomíname, že ťažba samotná nijako nesúvisí s následným spracovaním úpravou alebo zušľachťovaním vyťažených nerastov technológiou kyanidového lúhovania, ktorú nami predloženým návrhom zakazujeme.

Otázky Kremnických novín

1. Zdá sa, že zákon z dielne Žiga – Raši o zákaze ťažby uránu neodradil ťažiarske firmy od ďalších investícií do uránového projektu v Košiciach. Materská firma Ludoviky Energy sa spojila s austrálskou firmou Forte Energy a dohodli sa, že v nasledujúcich desiatich rokoch investujú do uránového projektu v Košiciach 3,5 milióna dolárov. Ludovika Energy nevydala jedinú tlačovú správu, v ktorej by kritizovala zákon, ktorý podľa primátora Rašiho “definitívne zakázal ťažbu uránu v Košiciach”. Na poplach nebijú ani kremnickí a detvianski ťažiari. Zdá sa, že pripravovaný zákon im nijako ich plány neskríži. Neobávate sa toho, že referendum by po dlhotrvajúcej mediálnej kampani, mohlo byť úspešné? Napríklad na druhý – tretí pokus v prípade, že podobne ako v Košiciach sa referendá budú môcť konať každé 4 roky? Reagujte prosím na argument Ľuboša Kürthyho: „V lokalite, ktorej hrozí neustále opakovanie referenda o ťažbe, nemožno zabezpečiť žiadnu serióznu investíciu. Vytvára sa tak nestabilné podnikateľské prostredie, keďže nikto nedá svoje peniaze do mesta s potenciálom devastácie, o čom Kremnica za posledných osem rokov niečo vie. Po ďalších ôsmych rokoch by doslova vyhladovaný zvyšok sociálne odkázaného pôvodného obyvateľstva súhlasil so všetkým.“

2. Ako sa do návrhu zákona dostal princíp miestneho referenda? Kto konkrétne navrhol výnimku? Okolité krajiny, ktoré takýto zákon prijali, ho prijali bez výnimiek…

3. Nemáte pocit, že možnosť referenda otvára nepriamo dvere ťažiarskym firmám? Reagujte prosím na argument primátorky: „Namiesto toho, aby sme sa hrozby ťažby definitívne zbavili, budeme zažívať permanentný tlak a referendum každé štyri roky. Hrozí aj, že zákon o konaní miestneho referenda sa zmení a zníži sa kvórum potrebnej účasti pre platnosť referenda. Navyše poznáme aj prípady, keď sa krátko pred voľbami, alebo miestnym referendom, prihlásila na trvalý pobyt v obci skupina občanov, ktorí potom zásadne zmenili výsledok hlasovania.“

4. Píšete: “Predkladatelia predmetnej novely poslanci NR SR za stranu SMER-SD Jana Laššáková, Ján Senko, Emília Műllerová a Michal Bagačka nesúhlasíme s obsahom zverejneného článku a považujeme ho za zjavne zavádzajúci.“
Čo konkrétne v spomínanom článku považujete za zjavne zavádzajúce? Text, ktorý ste žiadali uverejniť, odpoveď na túto otázku nedáva.

5. Píšete: „Predložený návrh zákona je pritom reakciou na iniciatívy z radov samospráv, ako aj viacerých občianskych združení, ktoré vznikli najmä na Podpoľaní a v Kremnici. Tieto boli zamerané proti spracovaniu rúd s použitím technológie kyanidového lúhovania a boli za zapojenie verejnosti, ako aj volených zástupcov obcí do všetkých rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na život obyvateľov a životné prostredie.“
Nemyslíte si, že možnosti zapojenia verejnosti do všetkých rozhodovacích procesov dotýkajúcich sa závažných dopadov na život obyvateľov a životné prostredie už občania Slovenska majú vďaka legislatíve EU, aj ich využívajú, častokrát sa však ich reálneho naplnenia musia domáhať až na súdoch, keďže štátne úrady SR tieto práva občanov ignorujú?

6. Píšete:.“Absolvovali sme jednania so zástupcami MH SR, MŽP SR, zástupcami samospráv, zástupcami podnikateľských a odborových združení, ako aj odborníkmi zaoberajúcimi sa dlhodobo touto problematikou.“
Môžete byť prosím konkrétnejší, menovite kto za ministerstvá? Aké samosprávy? Ktoré podnikateľské združenia? Ktorí odborníci?

