Vyfarbujú sa jablká, dozrievajú hrušky, drobné ovocie je už skonzumované alebo uložené na zimu. Cibuľa a cesnak sa sušia, aby boli pripravené na jar na založenie novej úrody. V zemi môže byť ešte koreňová a hlúbová zelenina, ale aj iné plodiny. Každého záhradkára poteší ak sa vydarilo to, čo dopestoval. A to je dobrý dôvod pochváliť sa s výsledkami svojej práce spolu s ostatnými na výstave ovocia a zeleniny Kremnické jablko 2014.

Kremnické jablko si v tomto roku pripomenie 50. výročie od prvej organizovanej výstavy ovocia a zeleniny, ktorú miestni záhradkári zrealizovali v októbri 1964 vo veľkej sále Domu osvety (súčasné MsKS). V tom čase výstava vyvolala veľký záujem medzi obyvateľmi mesta. Podľa dostupných údajov si ju prišlo pozrieť 1200 návštevníkov vrátane žiakov z miestnych škôl. Školy sa zapoja do výstavy aj v tomto roku. Je veľmi potešujúce, že sa ich rady z roka na rok rozširujú a tak návštevníci môžu prísť obdivovať nevyčerpateľnú studnicu tvorivých nápadov detí a ich pedagógov. Novinkou na tohtoročnom Jablku budú aktívne tvorivé dielne, ktoré pripravuje Základná škola P. Križku vo štvrtok 9. októbra v čase od 15.00 do 17.00 hod. Každý, kto má záujem vidieť ako možno oživiť svoj príbytok, či chatku v záhrade, prípadne vymyslieť vkusný darček, je na tomto podujatí vítaný. Deti so svojimi pedagógmi ponúknu okrem svojej šikovnosti aj inšpirácie ako tvoriť z dostupných materiálov a spríjemniť si tak prostredie okolo seba.

Výstava bude už tradične zameraná na súťaž o najkrajšie jablko, hrušku, drobné ovocie, a zeleninu. Osobitne sa budú hodnotiť aranžmány záhradkárov a osobitne aranžmány zúčastnených škôl. Aj v tomto roku uvítame súťažné destiláty vypálené najmä v kremnickej pálenici. Tie najchutnejšie (v množstve aspoň šesť vzoriek) budú zaradené do samostatnej kategórie a vyhodnotené. Šikovné gazdinky môžu priniesť na výstavu aj svoje zaváraniny, lekváre, pomazánky či iné špeciality, ktoré pripravili pre svoje rodiny na zimu. Pri väčšom množstve prinesených exponátov budú tiež ocenené. Uvítame aj priložené recepty, ktoré si budú môcť vyskúšať aj ostatní. Vítané budú aj plody netradičných tvarov, či rarity, s ktorými sa príroda v tomto roku pohrala.

Mesto Kremnica a Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia Kremnica srdečne pozývajú všetkých k účasti na tomto farebnom záhradkárskom festivale, či už prídu ako vystavovatelia alebo návštevníci. Zber vystavovaného ovocia, zeleniny, aranžmánov sa začne v pondelok 6. októbra od 9.00 hod. na poschodí v Mestskom kultúrnom stredisku a skončí v utorok o 12.00. Otvorenie výstavy sa uskutočnilo včera, slávnostné vyhodnotenie a ukončenie výstavy s kultúrnym programom a oceňovaním sa uskutoční v piatok 10. októbra o 15.30 hod. Výstavu môžete navštíviť dnes do 17.00 a v piatok do 14. hodiny.

Srdečne vás pozývajú a tešia sa na vás organizátori výstavy Kremnické jablko 2014

[Pozrite si galériu obrázkov na oldkremnica.webyportal.sk]

Prezidentka Slovenskej lyžiarskej asociácie Janka Gantnerová a Zdenka Letenayová, riaditeľka Múzea telesnej kultúry v SR.

Na základe rokovania Národnej banky Slovenska – Múzea mincí a medailí v Kremnici, Slovenského združenia telesnej kultúry a Mesta Kremnica, prišlo koncom roka 2001 k prevodu fondu lyžovania z majetku Múzea mincí a medailí do vlastníctva Múzea telesnej kultúry v SR. V roku 2003 bola sprístupnená v spolupráci s Mestom Kremnica MTK – Stála expozícia histórie lyžovania na Slovensku v priestoroch Informačného centra mesta Kremnica.

Od roku 2010 však bola expozícia v zimných mesiacoch neprístupná, nakoľko Mesto Kremnica,  správca a majiteľ budovy, v ktorej sa expozícia nachádzala, v rámci šetrenia finančných zdrojov na energiu priestor uzatváralo. Na základe podnetov občanov a

Rudolf Čillík s Jankou Gantnerovou.

návštevníkov Kremnice, ktorí žiadali o vyriešenie tejto situácie sa vedenie mesta rozhodlo ponúknuť Múzeu telesnej kultúry v SR nové priestory, aby expozícia mohla byť otvorená aj počas zimnej sezóny. Od piatka 6. decembra 2013 je reinštalovaná expozícia prístupná verejnosti v Bellovom dome každý  piatok až nedeľu od 11 hod. – do 15 hod.

Zatiaľ je verejnosti prístupná časť venovaná stálej expozícii, v priebehu budúceho roka bude  pre návštevníkov otvorená aj druhá časť venovaná príležitostným výstavám. Prvou bude výstava venovaná 100 rokom organizovaného lyžovania v Kremnici.

Denník Rudolfa Čillíka pokrstili snehom

Knihu pokrstil snehom Štefan Grosch, priateľ a súputník Rudolfa Čillíka

Zbierka múzea začala vznikať v roku 1993, pričom jedným z iniciátorov a prvých prispievateľov bol práve Rudolf Čillík – najúspešnejšia postava histórie kremnického športu a najvýraznejšia postava storočnej histórie organizovaného kremnického lyžovania. Spolu s množstvom iných cenných predmetov a dokumentov z  aktívnej športovej a funkcionárskej činnosti, daroval do zbierok múze aj svoj denník, ktorý si písal počas účasti na VIII. zimných olympijských hrách 1960 v Squaw Valley – v “Údolí žien”, ako ho vo svojom denník sám nazýva. O odborné múzejné spracovanie zbierky z darov Rudolfa Čillíka sa postarala pani Darina Salátová, ktorá prepísala aj olympijský denník. Autentický prepis denníka Múzeum telesnej kultúry vydalo v edícii Z depozitára múzea.

“Denník je úžasný dokument z pohľadu športovca ako vníma svoju účasť na olympijských hrách a ako sa k nim sám postavil, zhodnotil svoje poslanie, aj svoj neúspech. Je to úžasné čítanie,” povedala na krste Zdenka Letenayová, riaditeľka Múzea telesnej kultúry v SR. Krstným otcom publikácie sa stal Štefan Grosch, priateľ a súputník Rudolfa Čillíka, ktorý ju pokrstil, ako inak, snehom. „Rád by som sa dožil toho, aby slovenskí reprezentanti opäť ukázali silu slovenského bežeckého lyžovania na svetových podujatiach. Táto generácia zničila všetko, čo kedysi fungovalo a šport prekvital. Preto treba podporiť mládež na školách, honorovať trénerov a vytvoriť im podmienky, vďaka ktorým sa to môže podariť,“ spomenul nestor kremnického lyžovania vo svojom príhovore.

Silver Jurtinus, Jozef Mecele

Okrem spoločného študijného odboru tieto školy spája spoločný medzinárodný projekt Comenius – multilaterálne partnerstvá s rovnakým názvom :„Toto nie je šperk! – This is not a jewel! – Ceci n´est pas un bijou!“ inšpirovaný dielom belgického surrealistu René Magritta. Odkazuje na jeden z jeho najznámejších obrazov, ktorý predstavil v roku 1929 doplnený odkazom: “Toto nie je fajka!“ Táto koncepčná myšlienka inšpirovala študentov, k vytvoreniu vlastnej interpretácie, práci so znakmi a symbolmi, netradičnými, alternatívnymi materiálmi – vytvoreniu šperkov, ktoré šperkmi (nie) sú.

„Toto nie je šperk!“ a „Toto nie je kolekcia!“

Práve tvorivá práca s rozmanitým materiálom podnietila študentov všetkých oddelení Súkromnej školy úžitkového výtvarníctva v Kremnici. Vznikli skutočne rôznorodé koncepcie menších autorských kolekcií, založených na individualite, reinterpretácii a natureli študentov, sledujúce alebo kombinujúce dve línie súčasného umenia: idea – koncept; forma – materiál. Rozličné pochopenie témy so sebou prináša experiment. Od skúmania výrazových možností plastických hmôt, cez nové poňatie pečatného prsteňa, netradičné prezentovanie denného statusu na „Knihe tvárí“ – Facebooku, mäkký šperk, „Emergency jewel“ ako šperk – predmet použiteľný v stave najväčšej núdze, po skutočne ne-typické slovenské medovníky použité na „upečenú“ kópiu veľko-moravských náušníc. Jednoducho každý zo šperkov má vlastný ne-reálny – surreálny príbeh prečo (NIE) JE ŠPERKOM a spolu (NIE) SÚ KOLEKCIOU.

Súkromná škola úžitkového výtvarníctva a NBS – Múzeum mincí a medailí Kremnica pozývajú na výstavu „TOTO NIE JE ŠPERK!“, ktorá bude trvať od 12. 9. do 6. 10. 2013 v expozícii Líce a rub peňazí. Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 12. 9. 2013 o 15.30 hod.

mmm

Meštiansky dom na Štefánikovom námestí je miestom prezentácie rôznorodého zbierkového fondu NBS – Múzea mincí a medailí v Kremnici prostredníctvom dlhodobých výstav rozličného zamerania. Vystriedalo sa tu už niekoľko takýchto výstav, prezentujúcich zaujímavé predmety zo zbierok múzea, ktoré nie sú súčasťou stálych expozícií: Krása starých remesiel (1998 – 2003), Čriepky z histórie (2003 – 2004), K pocte zbraň (2004 – 2005) a Cesty zberateľstva v umení 15. – 18. storočia (2007 – 2012, cena Múzeum roka a Výročná cena časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2007).

Nová dlhodobá výstava pod názvom Pôvab kameninových záhrad predstavuje produkciu kremnickej kameninovej továrne, ktorá pracovala približne jeden a pol storočia (1815 – 1956). Jej výrobky boli vďaka vysokej kvalite tohto typu keramiky, tvorivej invencii a originalite expedované do celého sveta. Kremnický maliar Vojtech Angyal svojimi návrhmi pozdvihol kremnickú kameninu na vysokú umeleckú úroveň. K unikátom, v súčasnosti aj jedným z najžiadanejších zberateľských artiklov, patria výrobky z obdobia secesie.

Zbierku NBS – Múzea mincí a medailí na výstave, ktorá prezentuje viac ako 800 výrobkov z produkcie kameninovej továrne, dopĺňajú predmety zo súkromnej zbierky a niekoľko exponátov z iných múzeí.

Výstava PÔVAB KAMENINOVÝCH ZÁHRAD v Meštianskom dome bude pre verejnosť otvorená od 4. 4. 2013, v pondelok až piatok 08.00 – 16.00 hod. (bližšie informácie o otváracích hodinách nájdete na www.muzeumkremnica.sk)

Silvia Bartová, mladá šperkárka pôvodom z Humenného, sa narodila 23. 11. 1987. V rokoch 2003 – 2007 absolvovala Školu úžitkového výtvarníctva v Kremnici, odbor zlatníctvo a strieborníctvo, kde za svoje práce získala niekoľko študentských ocenení. Teoretické znalosti si v rokoch 2007 – 2012 doplnila štúdiom odboru Estetika, na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove. Vo svojich záverečných študentských prácach sa zaoberala teóriou umeleckého šperku a profilmi súčasných slovenských šperkárov.

Samostatne vystavovala prvýkrát v rodnom meste na prelome rokov 2012/2013, a jej posledným ocenením je uznanie v súťaži Kruhy na vode 2012. V súčasnosti žije a tvorí v Humennom. Komorná výstava predstaví prierez jej doterajšou tvorbou – výber z kolekcií šperkov Metamorfózy, Umenie za rozumnú cenu, Mazlíčci či Prázdniny, inšpirovaných najmä prírodou.

Vernisáž výstavy sa uskutoční vo štvrtok 28. februára 2013 o 16.00 hod. V piatok 1. marca 2013 pozývame na tvorivú dielňu na tému ŠPERK s autorkou Silviou Bartovou, v galérii múzea od 10.00 – 13.00 hod. Vstupné 0,50 €.

Výstava potrvá do 30. 3. 2013 v galérii múzea Štefánikovo nám. 33/40, Kremnica.

Erika Grniaková, NBS-MMM

Na 11. ročníku cyklu medzinárodných medailérskych výstav sa kolekciou cca 25 diel predstaví 8 autorov z krajín vyšehradskej štvorky: Imrich Svitana a Ondrej Ďurian /Slovensko/, Tibor Budahelyi a Péter Szanyi /Maďarsko/, Urszula Walerzak a Robert Kotowicz /Poľsko/, Jiří Dostál a Jiří Seifert /Česká republika/.

Výstava je prehliadkou súčasného medailérskeho umenia v jeho rozmanitých podobách – od medailí razených cez liate, tepané či zhotovené originálnymi autorskými technikami, s použitím rôznorodých materiálov (bronz, meď, bridlica, drevo). Okrem medailí sú na výstave prezentované aj pamätné a zberateľské mince, kresba či drobná plastika.

Výstava bola premiérovo uvedená v poľskom Vroclave v novembri 2012 a po ukončení výstavy v Kremnici poputuje do Budapešti.

Vernisáž výstavy sa uskutoční v stredu 20. 2. 2013 o 16 h v galérii NBS-MMM. Výstava potrvá do 30. marca 2013.

Erika Grniaková, NBS-MMM

Medailéri a rytci kremnickej mincovne, 40. roky 20. storočia, zľava: – Jozef Malay, Rudolf Linkeš, Štefan Grosch, Anton Hám, Jozef Adamík a Vojtech Pop.

Po zániku Rakúsko-Uhorska sa v Kremnici začala etablovať nová generácia česko-slovenských medailérov a rytcov. Z obdobia pred rokom 1918 zostal na ryteckom oddelení pracovať iba Jozef Reisner. Prvým povojnovým (od roku 1919) predstaveným tohto oddelenia sa stal Viedenčan českého pôvodu Jan Čejka. Po ňom prevzal túto funkciu Kremničan Anton Hám. Popri ňom pracovali dlhé obdobie na oddelení medailéri Andrej Peter (od 1937), Štefan Grosch (od 1940) a Jozef Koreň (od 1946), ako aj rytec Vojtech Pop. K ním sa neskôr pridružil Ján Allerám (od 1955).

Na prelome 40. a 50. rokov 20. storočia sa v mincovni podarilo založiť osobitný výtvarný ateliér, v ktorom na začiatku pracovali Anton Hám, Andrej Peter a Jozef Koreň. Od roku 1965 sa k nim pripojil Štefan Grosch. V 60. rokoch prišla do ateliéru nová mladá generácia medailérov, resp. medailérov – sochárov/kamenosochárov. Od roku 1960 v ňom pracoval Imrich Csaba Fodor, od roku 1962 Milan Kožuch a od roku 1966 (opätovne od roku 1978) Ladislav Bódi.

Dôležité je zdôrazniť, že to bolo obdobie, kedy bola v Kremnici založená úspešná Stredná umelecko-priemyselná škola, ktorej absolventi od 70. rokov rozšírili rady zamestnancov ateliéru. Išlo o Jána Černaja (od 1970), Drahomíra Zobeka (od 1971), Máriu Poldaufovú (od 1971), Štefana Novotného (od 1974) a Miroslava Ronaia (od 1978). Na prelome milénií prišli do ateliéru predstavitelia najmladšej generácie – Roman Lugár (od 1997, resp. 2010), Natália Šomráková (od 2001) a Branislav Rónai (od 2011).

Ďalšími rytcami a zamestnancami výtvarného ateliéru boli František Serafín Francel, Jozef Malay, Rudolf Linkeš, Miloš Bachar, Terézia Brinzová, Soňa Víťazková-Zobeková, Mária Zelinová atď. Vedúcimi ateliéru mincovne boli za posledných 60 rokov Anton Hám (do 1959), Andrej Peter (do 1978), Štefan Grosch (1978), Ladislav Bódi (do 1989), Drahomír Zobek (do 1995), Ján Černaj (1989/1990, 1995 – 2010) a Štefan Novotný (od 2010).

Na výstave v múzeu sú zvlášť prezentovaní traja jubilanti, a to Andrej Peter a Jozef Koreň, keďže v roku 2012 si pripomíname 100. výročie ich narodenia a Štefan Grosch, ktorého 89. narodeniny si pripomíname v týchto dňoch.

Ako medailéri a rytci pracovali v rytcovni a výtvarnom ateliéri kremnickej mincovne vždy kvalitní sochársky a rytecky vzdelaní výtvarníci. Vytvorili veľké množstvo kvalitných medailérskych artefaktov, ktoré dôstojne reprezentujú slovenské medailérske umenie. Verím, že tomu tak bude aj v budúcnosti, veď medailérstvo neodmysliteľne patrí ku Kremnici.

Daniel Haas Kianička

Odovzdávanie cien pre najlepších pestovateľov roku 2012 otvoril krátky program Základnej umeleckej školy Jána Levoslava Bellu, po ktorom sa záhradkárom prihovoril predseda kremnického zväzu záhradkárov Jozef Lichtner. Vyzdvihol účasť pestovateľov aj z Dolnej Vsi, Kopernice, Kremnických Baní, Krahúľ, Bartošovej Lehôtky, takže už podľa neho môžeme hovoriť o regionálnej výstave, keďže v blízkom okolí sa takáto výstava nekoná. V hodnotiacej komisii boli zástupcovia republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov (SZZ), okresného výboru SZZ a základnej organizácie zo Štefultova a “boli unesení, čo všetko sa v Kremnici dá dopestovať”, povedal.