7. Píšete: “Na základe výsledkov týchto rokovaní sa uvažuje o úprave nákladov referenda tak, aby zaťažovali nie obec, ale žiadateľa a taktiež o zavedení referenda ešte pred určením samotného dobývacieho priestoru.“
V Kremnici je dobývací priestor určený ešte z čias socializmu, jeho zmenšeniu štátny úrad bráni. Keďže referendum má prebehnúť ešte pred určením samotného dobývacieho priestoru, znamená to, že Kremnice sa ani nebude týkať?

8. Píšete: “Definitívny zákaz ťažby tak, ako bol prezentovaný v predmetnom článku, neberúc vôbec do úvahy tento existujúci skutkový a právny stav, by mohol viesť zo strany organizácií s už určeným dobývacím priestorom k miliónovým žalobám voči Slovenskej republike o náhradu im vzniknutých skutočných škôd a ušlých ziskov.“
Prečo sa predkladatelia obávajú náhrad údajných škôd, keď sami ťažiari svoj biznis nazývajú „rizikovým“ a ich akcie s aktuálnou hodnotou 4 akcie za jeden cent, 400 akcií za 1€, obchodujú na burze alternatívnych investícií? Ak sa SMER-SD nebojí ísť do sporu s nadnárodnými poisťovňami, prečo sa bojí ísť do sporu s šestákovou firmou?

9. Píšete: “Preto všeobecné zakonzervovanie ložísk vybraných nerastov tak, ako to navrhuje v závere článku citovaná primátorka Zuzana Balážová, by mohol v súčasnosti pripraviť stovky slovenských baníkov o ich živobytie a veľmi rýchlo zlikvidovať vyše stáročnú banícku tradíciu na Slovensku.“
Primátorka v článku nehovorila o „všeobecnom zakonzervovaní ložísk“, ale o zákone, v ktorom sa jasne zadefinuje, ktoré ložiská nerastov nášho národného bohatstva zostanú zakonzervované pre budúce generácie a otvoria sa len v prípade núdze. Neuvažovali predkladatelia o takomto riešení?

10. Píšete: “Taktiež považujeme za potrebné zdôrazniť, že predkladatelia návrhu zákona ako poslanci zastupujúci všetkých občanov Slovenskej republiky, musíme brať do úvahy oprávnené záujmy a pripomienky všetkých dotknutých subjektov a teda aj stoviek baníkov pôsobiacich na území Detvy, Kremnice, Hodruše, či iných obcí na území Slovenskej republiky.“
Koľko baníkov podľa predkladateľov pôsobí na území Kremnice a Detvy, teda miest, ktorých sa má zákon predovšetkým týkať?

Silver Jurtinus

We would like to inform you about certain facts Ortac Resources Ltd. keeps away from its shareholders.

The above-mentioned website provides details about Ortac Resources’ intentions to build a gold and silver mine in the town of Kremnica, information about the preparatory works on the mining project, and it even shows pictures that supposed ly document approval of Kremnica’s residents and cooperativeness of the local community.

Underground gold and silver mining on Šturec site in Kremnica stopped in 1970 and following a brief attempt to start open pit mining between 1986 and 1992 it was completely closed down.

Between 2005 and 2007 Canadian company Tournigan Gold Corp. sought to develop a project of open pit mining on this site, however, in face of fervent resistance of local residents and Slovak public opinion it had to give up on the project. People of Kremnica founded a civil association called Kremnica Beyond Gold (Kremnica nad zlato) – its members include more than 50 % of all adult population of Kremnica and other sympathisers from across Slovakia, many of whom are prominent figures of cultural and social life. In 2006, the municipal government of Kremnica adopted aresolution declaring a firm NO to gold and silver mining in Kremnica.

Nowadays, Ortac Resources Ltd. is trying to revive the mining project. It made its intentions public in 2011 immediately facing strong opposition from the local community. In a very short time in November 2011 signatures of more than a half of all adult residents of the town were collected confirming stable negative public response to the project. Moreover, the municipal government adopted another resolution c1early refusing gold and silver mining in Kremnica, where all elected members of the municipal government univocally approved the resolution.