Na výstavu záhradkári prihlásili jedenásť vzoriek hrozna, čo je podľa Lichtnera rarita. Prvý raz sa na výstave objavili žlté maliny, alebo indické uhorky, čo je ľudový názov pre Lagenáriu, ktorú pestujú len v najteplejších miestach južného Slovenska, lebo je mimoriadne teplomilná. Globálne otepľovanie zreteľne mení aj možnosti kremnických záhradkárov.

Počas odovzdávania cien záhradkárom sa v parku pred mestským kultúrnym strediskom konali Gazdovské trhy, ktoré organizovalo Občianske združenie Tymián. “Pred pár rokmi sme sa tu prezentovali ako bylinkárky z Kunešova, dnes propagujeme malé rodinné farmy,” prihovorila sa záhradkárom Betty Mršková, predsedníčka združenia. Prišla predstaviť značku “Regionálny produkt – kremnický región”, ktorá by mala pomôcť záhradkárom predať svoju nadprodukciu a zákazníkom má zaručiť regionálny pôvod tovaru a jeho ekologickú nezávadnosť. Vyzvala záhradkárov, ktorí majú nadprodukciu ekologicky pestovanej zeleniny, aby ju prostredníctvom tejto značky ponúkli záujemcov o biopotraviny. “Ktokoľvek z vás sa bude chcieť pridať, je vítaný, aby sme navzájom vedeli, čo všetko sa v Kremnici chová a pestuje,” povedala.

Posolstvo záhradkárom odovzdala aj primátorka Zuzana Balážová. Tlmočila obsah rozhovoru, ktorý viedla s prognostikmi Karpatského rozvojového inštitútu, podľa ktorých budú ceny potravín aj naďalej rásť, pričom na Slovensku sa už aj v súčasnosti dopestuje len 30% potravín. Každý región sa podľa odborníkov musí starať o to, aby sa dokázal v čo najväčšej miere zásobiť sám – aby sa potraviny konzumovali tam, kde sa dopestujú. “Je to azda najdôležitejšie posolstvo, ktoré som občanom Kremnice kedy odovzdávala. Je dôležité starať sa o to, aby sa neznehodnocovala pôda, aby sme udržali jej reprodukčnú schopnosť, aby sme udržali vlahu a vodu v krajine, aby sme boli schopní dopestovať si potraviny sami,” povedala primátorka.

Vyhodnotenie Kremnického jablka 2012

Kategória: Jablko
1. miesto Anton Májik, jablko Rubín a Helmut Gretsch, jablko Rubín
3. miesto Eva Berčíková, jablko Rubín
4. miesto Peter Ertl, jablko Fuji
5. miesto Viliam Weiss, jablko Goldspur

Kategória: Hruška
1. miesto Irena Tomašiaková, hruška Lucasova
2. miesto Tamara Gretschová, hruška Boskova fľaška
3. miesto Ing. Peter Turčan, hruška Konferencia
4. miesto Ing. Peter Turčan, hruška Hardyho
5. miesto PaedDr. Peter Klimek, hruška Nashi

Kategória: Zelenina
1. miesto Ivan Florovič, cesnak zimný
2. miesto Anna Schmidtová, paprika žltá
3. miesto Helena Ertlová, kapusta červená
4. miesto Pavel Ťahún, kolekcia koreńovej zeleniny
5. miesto Viera Groschová, kaleráb Gigant

Kategória: Drobné ovocie
1. miesto Viliam Weiss, hrozno Tera
2. miesto Peter Greguss, maliny žlté
3. miesto Jozef Slašťan, mišpuľa
4. miesto Anton Žabka, jahody
5. miesto Ladislav Zimermann, orechy

Kategória: Aranžmány
1. miesto Špeciálna základná škola internátna na Ul. S. Chalupku v Kremnici
2. miesto Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb v Kremnici
3. miesto Materská škola na Ul. J. Langsfelda v Kremnici
4. miesto Valéria Lichtnerová
5. miesto Katarína Valentová

Osobitné ocenenie
Peter Ertl za kolekciu destilátov
Karol Vérszeghy za kolekciu košíkov na ovocie a zeleninu

Cena ZO SZZ v Kremnici
Helena Privalincová za ozdobnú tekvicu – turbanku

Cena diváka
MUDr. Viktor Halíř za tekvicu Goliáš

Čestné uznanie
Béla Selmeczki za dlhoročnú spoluprácu so ZO SZZ v Kremnici

Sponzori Kremnického jablka 2012
Alpinum Róbert Roth, DD a DSS v Kremnici, vinotéka Biely bocian, Béla Selmeczki Várpalota, Elektro Friebert, Súkrodev Š. Drozd

Každú jar sa záhradkár zamýšľa, aké prekvapenia mu zas pripraví príroda. Bude dosť vlahy, keď ju najviac potrebuje ovocie aj zelenina, bude dostatok slnka pri dozrievaní, nezničí úrodu ľadovec? Napriek týmto obavám sa príroda vždy zachová podľa vlastných zásad. Nemôžeme ju ovplyvniť, no môžeme jej pomôcť tým, že v čase sucha rastliny polievame, prihnojíme a ošetríme proti škodcom a chorobám. V súčasnosti medzi ľuďmi pretrváva názor, že najľahšie získame ovocie a zeleninu nákupom v obchodných reťazcoch. Nechceme vyvracať tento názor, ale čo môže byť krajšie ako jarné vysádzanie zeleniny vo vlastnej záhradke, ktorú budeme na jeseň zberať a zásobíme ňou pri väčšej úrode svoju rodinu alebo priateľov. Nie je pre záhradkára väčší relax, ak po celodennej práci alebo na konci týždňa môže isť do vlastnej záhradky, či už na Šibeničnom vrchu, na Gróbni, pri Elbe alebo na Špitálskom, a tam si vychutnať slniečko, pokopkať zeleninu, radovať sa zo zakvitnutých záhonov kvetov, vytrhať burinu. A za tým všetkým si dať kávičku, pohrať sa s deťmi alebo vnúčencami, posedieť s priateľmi a tešiť sa z krásnych chvíľ v prírode.

Mesto Kremnica spolu so Slovenským zväzom záhradkárov práve na jeseň, vždy prvý októbrový týždeň pravidelne organizuje výstavu Kremnické jablko. Názov netreba brať úplne doslovne, pretože, okrem najkrajších jabĺk sa tu prezentujú aj hrušky, drobné ovocie, rôznorodá zelenina a kvety. Veľmi atraktívnym spestrením sú aj aranžmány. Už pár rokov záhradkári vystavujú svoje destiláty, ktoré vypálili z úrody v kremnickej pálenici. Na výstavu sa prijímajú aj zaváraniny rôznych druhov,  pomazánky, (najlepšie ak prinesiete aj osvedčený recept), a ak niekto dopestoval nezvyčajnú zeleninu a ovocie (tvarovo alebo veľkosťou) je to vždy rarita, ktorá zviditeľní svojho majiteľa.

Vystavené exponáty hodnotí nezávislá odborná komisia a tie najkrajšie bývajú ocenené vecnými cenami. Základná organizácia SZZ v Kremnici opäť po roku pozýva všetkých svojich členov, ale aj neorganizovaných záhradkárov, aby sa prišli pochváliť tým, čo doma dopestovali a priniesli svoje produkty na výstavu ovocia a zeleniny „Kremnické jablko 2012“. Pretože to, čo máme v pivnici, slúži len pre naše potešenie, ale ak sa chceme aj pochváliť, je práve táto výstava, ktorú každoročne navštívi 500 až 600 návštevníkov, tou najlepšou príležitosťou. Dva až tri kusy ovocia, ktoré dávame na výstavu nám predsa nemôžu chýbať a na požiadanie sa exponáty po výstave majiteľovi vracajú.

Súčasne pozývame všetkých záujemcov a priaznivcov na prehliadku vystavených exponátov do veľkej sály obnoveného Mestského kultúrneho strediska v dňoch od 3. do 5. októbra.

ZO SZZ v Kremnici

Program výstavy Kremnické jablko 2012

1. – 5. október, veľká sála Mestského kultúrneho strediska

pondelok 1. 10.: zber produktov, 9.00 – 17.00
utorok 2. 10.: zber produktov, 8.00 – 12.00
streda 3. 10.: otvorenie výstavy, 15.30 – 17.00
štvrtok 4. 10.: výstava, 8.00 – 14.00
piatok 5. 10.: slávnostné vyhodnotenie, 15.30

Niť návratu možno odhaliť tiež v pradive komornej výstavy Socha a Obraz, ktorú na sklonku roka 2012 pripravili Bohuš a Monika Kubinskí v Galérii NBS – Múzea mincí a medailí v Kremnici. Manželský pár výtvarníkov – sochára a maliarky si ňou pripomínajú vlastné východiská. Práve v kremnickej Škole úžitkového výtvarníctva, teda na povestnej „šupke“ začali v rokoch 1980 – 1984 rozvíjať svoj výtvarný talent. Tu sa tiež po prvý raz osobne stretli. Svoj súkromný, ale aj profesionálny život tak spojili do pevného, úspešného partnerstva. Spoločne sa podieľajú na mnohých autorských projektoch, výstavách, sympóziách alebo štipendiách doma i vo svete. Ako jedni z mála stredoeurópskych vizuálnych umelcov boli v rokoch 1997 – 1998 účastní prestížneho grantového programu „The Pollock-Krasner Foundation, Inc.“ v New Yorku.

V priebehu nultých rokov sa Bohuš aj Monika Kubinskí sústredili skôr na individuálnu tvorivú prácu. Obaja vytvorili množstvo veľkorysých diel, ktoré – každý vo vlastnom médiu – spracovali s mimoriadne sústredeným úsilím. V symbióze s prostredím, sochárskymi realizáciami (socha, fontána) doobrazili exteriéry rôznych miest a spoločnými, či maliarskymi projektmi tiež interiéry historických i súčasných objektov.

Aktuálna výstava Socha a Obraz je vlastne prvou spoločnou výstavou manželov Kubinských v našom regióne, nemá však sumarizačnú či monografickú ambíciu. Prináša skôr prierezový výber sochárskych a maliarskych diel z obdobia dávnejšieho i celkom nedávneho, aby sprostredkovala ich tvorivé vízie priamo na tých miestach, kde sa pred rokmi začali tvarovať.

Vernisáž výstavy Socha a Obraz sa uskutoční 4. októbra 2012 o 17:00 v galérii NBS – Múzea mincí a medailí. Výstava potrvá do 16. 11. 2012.

M. a B. Kubinskí, J.Kolláriková

Výstava s podtitulom Verejné a súkromné zberateľstvo v Kremnici bola slávnostne otvorená 19. septembra 2007. Pri tejto príležitosti bol predstavený aj reprezentatívny katalóg Zbierka umenia 15. – 18. storočia Národnej banky Slovenska – Múzea mincí a medailí Kremnica s podrobným umelecko-historickým textom a fotografiami jednotlivých umeleckých diel.

Výstava predstavila takmer kompletnú historickú kolekciu sochárskych a maliarskych výtvarných diel z depozitárov kremnického múzea, ktorá nebola dosiaľ zverejnená. Vystavené umelecké diela sú pôvodne z rôznych kremnických meštianskych, cirkevných a verejných zbierok. Fond umenia nášho špecializovaného múzea sa prezentoval odbornej i širokej verejnosti z potreby jeho zasadenia do kontextu vyše storočnej zbierkotvornej činnosti kremnického múzea, ale tiež pre konfrontáciu so zbierkami stredoslovenských banských miest a ich zaradenie do širších stredoeurópskych súvislostí. Výstava scenáristov Mgr. B. Glockovej a Mgr. L. Kürthyho sprístupnila skvostné výtvarné diela – sochy a obrazy – netradične, doplnené o dobový nábytok, hudobné nástroje a nádherné úžitkové umelecko-remeselné predmety z každodenného života tak, akoby v meštianskom dome zastal čas v 19. storočí a jeho majitelia zberatelia nás pozvali na návštevu.

Druhým významným počinom bolo vydanie odborného katalógu pojednávajúceho komplexne o celej zbierke umenia 15.-18. storočia v NBS-MMM. Ten sa stal nielen podrobným sprievodcom spomenutou výstavou, ale aj ďalšími výtvarnými dielami zdobiacimi stále expozície kremnického múzea, či už ide o dve kolekcie barokových plastík v bývalej radnici na Mestskom hrade a 6 gotických sôch zdobiacich interiér Kostola sv. Kataríny, alebo o výber obrazov a sôch doplňujúcich expozíciu Líce a rub peňazí. Publikácia o kremnickom dobovom výtvarnom umení je v predaji vo všetkých expozíciách NBS-MMM v Kremnici.

Za komplexný múzejno-odborný prístup a spôsob výtvarnej realizácie bola výstava v roku 2007 ocenená Výročnou cenou časopisu Pamiatky a múzeá a následne jej bola v 5. ročníku národnej súťaže udelená cena ministerstva kultúry Múzeum roka. Výstava i katalóg vyplnili medzery poznatkov o bohatej umelecko-remeselnej činnosti známych, no zväčša neznámych majstroch minulosti a stali sa dokladom toho, že v Kremnici je v oblasti výtvarného umenia na čom stavať a ďalej tvorivo rozvíjať.

Výstava sa za päť rokov trvania stala obľúbeným miestom na realizovanie programov múzejnej pedagogiky. Žiaci všetkých vekových kategórií od škôlkarov po vysokoškolákov prichádzali do reprezentačného priestoru, tak veľmi odlišného od školských lavíc, aby sa tu v rámci vyučovania dozvedeli niečo nové z dejepisu, umenia výtvarného aj hudobného, regionálnej výchovy alebo aby získali nové zručnosti. Od jednoduchého kreslenia cez zhotovovanie šperkov z rôznych materiálov až po komplikovanejšiu techniku batikovania voskom vytvárali detské rúčky svoje dielka medzi umeleckými dielami starých majstrov. Dom kremnického mešťana zberateľa slúžil aj ako priestor pre koncerty, kultúrne a vzdelávacie podujatia pre všetky vekové skupiny.

No a do štíhleho neskorogotického meštianskeho domu číslo 32/38 na západnej strane Štefánikovho námestia sa už teší kremnická kamenina.

Ľubica Majerová, NBS – Múzeum mincí a medailí

Eva Harmadyová sa narodila v roku 1962 v Trenčíne. Je absolventkou Strednej umelecko-priemyselnej školy v Kremnici (dnes Súkromná škola úžitkového výtvarníctva) v odbore Umelecké odlievanie kovov. V rokoch 1995 – 1999 absolvovala štúdium na Pedagogickej fakulte Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, na katedre výtvarnej tvorby a výchovy. V súčasnosti pedagogicky pôsobí na Základnej umeleckej škole v Novom Meste nad Váhom, kde žije a tvorí.

Jej tvorba je nesmierne rôznorodá, vždy však spojená s prírodnými materiálmi, predovšetkým kovom, drevom a kameňom. Venuje sa reliéfnej sochárskej tvorbe, medailérstvu, šperkom, ale aj tvorbe plastík z kameňa a dreva a objektom z ručne robeného papiera. Inšpiráciu hľadá vo výnimočnosti a jedinečnosti života plynúceho okolo nej. K vyjadreniu pocitov i postojov k spoločnosti, človeku a k sebe samej využíva krehké a subtílne kompozície, ozvláštnené štruktúrami prírodných i ľudských odtlačkov.

Svoju tvorbu prezentuje na individuálnych a kolektívnych výstavách na domácej pôde aj v zahraničí, ako členka Združenia medailérov Slovenska sa pravidelne zúčastňuje medzinárodných prehliadok medailérskeho umenia FIDEM. Predstavila sa v Novom Meste nad Váhom, Trenčíne, Piešťanoch, Nitre, Bratislave, Kremnici, tiež v Poľsku, Maďarsku, Taliansku, Portugalsku, Fínsku či USA. Na medzinárodnej výstave Hranice a hraničné prípady v medailérstve v Budapešti získala za svoju kolekciu medailí mimoriadnu cenu. V roku 2008 bola ocenená Čestnou cenou na Medzinárodnom bienále súčasnej medaily v portugalskom Seixale. Jej diela sú zastúpené v múzejných, galerijných a súkromných zbierkach (NBS – Múzeum mincí a medailí Kremnica, SNG Bratislava, Galéria P. Matejku v Novom Meste nad Váhom, Múzeum Casole d´Elsa v Taliansku, súkromné zbierky na Slovensku, v Taliansku, Rakúsku, Belgicku, USA a Japonsku).

Zúčastňuje sa umeleckých sympózií rôzneho zamerania – v Kremnici to boli Medzinárodné sympózium medailí v roku 2007 a Medzinárodné sympózium umeleckého šperku v roku 2011, v rokoch 2008 a 2009 Medzinárodné sympózium sochársko-keramické v poľskom Dylaki, v roku 2011 Medzinárodné medailérske sympózium v belgickom Herente a sochárske sympózium v českých Klimkovicích a v rokoch 2010 a 2012 to bolo Medzinárodné sochárske sympózium v Lublinci v Poľsku.

Od roku 1990, kedy sa uskutočnil jeho prvý ročník, sa ho zúčastnilo približne 150 medzinárodne uznávaných, ale aj tunajších autorov, ktorí vytvorili šperky od klasických remeselných a estetických prístupov až po netradičné inovatívne kreácie. Niektoré z nich tvoria súčasť zbierky umeleckého šperku Slovenskej národnej galérie, iné venovali autori do kolekcie Združenia šperkárov AURA.