You are probably not aware Kremnica is a historical town rich in cultural heritage, and it is one of the most ancient territories declared an Urban Conservation Area, while the adjacent territories are listed as Conservation Area (according to the project concerned, mining should take place in the Conservation Area). There are 169 cultural monuments on the territory of Kremnica. The historical mint on the main square included in the European Cultural Heritage has been eoining money continuously since 1328. It is inconceivable to create an open pit in Central Europe about a kilometre away from the main squarE of such historical town. Kremnica has similar value for Slovaks as York has for the British.

In addition, extraordinary natural riches surround Kremnica in 2011 the European Commission awarded Kremnica with the title of Capital of Biodiversity.

This year the civil association of Kremnica Beyond Gold took legal action against the Regional Office of Environment in response to its actions regarding the gold and silver mining project in Kremnica. The court agreed with Kremnica Beyond Gold. Because of this lawsuit the deadline set by law for starting the open pit operation expired and, consequently, the company of Kremnica Gold Mining, wholly owned by Ortac Resources, lost its authorisation for open pit
mining in the deposit of Šturec in Kremnica.

On one hand, Ortac R2sources Ltd. keeps this information secret from you and on the other, it refuses to reveal to the community concerned detailed information on the project and on the gold and silver ore processing technology in particular. AII of this undermines Ortac’s credibility among local people. They find Ortac’s declarations that the project is environmentally acceptable deceptive; for it is clear in Kremnica that environment doesn’t only include nature but also the landscape, cultural monuments and intangible cultural heritage that should be protected by each European country as well as Europe as a whole.

We firmly believe that Kremnica will not become another Romanian Rosia Montana or Austrian Eisenerz, Le. towns literally emptied by their current open pit mining projects. People of Kremnica and its urroundings will do their best to prevent their town from falling to such fate.

Yours faithfully,
RNDr. Zuzana Balžová
Mayor of the Kremnica town

27.2.2013

List akcionárom Ortac resources

Dovoľujeme si Vás informovať o skutočnostiach, ktoré Ortac Resources Ltd. pred svojimi akcionármi zatajuje.

Na svojej web-stránke podrobne informuje o svojich zámeroch ťažiť zlato a striebro v meste Kremnica, o postupe prác na príprave projektu ťažby, dokonca poskytuje obrázky, ktoré by mali dokumentovať súhlas obyvateľov mesta a spoluprácu dotknutej komunity.

Hlbinná ťažba zlata a striebra v Kremnici v ložisku Šturec bola ukončená v roku 1970 a po krátkej epizóde povrchovej ťažby v rokoch 1986-1992 bola úplne zastavená. V rokoch 2005-2007 sa pokúšala kanadská spoločnosť Tournigan Gold Corp. pripraviť projekt povrchovej ťažby v tomto ložisku, no pre silný odpor občanov a slovenskej verejnosti sa tohto projektu musela vzdať. Obyvatelia Kremnice založili občianske združenie Kremnica nad zlato, jeho členmi je viac ako polovica dospelých občanov mesta a ďalší občania z celého Slovenska, pričom mnohí z nich sú významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života. Vo februári 2006 prijalo mestské zastupiteľstvo Kremnice uznesenie, v ktorom vyjadrilo jasné NIE ťažbe zlata a striebra v Kremnici.

V súčasnosti sa opätovne o projekt ťažby pokúša spoločnosť Ortac Resources Ltd .. V roku 2011 zverejnila svoj zámer, voči ktorému vznikol znova silný odpor obyvateľov, v novembri 2011 vo veľmi krátkom čase zozbierali podpisy viac ako polovice dospelých občanov v meste, ktoré potvrdzujú odmietavý postoj verejnosti voči tomuto projektu a mestské zastupiteľstvo znova prijalo uznesenie, ktorým jednoznačne odmieta ťažbu zlata a striebra v Kremnici, pričom za toto uznesenie hlasovali všetci poslanci mestského zastupiteľstva.