V roku 2012 sa sympózia ako participujúci autori zúčastnili: Felix Urs Stüssi zo Švajčiarska, šperkár, pedagóg a organizátor tvorivých workshopov; Petr Vogel, pedagóg v ateliéri Design kovu a šperku /metallum/ ZČU v Plzni; Karol Weisslechner, architekt a šperkár, vedúci ateliéru s+m+L_XL Kov a šperk na VŠVU v Bratislave; scénická výtvarníčka, sochárka a šperkárka Kata Kissoczy, žijúca v Prahe; Blanka Cepková, vedúca ateliéru Textilný priestor na VŠVU v Bratislave; Karla Olšáková, absolventka ateliéru K.O.V. v Prahe; Andrea Ďurianová a Lucia Gašparovičová, absolventky ateliéru s+m+L_XL Kov a šperk na VŠVU v Bratislave; Hanka Polívková, ktorá sa venuje magisterskému štúdiu v Bratislave a Gabriela Čerťaská, dielenská vedúca v zlatníckej dielni na Súkromnej škole úžitkového výtvarníctva v Kremnici.

Sympózium a výstava vzniknutých diel v kurátorskej koncepcii Márie Nepšinskej mohli byť realizované vďaka finančnej podpore Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Fondu výtvarných umení. Počas leta bude výstava prístupná verejnosti v expozícii Líce a rub peňazí NBS – Múzea mincí a medailí Kremnica.

Erika Grniaková

Výstava približuje život a športovú činnosť jedného z najvýznamnejších funkcionárov v histórii slovenského športu, čestného člena SOV a držiteľa Olympijského radu v striebre, prvého generálneho tajomníka Slovenského olympijského výboru v rokoch 1993 – 1996, dlhoročného šéfa slovenského lyžovania i člena predsedníctva Medzinárodnej lyžiarskej federácie a generálneho tajomníka organizačného výboru nezabudnuteľných majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní na Štrbskom Plese v roku 1970.

Výstava potrvá do 23.augusta 2012.

Aká bola cesta k tomuto celosvetovému úspechu?

Mária Poldaufová pri preberaní hlavnej ceny.

Japonská mincovňa každoročne vypisuje celosvetovú súťaž na mincovnú razbu, pri ktorej nie je zadaná téma. Gustav Klimmt bol predstaviteľ viedenskej secesie, čo je moja srdcová záležitosť, mal v minulom roku 150. výročie narodenia, preto som si zvolila túto tému. Urobila som grafický návrh podľa podmienok, ktoré boli stanovené, odoslala som ho a čakala. V októbri mi oznámili, že som zaradená medzi piatich, ktorí sa dostali do finále. Všetci piati sme do konca novembra mali zhotoviť sadrový model, do sadrových podkladov, ktoré Japonci poslali. Urobila som ho, odoslala a čakala čo bude ďalej a v decembri som sa dozvedela, že súťaž som vyhrala. Zároveň ma pozvali na slávnostné odovzdávanie cien do Tokia.

Aké dojmy vo Vás zanechalo Tokio?
Tokio sme so synom, ktorý mi bol tlmočiť, spoznávali celý týždeň a bola to nádhera. Vo štvrtok 3. mája bola ceremónia, na ktorej mi odovzdali cenu a autorský odražok mince, ktorú vyrobili podľa môjho návrhu. V ten deň prebiehali v Tokiu aj numizmatické dni, boli tam stánky z celého sveta, mince sa vymieňali a kupovali, dala sa tam kúpiť aj moja minca v striebre aj v zlate, tak som si ju kúpila. Boli sme pozvaní aj na veľvyslanectvo, slovenský veľvyslanec Drahomír Štos bol veľmi milý. Vytkol nám, že sme sa neozvali hneď po príchode, pomohol by nám s lístkami do chrámov a galérií, ktoré sú v Japonsku skutočne drahé.

Mária Poldaufová s porotcami súťaže, pánmi Hasegawa, Matsuoka a Kawasumi.

Na čom momentálne pracujete? Pracujete aj na voľnej tvorbe?
Pred pár dňami som odovzdala sadrový model s Cyrilom a Metodom na dvojeurovú mincu. Neviem ako obstojím, súťaž má byť ukončená štvrtého júna. Keď mám čas, robím aj voľnú tvorbu, najviac pre výstavy združenia medailérov.

Ktoré ocenenie počas Vašej kariéry považujete za najvzácnejšie?
Ono je to ťažko povedať. Zúčastňujem sa súťaží na mince, vyhrala som už desať súťaží na pamätné mince, z ktorých sa deväť mincí aj realizovalo. Najviac sa cení asi zlato, to som vyhrala realizáciu zlatej mince obce Vlkolínec, ale nemôžem ju vyzdvihnúť nad ostatné mince. Vzácnejšia je asi len materiálom. Prvé ocenenie som však získala ešte na škole, kedy vtedajšia ŠUPka s mojou maturitnou prácou získala druhé miesto v celosvetovej súťaži šperkárov, pričom prvé miesto udelené nebolo. Vážim si aj piate miesto v celosvetovej súťaži medailérov Fidem , ktoré som získala za svoj grafický návrh v roku 2006. Možno najviac si však ozaj vážim túto japonskú cenu, pretože je to prvé miesto v celosvetovej súťaži, ktorej sa zúčastnilo 127 výtvarníkov zo 16 krajín. Je to taká možnosť upozorniť ďalších výtvarníkov, aby sa nebáli týchto svetových súťaží, nech posielajú svoje práce. Dostať sa do sveta je skúsenosť obrovská. Predsa to, čo sa naučili na škole svojou vôľou a talentom, môžu prezentovať ďalej a môže sa stať, že aj ďalší budú takto ocenení.

Leták japonskej mincovne k víťaznej práci Márie Poldaufovej.

Milan Lukáč (narodený v roku 1962 v Bojniciach) študoval na VŠVU v Bratislave ako žiak prof. Ladislava Snopeka (1981 – 1983) a prof. Jána Kulicha (1984 – 1987). Súbežne v r. 1985 – 1986 absolvoval študijný pobyt na Ecole Nationale Supérieure des Beaux-Arts v Paríži u prof. Jeana Cardota, kde získal aj svoju prvú medzinárodnú cenu. Do Francúzska sa študijne, pracovne aj privátne vracia pravidelne dodnes. Po absolutóriu VŠVU pôsobil na nej krátku dobu ako asistent na Katedre sochárstva, od roku 1990 až do súčasnosti je pedagógom na Fakulte architektúry, kde habilitoval v roku 1998 v odbore sochárstva. Vo svojej tvorbe sa venuje komornému a monumentálnemu sochárstvu, maľbe, kresbe a grafike, pracuje s drevom, kovom, najčastejšie vytvára objekty kombinované z rôznych materiálov, často využíva kovový šrot. Jeho odlievané objekty a plastiky, ale aj grafické listy a kresby pôsobia neraz surrealisticky, zároveň sa vyznačujú osobitým poetickým čarom. Veľmi častou témou je príroda, osobitý svet fauny a flóry, vodný živel, svet botanických atlasov.

Na tomto malom priestore nie je miesto na vymenovanie rôznych ocenení, početných individuálnych a kolektívnych výstav doma aj v zahraničí, účastí na sympóziách, súťažiach či realizáciách M. Lukáča. (Tým, ktorí majú záujem bližšie sa zoznámiť s tvorbou autora, odporúčame do pozornosti monografiu Milan Lukáč od historika umenia Ľ. Podušela.) Spomeňme však aspoň realizácie niekoľkých významných sochárskych pamätníkov – Pamätník holokaustu s ústrednou plastikou Opustený dom pod hviezdou v Bratislave (1996/1997), Pamätník politickým väzňom na Slovensku v Žiline (1998), Pamätník Železnej opony na sútoku Moravy a Dunaja pod Devínom, ktorý odhalila Alžbeta II. pri svojej návšteve Slovenska v roku 2008, či aktuálne pamätník Imricha Weinera-Kráľa v Považskej Bystrici (2011).

S menom M. Lukáča sme sa v Kremnici mohli stretnúť aj v minulých rokoch. Ako člen Združenia medailérov Slovenska vystavoval na viacerých kolektívnych výstavách medailérskeho umenia poriadaných Múzeom mincí a medailí (Medzinárodné kvadrienále medailí 1993, Súčasná slovenská medaila 1994, Slovenská medaila 1995, 2010), je zastúpený aj v zbierke múzea. Dokonca v roku 1995 sa ako pedagóg STU zúčastnil v spolupráci s architektmi Ing. B. Dohnánym a Ing. N. Hraškovou súťaže na architektonicko-výtvarné riešenie pešej zóny a historického centra Kremnice. Samostatnou výstavou vo vlastnej autorskej koncepcii sa však u nás predstavuje po prvýkrát. Prijmite teda pozvanie autora a nášho múzea a strávte pár príjemných letných chvíľ vo svete „sov, rýb a tráv“. Výstava potrvá do 29. júla 2012.

V rokoch 2002 pod názvom Traja z Lubina & jeden z Radoma a 2007 Kremnické variácie – 10 rokov študentskej plenérovej maľby v Kremnici sa konali v galerijných priestoroch múzea výstavy pedagógov a študentov z Radoma, na kontaktoch a otvorení ktorých tiež participovali výtvarníci zo susednej B.Bystrice. Súčasná výstava má ambíciu vzájomne zblížiť akademické umelecké prostredia a možno založiť tradíciu spoločných prezentácií umenia na Slovensku a v Poľsku.

Prehliadka má salónny charakter a jej cieľom je predstavenie výberu z tvorby jednotlivých umeleckých osobností, ako aj reprezentácia úrovne samotných vysokoškolských pracovísk. Každý z autorov sa predstaví 2-3 prácami podľa vlastného výberu. Výstava tak obsiahne širokú škálu výtvarných médií, polôh voľnej i úžitkovej tvorby a návštevníkom poskytne prehľad o stave a trendoch súčasného umenia. Poľská kolekcia bude proporčne širšia, nakoľko sa predstaví fakulta so svojimi ateliérmi v počte 25 autorov. Slovenskú stranu zastúpi 9 autorov.

Poľskí tvorcovia, ktorí sa zúčastňujú výtvarného stretnutia reprezentujú individuálne umelecko-estetické programy a veľmi rôznorodé technicko-štylistické hľadania, ktoré vyúsťujú do formulovania výpovedí v rôznych médiách a do snahy o čo najplnšie vyjadrenie tvorivého problému. Maliar viac siaha po prostriedkoch grafiky, grafik do svojich prác vkomponuje fotografiu a fotografia je prezentovaná cez médium počítača.

Katedra výtvarnej kultúry PF zabezpečuje vysokoškolskú prípravu učiteľov v oblasti výtvarného a vizuálneho umenia. Takéto spoločenské poslanie vymedzuje jej odbornú pôsobnosť do oblastí, ktoré sa pohybujú na synergickej osi medzi výtvarno-pedagogickou teóriou a praxou, umeleckou tvorbou a reflexiou širšej vizuálnej kultúry. Je to špecifické interdisciplinárne pole. To znamená, že jej členovia musia obstáť nielen v oblasti vied (teórie výtvarnej výchovy, teórií umenia), ale musia preukázať aj adekvátne výstupy v oblasti umelecko-tvorivej praxe. V súčasnosti tu pôsobí dvanásť pedagógov, z ktorých sa deväť programovo a dlhodobejšie venuje vlastnej umeleckej činnosti. Predstavujú strednú a staršiu generáciu, ktorá tvorivo reaguje na rôzne oblasti a názorové polohy súčasného vizuálneho umenia, čo prezentuje aj výber z ich tvorby na tejto výstave.

Prítomnosť istých univerzálnych prvkov nám umožní sledovať, ako sa prostredia oboch škôl môžu stretnúť vo sfére univerzálnych významov súčasnej kultúry.

PF UMB a NBS-MMM

Zrod cyklu iniciovalo Múzeum medailérskeho umenia v spolupráci s Centrom pre kultúru a umenie vo Vroclave. Na jednotlivých ročníkoch výstavy sa kolekciou cca 25 diel mohli prezentovať vždy 8 medailéri. Keďže sa poľská iniciatíva stretla aj v ostatných krajinách V4-ky s veľmi pozitívnou odozvou, boli výstavy viackrát po úspešných poľských premiérach vo Vroclave reprízované aj v ostatných vyšehradských krajinách. Tieto stretnutia sa tak stali vzácnou príležitosťou ku vzájomnej konfrontácii umelcov-medailérov na medzinárodnej úrovni. Jubilejný 10. ročník výstavy mali možnosť vidieť priaznivci medailérskeho umenia vo Vroclave, Budapešti aj Uherskom Hradišti. V Kremnici si bude možné výstavnú kolekciu medailí pozrieť do 1. júna 2012.

NBS-MMM Kremnica

Výstava je venovaná dvom obdobiam novodobých maďarských menových systémov – maďarskej revolúcii 1848 – 1849 a pokusom L. Kosutha v emigrácii o finančné zabezpečenie jej pokračovania, a najmä obdobiu 1918 – 2011 a jeho dramatickým udalostiam. Menový vývoj zasadzuje do širších súvislostí. Okrem samotných platidiel približuje návštevníkovi aj dobové reálie, predovšetkým dokumenty so vzťahom k mene alebo územným zmenám, propagačné plagáty a zábery z každodenného života. Viaceré aspekty menového vývoja v Maďarsku porovnáva so situáciou v Československu, resp. na Slovensku. Autorom výstavy je Ing. Zbyšek Šustek, CSc.

V školskom roku 1954 sa Rudolf Čillík stal triednym učiteľom Športovej školy dorastu v I. a II. ročníku. Jeho prácou a vplyvom sa zvyšovala úroveň technickej zdatnosti, zaviedol nové tréningové formy a vypracoval novú metódu výcviku. Už v roku 1957 sa námaha a um Rudolfa Čillíka prejavila a jeho žiaci dosiahli prvé úspechy.  Ľudmila  Slosiariková sa stala majsterkou Slovenska. Ďalší žiaci ŠŠD Ľudovít Fusko, Ondrej Párička, Stanislav Florek a Mojmír Slosiarik zaznamenali v tomto roku významné úspechy v celoštátnom meradle. V histórii kremnického lyžovania toľko úspechov nemalo obdobu. Funkciu dobrovoľného trénera lyžiarskeho oddielu a ÚTM (Útvaru talentovanej mládeže) pri I. základnej škole vykonával od roku 1954  až do roku 2006. Ťažko sa dajú spočítať hodiny, ktoré venoval výcviku mládeže na úkor svojho osobného voľna.

V roku 1955 na podnet prof. Vojtecha Rahla a Rudolfa Čillíka naplánovala ŠŠD prvý výcvikový tábor, ktorého sa zúčastnilo 9 žiakov. Vedúci a tréner v jednej osobe na štiavnických jazerách bol Rudolf Čillík a takéto letné sústredenia sa konali pod jeho vedením až do roku 2000.

V roku 1960 po ukončení činnosti ŠŠD stál Rudolf Čillík pri založení Športovej lyžiarskej základne, kde pôsobil ako vedúci základne a hlavný tréner. Pomoc poskytol aj pri základnom kurze lyžovania, ktorý začal v školskom roku 1961 – 1962 vo forme prednášok o metodike lyžovania. Bol i spoluorganizátorom I. ročníka Veľkej ceny Kremnice. Kto prišiel ako prvý s myšlienkou usporiadať preteky pre lyžiarov a funkcionárov „Bafuňári“ v roku 1967 nebolo rozhodujúce, ale Rudolf Čillík od prvého ročníka vykonával riaditeľa preteku. Na Skalke sa konal v roku 1961 neoficiálny pretek Veľkonočné vajce pre priaznivcov lyžovania a Rudolf Čillík pomáhal pri organizovaní. Tradícia Veľkonočného vajca stále pokračuje. V roku 1974 Ľudoví Fusko a Rudolf Čillík boli iniciátori založenia najväčších pretekov v behu na lyžiach na Slovensku Biela stopa SNP. Od roku 1975 pracoval Rudolf Čillík ako predseda organizačného výboru a riaditeľ preteku až do roku 2001.

Na základe aktivít, ktoré vykonával v TJ Baník bol v roku 1972 zvolený do výboru lyžiarskeho zväzu pri SÚV ČSZTV a za predsedu bežeckého úseku a v roku 1989 za podpredsedu BU ČSZL Praha. Všetky písomné materiály z obdobia 1972 – 2005 odovzdal do depozitu Lyžiarskeho múzea.

Pomáhal pri budovaní lyžiarskych tratí i pri výstavbe strediska športovej základne na Skalke po celý čas až do otvorenia tohto športového areálu. V roku 1980 sa Rudolf Čillík, Ľudovít Fusko funkcionári mesta, Múzea Kremnica zaslúžili o založenie Lyžiarskeho múzea. Určite som nevymenovala všetky súťaže a akcie, v ktorých sa angažoval.

K jeho životnému jubileu múzeum telesnej kultúry v Bratislave inštalovalo v Dome športu výstavu z jeho športovej kariéry. Výstava nemohla byť uskutočnená v kremnickom informačnom centre, nakoľko priestory kde sa uskutočňujú výstavy MTK sú v zimnom období zatvorené.

Za MTK, Darina Salátová

Tento rok sa medzinárodného sympóziá zúčastňujú Valeria Koshkina z Ruska, Natasha Ratcliffe z Veľkej Británie, Mirena Zlateva z Bulharska, Sebastian Mikołajczak z Poľska a domácu výtvarnú scénu zastupuje Alojz Drahoš. Počas svojho štvortýždňového pobytu v Kremnici vytvoria medailéri návrhy na jednu razenú a päť liatych medailí, ktoré sú realizované v kremnickej mincovni a v dielňach umeleckých odlievačov. Kolekcia sympoziálnych medailí obohatí zbierku múzea, ktorej súčasťou je už viac ako 500 medailí od takmer 60 popredných autorov z celého sveta, vytvorených na predchádzajúcich ročníkoch podujatia. Časť medailí je súčasťou numizmaticko-historickej expozície múzea Líce a rub peňazí. Kompletnú zbierku medailí z kremnických sympózií od roku 1983 predstavuje publikácia pod názvom Kremnické sympóziá medailí 1983 – 2009, ktorú pri príležitosti jubilejného 10. ročníka vydala Národná banka Slovenska – Múzeum mincí a medailí.