Pravdepodobne Vám nie je známe, že Kremnica je historické mesto s bohatým kultúrnym dedičstvom, je jedným z najstarších území vyhlásených ako pamiatková rezervácia a v jej okolí je vyhlásená pamiatková zóna (ťažba by sa mala uskutočniť v pamiatkovej zóne). Na území Kremnice sa nachádza 169 kultúrnych pamiatok. Na hlavnom námestí stojí Mincovňa, ktorá razí mince nepretržite od roku 1328 a je zapísaná v zozname Európskeho kultúrneho dedičstva. Je nemysliteľné, aby v strednej Európe vznikla povrchová baňa vzdialená približne 1 km od hlavného námestia tohto historického mesta. Pre Slovákov je Kremnica to, čo je pre Britov mesto York.

Okrem toho je v okolí Kremnice výnimočne bohatá príroda, v roku 2011 prevzala primátorka mesta v Bruseli z rúk komisára EÚ pre životné prostredie pána Janesza Potocnika titul Hlavné mesto biodiverzity.

Dovoľujeme si pripojiť turistického sprievodcu Kremnice, pretože fotografie povedia viac ako všetky slová. V tomto roku podalo Občianske združenie Kremnica nad zlato žalobu na postup úradu pre životné prostredie vo veci projektu ťažby zlata a striebra v Kremnici a tento súdny proces aj vyhralo. V dôsledku súdneho procesu nebol dodržaný termín určený zákonom pre zahájenie povrchovej ťažby, a teda 100% dcéra spoločnosti Ortac Resources – spoločnosť Kremnica Gold Mining – stratila právo na povrchové dobývanie ložiska Šturec v Kremnici.

Tak, ako spoločnosť Ortac Resources Ltd. zatajuje Vám uvedené informácie, odmieta poskytnúť dotknutej komunite informácie o podrobnostiach projektu a najmä o technológii úpravy zlatostriebornej rudy. Toto všetko vyvoláva v občanoch voči Ortacu nedôveru. Vyhlásenia o environmentálne prijateľnom projekte považujú za zavádzajúce, čo sa v prípade Kremnice aj potvrdzuje, veď súčasťou životného prostredia je nielen príroda, ale aj tvár krajiny, kultúrne pamiatky a nehmotné kultúrne dedičstvo, ktoré by si mali chrániť nielen jednotlivé európske národy, ale Európa ako celok.

Pevne veríme, že z Kremnice sa nestane ďalšia rumunská Rosia Montana alebo rakúsky Eisenerz, mestá, ktoré súčasné projekty povrchovej ťažby vyprázdnili. Občania mesta a okolia urobia všetko preto, aby sa nenaplnil podobný osud aj pre Kremnicu.

RNDr. Zuzana Balážová,
primátorka mesta Kremnica

Primátorka sa opiera o právnu analýzu Radoslava Procházku, podľa ktorého došlo k omylu, keď poslanci najskôr prijali uznesenie o tom, že Mesto Kremnica nesúhlasí s ťažbu zlato-strieborných rúd a zároveň chceli podobnú otázku položiť občanom. Najskôr malo byť vyhlásené referendum a na jeho základe malo zastupiteľstvo prijať uznesenie. Keďže uznesenie bolo jednomyseľne schválené, referendum nemá zmysel a navyše by porušilo ústavné právo mestského zastupiteľstva – bolo by protiústavné.

Primátorka spochybnila aj právnu váhu referenda voči uzneseniu mestského zastupiteľstva. “Miestne referendum je právny akt, ktorý má záväznosť dovnútra samosprávy”, myslí si primátorka. “Referendum má zmysel, ak by poslanci nevedeli, či väčšina občanov je proti, alebo za, potom by im občania v referende dali odpoveď na otázku, aké uznesenie prijať. Výsledok referenda je záväzný pre poslancov samosprávy, ktorí ho musia rešpektovať a prijať zodpovedajúce uznesenie. Nie som si istá, či výsledok referenda je záväzný pre rozhodovanie orgánov štátnej správy. Uznesenie MsZ má podľa môjho názoru rovnakú silu a malo by byť pre úradníkov záväzné.”

Mestské zastupiteľstvo podľa primátorky už dvakrát prijalo uznesenie o tom, že v Kremnici si občania neželajú ťažbu zlato-strieborných rúd, prvý krát v roku 2006, druhý krát teraz. “Obidve uznesenia sme prikladali k nášmu stanovisku k ťažbe ktoré sme zaslali na obvodný úrad životného prostredia. Mesto Kremnica ústami mestského zastupiteľstva po druhý krát povedalo jasné nie.”