Výber sympoziálnych medailí od roku 1983 spolu s dielami z tohtoročného sympózia budú môcť priaznivci medailérskeho umenia vidieť na výstave KREMNICKÉ SYMPÓZIÁ MEDAILÍ / XI. MEDZINÁRODNÉ SYMPÓZIUM MEDAILÍ KREMNICA, ktorej vernisáž sa uskutoční v sobotu 12. novembra 2011 o 14.00 hod. v galerijných priestoroch múzea na Štefánikovom námestí 33/40 v Kremnici. Na výstavu, ktorá potrvá do konca roka, Vás srdečne pozývame.

Erika Grniaková

Mnohí záhradkári využívajú svoje záhradky už skôr len na oddych a relax po práci. Ale mnohí pochopili, že zo záhrad môžu mať aj úžitok a dopestujú si ekologicky čistejšie ovocie a zeleninu ako si nakúpia v obchodných reťazcoch. Čo si dopestujeme doma má pre nás väčšiu hodnotu ako to nakúpené. Vieme, že na domáce produkty nedávame toľko chémie ako veľkopestovatelia na tie čo sa predávajú v obchodoch. Záhradkár tým svojou poctivou prácou chráni zdravie svoje a svojej rodiny, radšej húsenicu alebo vošku zničí mechanicky, aby obmedzil používanie chémie.

Už tradične, záhradkári v 1. týždni októbra spolu s mestom Kremnica organizujú výstavu na ktorej chcú ukázať výsledky svojej celoročnej práce. V tomto roku sa výstava uskutočnila v krásnych, historických priestoroch Bellovho domu, v ktorých na začiatku 19. storočia komponoval svoju hudbu hudobný skladateľ J.L. Bella. Na výstave sa zúčastnilo približne 40 pestovateľov a dodali na výstavu viac ako 180 súťažných exponátov. Prím v tomto roku hrali jablká,  vystavených bolo viac ako 50 vzoriek. Prevahu mali jablká odrody Rubín a Rubinola. Tieto odrody majú asi najväčšie zastúpenie v kremnických záhradkách. Na prvom mieste sa však umiestnilo  jablko Gloster, dopestoval ho záhradkár z Kremnických Baní pán Milan Kuruc. Slovenský zväz záhradkárov udelil cenu Základnej organizácie najväčšiemu jablku na výstave, odrody Gloria Mundis, dopestoval ho pán Anton Žabka z Kremnice. Jablko malo hmotnosť viac ako 500 gramov.

Hrušky vystavovalo 20 vystavovateľov. Hodnotiacej komisii sa najviac páčila odroda Boskopská, od pestovateľky  pani Zuzany Gretschovej z osádky na Šibeničnom vrchu. V kategórii zeleniny zaujala komisiu kapusta. Pestovateľ Ladislav Beňo,  ju priniesol  zo svojej záhradky na Krahuliach, v drobnom ovocí zvíťazila lieska Halská, ktorú priniesla pani Lichtnerová zo záhrady spod Galandovho majera. Divákom sa najviac páčila tekvica Goliáš, s hmotnosťou viac ako 40 kg. I v tomto roku už po tretí krát sa degustovali destiláty a likéry vyrobené kremnickými záhradkármi. Komisii najviac chutila hruškovica od pani Heleny Ertlovej, ktorá bola esteticky stvárnená hruškou vo fľaške s destilátom. Do kategórie aranžmány boli zaradené stánok Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb, Jeseň na Veterníku, ktorý vyhotovila pani Katarína Varhanovská a stánok s ovocím a zeleninou Spojenej školy internátnej v Kremnici. V tomto poradí sa aranžmány i umiestnili.

Všetkým víťazom blahoželáme.  Ďakujeme sponzorom, Martinovi Varhanovskému, Róbertovi Rothovy a cenami prispel i Domov dôchodcov a domov sociálnych služieb v Kremnici, ktorý pre kategórie jablko a hruška vyhotovili vkusné jablko i hrušku aby víťazom pripomínalo ich úspech v pestovateľskom roku 2011.

[Pozrite si galériu obrázkov na oldkremnica.webyportal.sk]

SUPŠ – Stredná umelecko-priemyselná škola v Kremnici bola založená v roku 1966. Ako jedno z prvých oddelení v tomto roku bol založený odbor Umelecké kováčstvo a zámočníctvo. V roku 1993 sa škola premenovala na ŠÚV – Školu úžitkového výtvarníctva a v roku 2011 sa stáva SŠÚV – Súkromnou školou úžitkového výtvarníctva pod vedením Swedish Education Group – SE group, s.r.o.

Od dávnych čias až dodnes mesto Kremnica buduje svoju bohatú históriu. K nej nerozlučne patria baníctvo, mincovníctvo a umelecké remeslá. Odborníci v oblasti umeleckých remesiel mu vtlačili svoju originálnu pečať. Mesto umení a remeslami žije. Svoje nezastupiteľné miesto tu má aj Súkromná škola úžitkového výtvarníctva. K založeniu školy, ale aj samotného oddelenia, viedla potreba oživiť niektoré umelecké remeslá a potreba stredoškolsky vzdelaných odborníkov. Vznik školy takéhoto typu podporil aj Slovenský spolok výtvarných umelcov a Vysoká škola výtvarných umení.

Obsahom vyučovania v odbore je zvládnutie základných kováčskych techník, zameraných na umelecké a výtvarné zladenie s realizáciou. Znamená to prechody od výtvarnej prípravy a navrhovania ku konečnému kováčskemu artefaktu. Práce žiakov prispievajú k skultúrneniu a zladeniu životného prostredia v spojení s architektúrou interiéru alebo exteriéru. Využitie ocele, medi, mosadze patrí k základným materiálovým vybaveniam prác žiakov s doplnkovými materiálmi ako sú kameň, keramika, sklo, atď.

Celý rad absolventov školy našiel svoje pôsobiská nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Mnohí z nich pokračujú v štúdiu na vysokých školách a dosahujú významné úspechy v umelecko-remeselnej tvorbe na Slovensku aj v Európe.

20. 10. – 25. 11. 2011
Výstavný kabinet expozície Líce a rub peňazí
Štefánikovo nám. 10/19 v Kremnici

Program výstavy:

V pondelok 3. 10. od 9.00 do 17.00 h a v utorok 4. 10. od 8.00 do 12.00 h bude na poschodí Bellovho domu prebiehať zber produktov – ovocia, zeleniny, kvetinových aranžmánov a domácich destilátov.

V stredu o 15.30 h bude výstava slávnostne otvorená. Verejnosť si ju bude môcť tiež pozrieť vo štvrtok 6. 10. v čase od 8.00 do 17.00 h a v piatok od 8.00 do 14.00 h. O 15.30 h sa v priestoroch výstavy uskutoční jej slávnostné vyhodnotenie.

Stála expozícia lyžovania na Slovensku  je opäť sprístupnená.

Otváracie hodiny:
15. máj -30. jún:
pondelok – piatok 9.00 – 17.00 h
sobota 9.00 – 14.00 h.
júl – august:
pondelok – piatok 9.00 – 17.00 h
sobota, nedeľa 10,00 – 15,00 h
september  – 14. máj:
pondelok – piatok 8.00 – 16.00 h
sobota 9.00 – 14.00 h.

(SZTK) -Múzeum telesnej kultúry v SR
Kultúrne a informačné centrum mesta Kremnica
Štefánikovo námestie 35/44
967 01 K r e m n i c a
telefón/fax: 045/ 6742 856
045/ 678 27 80

Návštevník môže na nej zhliadnuť predmety symbolizujúce obdobie socialistického zriadenia v Československu, zvlášť v Kremnici: znaky rôznych združení (Socialistický zväz mládeže, Pionierska organizácia, Revolučné odborové hnutie atď), všeobecné symboly (veľkorozmerný kosák a kladivo), obrazy socialistických prezidentov a tajomníkov KSČ, monumentálnu kresbu zobrazujúcu Vladimíra Iljiča Lenina, busty (Ludvík Svoboda), legitimácie, ideologickú literatúru (knihy Karola Marxa, V. I. Lenina, Historický materializmus, kniha o Chruščovovej ceste po USA, Závery XVII. Zjazdu Komunistickej strany Československa atď.), maľovaný obraz s fotografiami kanidátov do Národného frontu z roku 1957, nástenný plagát s notami a textom k piesni Internacionála, socialistické medaily, plagáty a fotografie (prvomájové sprievody, foto s pioniermi, tribúny so socialistickými činiteľmi, fotografia Kremnice s päťcípou hviezdou na kopci zvanom Grobňa atď.) a iné (napríklad pionierska šatka či štandarda zväzu mládeže).

Výstava má nielen vizuálny, ale aj akustický rozmer, pri prehliadke totiž znejú z reproduktorov ideologické piesne socialistického režimu. Vystavené exponáty ilustrujú na jednej strane nezmyselnosť a myšlienkovú vyprahlosť minulého zriadenia, na druhej strane však skutočnosť, že na regionálnej úrovni neboli politické trenia a komunistická ideologizácia tak vypuklé ako na úrovni celoštátnej. Ilustrujú to predmety viažuce sa k tzv. Pražskej jari roku 1968 (novinové výstrižky, knihy, transparent s nápisom Za Dubčeka a slobodu…), ktoré boli opatrované na príslušných miestnych úradoch spolu so socialistickými symbolmi…

Galéria Archív
nám. M.R. Štefánika 1/1
alebo volajte na 0908 904 008 – Miloš Lacko

Vďaka podpore z Fondu Hodina deťom, ktorý zriadila a spravuje „Nadácia pre deti Slovenska” bolo možné zrealizovať nevšednú výstavu prác žiakov Špeciálnej základnej školy pre žiakov so sluchovým postihnutím v Kremnici – variantu C, pri príležitosti 14. ročníka Benefičného koncertu „Deti deťom“ vo štvrtok 16. decembra 2010 a 1. ročníka divadelného festivalu Napočka  pre deti so sluchovým postihnutím z detských domovov a ich priateľov.

Výstava je súčasťou projektu „Štyri ročné obdobia“ určeného žiakom s viacnásobným postihnutím zameraného na arteterapiu.
Pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou je umenie prostriedkom vyjadrenia myšlienkových pochodov, túžob a citov. Deti sa učia uvoľniť napätie, zdieľať tvorivú atmosféru, vyjadriť vnútorné prežívanie. Podľa J. Šickovej arteterapia predstavuje súbor umeleckých techník a postupov, ktoré majú okrem iného za cieľ zmeniť sebahodnotenie človeka, zvýšiť jeho sebavedomie, integrovať jeho osobnosť a priniesť mu pocit zmysluplného naplnenia života.

Cieľovou skupinou projektu sú žiaci Špeciálnej základnej školy pre žiakov so sluchovými postihnutím v Kremnici – variant C (sú to deti s viacnásobným postihnutím, ktoré nekomunikujú prostredníctvom reči ani posunkov). Rodičia detí sa v projekte aktívne zúčastňujú tvorivého procesu a zároveň pomáhajú svojim deťom. Triednou učiteľkou je Mgr. Drahomíra Miklošovičová a asistentkou učiteľky Bc. Mariana Jokelová.  Arteterapeutka PaedDr. Zuzana Bodiová-Hufková  v projekte figuruje ako dobrovoľníčka, prichádza do školy medzi deti, učí ich zaujímavé výtvarné techniky.

Koordinátorka projektu Mgr. Zuzana Durbáková

Vernisáž výstavy bola zahájená fanfárami dychovej hudby, prednesom básne, ktorú Vladimír Roy venoval Bellovi., pred domom v ktorom v rokoch 1869 – 1881 pôsobil. Pripomenuli sme si, že Bella i po odchode do Sibini udržoval kontakty s Kremnicou. Na spomienkovú slávnosť pripomenutia si jeho 80. výročia narodenia, sa skladateľ osobne zúčastnil i so svojou manželkou. Ani obyvatelia mesta na neho nezabudli. So súhlasom Bellu daným pár dní pred jeho smrťou bolo jeho menom pomenované Spevácke združenie utvorené B. Jelinekom. Od r. 1955 jeho meno nesie kremnická Základná umelecká škola. Od r. 1966 sa v Kremnici pravidelne každé dva roky koná Festival dychových hudieb J.L.Bellu. V r. 1998 prevzala jeho vnučka Dagmar Stürli-Bellová čestné občianstvo mesta udelené Bellovi. Na dome kde pôsobil, je umiestnená pamätná tabuľa s jeho portrétom. Na záver prvej časti primátorka mesta RNDr. Z. Balážová pod pamätnú tabuľu umiestnila venček venovaný mestom i MO MS v Kremnici.

Vernisáž pokračovala v Bellovom dome vo výstavných priestoroch fanfárami, prednesom básne ktorú Bella zložil svojej vnučke pri desiatich narodeninách, ukážkou z hudobnej tvorby J.L.Bellu v podaní žiakov ZUŠ J.L:Bellu v Kremnici, podaním informácii o živote a diele J.L.Bellu a o pôsobení dychovej hudby v Kremnici.

Ignác Ján Bella sa narodil dňa 4.9.1843 v Mikuláši. Počas štúdia na gymnáziu v Levoči sa veľmi zblížil s profesorom Leopoldom Dvořákom v ktorého zbore aj účinkoval. Po ňom prevzal aj birmovné meno Leopold, ktoré si poslovenčil na Levoslav a používal ho po celý život. Lásku k hudbe i vlastenecký cit získal od rodičov. Už v predškolskom veku sa začal učiť hre na husle. Neskoršie si osvojil hru na klavíri, organe a postupne na takmer všetkých hudobných nástrojoch. Posledné dva roky gymnázia ukončil v B. Bystrici. Štúdium teológie ukončil vo Viedni a v roku 1866 bol v B. Bystrici vysvätený za kňaza. Keď zomrel jeho priaznivec biskup Moyses, ktorý ho podporoval v hudobnej i národnej činnosti, Bella v r. 1869 prichádza do Kremnice, kde sa stal mestským kapelníkom a zároveň riaditeľom Kúru a učiteľom spevu na reálke, z ktorých žiakov vytvoril cez 150 členný zbor. V Kremnici zdvihol hudobný život na nebývalú úroveň. V r. 1873  študijná cesta v zahraničí mu otvorila nový umelecký svet a spoznal silu svetskej hudby. Domov sa vrátil zmenený a zo skladateľa dovtedy takmer výlučne cirkevného sa stáva skladateľ svetský. Vystúpil s kňažského stavu a pred odchodom do Sibini v r. 1881 prestúpil na augsburské vierovyznanie. Hlavnou príčinou zrieknutia sa kňažstva a tým i príslušnosti ku katolíckej cirkvi bola túžba po rodinnom živote a obmedzovanie svetskej umeleckej činnosti. V r. 1882 uzavrel manželstvo s Augustou Luisou Wellmanovou. V r. 1928 sa vrátil na Slovensko do Bratislavy, kde vo veku 93 rokov dňa 25.5.1936 zomrel.

Pobyt v Kremnici sa považuje za obdobie Bellovho najvyššieho umeleckého vzletu. v koncertnej i skladateľskej činnosti. Tu dozrel na hotového umelca, zložil symfonickú báseň „Osud a ideál“ a začal komponovať prvú slovenskú operu „Kováč Wieland“ a iné diela.

Vznik dychovej hudby v Kremnici je doložený v archívnych dokladoch rokom 1844., kedy sa volil kapelník. Počas 12 ročného pôsobenia Bellu v Kremnici ako kapelníka dosiahla dychová požiarna hudba vysokú úroveň. Zložil pre ňu skladby a obohatil ju o dovtedy nepoužívané nástroje – lesný roh, flauta, hoboj a iné. Po 1 svetovej vojne v Kremnici pôsobili dychové hudby: banícka, mestská,  požiarna a vojenská. Po 2. svetovej vojne bola obnovená požiarna a banícka dychovka. V r. 1960 prechodom na nového zriaďovateľa vznikla spoločná dychová hudba Minciar, ktorá pôsobí dodnes. Hudba vystupuje koncertovaním po celom Slovensku i v zahraničí. Na súťažiach obsadzuje popredné umiestnenia. Na medzinárodnom festivale Dychovky v preši získali zlaté pásmo a druhé miesto. Na 5. majstrovstvách Európy v r. 2004 dosiahli strieborné pásmo. V r. 1976 bola založená žiacka dychová hudba Požiarnik, ktorá zanikla v r. 1984. Od 20. ročníka festivalu sa v Kremnici koná Krajská prehliadka dychových hudieb. Súťažná prehliadka malých dychových hudieb je vrcholným podujatím žánra dychových hudieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji. Víťaz postupuje na celoštátnu súťažnú prehliadku hudieb v Lednických Rovniach. Na tohoročnej prehliadke získala Dychová hudba Minciar strieborné pásmo za účasti 6. súborov.

V závere vernisáže s príhovorom vystúpila primátorka mesta RNDr. Z. Balážová a za BBSK POS Žiar nad Hronom Mgr. E. Sedláčková a bývalý dirigent a kapelník M. Mešťan.

Spoluorganizátori výstavy: Mesto Kremnica, BBSK Pohronské osvetové stredisko Žiar nad Hronom. Zbierkové predmety, fotodokumentáciu a písomné podklady poskytli: Štátna vedecká knižnica – Literárne a hudobné múzeum B. Bystrica, Dychová hudba Minciar Kremnica, NBS Múzeum mincí a medailí Kremnica, Základná umelecká škola J.L.Bellu Kremnica a PhDr. A. Ezrová, MV SR, Štátny archív v B. Bystrici, pobočka Kremnica.

Milan Rybársky, predseda MO MS