Primátorka verí, že občania jej krok pochopia. “Do troch dní bolo vyzbieraných 1500 podpisov, občania sa spontánne hlásili a chceli sa podpísať. Priebežne sa ešte ďalšie podpisy zbierajú, momentálne ich je okolo 2300. Je to jasný signál, že občania s ťažbou nesúhlasia”, uzavrela Balážová.

STANOVISKO

k možnostiam vyhlásenia miestneho referenda o dôležitej samosprávnej veci

I. Právny základ

Podľa § 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Z. z. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“), obecné zastupiteľstvo vyhlási hlasovanie obyvateľov obce (miestne referendum), ak ide o

a) zlúčenie obcí, rozdelenie alebo zrušenie obce, ako aj zmenu názvu obce,

b) odvolanie starostu, alebo

c) petíciu skupiny obyvateľov obce aspoň 30% oprávnených voličov.

Podľa § 11a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť hlasovanie obyvateľov obce aj pred rozhodnutím o ďalších dôležitých veciach samosprávy obce. Z uvedených ustanovení vyplýva, že miestne referendum môže mať obligatórnu alebo fakultatívnu povahu

II. Podmienky a predmet konania

Miestne referendum sa musí konať, ak ide o niektorý z prípadov podľa § 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. Miestne referendum sa nemusí, ale môže konať, ak ide o rozhodovanie o dôležitej veci samosprávy obce a táto vec nie je predmetom kvalifikovanej petície podľa § 11a ods. 1 písm. c) zákona č. 369/1990 Zb. Toto referendum je fakultatívne tak z hľadiska povahy veci, o ktorej sa rozhoduje, ako aj z hľadiska procesu, ktorý predchádza jeho vyhláseniu. Fakultatívne miestne referendum je oprávnené vyhlásiť zastupiteľstvo, a to na základe vlastnej úvahy.

Pri fakultatívnom referende platí, že jeho vyhlásenie, konanie a platnosť jeho výsledkov nie je nevyhnutným predpokladom výkonu samosprávnej pôsobnosti obce v danej veci. Inak povedané, rozhodovacia pôsobnosť obyvateľov obce vo veci, ktorá je predmetom postupu podľa § 11a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., je nevýlučným a teda „len“ jedným z viacerých možných spôsobov, pričom rozhodovacia pôsobnosť orgánov obce má v prípade konania referenda subsidiárny charakter – ak o veci prostredníctvom platného miestneho referenda rozhodnú obyvatelia obce, rozhodovacia právomoc orgánov obce sa v danej veci neuplatní; ak o veci prostredníctvom platného miestneho referenda obyvatelia obce nerozhodnú, orgány obce môžu, ale nemusia uplatniť svoju vecnú kompetenciu.

Zároveň platí, že fakultatívne referendum je možné vyhlásiť len pred hlasovaním zastupiteľstva o nejakej dôležitej otázke verejného záujmu (t. j. ide o subsidiárny charakter fakultatívneho referenda vo vzťahu k rozhodovaniu obce). V prípade, ak už o otázke, o ktorej sa má konať miestne referendum, zastupiteľstvo rozhodlo, nie je splnená základná zákonná podmienka na jeho vyhlásenie. Ak by vyhlásené bolo, znamenalo by to zásah do zákonnej deľby kompetencií medzi zastupiteľstvo a obyvateľov obce.

III. Zhrnutie

Zatiaľ čo platný výsledok hlasovania obyvateľov obce je jediným spôsobom, akým môže obec rozhodnúť v prípade vykonania miestneho referenda podľa § 11a ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., v prípade v akejkoľvek inej dôležitej samosprávnej otázky je platný výsledok hlasovania obyvateľov obce „len“ jedným z možných spôsobov jej rozhodnutia, takže absencia takéhoto výsledku umožňuje výkon rozhodovacej pôsobnosti tomu orgánu obce, ktorý je na rozhodnutie o danej veci v zmysle zákona a/alebo štatútu obce vecne príslušný.

Nakoľko § 11a ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. umožňuje vyhlásenie referenda len v období pred rozhodnutím o dôležitej samosprávnej veci, platí, že ak vecne príslušný orgán obce v danej veci už rozhodol, je vyhlásenie referenda o nej vylúčené.

doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., JSD